Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/137/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: G.. O. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F., B. X, S.. Č.. F.Š., P. A. XX, v konaní právne zastúpená U.. G. Š., Y.S. X. X. Q. X., X. M. XXX/XX, proti žalovanému: M. I. X., Y.. X.., G.: XX XXX XXX, S. XXXX/XXX, v konaní právne zastúpený Y. O. L. L., X.. H.. E.., X. P. XXX/XX, S., Y. F.: S.Á. XXXX/XXX, v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. žalobu zamieta,

II. priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným k Zmluve o hotovostnom úvere a zmluve o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX chcela uzatvoriť so žalovaným úverovú zmluvu za účelom poskytnutia hotovostného a revolvingového úveru. Žalovaný jej predložil listiny, s tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné predložené listiny podpísať. Predložené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila úverovú zmluvu. Až od svojho zamestnávateľa sa zo žiadosti o výplatu zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola jej zamestnávateľovi doručená dňa XX.XX.XXXX, dozvedela, že podpísala aj Dohodu.

3. Dohoda, umožňuje žalovanému, aby od žalobkyne vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a to bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou jej nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzatvorená vo forme osobitnej listiny, žalobkyňa nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, jej zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Zamestnávateľ je podľa zákona povinný bez ohľadu na existenciu sporu vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný ako veriteľ výšku dlhu sám, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, jednostranne diktuje. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, a to z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole.

4. Žalobkyňa tiež uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len citovaného zákona). Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať:

- adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c) citovaného zákona),

- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona),

- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona). Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje; za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701?ucinnost=05.03.2015>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701?ucinnost=05.03.2015> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180701?ucinnost=05.03.2015>, V predmetnej úverovej zmluve podľa žalobkyne vyššie uvedené náležitostí absentujú.

5. Žalobkyňa preukázala žiadosť veriteľa jej zamestnávateľovi listom zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného Dohoda o zrážkach zo mzdy je platný a účinný právny úkon, uzatvorený v súlade so zákonom, pričom žalovaný si pri uzatváraní tejto Dohody so žalobkyňou splnil aj poučovaciu povinnosť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa s uzatvorením zmluvy nesúhlasila, mala možnosť Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzatvoriť. Žalobkyňou prejavená vôľa jednoznačne preukazuje, že sama na základe vlastného rozhodnutia súhlasila s uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda obsahovo nenadväzuje na zmluvu a nie je uvedená ani v zmluve. Žalovaný tiež mal za to, že žalobkyňa nemá na podaní takejto žaloby naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Žalovaný taktiež uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v súlade so zákonom obsahovať má.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, listom adresovaným zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalovaného, výsluchom svedkyne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

8. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so žalovaným úverovú zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Celková výška úveru bola X XXX Eur. V zmluve bola uvedená výška mesačnej splátky XXX,XX Eur, ročná úroková sadzba XX,XX %, RPMN XX,X %, celková čiastka splatná spotrebiteľom X XXX,XX Eur, počet splátok XX a termín konečnej splatnosti XX mesiacov po poskytnutí úveru. Zároveň bol dohodnutý revolvingový úver s výškou úverového rámca XXX Eur.

9. V ten istý deň bola na osobitnej listine uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom v tejto je okrem iného uvedené, že strany sa dohodli, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať, aby platca mzdy dlžníka, teda zamestnávateľ žalobkyne, vykonával mesačnú zrážku zo mzdy a to:

- do uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve,

- od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve. Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto Dohody bola vyššia než pripúšťajú platné právne predpisy, bude zarážka vykonávaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými právnymi predpismi. Posledné dve vety Dohody, ktoré sú osobitne oddelené, uvádzajú, že podpisom tejto dohody klient vyhlasuje, že si je vedomý dôsledkov jej uzatvorenia, najmä toho, že na jej základe môže platca mzdy v prípade omeškania s úhradou splátok úveru ponížiť pohľadávku na výplatu mzdy a použiť ju na úhradu splátok úveru. Ďalej klient vyhlásil, že si je vedomý toho, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné a bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť.

10. Žalobkyňa bola pri uzatváraní zmluvy vysokoškolsky vzdelaná. Má titul G.. a od T. XXXX pracuje v S. W., Y.. X.. V čase uzatvárania zmluvy pracovala na rovnakej pozícii ako v súčasnosti, teda na oddelení Q. F.. Vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu uzatvárala na pobočke žalovaného, s tým, že im dala informácie, o aký úver by asi mala záujem. Bola vypísaná zmluva, s tým, že jej bolo povedané, že potom jej príde vyrozumenie, či bol úver schválený. Samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy jej taktiež bola daná na podpis, s tým, že si ju prečítala. Pracovníčka, s ktorou uzatvárala zmluvu, jej mala povedať, že Dohoda je podmienkou uzatvorenia zmluvy. Nepýtala sa na to, či by jej bol poskytnutý úver, ak by som túto Dohodu nepodpísala. Táto možnosť jej ponúknutá nebola. Nikto jej nebránil v tom, aby si zmluvy riadne preštudovala, alebo sa pýtala na to, čo jej nie je jasné. Dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj zmluvu si prečítala a podpísala. Žiadne doplňujúce otázky vo vzťahu k obsahu tejto Dohody príslušnej pracovníčke nedala. Žalobkyňa tvrdila, že pracovníčka ju uviedla do omylu, keďže jej ohľadom tejto Dohody nič nevysvetlila. Čo sa týka Dohody, začala sa s ňou zaoberať až vtedy, keď prestala riadne plniť zmluvu a začali jej zrážky zo mzdy. Dlžnú sumu uhradila. Žalovaný zrážkami uskutočňoval tie sumy, ktoré boli v omeškaní. Žiadna suma, ktorá bola od nej či už dobrovoľne alebo prostredníctvom zrážok vymožená, nebola nad rámec uzatvorenej zmluvy.

11. Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa X. T., obchodný reprezentant M. I. X., Y.. X.., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že čo sa týka uzatvárania zmluvy so žalobkyňou, toto si už presne nepamätá. Pri uzatváraní zmlúv s klientmi má ale štandardný postup. Prechádza s klientom zmluvu, ktorá je vypísaná, bod po bode. Schvaľuje sa cez ústredie v F.. Klientovi dáva informácie o úvere. Na začiatku sú údaje o klientovi, ktorý súhlasí so spracovaním osobných údajov. Potom sú informácie o úvere, ktoré dáva aj klientovi. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy, ak sa podpisuje, tak uvádza, že ide o dobrovoľnú dohodu, s tým, že ak sa úver nebude riadne splácať, nastúpia zrážky zo mzdy od zamestnávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dobrovoľná. Nepodpísanie tejto Dohody nemá žiadny vplyv na platnosť alebo účinnosť zmluvy. Zmluva je už podpísaná. Táto Dohoda taktiež nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy, pričom klientov o tom informuje. Aj klienti, ktorí Dohodu nepodpísali, úver dostali. Pri uzatváraní zmluvy sa vypisuje aj predzmluvný formulár o štandardných európskych informáciách.

12. Svedkyňa vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že firma môže poslať tzv. mystery klienta. Ide o akéhosi falošného klienta, ktorý pre firmu kontroluje, akým spôsobom je zmluva uzatváraná. Nedovolí si teda klienta nepoučiť o jeho právach a povinnostiach, alebo mu nevysvetliť celú zmluvu. Jej vypísané zmluvy odchádzajú na ďalšie oddelenie, kde sa kontrolujú a ak niečo chýba, vyžiadajú sa ďalšie údaje.

13. Žalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že tzv. mystery shopping sa uskutočňuje nie len zo strany spoločnosti M. I. X., Y.. X.., ale aj zo strany Národnej banky Slovenska, ako aj zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie. Všetky nedodržané postupy, ktoré sú ukladané zákonom, by boli zohľadnené pri ukladaní správno-právnej pokuty spoločnosti M. I. X., Y.. X.. Všetci zamestnanci spoločnosti M. I. X., Y.. X.. predtým, ako sa stanú obchodnými reprezentantmi, postupujú dlhodobé školenie, tak aby nedochádzalo k porušeniam zákona v procese uzatvárania zmlúv.

14. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne S. W., Y.. X.. o vykonanie zrážok zo mzdy, pričom ku dňu XX.XX.XXXX bol dlh žalobkyne vo výške XXX,XX Eur. Žalobkyňa potvrdila, že splátky riadne neuhrádzala. Listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne o ukončenie výplaty zrážok zo mzdy žalobkyne.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

23. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/ > o priestupkoch, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

24. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nemá na takejto žalobe naliehaný právny záujem. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj H. XX/XXXX), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porovnaj judikát H. XX/XXXX). O takú situáciu ide aj v tejto veci. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda veriteľ voči zamestnávateľovi právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný už zamestnávateľovi žalobkyne dohodu predložil a ten na jej základe začal vykonávať zrážky. Ak by táto dohoda bola neplatná, alebo inak v rozpore so zákonom, nemá žalobkyňa iný prostriedok ako zabrániť jej uplatňovaniu zo strany jej zamestnávateľa, než touto žalobou, a to aj napriek listu žalovaného so žiadosťou o ukončenie zrážok zo mzdy. Žalobkyňa najmä nemá k dispozícii žalobu o plnenie, keďže jej dlh voči žalovanému v určitom rozsahu existuje a ešte nie je splatený, takže plnenia na jeho účet nie sú na strane žalovaného bezdôvodným obohatením. Vzhľadom na to považuje súd naliehavý právny záujem žalobkyne na takejto určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku za daný.

25. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže byť uzatvorená skôr, ako došlo k vzniku omeškania, teda touto Dohodou možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda tento úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti.

26. Súd pri preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, nakoľko v konaní nebolo sporné, že finančné prostriedky neboli poskytnuté žalobkyni na výkon povolania, zamestnania, alebo výkon podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa tak mala pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj pri uzatváraní Dohody o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany.

27. Postavenie slabšej strany však neznamená, že tejto bude poskytnutá bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako strane silnejšej, bez ohľadu na platné právo. U spotrebiteľa ako subjektu týchto vzťahov sa vychádza z definície priemerného spotrebiteľa, teda spotrebiteľa, ktorý má primerané množstvo informácií a je v rozumnej miere pozorný a obozretný, a to s ohľadom na jeho sociálne a kultúre faktory

a jazykové schopnosti. Od spotrebiteľa sa teda vyžaduje určitá miera pozornosti, ktorá má svoj obraz napríklad v tom, že spotrebiteľ musí vykonať určité kontrolné zisťovania, aký tovar vlastne kupuje, alebo akú zmluvu uzatvára. Európsky súdny dvor dokonca deklaroval, že sa celkovo vychádza z takého spotrebiteľa, ktorého inteligenčný kvocient nie je na hranici demencie, ale ktorý je schopný sa slobodne rozhodnúť (I.-XXX/XX). Súd tiež uvádza, že pri hľadisku priemerného spotrebiteľa je nutné vychádzať z konkrétneho typu vzťahu, na ktorý sa aplikuje.

28. Vychádzajúc z týchto úvah súd dospel k tomu, že pri tomto konkrétnom právnom vzťahu nemohlo dôjsť k tomu, že by Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená bez toho, aby o tom žalobkyňa nevedela a aby nevedela o následkoch tejto Dohody. Súd predovšetkým vychádza z toho, že žalobkyňa je vysokoškolsky vzdelaná, minimálne priemerne vnímavá osoba, ktorá v čase uzatvárania zmluvy pracovala X roky vo finančnej inštitúcii (S. W., Y.. X..) na oddelení Q. F.. Je teda zrejmé, že mala vedomosť nielen o zmluvách, ale predovšetkým aj o spôsobe zabezpečenia týchto zmlúv, keďže s nimi prichádzala denne do kontaktu. Žalobkyňa sama potvrdila, že tak Dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj úverovú zmluvu si prečítala. Dohoda o zrážkach zo mzdy je napísaná jasne a zrozumiteľne a vzhľadom na vzdelanie a pracovnú pozíciu žalobkyne jej teda muselo byť už pri podpise zrejmé, aké následky jej plynú z porušenia zmluvných povinností. Táto skutočnosť je vyslovene uvedená aj v samotnej Dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tvrdila, že nebola poučená o následkoch podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy, avšak nijako to nepreukázala a naopak svojím podpisom potvrdila, že poučená bola a bola jej taktiež poskytnutá možnosť Dohodu neuzatvoriť. V konaní ani nebolo sporné, že táto Dohoda bola uzatváraná až po podpise zmluvy. Skutočnosť, že každý klient dostáva poučenie o následkoch podpísania Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj o možnosti nepodpísať túto Dohodu, potvrdila aj svedkyňa, aj keď si priamo podrobnosti uzatvárania tejto Dohody so žalobkyňou nepamätala. Sama žalobkyňa uviedla, že žalovaný Dohodou o zrážkach zo mzdy postihol len tú časť z jej mzdy, ktorá mu vyplývala zo zmluvy.

29. Čo sa týka samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, bola uzatvorená na osobitnej listine, s minimom textu, ktorý bol pred podpisom poskytnutý žalobkyni a s ktorým sa oboznámila. Po oboznámení sa s textom tento riadne podpísala. Súd nezistil, že by daný právny úkon bol v rozpore so zákonom a že by bol z tohto dôvodu neplatný. Išlo o legálny inštitút, ktorý umožňoval aj zákon o ochrane spotrebiteľa, platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Z logiky veci vyplýva, že právny úkon, resp. určitá dohoda o určitých právach a povinnostiach, ktorá je v zákone výslovne predpokladaná, nemôže byť ako taká, teda sama o sebe, svojím obsahom v rozpore so zákonom. Opačný výklad by totiž znamenal, že zákonodarca sám dovolil robiť úkony, ktoré sú automaticky neplatné, čo nemožno predpokladať.

30. Čo sa týka podpísania zmluvy, táto bola podpísania bez nátlaku oboma stranami. Podpis zakladá vyvrátiteľnú domnienku o tom, že účastníci, ktorí zmluvu podpísali, si jej obsah prečítali a obsahu porozumeli. Pokiaľ niektorý účastník túto povinnosť zanedbal, nemôže sa tým neskôr brániť a tvrdiť, že zmluvu neuzatvoril vážne, alebo nepoznal jej obsah, prípadne bol uvedený do omylu. Žalobkyňa riadne podpísala zmluvu aj Dohodu a tieto si prečítala. Pokiaľ ich obsahu nerozumela, mala zvážiť podpis, čo však neurobila.

31. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, bežne sa rozhoduje, že táto musí byť určená presným dátumom a musí byť priamo súčasťou zmluvy, čo v podstate tvrdí aj žalobkyňa v tejto veci. Slovenská republika však vo vyjadrení k veci vedenej na Súdnom dvore Európskej únie I.-XX/XX uviedla, že formulácie týkajúce sa splatnosti vo forme - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru alebo dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň kalendárneho mesiaca, považuje za dostatočné. V rovnakej veci sa Európska komisia vyjadrila, že znenie smernice požaduje uviesť výšku, počet a frekvenciu splátok, čo neznamená povinnosť uviesť presný dátum splatnosti každej splátky. Krajský súd v Prešove vo veci XXCo/XXX/XXXX uviedol: „V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky“.

32. Súdny dvor Európskej únie vo veci I.-XX/XX (M. I.) uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala

splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Procesný súd je presvedčený, že vyjadrenie konečnej splatnosti v zmluve, uvedené ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, je pre priemerného spotrebiteľa, u ktorého sa predpokladá znalosť počítania do 84, dostatočné.

33. Čo sa týka absencie rozčlenenia splátok na istinu, úroky a iné poplatky a absencie výšky, počtu a termínov splátok, súd opäť upriamuje pozornosť na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci I.- XX/XXXX (M. I. X., Y.. X.. c/a O. W.) o vyriešení prejudiciálnej otázky položenej Okresným súdom T. X., kde čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok. Ďalej čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Rozsudok Súdneho dvora jasne stanovuje, že nie je podmienkou presne uviesť, koľko zo splátky úveru sa započítava na vrátenie istiny a na príslušenstvo pohľadávky, pričom nemusí byť uvedený dátum každej splátky, ak je možné splatnosť splátky bez ťažkostí identifikovať spotrebiteľom. V rovnakej veci sa Európska komisia vyjadrila, že znenie smernice požaduje uviesť výšku, počet a frekvenciu splátok, čo neznamená povinnosť uviesť presný dátum splatnosti každej splátky. Obdobný názor má aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

34. Zo zmluvy jasne vyplýva, kto je veriteľom, a teda u koho je možné podať reklamáciu v prípade potreby. Ani toto by pre žalobkyňu ako priemernú spotrebiteľku nemal byť problém. Zároveň ani absencia tejto skutočnosti nemôže u spotrebiteľa spôsobiť pochybnosti o výšky jeho záväzku voči veriteľovi.

35. Na základe uvedeného tak súd konštatuje, že zmluva nie je bezúročná a bezpoplatková. Taktiež vykonávaním zrážok zo mzdy nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Keďže súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal žalovanému zabrániť uplatniť legálny právny inštitút - Dohodu o zrážkach zo mzdy, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.