Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sa-29-2017.pdf
PDF · 120.2 KB
No categories available
28Sa/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. W. A., N.., v právnej veci žalobcu: X.. C. F., bytom F.. armády XXX/X, XXX XX K., právne zastúpený: N. a N. advokátska kancelária s.r.o., so sídlom H. XX, XXX XX T., X.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2017, takto
rozhodol:
Z r u š u j e s a rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2017 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 22.12.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku.
2. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.06.2016 bol podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s účinnosťou od 09.06.2016 žalobcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 361,60 Eur mesačne, pri konštatovanej 45 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 15.06.2016.
3. Žiadosťou zo dňa 03.01.2017, doručenou pobočke Sociálnej poisťovne v Senici dňa 26.01.2017, požiadal žalobca o prehodnotenie zdravotného stavu, ktorý sa mu zhoršil a o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. K žiadosti predložil závery kontrolnej prehliadky vykonanej všeobecným lekárom dňa 11.01.2017 (MUDr. C. N.), CT C chrbtice zo dňa 06.07.2016, zhodnotenie CT a MR obrazovej dokumentácie C chrbtice zo dňa 20.11.2016, lekársku správu neurochirurga zo dňa XX.XX.XXXX (K.. W. X.), správu z vyšetrenia na neurologickej ambulancii zo dňa 28.12.2016. Neskôr doložil aj algeziologické vyšetrenie zo dňa 17.02.2017. Na podklade uvedených lekárskych správ a nálezov a vyšetrenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, bol dňa 24.02.2017 vypracovaný odborný posudok o invalidite s nasledovnými závermi: „Od začiatku roku 2014 liečený neurológom pre chronický lumboischiadický syndróm obojstranný, pri dokázanej extrúzii medzistavcovej platničky L5/ S1 a poškodením platničky L3/4. Naznačená aj artróza fazetových kĺbov L3-S1. Bol aj hospitalizovaný na neurológii NsP Skalica pre tieto ťažkosti v 07/2014. Ťažkosti má odvtedy stále. Dôkazom toho
je aj neurologické vyšetrenie, kde je opätovne zistená porucha statodynamiky driekovej chrbtice. Možno aj pre tieto ťažkosti sa začal liečiť ako nešpecifikovaná porucha osobnosti s hypochondrickou poruchou. V liečbe aj pre zle korigovanú arteriálnu hypertenziu a vertigo. Ako dieťa mal úraz - má následky po poranení ľavej nohy s obmedzením funkcie ľavej nohy. Stav považujem za dlhodobo nepriaznivý a preto stanovujem MPSVZČ 35 %. Pre ostatné ochorenia navyšujem MPSVZČ o 10 %. Celková MPSVZČ je 45 % od 09.06.2016. Dňa 03.01.2017 si podal žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu. Svoju žiadosť doložil novými nálezmi od neurochirurga, neurológa a odborníka v odbore rádiológie. Z tejto dokumentácie vyplýva, že v 07/2016 bol vyšetrený na CT C chrbtice a MRI C chrbtice údajne po úraze hlavy - spadol zo stoličky. Neurológ sa domnieva, že ide skôr o zápalové ochorenie medzi lebkou a I. krčným stavcom, neurochirurg vyslovil podozrenie z poranenia I. krčného stavca, ale operačný výkon odmietol. Bol požiadaný odborník v rádiológii, aby posúdil nálezy CT a MRI. Rádiológ však úrazové zmeny vylúčil, najmä čo sa týka poškodenia zubu II. krčného stavca. Zmeny na týchto zobrazovacích metódach považuje za zmeny v zmysle kalcifikácie okolia I. a II. krčného stavca, bez tlaku na miechu, bez zápalových prejavov. Preto stav naďalej posudzujem ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s rozhodujúcim ochorením driekovej chrbtice a ponechávam MPSVZČ o 35 %. Všetky ostatné ochorenia (aj podozrenie na patológiu v oblasti spojenia I. krčného stavca s lebkou) posudzujem MPSVZČ o 10 %.Celková MPSVZČ ostáva naďalej 45 %.“ Za rozhodujúce zdravotné postihnutie odôvodňujúce invaliditu posudkový lekár určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. b).
4. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2017, podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Pri svojom rozhodovaní vychádzala zo záverov odborného posudku o invalidite zo dňa 24.02.2017, podľa ktorých nedošlo u žalobcu od posledného posudzovania jeho zdravotného stavu k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je stále na úrovni 45 %.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Vyslovil nesúhlas s postupom posudkového lekára, ktorý podľa neho do posudku zo dňa 24.02.2017 opomenul uviesť znenie lekárskych správ od lekárov špecialistov, keď napriek výslovnej požiadavke žalobcu nedoplnil popis o niektoré závery odborných vyšetrení. Žalobca v odvolaní vysvetlil pomerne podrobne pôvod svojich zdravotných ťažkostí od roku 2015, postupnosť a nadväznosť absolvovaných hospitalizácií a vyšetrení, ako aj ich efekt na vývoj jeho zdravotného stavu, nakoľko mal za to, že posudkový lekár genézu a následnú liečbu zdravotných ťažkostí žalobcu, vrátane záverov lekárov špecialistov, popísal v odbornom posudku o invalidite nedostatočne, nekompletne, nesprávne a z hľadiska chronológie chaoticky. Zdôraznil, že svoju žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu a zvýšenie invalidného dôchodku podal na základe záverov lekárov špecialistov a dlhodobých závažných zdravotných problémov.
6. Na podklade žalobcom podaného odvolania bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, vo vyjadrení zo dňa 19.07.2017 zotrval na svojich posudkových záveroch. Vec bola predložená posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Bratislave, ktorý dňa 27.09.2017 vypracoval odborný posudok o invalidite. Podkladom pre jeho vypracovanie boli okrem už skôr predložených lekárskych správ aj ORL vyšetrenie zo dňa 10.05.2017 a 17.05.2017 so záverom cervikálneho vertiga a odporúčanou rehabilitáciou. Odborný posudok o invalidite zo dňa 27.09.2017 sa následne stal podkladom pre rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu.
7. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto rozhodnutie potvrdil. Do odôvodnenia v plnom rozsahu prevzal závery odborného posudku o invalidite zo dňa 27.09.2017, s ktorými sa stotožnil. Skonštatoval, že „v odvolacom konaní bolo lekárskymi správami: z vyšetrenia CT C chrbtice zo 6. júla 2016, zo zhodnotenia CT a MZ obrazovej dokumentácie C chrbtice z 20. novembra 2016, z neurochirurgických vyšetrení z 21. decembra 2016 a z 12. júla 2017, z algeziologického vyšetrenia zo 17. februára 2017, zo psychiatrického vyšetrenia z 12. apríla 2017, z ORL vyšetrenia z 10. mája 2017, z neurologického vyšetrenia z 20. júna 2017, z novo doložených ORL vyšetrení z 10. mája 2017 a 17. mája 2017, ako i vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia preukázané, že posudkový
lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 45 %.“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval, že žalobca „je od začiatku roka 2010 liečený neurológom pre chronický lumboischiadický syndróm obojstranný, so zhoršením od roku 2014 pri dokázanej extrúzii medzistavcovej platničky L5/S1 a poškodením platničky L3/4. U účastníka konania je naznačená aj artróza fazetových kĺbov L3-Sl. Pre uvedené zdravotné ťažkosti bol hospitalizovaný v júli 2014 na neurológii v Nemocnici Skalica a tieto zdravotné problémy u neho trvajú stále. Dôkazom toho je aj neurologické vyšetrenie, kde je u neho opätovne zistená porucha statodynamiky driekovej chrbtice. Účastník konania sa začal liečiť pre nešpecifikovanú poruchu osobnosti s hypo-chondrickou poruchou. V liečbe je aj pre zle korigovanú arteriálnu hypertenziu a vertigo. Ako dieťa mal účastník konania úraz, z čoho má následky po poranení ľavej nohy s obmedzením funkcie ľavej nohy. Jeho zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý. Rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania je zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzi-stavcových platničkách, písmena b) - s funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania 35 %. Za iné zdravotné postihnutia účastníka konania: arteriálna hypertenzia, nešpecifikovaná porucha osobnosti, stav po poškodení ľavej nohy a členka s následkami v zmysle poruchy hybnosti, zápalové ochorenie spojenia 1. krčného stavca s lebkou (aj podozrenie na patológiu v oblasti spojenia I, krčného stavca s lebkou), je zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, pretože ich závažnosť ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej zdôraznil, že „účastník konania si podal žiadosť 3. januára 2017 o prehodnotenie jeho zdravotného stavu. Žiadosť doložil novými nálezmi od neurochirurga, neurológa a odborníka v odbore rádiológie. Z tejto dokumentácie vyplýva, že v júli 2016 bol účastník konania vyšetrený na CT C chrbtice a MRI C chrbtice, údajne po úraze hlavy, údajne spadol zo stoličky. Neurológ sa domnieva, že ide skôr o zápalové ochorenie medzi lebkou a I. krčným stavcom, ale neurochirurg vyslovil podozrenie z poranenia I. krčného stavca, pričom účastník konania operačný výkon odmietol. Odborník v rádiológii bol požiadaný, aby posúdil nálezy CT a MRI vyšetrení účastníka konania. Rádiológ však úrazové zmeny vylúčil, najmä čo sa týka poškodenia zubu II. krčného stavca. Zmeny na týchto zobrazovacích metódach považuje za zmeny v zmysle kalcifikácie okolia I. - II. krčného stavca, bez tlaku na miechu, bez zápalových prejavov. Preto zdravotný stav účastníka konania je naďalej posúdený ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s rozhodujúcim ochorením driekovej chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Po podaní odvolania účastník konania bol na ďalších vyšetreniach, ... predložil nové odborné nálezy od neurochirurga, neurológa, krčiara a psychiatra, ... zaslal popis CT C chrbtice z 20. júna 2016, pričom CT nález je bez zásadnejších zmien oproti nálezu z januára 2016... tiež doložil ORL vyšetrenie z mája 2017 so záverom vertiga, s doporučenou rehabilitáciou na krčnú chrbticu. Doložené odborné vyšetrenia nepodmieňujú zmenu v posúdení jeho zdravotného stavu.“
8. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti. Namietal, že skutkový stav, ustálený správnymi orgánmi, je v rozpore s administratívnym spisom. Tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého mal žalobca odmietnuť operačný výkon („účastník konania operačný výkon odmietol“), nemá oporu v lekárskom náleze zo dňa 21.12.2016, v ktorom neurochirurg skonštatoval, že „u pacienta nie je indikovaná chirurgická liečba.“ Tvrdenie žalovaného nemá dokonca oporu ani v odbornom posudku o invalidite zo dňa 24.02.2017, podľa ktorého „neurochirurg vyslovil podozrenie z poranenia I. krčného stavca, ale operačný výkon odmietol.“ Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že chirurgická liečba nebola žalobcovi zo strany neurochirurga odporúčaná, nakoľko by mohla viesť k poškodeniu zdravia. Žalobca ďalej poukázal na to, že skutkové tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého „neurológ sa domnieva, že ide skôr o zápalové ochorenie medzi lebkou a I. krčným stavcom, ale neurochirurg vyslovil podozrenie z poranenia I. krčného stavca,“ je v priamom rozpore s ambulantnou správou neurológa zo dňa 20.06.2017, v ktorej bola jednoznačne konštatovaná diagnóza žalobcu „abrupcia C1 oblúka“ a lekárskym nálezom zo dňa 12.07.2017, kde neurochirurg konštatuje nález „fissura v oblasti prednej spony.“ Citované konštatovanie žalovaného, ktorým sa snaží navodiť nepotvrdenie poranenia stavca C1 zdravotnou dokumentáciou, je dokonca v priamom rozpore s CT záznamom chrbtice zo dňa 20.06.2017 a 06.07.2016, v ktorých opise rádiológ konštatuje „abrupciu z ventrálnej časti oblúka C1.“
9. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu. Už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal žalobca na konštatácie neurochirurga v lekárskom náleze zo dňa 21.12.2016 a 12.07.2017: „indikovaná chir. liečba a doporučujem u pacienta pokračovať v liečbe. Vzhľadom ku stavu pacienta doporučujem pridelenie invalidného dôchodku v plnom možnom rozsahu, nakoľko stav považujem za trvalý a nemenný.“ V ambulantnej správe neurológa zo dňa 20.06.2017 je v časti odporúčania uvedené: „Stugeron ponechať, Betahistin p.p., analgetika p.p., funkčná zdatnosť je i naďalej znížená cez 50 %, vzhľadom na nie úplné zhojenie fr., kontroly ďalej.“ Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že pre určenie mier poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 % vychádzal žalovaný iba z poškodenia driekových platničiek a pri jej navýšení o 10 % v dôsledku zápalového ochorenia spojenia 1. krčného stavca s lebkou (nie abrupcie oblúka C1). Aj napriek rozsahu odvolacích dôvodov, špecifikovaných žalobcom, podložených vyššie uvedenými lekárskymi nálezmi, sa žalovaný podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nezaoberal trvalosťou a nemennosťou zdravotného stavu a o viac ako 50 % zníženou funkčnou zdatnosťou žalobcu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal ani abrupciou C1 stavca, pričom ani neuviedol, prečo nepovažuje vyššie špecifikované lekárske nálezy za dôvodné. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu absolútne nezaoberal odporúčaním neurochirurga K.. W. X. o navýšení invalidného dôchodku na najvyššiu mieru, ani dôvodmi, pre ktoré neurochirurg zvýšenie invalidného dôchodku odporúčal. Žalobca poukázal na prílohu č. 4 zákona o sociálnom poistení, a to v časti kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka č. 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, kde uvedenému ochoreniu prislúcha určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozmedzí 40 až 50 %. Zo žalobcom citovaných lekárskych správ a nálezov vyplýva, že viac ako 50 % znížená funkčná zdatnosť je vzhľadom na zranenie žalobcu trvalá a nemenná a podľa jeho názoru predstavuje trvalé ťažké postihnutie, ktoré žalobcovi bráni úspešne sa uchádzať na trhu práce, pričom tejto diagnóze prislúcha hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 40 % do 50 %. S poukazom na uvedené je žalobca názoru, že napadnuté rozhodnutie trpí aj vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Ak v jednej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza, že zranenie žalobcu nevykazuje zápalové prejavy, na ktoré v kontexte s ďalšími tvrdeniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí upriamuje pozornosť a zároveň v inej časti uvádza, že sa jedná o zápalové ochorenie, je podľa žalobcu takéto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti zmätočné, nezrozumiteľné a tým nepreskúmateľné, keďže žalovaný konštatuje existenciu a zároveň neexistenciu určitej skutočnosti a pre odôvodnenie svojho rozhodnutia si svojvoľne vyberá okolnosť, ktorá má byť rozhodujúca pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. S poukazom na prezentované žalobné dôvody navrhol žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, za súčasného uloženia mu povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
11. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že v odborných nálezoch, predložených v administratívnom konaní žalobcom, sa nenachádza žiadna taká diagnóza, ktorá by odôvodňovala zmenu miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne sa v administratívnom konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobca predložil. Ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch si neodporujú. Žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje prehodnotenie (zvýšenie) miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne zmenu dátumu vzniku invalidity. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, ktorým zákon zveril právomoc okrem iného určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Svoju činnosť vykonávajú na vysokej profesionálnej a odbornej úrovni, ktorú nadobudli získaním osobitnej špecializácie v odbore posudkové lekárstvo v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Plne rešpektujú závery odborných vyšetrení, ktoré sú uvádzané špecialistami v príslušnom lekárskom odbore a na základe ich záverov vyhodnocujú zdravotný stav účastníka konania, určujú rozhodujúce
zdravotné postihnutie, jeho zaradenie do príslušnej kapitoly podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a stanovujú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí zdravotný stav podľa funkčnej poruchy a jej aktuálnej závažnosti pri jednotlivých orgánových systémoch v súlade s prílohou č. 4 zákona o sociálnom poistení, kde sú zreteľne a jasne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z medicínskeho hľadiska nie je možné posudzovať a hodnotiť zdravotné postihnutie, ktoré ešte nenastalo. Predpokladaná progresia ochorení do budúcnosti sa pri posudzovaní zdravotného stavu nezohľadňuje. Ako sa vyvinie zdravotný stav žalobcu do budúcnosti, je možné predpokladať len náznakovo. Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí aktuálny zdravotný stav ku dňu jeho posudzovania a v prípade zhoršenia akéhokoľvek ochorenia v budúcnosti má žalobca možnosť opätovne požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, sú podľa žalovaného nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo však nie je dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 14. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), rozhodol o správnej žalobe rozsudku po vykonanom pojednávaní, na ktorom účastníci konania zotrvali na vecnej a právnej argumentácii obsiahnutej v ich písomných podaniach.
16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní po-klesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhod-notenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.
21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
22. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárob-kovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
23. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
24. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
25. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
26. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
27. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
28. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.
29. Podľa§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
30. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu nedostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Ak zo správy neurológa MUDr. S. U. zo dňa 20.06.2017 vyplýva, že u žalobcu „funkčná zdatnosť je i naďalej znížená cez 50 %“ a zo správy neurochirurga MUDr. W. J. zo dňa 12.07.2017 vyplýva, že „...vzhľadom ku stavu doporučujem u pacienta pridelenie invalidného dôchodku v max. možnom rozsahu,“ t.j. ak iní odborníci z oblasti medicíny nielen naznačujú, ale priamo uvádzajú vo svojich lekárskych nálezoch, že zdravotný stav žalobcu podľa ich názoru má isté kvalitatívne vlastnosti, relevantné pre otázku prehodnotenia invalidity, je z hľadiska požiadavky na dodržanie princípu právnej istoty v rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci žiaduce, aby sa žalovaný s obsahom takýchto dôkazov vyporiadal inak ako zovšeobecňujúcim konštatovaním, že doložené vyšetrenia nepodmieňujú zmenu v posúdení zdravotného stavu žalobcu. Namiesto stroho vyznievajúcej argumentácie akoby z pozície medicínskou neomylnosťou nadaného orgánu sa vyžaduje odborná polemika s opačnými názormi, z ktorej bude možné dedukovať myšlienkové postupy využité pri posudzovaní dôkaznej hodnoty žalobcom predložených dôkazov. Pokiaľ takýmito vlastnosťami nie je vybavený odborný posudok o invalidite, bolo potom povinnosťou správneho orgánu zrozumiteľnou formou vysporiadať sa v napadnutom rozhodnutí s vecnou a právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní. Nakoľko tak žalovaný neučinil, je jeho rozhodnutie potrebné vyhodnotiť ako nepreskúmateľné.
31. Správny súd si osvojil aj žalobnú námietku uvedenú pod bodom III. správnej žaloby. Ak na strane č. 3, riadku č. 42 napadnutého rozhodnutia je uvedená konštatácia „zápalové ochorenie spojenia 1. krčného stavca s lebkou,“ a na strane č. 4, riadok č. 2 napadnutého rozhodnutia je uvedená konštatácia „zmeny v zmysle kalcifikácie okolia I. - II. krčného stavca, bez tlaku na miechu, bez zápalových prejavov,“ pričom v napadnutom rozhodnutí nie je vysvetlené, ktoré z uvedených vzájomne si obsahovo protirečiacich skutkových okolností žalovaný vyhodnotil ako relevantné pre ďalšie závery a prečo, je aj v tejto časti napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Okrem toho možno odôvodneniu napadnutého rozhodnutia vytknúť absenciu zreteľného odlíšenia časti popisnej od časti analytickej, teda kedy žalovaný rekapituluje skutočnosti zistené z doložených lekárskych správ a kedy už tieto skutočností podrobuje ich vecnému vyhodnoteniu. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je v podstate iba prepísaný odborný posudok o invalidite, do ktorého sú zase v značnej miere prepísané posudkovým lekárom vybrané časti lekárskych správ, bez uvedenia myšlienkových postupov a úvah, akými sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití konkrétnych právnych predpisov, ako sa vysporiadal s námietkami účastníka administratívneho konania uvedenými v opravnom prostriedku a s inými jeho návrhmi, nie je možné považovať za zodpovedajúce ustanoveniam § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
32. Nakoľko od ostatného posudzovania zdravotného stavu žalovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia uplynul už dlhší čas, žalovaný doplní dokazovanie voľbou vhodných dôkazných prostriedkov tak, aby otázky vnesené do administratívneho konania najneskôr odvolacími námietkami žalobcu bolo možné preskúmateľne zodpovedať. V prípade potreby zvolí postup podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Následne o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne, pričom svoje závery presvedčivo zdôvodní spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.
33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.