Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/12/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Šibíkovej, členov senátu - prísediacich Vladimíra Paceka a Ing. Jána Dedíka, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému O. O., I.. XX.XX.XXXX O. L., G. Z. Z., I. XXX, na slobode, trestne stíhaného pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len ""), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 26. apríla 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný: O.F. O., I.. XX.XX.XXXX O. L., G. Z. Z., I. XXX, na slobode,

j e v i n n ý , ž e

v presnejšie nezistených dňoch v období od 7.3.2012 do 27.12.2012 na rôznych miestach v okrese Nové Mesto nad Váhom a na rôznych iných miestach v Trenčianskom kraji ako obchodný zástupca podnikateľského subjektu Roman Vereš ROVER, miesto podnikania: Martin, Sučianska 2106/29, IČO: 33 574 359 (ako „zastúpený“) - oprávnený k uzatváraniu kúpnych zmlúv na predaj tovaru zastúpeného, získavaniu a vybavovaniu objednávok tovaru od zákazníkov, preberaniu tovaru od zastúpeného na rozvoz zákazníkom, vykonávaniu rozvozu a predaja tovaru zákazníkom a k preberaniu finančnej hotovosti od zákazníkov za predaný tovar, na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 22.2.2012 a Dodatku č. 1 k Zmluve o obchodnom zastúpení zo dňa 22.2.2012 a v zmysle interných pokynov a predpisov uvedeného podnikateľského subjektu, preberal od zastúpeného Roman Vereš ROVER tovar (prevažne tabakové výrobky) za účelom jeho predaja zákazníkom, ktorý tovar následne zákazníkom najmä v okrese Nové Mesto nad Váhom dodával a vyúčtovával, za dodaný tovar preberal finančné hotovosti, pričom finančnú hotovosť prevzal bez vystavenia dokladu o úhrade tovaru, prijaté finančné hotovosti, ktoré mu boli ako obchodnému zástupcovi zverené, v plnom rozsahu neodovzdával zastúpenému Roman Vereš ROVER, ale zákazníka zaevidoval u zastúpeného ako dlžníka, hoci obvinený bol povinný finančnú hotovosť za predaný tovar bezodkladne v čo najkratšom čase odovzdať do pokladne alebo na bankový účet zastúpeného, obvinený si vybraté finančné hotovosti v celkovej výške 25.727,11 € ponechal a použil pre vlastnú potrebu a tiež si ponechal časť zvereného a prevzatého tovaru v celkovej hodnote 2.606,46 €, ktorý použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenému podnikateľskému subjektu Roman Vereš ROVER, miesto podnikania: Martin, Sučianska 2106/29, IČO: 33 574 359, škodu vo výške 28.333,57 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, spáchal uvedený čin a spôsobil ním značnú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. e), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenému.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť, aby v priebehu skúšobnej doby nahradil poškodenému podnikateľskému subjektu Roman Vereš ROVER, miesto podnikania: Martin, Sučianska 2106/29, IČO: 33 574 359, škodu vo výške 28.333,57 eur.

odôvodnenie:

Dňa 23.01.2015 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 202/14/3304-31 zo dňa 19.01.2015, na obvineného O.L. O., I.. XX.XX.XXXX O. L., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 26.04.2018 za účasti obžalovaného a zistil nasledovné:

Po otvorení hlavného pojednávania predsedníčka senátu zistila, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný O. O. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 202/14/3304-31 zo dňa 19.01.2015 doručenej súdu dňa 23.01.2015, právne kvalifikovaného ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného O. O. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní sa osobne ospravedlnil poškodenému. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora a poškodeného v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine

obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a rozhodnutia o náhrade škody. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní bol uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným Roman Vereš ROVER, miesto podnikania: Martin, Sučianska 2106/29, IČO: 33 574 359, vo výške 28.333,57 eur.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Objektom je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Tento záujem bol konaním obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda zločinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 3 Trestného zákona tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, spáchal uvedený čin a spôsobil ním značnú škodu. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním značnú škodu, alebo b) na chránenej osobe.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a po vyjadrení poškodeného prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, jeho druhu a výmere a čo do výroku o náhrade škody podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody, a to oboznámením sa s dôkazmi ohľadom vyčíslenia výšky náhrady škody - uznanie dlhu obžalovaným zo dňa 27.12.2012, oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného O. O., lustrácie v evidencii priestupkov obžalovaného, správy OR PZ L., správy Obecného úradu Z., lustráciou Sociálnej poisťovne.

Z uznania dlhu podľa § 323 Obchodného zákonníka zo dňa 27.12.2012 vyplýva, že obžalovaný s poškodeným dňa 22.02.2012 uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení. V tejto zmluve bolo dohodnuté uskutočňovanie právnych úkonov obchodným zástupcom - obžalovaným (dlžníkom) v mene zastúpeného - poškodeného (veriteľa). Dlžník zodpovedná za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitostí a na veciach prevzatých od tretích osôb. Dňa 27.12.2012 bola poškodeným zistená škoda spôsobená dlžníkom vo výške 2.606,46 eur na tovare prevzatom dlžníkom od veriteľa za účelom plnenia zmluvných záväzkov zo zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 22.02.2012 a škoda na hotovosti vo výške 25.727,11 eur, ktorá bola prevzatá od tretích osôb pri

plnení zmluvných povinností a mala byť odovzdaná veriteľovi. Škoda na tovare a na hotovosti bola zistená inventúrou zo dňa 27.12.2012. Dlžník - obžalovaný vyhlásil, že uznáva svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu vo výške 28.333,57 eur, prehlásil, že k predmetnej škode došlo výlučne zavineným porušením jeho povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej s poškodeným

- veriteľom dňa 22.02.2012. Zároveň si je obžalovaný plne vedomý svojej trestnoprávnej zodpovednosti a naplnenia skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Obžalovaný svoj dlh voči poškodenému vo výške 28.333,57 eur uznal v plnom rozsahu aj na hlavnom pojednávaní.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného O. O. vyplynulo, že obžalovaný má tri záznamy v registri trestov, pričom všetky tri odsúdenia má zahladené. Odsúdenia má obžalovaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Rožňava sp. zn. 3T/55/2013 trestným rozkazom zo dňa 07.05.2013, právoplatný dňa 21.06.2013 na trest povinnej práce 300 hodín, ktorý vykonal ku dňu 10.09.2013 a zároveň splnil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné a preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v L. z 15.02.2018 bolo zistené, že obžalovaný žije s matkou, pracuje ako vodič z povolania pre firmu X. O. L., sa od roku 2015 doposiaľ sa dopustil len drobných dopravných priestupkov a dňa 10.01.2018 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin zanedbanie povinnej výživy.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný O. O. sa dopustil 15-tich priestupkov na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené blokové pokuty.

Zo lustrácie Sociálnej poisťovne je zrejmé, že obžalovaný je od 02.01.2017 zamestnaný v spoločnosti W. X. - X. ako vodič a podľa vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní si obžalovaný privyrába aj ako skladník.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. e) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného O. O. existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, a to pre celkový postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej veci, keďže na obžalovaného bol pre jeho vyhýbanie sa trestnému konaniu opakovane vydaný príkaz na zatknutie a obžalovaný vždy pred termínom nariadených hlavných pojednávaní súdu predložil doklad o jeho dočasnej práceneschopnosti vždy bez vyjadrenia ošetrujúceho lekára v zmysle § 120 ods. 2

Trestného poriadku. Toto sa opakovalo päťkrát. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci nariadil doposiaľ osem hlavných pojednávaní a to: na deň 23.03.2016 o 12.30 hod. a na deň 29.04.2016 o 12.30 hod., na deň 23.09.2016 o 12.30 hod. a na deň 09.11.2016 o 12.30 hod., na deň 07.04.2017 o 12.30 hod., na deň 11.10.2017 o 09.00 hod., na deň 08.12.2017 o 11.00 hod. a na deň 07.03.2018 o 13.00 hod., pričom všetky pojednávania boli odročené bez prejednania z dôvodov na strane obžalovaného. Teda z jeho konania bolo zrejmé vyhýbanie sa trestnému stíhaniu, pričom žalovaný skutok sa stal už v roku 2012 a pre konanie na strane obžalovaného súd o tomto rozhodol až v roku 2018. Na strane priťažujúcich okolností súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. e) Trestného zákona, a to že páchateľ zneužil svoje zamestnanie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody. Senát nezistil žiadne okolnosti prípadu ani také pomery páchateľa, pre ktoré by pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 Trestného zákona. ustanovuje v § 213 ods. 3 za zločin sprenevery trest odňatia slobody na tri až desať rokov.

Pri rozhodovaní o výmere trestu sudca tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Súd v danom prípade považoval trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Skúšobnú dobu vo výmere päť rokov mal senát vzhľadom na výšku dlhu voči poškodenému a na majetkové pomery obžalovaného za primeranú. Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenému, podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil súd obžalovanému povinnosť, aby v priebehu skúšobnej doby nahradil poškodenému podnikateľskému subjektu Roman Vereš ROVER, miesto podnikania: Martin, Sučianska 2106/29, IČO: 33 574 359, škodu vo výške 28.333,57 eur. Senát u obžalovaného nepristúpil k uloženiu trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona spočívajúcom v zákaze činnosti spojených s hmotnou zodpovednosťou, príp. výkonom funkcie obchodného zástupcu, nakoľko má obžalovaný dve vyživovacie povinnosti voči mal. deťom, pracuje ako vodič z povolania, privyrába si ako skladník, pričom tieto povolania sú spojené s hmotnou zodpovednosťou a uložením trestu zákazu činnosti obžalovanému by súd znemožnil výkon takéhoto povolania, a tým aj splneniu jeho zákonných vyživovacích povinností ako aj povinnosti nahradiť škodu poškodenému v priebehu skúšobnej doby. Obžalovaný má dve deti, na jedno platí výživné pravidelne, na druhé podľa možností, dlh však doplatí, deťom sa venuje. Prácu si snaží udržať, má sľúbenú zmluvu ako vodič a skladník na dobu neurčitú vo firme, kde pracuje na dohodu. Preto senát neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti navrhovaný prokuratúrou. Takýto trest považuje senát na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa za dostatočný. Tento zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, teda bol uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným Roman Vereš ROVER, miesto podnikania: Martin, Sučianska 2106/29, IČO: 33 574 359, pričom z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú výšku škody spôsobenú trestným činom vo výške 28.333,57 eur a obžalovaného zaviazal zaplatiť túto škodu. Výška náhrady škody jednoznačne vyplýva z obsahu spisu, z vyjadrenia poškodeného ako aj obžalovaného, z ktorej obžalovaný do dnešného dňa neuhradil ani časť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (§ 309 ods. 1 Tr. por.).