Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/165/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., P., o zaplatenie sumy 3.167,95 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 16,30 eura z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.760,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.760,28 eura od 29.08.2015 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 74% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.11.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.167,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.920,- eur od 29.08.2015 do zaplatenia, úrokom z úveru vo výške 17,90% ročne zo sumy 2.920,- eur od 29.08.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.920,- eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (VOP). Nakoľko sa žalovaná dostala so splácaním svojho záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere do omeškania, bola žalobcom vyzvaná na úhradu omeškaných splátok 1. upomienkou zo dňa 11.05.2015, ktorá je spoplatnená v zmysle Cenníka VÚB. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k úhrade omeškanej splátky, pristúpil žalobca k expedovaniu 2. Upomienky zo dňa 08.06.2015, ktorá je spoplatnená v zmysle Cenníka VÚB. Dňa 08.07.2015 bola zo strany žalobcu vyexpedovaná 3. Upomienka - pokus o zmier, ktorá je spoplatnená v zmysle Cenníka VÚB. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo ani po vyexpedovaní 3 upomienok k úhrade omeškaných splátok, čím došlo k porušeniu zmluvných podmienok, pristúpil žalobca v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP a Zmluvy o úvere dňa 28.08.2015 k predčasnému zosplatneniu úveru. O uvedenej skutočnosti bola žalovaná informovaná prostredníctvom Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 28.08.2015, ktorú si žalovaná neprevzala. Žalovaná do dnešného dňa svoj záväzok nesplnila ani čiastočne. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca

si nárokuje zaplatenie pohľadávky vo výške 3.167,95 eura podľa stavu k 28.08.2015. Uvedená suma pozostáva z istiny úveru vo výške 2.920,- eur, z úroku z úveru vo výške 231,65 eura (vyčíslený k 28.08.2015) a z poplatku vo výške 16,30 eura. V danom prípade je podľa Zmluvy o úvere výška úrokovej sadzby 17,90% p.a.. Podľa Zmluvy o úvere je úrok z omeškania vo výške 5% p.a. nad rámec úrokovej sadzby za každý deň omeškania. Podľa článku III ods. 2 VOP sa dlžník zaväzuje v prípade omeškania so splátkami úveru zaplatiť poplatok za odoslanie upomienky podľa cenníka VÚB platného v čase účtovania príslušného poplatku. Žalovaná suma zohľadňuje všetky prípadné čiastočné úhrady vykonané žalovanou ku dňu podania žaloby.

3. Na pojednávaní dňa 27.03.2018 žalobca doplnil skutkové tvrdenia, že pokiaľ ide o úhrady zo strany žalovanej na zmluvu, je možné vychádzať z listinného dôkazu na č.l. 62, s tým, že uhradila tri splátky vo výške 53,24 eura každá. Pokiaľ ide o sumu 231,65 ako úroky z úveru, je to zmluvný úrok, pretože žalovaná bola v omeškaní, s tým, že je vypočítaný do dňa zosplatnenia. Pokiaľ ide o náležitosť rozpisu splátky na istinu, úroky a ďalšie poplatky, poukazuje na posledné rozhodnutie NS SR, z ktorého vyplýva, že absencia tabuľky nie je dôvodom na to, aby bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Je to zatiaľ v tejto otázke jediné rozhodnutie najvyššej súdnej autority. Pokiaľ ide o formuláciu v zmluve na prvej strane posledná veta dole, na prejednávanú zmluvu sa nevzťahuje. Je to veta, ktorá rieši inú situáciu, ktorá nenastala. Úver bol čerpaný dňa 02.12.2014 a prvá splátka bola splatná 27.01.2015, doba medzi týmito dvoma dátumami je 56 dní. V tomto prípade dátum prvej a poslednej splátky zostáva zachovaný. Pokiaľ ide o výpočet celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, ak je tu rozdiel 11 centov, poukazuje žalobca na to, že je potrebné sledovať zámer zákonodarcu, ktorým bola ochrana spotrebiteľa s nejakým úmyslom, ale ak rozdiel je následkom nejakého zaokrúhlenia, tak jednak z tohto dôvodu aplikácia zákona by nemala dopadnúť tak, že by bol úver bez poplatkov a bezúročný a podobne hodnota 11 centov pri počte splátok nie je ničím takým, čo by akýmkoľvek spôsobom ovplyvnilo rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť zmluvu, za podmienok, ktoré sú definované touto zmluvou. Podľa názoru žalobcu výška splátky 53,24 eura bola určená zaokrúhlením sumy, ktorá vyšla po vydelení sumy, ktorú má žalovaná zaplatiť počtom splátok. Žalobca tvrdí, že nemohol vyčísliť výšku splátky na tri desatinné miesta. Pri výpočte postupoval zákonom daným spôsobom, kde zaokrúhľoval na dve desatinné miesta, kde výška splátky je 53,24 eura.

4. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (VOP), Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Žiadosť o flexipôžičku - bezúčelová zo dňa XX.XX.XXXX, Prvú upomienku zo dňa 11.05.2015, Druhú upomienku zo dňa 08.06.2015, Tretiu upomienku - pokus o zmier zo dňa 08.07.2015, Cenník VÚB, a.s. Občania platný od 01.02.2015, Cenník VÚB, a.s. Občania platný od 01.06.2015, Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 28.08.2015, fotokópiu doručenky, históriu transakcií.

5. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.

6. Na pojednávaní dňa 27.03.2018 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 16,30 eura predstavujúcej poplatky, pričom späťvzatie potvrdil svojim podpisom do zápisnice, čím bola písomná forma späťvzatia zachovaná.

7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti vo výroku I. rozsudku zastavil, keď žalovaná sa na výzvu súdu zo dňa 29.03.2018 k späťvzatiu nevyjadrila, a teda nevyslovila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov. Stanovisko žalovanej pritom bolo potrebné zisťovať, nakoľko k späťvzatiu došlo po otvorení pojednávania.

11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalovanej, ktorej bolo predvolanie doručené v súlade s § 111 ods. 3 CSP, a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Žalobca ako veriteľ a žalovaná dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi bezúčelový spotrebný úver vo výške 2.920,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 119-ich mesačných splátkach vo výške 53,24 eura. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 17,90% ročne, RPMN vo výške 19,85%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 17,33%. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bola uvedená vo výške 6.335,45 eura. Dátum splatnosti prvej splátky bol dojednaný na 27.01.2015 a poslednej na 27.11.2024. Termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky. Žalovaná na uvedenú zmluvu zaplatila, vychádzajúc z histórie transakcií (č.l. 62) celkom sumu 159,72 eura (3 x 53,24 eura). Podľa bodu 5. zmluvy, banka je oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. Upomienkami zo dňa 11.05.2015, 08.06.2015 a 08.07.2015 vyzval žalobca žalovanú k úhrade nedoplatku s upozornením, že ak nedôjde k úhrade, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila, z ktorého dôvodu žalobca úver zosplatnil ku dňu 28.08.2015 a vyzval žalovanú na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.

15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

20. Podľa § 502 ods. 1 a 2 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2)

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

31. Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

32. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 53,24 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

33. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Tento údaj je uvedený vo výške 6.335,45 eura, pričom uvedená suma nezodpovedá násobku anuitnej splátky vo výške 53,24 eura a počtu splátok 119, resp. zo zmluvy nie je zrejmé, z čoho táto suma pozostáva. Nie je možné sa stotožniť ako s postačujúcou argumentáciou žalobcu, že hodnota 11 centov pri počte splátok nie je ničím takým, čo by akýmkoľvek spôsobom ovplyvnilo rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť zmluvu, pričom výška splátky 53,24 eura bola určená zaokrúhlením sumy, ktorá vyšla po vydelení sumy, ktorú má žalovaná zaplatiť počtom splátok, s tým, že žalobca nemohol vyčísliť výšku splátky na tri desatinné miesta. V prípade celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je potrebné trvať na tom, aby išlo o údaj vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako to požaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Je úlohou dodávateľa, aby uzavrel so spotrebiteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere v takom znení, ktoré je v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 ZoSÚ, inak sa v zákonom stanovených prípadoch vystavuje riziku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Je bez významu, aký je rozdiel medzi uvedenou sumou celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a správnym údajom celkovej čiastky. Ak k nezrovnalosti došlo zaokrúhlením splátky, dodávateľ zvolil nesprávny postup, kedy celkovú čiastku nevypočítal v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v zmysle ktorého údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má byť vypočítaný, a to na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného vyplýva, že vypočítaná má byť nie výška splátky, ale celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zákonodarca vyžaduje správne vypočítaný údaj o celkovej čiastke, pričom iba pri správnom údaji je možné takýto údaj považovať za v zmluve uvedený. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nebola dodržaná náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

34. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Nad rámec súd uvádza, že žalobca ani na výzvu súdu zo dňa 17.01.2018 (č.l. 90), v lehote (napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácii konania) ani neskôr, nedoplnil skutkové tvrdenie, keď neuviedol, akým výpočtom dospel žalobca k sume úroku z úveru vo výške 231,65 eura. Z uvedeného dôvodu (ak by nebol úver bezúročný) by bola žaloba v časti úroku z úveru nepreskúmateľná, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nároku na vyčíslený úrok práve vo výške 231,65 eura.

35. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016 v obdobnej veci ako je prejednávaná, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí

uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“

36. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

37. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

38. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. S prihliadnutím na uvedené žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 2.920,- eur celkom sumu 159,72 eura (53,24 eura x 3), súd jej vo výroku II. rozsudku uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 2.760,28 eura a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

39. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd len stručne uvádza k uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po splatnosti, že Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Okrem toho súd poukazuje na aj rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/127/2017-79 zo dňa 27.03.2018, podľa odôvodnenia ktorého „niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po ukončení zmluvného úverového vzťahu úroky popri úrokoch z omeškania“.

40. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovanej popri plnení istiny vo výške 2.760,28 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 29.08.2015, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 28.08.2015, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 29.08.2015, t.j. vo výške 5,05% ročne. Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne, súd mu v takejto výške úrok z omeškania priznal, nakoľko nemôže prekročiť žalobu a priznať viac. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 2.760,28 eura, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za odôvodnenú len v časti o zaplatenie sumy 2.760,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.760,28 eura od 29.08.2015 do zaplatenia, preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. zamietol.

42. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

43. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, mal súd za to, že je dôvodné poskytnúť žalovanej na splatenie dlhu primeranú dlhšiu lehotu v trvaní 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti istiny 16,30 eura (zobral v tejto časti žalobu bez zavinenia žalovanej späť), pričom zo zvyšnej časti bola žalobcovi priznaná suma 2.760,28 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 87% a hrubý úspech žalovanej 13%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 74% (87-13). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 74% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. K čiastočnému späťvzatiu žaloby a vráteniu súdneho poplatku súd uvádza, že z dôvodu, že k čiastočnému späťvzatiu došlo po otvorení pojednávania, súdny poplatok sa nevracia, čo by okrem toho nebolo možné ani z dôvodu jeho krátenia o 6,70 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).