Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-14-2018.pdf
PDF · 69.29 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/14/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R., proti žalovaným: 1/ N.. P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX L., 2./ U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX L., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., IČO: 36 601 365, sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, o zaplatenie 86.304,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 15C/271/2015-122 zo dňa 06.11.2017 takto
rozhodol:
Mení uznesenie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť jej 86.304,19 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa následne žalobu zobrala späť, žalovaní so späťvzatím súhlasili, preto bolo dôvodné konanie zastaviť. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 257 CSP a uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. Zohľadňujúc celkové majetkové, finančné a sociálne pomery žalobkyne je potrebné konštatovať, že prípadný dopad vyplývajúci z úhrady trov by mal pre žalobkyňu nepomerne negatívnejší dopad ako na žalovaných. Žalobkyňa je fyzická osoba, pričom jej uznesením Okresného súdu Prešov 14Ro/290/2013 zo dňa 27.11.2014 bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovaná je slobodná matka, starajúca sa o jedno maloleté nezaopatrené dieťa. Náhrada trov konania by bola pre žalobkyňu likvidačná najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade boli právne zastúpení a ich právny zástupca vyúčtoval trovy konania vo výške 6.752,29 eur. Na strane žalovaného pritom vystupujú dva subjekty už s ohľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že zaplatenie si vlastných trov konania bude pre nich podstatne menšou záťažou, keďže suma sa medzi nich pomerne rozdelí, a teda majetková sféra každého z nich bude použitím výnimočného ustanovenia dotknutá menej, ako by bola dotknutá majetková sféra žalobkyne, berúc do úvahy aj následky na zabezpečenie chodu domácnosti žalobkyne s maloletým dieťaťom.
2. Proti tomuto uzneseniu, a to len proti výroku o náhrade trov konania, podali odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Obo/181/2007, 6Obo/103/2008, ktoré konštatujú, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov neznamená súčasne aj zbavenie zodpovednosti účastníka konania za výsledok sporového konania.
Poukázali na to, že žalobkyňa bola počas konania absolútne nečinná a nevyjadrila sa k vyjadreniu žalovaných, bez ospravedlnenia sa nezúčastnila pojednávaní, podaná žaloba pôsobila zmätočne, žalobkyňa neodstránila nezrovnalosti v žalobe. Žalovaní namietali, že postúpenie pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko pohľadávka z titulu zmluvy o úvere zanikla uspokojením prednostného záložného práva veriteľa na dražbe dňa 29.11.2017, kedy sa vydražil rodinný dom žalovaných a 03.12.2017, kedy sa vydražil byt žalovaných. Žalovaní predložili dôkazy svedčiace o tom, že žalovaná pohľadávka v skutočnosti neexistuje. Žalobkyňa žalobu stiahla bez dohody so žalovanými, a teda nemôže byť zbavená svojej zodpovednosti za výsledok konania. Za nelogické považujú tvrdenia súdu o tom, že zaplatenie si vlastných trov bude pre žalovaných menšou záťažou, keďže suma sa medzi nich pomerne rozdelí, nakoľko žalovaní sú manželmi, majú bezpodielové spoluvlastníctvo a v priebehu konania sa im narodilo dieťa. Žalovaní boli v spore aktívni, predkladali vyjadrenia, zúčastňovali sa pojednávaní, zatiaľ čo žalobkyňa podala žalobu o zaplatenie sumy 86.304,19 eur, ktorá bola údajne len postúpená a v spore bola absolútne pasívnou. Žalovaní prišli v dražbe o rodinný dom a byt, pričom rovnako ako žalobkyňa aj oni potrebujú zabezpečiť riadny chod svojej domácnosti s maloletým dieťaťom. Preto rozhodnutie súdu o nepriznanie náhrady trov konania považujú za nedôvodné, pretože konanie sami nezavinili. Žalobkyni nič nebránilo, aby zobrala žalobu v roku 2013 späť už oveľa skôr a tým by ani žalovaným nevznikli trovy konania v takej vysokej výške.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie žalovaných je dôvodné. Žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konanie, a preto je povinná znášať jeho trovy. Za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať skutočnosť, že dopad priznania náhrady trov konania by bol pre žalobkyňu horší ako pre žalovaných. Je správna argumentácia žalovaných, ktorí sú manželmi, že dopad na obidve strany sporu je rovnaký, keďže žalovaní sú manželmi. Je potrebné prihliadnuť aj na postup žalobkyne v konaní, ktorá sa nepričinila o odstránenie nedostatkov žaloby, podala žalobu napriek skutočnosti, že uplatnená pohľadávka už zanikla. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktoré by mohli mať za následok nepriznanie náhrady trov konania, a preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovaným spoločne a nerozdielne proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní úspešní v plnom rozsahu, majú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.