Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/167/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: B.. V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX Z. G. E., zastúpená Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Hlavná 50, Prešov proti žalovanému: EXIsport, s.r.o. so sídlom Opatovská cesta 14, 040 01 Košice, IČO: 31 723 420, zastúpená Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o. so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, o zaplatenie 202,48 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad sadzbu 5,25 % ročne zo sumy 202,48 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia, zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.10.2014 domáhala voči žalovanej spoločnosti zaplatenia sumy 202,48 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 24.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že si u žalovaného zakúpila dňa 13.9.2013 obuv značky Adidas a už dňa 2.11.2013 obuv reklamovala, keďže na tejto sa začali vyskytovať vady, pre ktoré nebolo možné obuv ďalej užívať. Reklamácia nebola uznaná, aj napriek zjavným vadám, ktoré sa na obuvi vyskytli. Žalobkyňa si na vlastné náklady dala vypracovať znalecký posudok, v ktorom znalec dospel k záveru, že k poškodeniu obuvi došlo v dôsledku vád spôsobených výrobcom obuvi a ktorým spotrebiteľ nemohol zabrániť. Znalecký posudok bol opätovne predložený žalovanému so žiadosťou o kladné vybavenie reklamácie. Žalovaný ani po vypracovaní znaleckého posudku a snahe o mimosúdnu dohodu, k tejto nepristúpil a reklamáciu vybavil zamietnutím.

2. Žalobkyňa spolu so žalobou na preukázanie svojho nároku doručila doklad o kúpe zo dňa 13.9.2013, reklamačný list zo dňa 2.11.2013, doklad predávajúceho o vybavení reklamácie zo dňa 15.11.2013, odborné posúdenie č. XXXX/XXXX, korešpondenciu vedenú medzi stranami sporu zo dňa 17.3.2014, 11.4.2014, 15.4.2014, 24.4.2014, znalecký posudok č. 2/2014 vyhotovený na základe požiadavky žalobkyne, pokus o zmier adresovaný žalobkyňou žalovanému.

3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, vykonanie dokazovania hore uvedenými listinnými dôkazmi, vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne.

4. V prejednávanej veci bol vydaný rozsudok pre zmeškanie žalovaného dňa 16.4.2015, sp. zn. 36C/167/2014- 43, ktorým súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 202,48 Eur

s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 202,48 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania a taktiež zaplatiť súdny poplatok za žalobu. Voči uvedenému rozsudku bolo podané žalovaným odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.10.2016 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení Krajský súd skonštatoval, že súd prvej inštancie nemal splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 28.11.2014, v ktorom uviedol, že nie je zrejmé akým titulom sa žalobkyňa domáha svojho práva, neuznal nárok žalobkyne v celom rozsahu a dodal, že žalovaný vybavil reklamáciu žalobkyne v súlade s právnymi predpismi SR jej zamietnutím na základe odborného posúdenia v súlade s ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. a má tak zato, že nezodpovedá za vady tovaru. Uviedol, že má zato, že žalobkyni nevzniklo právo požadovať od žalovaného vrátenie kúpnej ceny zakúpeného tovaru, na zaplatenie ďalších v žalobe požadovaných čiastok a úrokov z omeškania. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe a v ďalších písomných vyjadreniach k predmetu konania.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesom advokátov strán sporu, oboznámením s listinnými dôkazmi a s vyjadreniami strán sporu tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav: žalobkyňa dňa 13.9.2013 v spoločnosti EXIsport, s.r.o. v predajni v Košiciach v obchodnom dome Aupark kúpila obuv značky ADIDAS-CENTENIA HI W/RUNNIG WHITE FTW/BLACK 1/BLAZE P STANDARD SML UK - 5,0- Women s za kúpnu cenu 84,14 Eur. Následne táto obuv bola reklamovaná dňa 2.11.2013, o čom svedčí reklamačný list zo dňa 2.11.2013 J.-XXXXX-XXXX, na ktorom je uvedený ako zákazník M. I., Č. XX, popis závady: na oboch PP sa začala rozlepovať podrážka v prednej časti topánok - v časti špičky a na bočných vonkajších stranách s tým, že tento reklamačný list obsahoval poučenie spotrebiteľa o jeho právach podľa § 18 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa s poukazom na § 622, § 623 a § 656 Občianskeho zákonníka. Spôsob riešenia reklamácie bol uvedený: poslané na odborné posúdenie, nakoľko reklamácia si vyžadovala zložité technické zhodnotenie stavu výrobku s tým, že reklamácia mala byť vybavená dňa 2.12.2013 a v tomto termíne bude zákazník oboznámený s konečným riešením reklamácie. Reklamačný list je podpísaný zamestnancom žalovaného a zákazníkom - M. I., čo v konaní sporné nebolo a ktorú skutočnosť potvrdila samotná žalobkyňa, že sa jednalo o jej matku. Dokladom predávajúceho o vybavení reklamácie adresované M. I. zo dňa 15.11.2013 bolo oznámené, že reklamácia bola na základe vyhotovenia odborného posúdenia neuznaná, nakoľko reklamované chyby nemali pôvod v nekvalitnom materiály a ani sa nejedná o konštrukčno-výrobné chyby s tým, že originál odborného posúdenia sa nachádzal k nahliadnutiu na centrále Exisport, s.r.o. a kópia je k nahliadnutiu na predajni. Doručenie tohto dokladu nespochybnila žalobkyňa a ktorý jej bol doručený dňa 22.11.2013. Následne žalobkyňa si na vlastné náklady dala vypracovať znalecký posudok č. 2/2014 znalcom T.. V. O., znalcom z odboru kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv, odvetvie obuv, z ktorého záverov vyplynulo, že k zásadnému poškodeniu u obuvi došlo z mechanických dôvodov. Výrobca použil na výrobu topánok vrchový materiál, ktorý je štrukturálne slabší a má v niektorých svojich miestach slabšiu pružnosť, ako aj adhéziu povrchovej úpravy a dôsledkom toho bolo odtrhnutie zvršku od rámika podošiev, ako aj vznik veľmi malých trhlín v materiále obsádziek oboch topánok, pričom mechanické poškodenie na obuvi tak pripísal jednoznačne výrobcovi obuvi. Na podklade tohto znaleckého posudku žalobkyňa opätovne požiadala žalovaného o kladné vybavenie reklamácie, niekoľkými listami vyzvala žalobcu na zjednanie nápravy a pokusom o zmier (dátum neuvedený) sa domáhala vrátenia sumy zaplatenej za poškodenú obuv ako aj ďalších nákladov, ktoré jej v súvislosti s reklamáciou vznikli v celkovej výške 258,04 Eur. Nespornou skutočnosťou bolo aj prevzatie obuvi žalobkyňou po neuznaní reklamácie.

8. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 13.10.2017 poukázala na to, že pri uplatnení zodpovednosti za vady v rámci reklamácie vykonanej dňa 2.11.2013 v prevádzke žalovaného u osoby zodpovednej za vybavovanie reklamácie považovala vytýkanú vadu za neodstrániteľnú, a preto využila svoje právo a od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpila v súlade § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom tento právny úkon vykonala v ústnej forme pred osobou zodpovednou za vybavovanie reklamácie, čo navyše zdôraznila tým, že žiada vrátenie kúpnej ceny. Poukázala na to, že následne aj listom z marca 2014 sa domáhala vrátenia kúpnej ceny, ako aj nahradenia ostatných účelne vynaložených nákladov a uviedla, že v reklamačnom liste zo dňa 2.11.2013 nebolo uvedené, čoho sa žalobkyňa domáha a aké právo využíva, poukazujúc na to, že reklamačný list je formulár, ktorý vyhotovil a bežne používa žalovaný,

údaje doň spisuje osoba zodpovedná za vybavenie reklamácie, teda zamestnanec žalovaného, z čoho je zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť obsah reklamačného listu, pričom okolnosť, že v reklamačnom liste sa nenachádza žiadna časť, kolónka, do ktorej by bolo možné zaznačiť to, čoho sa spotrebiteľ domáha, je nevyhnutné pričítať len na ťarchu žalovaného, ktorý ako profesionálny obchodník je v prvom rade povinný dbať na to, aby akékoľvek vzťahy medzi ním a spotrebiteľom boli jasným a nespochybniteľným spôsobom zachytené pre prípad vzniku sporných situácií aj ich efektívne riešenie. Uviedla, že ak teda žalovaný nevyhotovil a nepoužíva taký formulár reklamačného listu, ktorý umožňuje do jeho osobitnej časti kolónky vyznačiť okrem opisu vady aj to, čoho sa spotrebiteľ domáha, potom nepochybne ide zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 v spojení s § 8 ods. 1 písm. g) zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Poukázala opätovne na znalecký posudok č. 2/2014 vypracovaného znalcom T.. O., z ktorého nepochybne vyplýva, že tovar mal výrobnú vadu, za ktorú zodpovedá predávajúci a ide o vadu neodstrániteľnú. Dodala, že o tom, že aj žalovaný považoval odstúpenie od zmluvy vykonané žalobkyňou dňa 2.11.2013 za platné a v súlade so zákonom svedčí najmä to, že samotný žalovaný listom zo dňa 11.4.2014 vyzval žalobkyňu, aby z dôvodu žiadosti o preplatenie nákladov za znalecký posudok predložila originál faktúry a originál príjmového dokladu za úhradu znaleckého posudku, v dôsledku čoho je zrejmé, že žalovaný uznal nároky žalobkyne a zmienil jej nahradiť aj ostatné účelne vynaložené náklady, k čomu však z neznámych príčin nedošlo. Týmto podaním žalobkyňa podala návrh na zmenu žaloby.

9. Žalovaný sa vyjadril k predmetu konania podaním zo dňa 31.10.2017, v ktorom uviedol, že má zato, že žalobkyňa od kúpnej zmluvy neodstúpila, preto jej ani nemohol vzniknúť nárok na vrátenie kúpnej ceny a toto odstúpenie v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, teda že sa odstúpenie od kúpnej zmluvy dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Poukázal na to, že k reklamácii zakúpeného tovaru

- obuvi došlo dňa 2.11.2013, počas prvých 12 mesiacov od zakúpenia tovaru a tovar bol odoslaný na odborné posúdenie odborne spôsobilej osoby, pričom po uplatnení práva zo zodpovednosti za vady (o reklamácii) bolo vydané potvrdenie o reklamácii - reklamačný list, v ktorom bolo potvrdené, že spotrebiteľ bol poučený o svojich právach v zmysle všeobecných právnych predpisov a v tomto reklamačnom liste výslovne nebolo uvedené, aby došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že aj keď na odstúpenie od kúpnej zmluvy sa nevyžaduje predpísaná písomná forma, je nevyhnutné, aby odstúpenie od zmluvy bolo realizované, tak aby sa dalo bez ťažkosti preukázať, aby bolo určité a zrozumiteľné. Uviedol, že na základe uvedeného má zato, že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nezanikla, a to ani v dôsledku odstúpenia od zmluvy, ani inej právnej skutočnosti či udalosti, a preto je nárok žalobkyne v celom rozsahu nedôvodný. Tiež poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala hodnoverným spôsobom náhradu nákladov vo výške 66,82 Eur. Tiež vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobkyne a tiež mal zato, že žalobkyňa písomným vyjadrením zo dňa 13.10.2017 spôsobila zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 a to tým, že podstatným spôsobom zmenila právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, keď až v predmetnom vyjadrení po prvýkrát žalobkyňa uviedla, že odstúpila od zmluvy. Poukázal na to, že tvrdenie o tom, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy nie je obsiahnuté v žalobe a neodznelo ani na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.7.2017, kde práve advokát žalobkyne poukázal na to, že žalobkyňa sa svojho nároku domáha titulom náhrady škody. Poukázal na ustálenú judikatúru majúc zato, že pri synalagmatických záväzkoch je žalobca povinný vo svojej žalobe vymedziť vzájomnú podmienenosť plnení strán sporu, pokiaľ už sám svoju povinnosť nesplnil. Inak súd nemôže žalobe vyhovieť a musí ju i bez námietky žalovaného zamietnuť. Poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si riadne a perfektne uplatnila svoj tvrdený nárok až doručením vyjadrenia zo dňa 13.10.2017, v ktorom svoj tvrdený nárok skutkovými tvrdeniami o odstúpení od kúpnej zmluvy právne prekvalifikovala a tomu prispôsobila žalobu, a teda najskôr dňa 13.10.2017, t. j. takmer 4 roky po tvrdenom odstúpení od kúpnej zmluvy, preto je tvrdený nárok žalobkyne v celom rozsahu premlčaný a nemožno jej ho ani z tohto dôvodu v dôsledku vznesenia námietky premlčania priznať. Inak povedané od podania žaloby do 12.10.2017 bol tvrdený nárok žalobkyne uplatnený nesprávne, kým k riadnemu uplatneniu došlo až dňa 13.10.2007, kedy došlo k zmene žaloby, t.j. viac ako po 3 rokoch, t. j. po uplynutí premlčacej doby, odo dňa, kedy sa jej tvrdený nárok stal splatným.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi poukázala na to, že cca asi po 2 mesiacoch od kúpy botasiek z predajne žalovaného, sa začali botasky odlepovať a následne došlo k reklamácii kúpených botasiek z predajne EXIsport, s.r.o. v Košiciach v obchodnom dome Aupark. Uviedla, že pred zamestnankyňou, ktorá vypisovala reklamačný formulár, výslovne uviedla, že žiada vrátiť kúpnu cenu. Uviedla, že tento reklamačný formulár si pred jeho podpisom aj prečítala. Dodala, že následne bola žalovaným informovaná listom o zamietnutí reklamácie a následne so žalovaným začala prebiehať komunikácia

výlučne v písomnej forme. Uviedla, že reklamovaný tovar si po zamietnutí reklamácie prevzala a dodala, že dala si vyhotoviť aj na svoje vlastné náklady znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že táto obuv mala vady od samého počiatku. Na otázku advokáta žalovaného a po nahliadnutí do reklamačného listu zo dňa 2.11.2013 pripustila že, na reklamačnom liste je uvedené meno jej matky M. I. a tento reklamačný list podpísala jej matka. Na reklamačnom liste nie jej jej podpis.

11. Advokát žalobkyne vo svojom prednese poukázal na to, že žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy ústne dňa 2.11.2013 a poukázal na to, že keďže sa nevyžaduje písomná forma jednostranného právneho úkonu, ktorým odstúpenie od zmluvy je, žalobkyňa pri vybavovaní, pri spisovaní reklamácie ústnou formou požiadala žalovaného o vrátenie kúpnej ceny. Namietal formulár, ktorý je pretlačený žalovaným

- reklamačný list, v ktorom nie je zachytené žiadne právo spotrebiteľa na vybavenie reklamácie, t. j. to, čo spotrebiteľ požadoval. Poukázal na to, že žalobkyňa je aktívne legitimovanou na podanie žaloby, je kupujúcou, resp. kúpnu zmluvu uzatvárala ona so žalovaným a jej patrí právo žalovať žalovaného titulom zodpovednosti za vady predanej veci. Poukázal na to, že jedine so žalobkyňou bolo zo strany žalovaného jednané po zamietnutí jej reklamácie, o čom svedčí písomná korešpondencia medzi stranami sporu. Navrhol, aby súd vo veci vypočul matku žalobkyne M. I..

12. Advokát žalovaného poukázal na svoje písomné ako aj ústne prednesy, namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby, poukazujúc na to, že žalobkyňa si neuplatňovala práva zodpovednosti za vady, t. j. nereklamovala obuv, obuv reklamovala úplne iná osoba, od zmluvy žalobkyňa dňa 2.11.2013 neodstúpila, toto svoje tvrdenie v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala a preto nie je možné aj z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalobe vyhovieť.

13. Žalobkyňa písomných podaním zo dňa 13.10.2017 podala návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 202,48 Eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 24.11.2013 do zaplatenia oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému obuv ADIDAS-CENTENIA HI W/RUNNIG WHITE FTW/BLACK 1/BLAZE P STANDARD SML UK - 5,0 - Women s.

14. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

15. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

16. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby jej podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

17. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, ale na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

18. Zmena žaloby je podaním vo veci samej a je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody k dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo a zmenu žaloby sa považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

19. K návrhu na zmenu žaloby sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 31.10.2017, v ktorom poukázal na § 140 ods. 2 majúc za to, že žalobkyňa svojim vyjadrením zo dňa 13.10.2017 spôsobila zmenu žaloby a to tým, že podstatným spôsobom zmenila právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, keď až v predmetnom vyjadrení po prvýkrát žalobkyňa uviedla, že odstúpila od zmluvy poukazujúc na to, že tvrdenie o tom, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy nie je obsiahnuté v žalobe a neodznelo ani na pojednávaní dňa 13.7.2017 a svojím tvrdením, že odstúpila od kúpnej zmluvy žalobkyňa spôsobila podstatnú zmenu skutočností tvrdených v žalobe a spôsobila tým jej zmenu.

20. Súd zhodnotiac návrh žalobkyne zo dňa 13.10.2017, poukazujúc na § 140 ods. 1, 2 CSP, majúc zato, že v prejednávanom prípade žalobkyňa týmto podaním podala návrh na zmenu žaloby a keďže výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmene žaloby, súd na pojednávaní konanom

dňa 21.11.2017 uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle podaného návrhu žalobkyňou v prítomnosti advokátov strán sporu, majúc aj zato, že na konanie o zmenenej žalobe nie je príslušný iný súd.

21. Súd vec právne posúdil nasledovne:

22. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

23. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

24. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

25. Podľa § 598 Občianskeho zákonníka, kupujúci ma právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

26. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

27. Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v ods. 1.

28. Podľa § 600 Občianskeho zákonníka, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

29. Podľa § 612 Občianskeho zákonníka, na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 sa vzťahujú aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až § 627.

30. Podľa § 619 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim.

31. Podľa § 620 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záručná doba je 24 mesiacov.

32. Podľa § 620 ods. 4 Občianskeho zákonníka, na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list). Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe.

33. Podľa § 621 veta prvá Občianskeho zákonníka, záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim.

34. Podľa § 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť.

35. Podľa § 622 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci, alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevzniknú neprimerané náklady vzhľadom na cenu tovaru alebo závažnosť vady.

36. Podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady o oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.

37. Podľa § 623 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci.

38. Podľa § 625 Občianskeho zákonníka, práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúcom bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.

39. Podľa § 626 ods. 1 Občianskeho zákonníka, práva zo zodpovednosti za vady veci pre ktoré platí záručná doba, zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.

40. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 12.6.2014, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, l) reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby, m) vybavením reklamácie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie, n) odborným posúdením vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv (ďalej len "určená osoba ).

41. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 12.6.2014, predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.

42. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 12.6.2014,spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na predávané výrobky alebo poskytované služby, alebo u určenej osoby, ktorá je povinná reklamáciu vybaviť.

43. Podľa § 18 ods. 3 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 12.6.2014,v prevádzkarni a u určenej osoby podľa odseku 2 musí byť počas prevádzkovej doby prítomný zamestnanec poverený vybavovať reklamácie.

44. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 12.6.2014, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu ( odkaz na § 622 , § 623 Občianskeho zákonníka ); na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

45. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 12.6.2014, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci vybaviť reklamáciu zamietnutím len na základe odborného posúdenia; bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie ani iné náklady súvisiace s odborným posúdením.

46. Podľa § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 12.6.2014, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť.

47. Podľa § 18 ods. 8 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 12.6.2014, predávajúci je povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie.

48. Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 12.6.2014, predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

49. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobcom, súd skúmal, či ním vznesená námietka premlčania je dôvodná a dospel k záveru, že právna argumentácia žalobcu ohľadom premlčania je správna.

50. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

51. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

52. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

53. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

54. Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (§ 122 ods. 1 .

55. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (§ 122 ods. 2 .

56. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (§ 122 ods. 3 .

57. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. (§ 57 ods. 3 O.s.p.).

58. Ide o hmotnoprávne lehoty, u ktorých zásadne platí, že na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby prejav došiel najneskôr v posledný deň lehoty adresátovi, resp. aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr v posledný deň lehoty.

59. Aj premlčacia lehota, bez ohľadu na jej dĺžku sa pri jednotlivých právach zásadne začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre začiatok. Táto doba plynie nepretržite až do jej skončenia, ak nenastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ten následok, že premlčacia doba sa zastaví (spočíva) alebo sa pretrhne (prerušuje), prípadne nezačne plynúť a jej plynutie sa neskončí dokiaľ uvedená skutočnosť trvá. Ak niet takýchto skutočností, premlčacia doba skončí v deň posledného roku,

ktorý sa svojím číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

60. Pre všeobecnú premlčaciu lehotu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti a v zásade nastáva splatnosťou dlhu. Súd sa pri zistení nedodržania zákonnej premlčacej lehoty už nemusí zaoberať dôvodnosťou žaloby.

61. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie) len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie) čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ak ale povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie. Premlčanie teda môžeme definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať (§ 100 ods. 1 in fine).Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva právne dôsledky a to, že súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného, ak súd zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorú sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca.

62. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou 3 ročnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívne okolnosti. 63. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa u žalovaného dňa 13.9.2013 si zakúpila tovar značky ADIDAS, čo vyplýva z pokladničného dokladu o kúpe vydaného žalovaným žalobkyni, pričom cena obuvi činila 84,14 Eur. Nárok žalobkyne bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení o zodpovednosti za vady predanej veci - § 619 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a subsidiárne podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za vady podľa § 499 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nárok uplatňovaný voči žalovanému definovala v žalobe, že tento vyplýva zo zodpovednosti za vady predanej veci - ňou uplatneného práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy a vrátenie kúpnej ceny, čo deklarovala podaním návrhu na zmenu žaloby a ktorú zmenu žaloby súd pripustil.

64. Inak povedané, v právnom vzťahu založenom kúpnou zmluvou zo dňa 13.9.2013 vystupovala žalobkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ a žalovaný ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti; práva a povinnosti strán sporu sa teda riadia osobitnou úpravou obsiahnutou v ustanoveniach

§ 612 až 627 Občianskeho zákonníka o predaji tovaru v obchode, ktorá má prednosť pred všeobecnou úpravou kúpnej zmluvy v § 588 až 608 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za vady predanej veci, ktorá sa prejaví ako rozpor s kúpnou zmluvou po prevzatí v záručnej dobe, je upravená y § 619 a nasl. Obč. zák. Pretože v danej veci má kúpna zmluvu povahu spotrebiteľskej, stanovuje ďalšie práva kupujúceho (spotrebiteľa) povinnosti predávajúceho aj zák. o ochrane spotrebiteľa.

65. Súd v prvom rade skúmal, či došlo žalobkyňou k včasnému uplatneniu nárokov z vád na tovare a akým spôsobom si žalobkyňa uplatnila u žalovaného svoj nárok.

66. Z reklamačného listu súd zistil, že zakúpený tovar bol v predajni žalovaného reklamovaný dňa 2.11.2013 a tento tovar reklamovala matka žalobkyne M. I., ktorá skutočnosť v spore sporná nebola, avšak v spore nebolo preukázané a ani žalobkyňa to výslovne neuviedla, aby poverila, čo i len ústne svojou matku na vykonanie tohto úkonu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa ako kupujúca dňa 2.11.2013 zakúpený tovar výslovne ona nereklamovala a jej tvrdenie o tom, že v uvedený deň pri reklamácii zakúpeného tovaru mala žalovanému ako spôsob vybavenia jej reklamácie uviesť, že odstupuje od kúpnej zmluvy a žiada vrátiť kúpnu cenu, preukázané v konaní nebolo. Aj zo samotného reklamačného listu nie je zrejmé aké konkrétne právo zo zodpovednosti za vady si spotrebiteľka voči predávajúcemu, teda žalovanému, uplatňuje, či teda žiada výmenu tovaru, primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcemu rozsahu a povahe vady, prípadne vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy.

67. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ako kupujúca reklamovala zakúpený tovar u žalovaného listom zo dňa 10.3.2014 nazvaným pokus o zmier, resp. ďalším listom - nedátovaným, označeným tiež pokus o zmier, v ktorom žalobkyňa prostredníctvom svojho predchádzajúceho advokáta požiadala o vrátenie kúpnej ceny za kúpenú obuv a úhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti so zadaním vyhotovenia znaleckého posudku a nákladov za cestovanie. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný reklamáciu obdŕžal poštou, o čom svedčí list žalovaného zo dňa 15.4.2013 - správne 2014 - pozn. súdu a ktorú „ vybavil „ odpoveďou - stanoviskom zo dňa 24.4.2014, tak, že jej požiadavku na vrátenie kúpnej ceny a ostatných nákladov považoval za neoprávnené, nepreukázané a nad rámec zákonných povinností predávajúceho s poukazom na vybavenie reklamácie jej zamietnutím na základe odborného posúdenia. Z obsahu týchto právnych úkonov učinených žalobkyňou voči žalovanému nie je zrejmé, že by si nimi žalobkyňa uplatňovala právo na odstúpenie od zmluvy, pretože podľa jeho jazykového výkladu išlo v prvom prípade - list zo dňa 10.3.2014 o návrh na uznanie reklamácie a v druhom prípade o vrátenie kúpnej ceny a preplatenie vzniknutých účelne vynaložených nákladov. Treba poukázať na to, že reklamácia je jednostranný právny úkon, adresovaný predávajúcemu, ktorým kupujúci vytýka určitú vadu predanej veci, sama osebe však nemá priame účinky. Až po tom, čo kupujúci uplatní svoje právo zo zodpovednosti za vady právnym úkonom, ktorým oznámi predávajúcemu aké konkrétne právo v súvislosti s reklamovanou vadou si uplatňuje, vzniká kupujúcemu konkrétna predávajúcim zvolená povinnosť. Je preto nevyhnutným, aby takýto právny úkon bol jednoznačný, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne právo zo zodpovednosti za vady predanej veci sa kupujúci domáha. Pre právny úkon odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu účastníka zmluvy, zákon vyžaduje na jeho platnosť a účinnosť splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle, teda musí byť zrozumiteľný tak, že je z neho zrejmé, čo sa ním sleduje. Listy žalobkyne tieto náležitosti nespĺňajú, lebo z nich nie je zrejmé, že žalobkyňa prejavuje vôľu ukončiť právny vzťah medzi účastníkmi, vyplývajúci z uzavretej kúpnej zmluvy. Je preto namieste dospieť k záveru, že žalobkyňa od kúpnej zmluvy neodstúpila.

68. Uplynutím záručnej doby dochádza k preklúzii do tej doby neuplatnených práv zo zodpovednosti za vady. Na rozdiel od toho, účinne uplatnené práva zo zodpovednosti za vady zostávajú zachované a spotrebiteľ sa môže domáhať ich realizácie vrátane prípadnej žaloby aj po uplynutí záručnej doby. Realizácia týchto uplatnených práv podlieha premlčaniu.

69. Súd konštatuje, že podaním žaloby, ktorá súdu došla dňa 20.10.2014 si žalobkyňa včasne, t. j. v zákonom stanovenej záručnej doby uplatnila právo zo zodpovednosti za vady kúpenej veci voči žalovanému. Z podanej žaloby, tak ako to správne podotkol žalovaný, však opätovne nevyplýva aké konkrétne právo zo zodpovednosti za vady si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje; žalobkyňa si uplatnila zaplatenie kúpnej ceny obuvi, ako aj ďalších nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatnením

svojho práva - vynaložené náklady za vypracovaný znalecký posudok a účelne vynaložené náklady na cestu, ktoré však náklady hodnoverným spôsobom nepreukázala (vo výške 66,82 Eur).

70. Až v podaní zo dňa 13.10.2017 žalobkyňa uviedla, že požaduje vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy oproti vráteniu zakúpeného tovaru. Toto podanie žalobkyne bolo návrhom na zmenu žaloby a ktorú zmenu súd uznesením pripustil (viď. body 13 až 20 rozsudku). Z uvedeného možno usúdiť, že týmto žalobkyňou tvrdeným zrušovacím právnym úkonom došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy a dochádza k vzájomnému vráteniu plnenia ( § 457 - ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ). Nárok na vrátenie vzájomného plnenia z kúpnej zmluvy vzniká okamihom, keď bola kúpna zmluva zrušená odstúpením a vo vzájomnom vzťahu sú účastníci kúpnej zmluvy - zmluvné strany.

71. Právny vzťah zo zodpovednosti za vady vzniká výlučne medzi predávajúcim a kupujúcim. Pri výskyte určitej vady, ktorá musí byť vadou skutočnou, musí sa vyskytovať na predanej veci v čase uplatnenia práva zo zodpovednosti a má mať takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná, dáva Občiansky zákonník kupujúcemu možnosť vybrať si niektoré z viacerých práv zo zodpovednosti za vady. Napr. pri odstrániteľnej vade sa môže kupujúci rozhodnúť, či si uplatní právo na ich odstránenie, prípadne právo na zrušenie zmluvy (pri väčšom počte odstrániteľných vád), pri neodstrániteľných vadách, ktoré bránia v riadnom užívaní kúpenej veci, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť a pri iných neodstrániteľných vadách má právo na primeranú zľavu z ceny veci.

72. Len, čo kupujúci túto voľbu vykoná a uplatní jedno z možných práv, je svojím prejavom vôle viazaný a jednostranne nemôže voľbu uplatneného práva zmeniť. Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady kúpenej veci má povahu jednostranného právneho úkonu. Preto sa vždy treba zaoberať tým, či tento právny úkon bol urobený platne. Neplatným, a teda neúčinným by bolo napríklad neurčité uplatnenie práva, z ktorého by sa nedalo dokázať, či a aké konkrétne právo zo zodpovednosti za vady mal kupujúci pri svojom prejave vôle na mysli, alebo bez vytknutia vady, z ktorej zvolené právo vyvodzuje. Išlo by tu o neurčité a v dôsledku toho neplatné uplatnenie práva. Inak povedané, predpokladom úspešného uplatnenia zodpovednosti za vadu predanej veci je, aby kupujúci v záručnej dobe predávajúcemu vadu nielen vytkol, ale v tejto lehote treba konkrétne uviesť, aké právo z toho dôvodu kupujúci uplatňuje.

73. Ustanovenie § 102 precizuje právnu úpravu o začiatku premlčacej doby v prípade, ak zákon ukladá oprávnenej osobe povinnosť najskôr uplatniť právo u fyzickej lebo právnickej osoby, ktorá za porušenie práva zodpovedá. Musí ísť teda o adresný právny úkon pokiaľ ide o formu uplatnenia práva, ktorá vyplýva z právnej úpravy v jednotlivých ustanoveniach zákona, v ktorých je táto povinnosť upravená.

74. Ak spotrebiteľ uplatnil právo zo zodpovednosti za vady u predávajúceho (t. j. najneskôr v reklamačnej dobe ) a predávajúci mu nevyhovel, spotrebiteľ sa môže domáhať svojho práva na súde vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo takto u predávajúceho uplatnilo.

75. Keďže žalobkyňa až písomným podaním zo dňa 13.10.2017, viac ako 3 roky (konkrétne 3 roky, 5 mesiacov a 13 dní) od obdŕžaní odpovede žalovaného na reklamáciu a ktorú odpoveď obdŕžala 30.4.2014, o čom svedčí listinný dôkaz - odpoveď žalovaného (č.l. 14 súdneho spisu), oznámila, že odstupuje od zmluvy a žiada vrátiť kúpnu cenu za vadný tovar, došlo k premlčaniu práva.

76. Súd má aj zato, že žalobkyňa ako kupujúca v záručnej dobe (od 13.9.2013 do 13.9.2015) žalovanému ako predávajúcemu neuviedla aké konkrétne právo zo zodpovednosti za vady si uplatňuje; uvedené nevyplýva ani zo žaloby, tvrdenia prezentované žalobkyňou o odstúpení od kúpnej zmluvy dňa 2.11.2013 v konaní preukázané neboli. Až zmenou žaloby súdom pripustenou dňa 13.10.2017 žalobkyňa skonkretizovala voľbu svojho práva, čo však bolo učinené až po záručnej dobe poukazujúc na to, predpokladom úspešného uplatnenia zodpovednosti za vadu predanej veci je, aby kupujúci v záručnej dobe predávajúcemu vadu nielen vytkol, ale v tejto lehote treba konkrétne uviesť, aké právo z toho dôvodu kupujúci uplatňuje. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím záručnej doby došlo aj k preklúzii do tej doby neuplatnených práv zo zodpovednosti za vady.

77. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

78. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

79. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

80. Žalobkyňa podaním zo dňa 13.10.2017 učinila nepochybný dispozičný úkon, ktorým vzala žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad sadzbu 5,25 % ročne zo sumy 202,48 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia späť a týmto prejavila vôľu, aby súd v tejto časti nekonal a aby v tejto časti konanie zastavil. S čiastočným späťvzatím žaloby prejavil súhlas žalovaný dňa 21.11.2017 a súd vzhľadom na vyššie uvedené konanie v tejto časti zastavil v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

81. Súd zhodnotiac vyššie uvedené, majúc zato, že práva patria len bdelým" (vigilantibus iura scripta sunt ), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

82. V tejto súvislosti poukazujúc na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom ňou navrhovanej svedkyne z dôvodu hospodárnosti konania.

83. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

85. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

86. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

87. V spore bol úspešný žalovaný v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).