Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/93/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2018 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaní

A. L., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom R. J. V. Č.. XX, okres F.,

F. L., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom R. J. V. Č.. XX, okres F.

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

ako zákonití rodičia maloletej A. L., nar. XX.XX.XXXX, žiačky Špeciálnej základnej školy F., si voči nej zanedbávali svoje zákonné povinnosti rodičov tým, že maloletej A. L., nar. XX.XX.XXXX,počas školského roka 2016/2017 v dobe od 02.09.2016 do 30.06.2017 umožnili bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 232 vyučovacích hodín, pričom napriek viacerým upozorneniam školy k náprave nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojej dcéry do školy sa nestarali,

t e d a

vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l i

-prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

obž. A. L.

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 250 (dvesto päťdesiat) hodín.

obž. F. L.

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 250 (dvesto päťdesiat) hodín.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal tunajšiemu súdu dňa 14.09.2017 obžalobu pod sp. zn. Pv 371/17/7703-7 na obžalovaných A. L. a F. L. pre skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2018 priznali vinu v celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1 - 3 Trestného poriadku vyhlásili, že sú vinní zo skutku kladeného im za vinu v obžalobe prokurátora. Súd po splnení zákonných podmienok následne v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku ich vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, a to výsluchom obžalovaných a prečítaním listinných dôkazov.

Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny a právnej kvalifikácie skutku uznal obžalovaných za vinných zo skutku v zmysle obžaloby. Obžalovaní týmto svojím konaním vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchali prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaní takto konali formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, nakoľko vedeli, že svojím konaním môžu spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení.

Súd na tomto hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných a vykonaním listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový stav:

Obaja obžalovaní sú z miesta bydliska hodnotení všeobecne s tým, že majú deväť detí a výchovu dcéry Ivany zvládajú veľmi ťažko, pretože tá nikoho nerešpektuje. Obžalovaný A. L. bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo postihnutý, obžalovaná F. L. nebola doposiaľ priestupkovo postihnutá. Obžalovaný A. L. bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, v prípade troch predchádzajúcich odsúdení sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 77/2016. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná F. L. nebola doposiaľ súdne trestaná. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok vedeného pod spisovou značkou 7T 77/2016 vyplýva, že na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok zo dňa 23.06.2016 boli obžalovaní A. L. a F. L. rozsudkom zo dňa 16.08.2016 uznaní vinnými z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo im bol obom uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2016.

Na návrh obhajcu súd vypočul obžalovaných za účelom zistenia podmienok na uloženie trestu povinnej práce. Obaja obžalovaní po poučení o zákonných podmienkach uloženia a výkonu trestu povinnej práce s uložením tohto trestu súhlasili a uviedli, že ich zdravotný stav im umožňuje vykonávať tento druh trestu.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

U oboch obžalovaných sú zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že sa obžalovaní k spáchaniu trestného činu priznali a svoje konanie úprimne oľutovali /§ 36 písm. j) Trestného zákona/. Za situácie, že súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, súd pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností voči priťažujúcim okolnostiam 1:0 znížil v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby uvedenej v § 211 ods. 3 Trestného zákona /6 mesiacov až 5 rokov/ o jednu tretinu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaní skutok majúci charakter úmyselného trestného činu spáchali v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom sp. zn. 7T 77/2016 zo dňa 16.08.2016, čo vyvára v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona nutnosť uloženia nepodmienečného trestu

odňatia slobody. Súd zdôrazňuje, že v zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja obžalovaní vychovávajú spolu 9 maloletých detí, ktoré sú odkázané na ich výživu, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by neprimeraných spôsobom ohrozilo výchovu a výživu ich maloletých detí, pričom takáto forma trestu by ani u jedného z obžalovaných vzhľadom na iba jedno predchádzajúce odsúdenie predstavovalo neprimeranú formu trestnej represie. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v § 54 Trestného zákona uložil zo súhlasom obžalovaných trest povinnej práce obom obžalovaným, pretože tento druh trestu podľa presvedčenia súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti formou výchovného pôsobenia na obžalovaných účinnejšie ako nepodmienečný trest odňatia slobody a zároveň umožní obžalovaným uvedomiť si následky svojej trestnej činnosti. Zároveň tento druh trestu svojim charakterom umožní obžalovaným riadnu starostlivosť o ich maloleté deti aj počas jeho výkonu. Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil aj okolnosti jeho spáchania, pretože tak zo správy obce ako aj z obsahu záverečnej reči pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok vplýva, že maloletá A. nerešpektuje rodičovskú autoritu a obžalovaní jej výchovu nezvládajú. Preto súd uloženie trestu povinnej práce vo výmere 250 hodín pre oboch obžalovaných považuje z hľadiska účelu trestu za najvhodnejší prostriedok na zabezpečenie nápravy obžalovaných a zároveň za primeranú formu trestného postihu zodpovedajúcu charakteru a rozsahu trestnej činnosti obžalovaných. Tento druh trestu v kontexte jeho výmery napĺňa podľa presvedčenia súdu všetky atribúty účelu trestu tak z hľadiska represívneho ako aj z hľadiska individuálnej prevencie a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.