Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18Cb-2-2018.pdf
PDF · 110.27 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č. p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, podnikajúci na území SR prostredníctvom SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 805, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 252,07 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 252,07 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 252,07 Eur od 05.11.2016 do zaplatenia a náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 252,07 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 252,07 Eur od 05.11.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 20.06.2016 došlo v W. ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky F. ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Keďže vozidlo, ktoré bolo v dôsledku poistnej udalosti poškodené, poškodený užíval na zabezpečovanie chodu firmy, uzatvoril poškodený dňa 28.06.2016 Zmluvu o nájme č. 314, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo po dobu opravy poškodeného vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla na sumu 522,- Eur bez DPH. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.10.2016 oznámil poškodenému, že priznal plnenie vo výške 269,93 Eur bez DPH.
2. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom v tejto veci je subjekt - obchodná spoločnosť so sídlom na území Českej republiky, zaoberal sa súd skúmaním procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. S poukazom na Kapitolu II Oddiel 1 Článok 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /EÚ/ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach/ Nariadenie Brusel I. v znení platnom a účinnom podľa Článku 66 od 10.1.2015 - Nariadenie Brusel 1 Bis/, súd skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Súd mal zistené, že k škodovej udalosti došlo na území SR, pričom poškodené vozidlo patrilo spol. A., s.r.o., so sídlom W. Poškodený so žalobcom
uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na náhradu škody z titulu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 252,07 Eur. Listom bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky. Uvedené skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Súd teda skonštatoval, že je daná vecná legitimácia, ako aj právomoc tunajšieho súdu.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v rámci podaného odporu (l.č. 55). V rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Má za to, že žalobca nepreukázal svoj nárok ohľadom nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného vozidla a predsa výšku náhrady škody treba posudzovať s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase, preto vzhľadom na typ vozidla priznal cenu požičovného 42,- Eur bez DPH. Žalobca nepreukázal podľa neho účelnosť vynaložených nákladov napr. dopytom na iné požičovne a pri skúmaní, či boli náklady vynaložené účelne, je nutné urobiť dotaz na iné autoopravovne v okolí bydliska poškodeného a za akú dobu by vedeli opraviť vozidlo.
4. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tak, že uviedol, že na žalobe zotrváva. Nemožno spravodlivo požadovať od poškodeného, aby prevádzal rozsiahle šetrenie týkajúce sa sadzieb požičovného zapožičaného vozidla tak, aby vyhovel poisťovni vinníka nehody. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok OS BA I 27Cb/39/2012) Nepovažuje za správne, aby si poisťovňa vinníka sama stanovila obvyklú cenu. Žalovaný nepopiera právny nárok žalobcu, iba jej výšku, pričom uznáva iba 42,- Eur bez DPH.
5. Súd nariadil pojednávanie na 26.04.2018, na ktoré sa nedostavil nikto, hoci boli všetci riadne a včas predvolaní. Žalovaný a aj žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
6. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
7. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
8. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
9. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
15. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 20.06.2016 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo spol. LIGNOS, s.r.o., ktorý postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení boli žalobcom riadne preukázané.
16. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený dňa 28.06.2016 uzavrel Zmluvu o nájme č. XXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 28.06.2016, pričom nájom trval do 06.07.2016 za cenu 58,- Eur denne. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 9 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 58,- EUR predstavovalo celkovú sumu za prenájom 626,40 Eur. (l.č. 12-13)
17. Z oboznámeného listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 21.10.2016 vyplýva, že žalovaný likvidoval predmetnú poistnú udalosť pri ustálení výšky poistného plnenia v sume 269,93 Eur za používanie po dobu priznanú na zapožičanie motorového vozidla, avšak za cenu 42,- Eur bez DPH, t.j. 42,- Eur x 9 dní= 378,- Eur - zmena technickej hodnoty vozidla 93,85 Eur a - pevné prevádzkové náklady 14,22 Eur, t.j. 269,93 Eur. Z oznámenia vyplýva, že ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 20.10.2016. (l.č. 21-22)
18. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný uznáva dobu zapožičania 9 dní, tú nenamietal, avšak považuje za primeranú cenu nájomného max 42 Eur bez DPH a keďže náhradným vozidlom bolo najazdené 1422 km, tak zmena technickej hodnoty vozidla je daná po dobu priznanú za zapožičanie náhradného vozidla.
19. Žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. Poškodený v liste zo dňa 06.07.2016 prehlásil účelnosť zapožičania náhradného vozidla ako služobné vozidlo firmy A., s.r.o. (l.č. 14) Z predloženej faktúry je nepochybné, že poškodený mal vozidlo zapožičané 9 dní a počas tej doby najazdil 1422 km, z čoho je zrejmé dostatočné využívanie vozidla a podľa prehlásenia poškodeného aj opodstatnené a účelné. Teda je nepochybné, že poškodený využíval vozidlo na služobné účely. Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 58,- Eur.
20. Súd posúdil, že medzi stranami nebolo sporné, že bolo zapožičané obdobné - porovnateľné vozidlo, teda vozidlo obdobného typu, ako ani dĺžka nájmu. Sporná bola len výška denného nájmu a rozdiel medzi fakturovanou sumou a poskytnutým plnením zo strany žalovaného.
21. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že bežné denné nájomné za zapožičaný typ vozidla je 71,- Eur, avšak zmluvne bola dojednaná cena nájmu 58,- Eur denne. Žalobca riadne vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 314, a to faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 06.07.2016 na sumu 626,40 Eur za 9 dní s najazdeným počtom 1422 km. (l.č. 13) Výška nájomného je v súlade s uzavretou zmluvou o nájme č. XXX, a to 58,- Eur za deň, t.j. 9 dní x 58,- Eur = 522,- + DPH = 626,40 Eur.
22. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, v danom prípade bola dojednaná zmluvou o nájme vo výške 58,- Eur za deň. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa článku 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil. Keďže žalovaný v podstate nespochybnil skutočnosť, že právny predchodca žalobcu - poškodený, v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo za čas od 28.06.2016 do 06.07.2016, ale namietal výšku nájomného s tým, že posúdil výšku nájomného 42,- Eur, ničím relevantným nezdôvodnil určenie takejto ceny. Ide o jeho svojvoľné posúdenie, určenie bez relevantného základu. Poškodený jednoznačne mal dojednané denné nájomné zmluvou, zatiaľ čo žalovaný svojvoľne stanovil výšku nájomného. Ničím relevantným nezdôvodnil ním určenú a priznanú výšku. Dokonca nepredložil ani žiadny výpočet a dôvod, na základe čoho priznal iba 42,- eur denne a odpočítal zároveň aj sumu 93,85 eur ako zmena technickej hodnoty vozidla a 14,22 Eur ako pevné prevádzkové náklady vzhľadom na počet najazdených km. Žalovaný tento svoj postup ničím relevantným nezdôvodnil a nepreukázal. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Vo väzbe na to súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť obrany, ktorú vymedzil vo svojom vyjadrení sa k žalobe o čase potrebnom na opravu predmetnou poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepreukázal ceny nájomného iných autopožičovní, a tvrdenie žalovaného, že bolo vecou poškodeného, aby zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, je absurdné, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzeným vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal. Ním určené cena denného nájmu z ničoho nevyplýva, ide o svojvoľné posúdenie z jeho strany. A to aj v odpočítaní sumy 93,85 eur za zmenu technickej hodnoty vozidla, ktorá z ničoho relevantného nevyplýva a ani 14,22 eur ako pevné prevádzkové náklady. Pričom je nepochybné, že žalobca mal cenu zmluvne dojednanú, na základe čoho bola vystavená faktúra a poškodenému tak vznikli náklady nie jeho zavinením.
23. Pokiaľ teda žalovaný odpočítal aj sumu 93,85 Eur a 14,22 Eur bez bližšieho zdôvodnenia, či výpočtu, z ničoho správnosť takého postupu žalovaného nevyplýva, teda žalovaný nedôvodne odpočítal dané náklady a nedôvodne priznal iba sumu 269,93 Eur, keďže náklady nájomného predstavovali sumu 626,40 Eur.
24. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)
25. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 269,93 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 252,07 Eur uplatnená dôvodne a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
26. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd záverom zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, či námietky voči nutnosti a účelnosti využitia vozidla, ako aj povinnosti poškodeného zistiť najnižšiu cenu nájomného. Tvrdenia, či námietky žalovaného súd posúdil ako účelové a špekulatívne. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia, a to dĺžku trvania nájmu, pričom poškodenie spôsobil poistene žalovaného a nie vlastník poškodeného vozidla. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, výška nájomného je podľa názoru súdu primeraná s poukazom na súdnu prax. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Medzi stranami nebola sporná dĺžka trvania nájmu, ako ani porovnateľnosť poškodeného vozidla s náhradným vozidlom. Žalobca preukázal zmluvné dojednanie ceny denného nájmu a žalovaný bol preto povinný poskytnúť náklady zapožičania v celej výške. Žalovaný nepreukázal inú cenu nájmu, ani primeranosť inej výšky nájomného, ako ani dôvodnosť, ani spôsob výpočtu odpočítania ďalších súm, pričom dané odpočítanie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bol nesprávnym postupom zo strany žalovaného. Žalobca riadne preukázal náklady, ktoré mu vznikli zavinením iného, nebola preukázaná neúčelnosť, či neprimeraný rozsah uplatnených nákladov, ktoré nepochybne vynaložil. Žalovaný svoj postup ničím nepreukázal a jeho obranu súd posúdil len ako formálnu bez konkretizácie skutkových okolnosti, iba s odkazom na iné súdne rozhodnutia, z ktorých však taktiež vyplýva posúdenie inými súdmi v iných obdobných konaniach povinnosť platiť náklady účelne a nutne vynaložených. Súd posúdil, že náklady, ktoré vznikli poškodenému, boli účelne a nutne vynaložené, a to v dôsledku poškodenia jeho vozidla vozidlom poisteným u žalovaného, preto žalovaný je povinný plniť tieto náklady v uplatnenom rozsahu. 27. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 05.11.2016, keďže poistné šetrenie bolo ukončené 20.10.2016, čo vyplýva z oznámenia žalovaného a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné, ani namietané.
28. Podľa § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/
29. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 30. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval, pričom súd postupoval v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka vzhľadom na jeho odkaz ustanovením § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 05.11.2016, keďže poistné šetrenie bolo ukončené 20.10.2016 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 04.11.2016. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 626,40 Eur najneskôr do 04.11.2016. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 252,07 Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Keďže žalovaný bol v omeškaní, žalobcovi vzniklo právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka vzhľadom na vzťah medzi danými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania tak, ako bolo uvedené s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).