Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-92-2017.pdf
PDF · 115.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/92/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: N. C., D. S. XXX, IČO: 36 884 278, zastúpeného Mgr. Petrom Rybánskym, advokátom so sídlom Nitra, Farská 46, proti žalovaným: 1/ Mgr. N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., I. XXXX/XX, U., t. č. R. 4, 2/ M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., I. XXXX/XX, t. č. R. X., o zaplatenie 3572,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo 16. decembra 2016, č. k. 6C/437/2015-102, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere 27,36 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej aj „žalovaní“) povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2274,74 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 13. 10. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,36%. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 43, § 631, § 632, § 634 ods. 1 a 2, § 644, § 648 ods. 1 a 2 a § 504 OZ Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ako aj o zistený skutkový stav. V odôvodnení uviedol, že dňa 30. 05. 2014 v zmysle § 631 a nasl. OZ uzatvorili strany sporu ústnu zmluvu o dielo na zhotovenie strechy na novostavanom rodinnom dome žalovaných na parc. č. 203/2 v kat. úz. Y., zapísanom na LV č. XXX. Cena za dielo bola dohodnutá podľa cenovej ponuky, ktorej výšku žalobca uviedol v sume 8072,08 eura s DPH a žalovaní uviedli cena dohodnutú na základe cenovej ponuky písanej rukou a to vo výške 6774,74 eura. Žalobca dielo dokončil koncom júna 2014, avšak k odovzdaniu diela pre pasivitu žalovaných nedošlo, čo potvrdil aj svedok D. D., Žalobca žalovaným po zhotovení diela vystavil faktúry na celkovú sumu 8072,08 eura podľa zmluvne dojednanej ceny za zhotovenie diela v zmysle jeho cenovej ponuky. Otázka dohodnutej ceny diela však medzi stranami bola sporná, keď podľa žalobcu mala správne byť cena diela podľa cenovej ponuky vrátane DPH 8072,08 eura. Podľa žalovaných táto cena podľa cenovej ponuky písanej rukou žalobcu predstavovala sumu 6774,74 eura, ktorú považovali za konečnú cenu. Z oboch cenových ponúk zistil, že cena reziva - hranol strešných lát, impregnačného materiálu Bochemitu, tatranského profilu, spojovacieho materiálu, opravy a réžie, montáž krovu, hobľovanie, impregnovanie, ukladanie škridle, bola vo výške 5956,50 eura a to v oboch cenových ponukách, teda aj v ponuke rukou písanej, ale ide o uvádzanú cenu bez DPH. S 20% DPH v ponuke, z ktorej vychádzal žalobca potom cena predstavuje 7147,80 eura. Ďalej v cenovej ponuke bol uvedený odkvapový systém - materiál 566,24 eura čo je tiež zhodné v oboch ponukách, ďalej montáž odkvapového systému a zvody 204 eur, čo tiež je zhodné a cena 770,24 eura a zvýšením o 20% DPH 924,28 eura. Rukou písanej cenovej ponuke je cena iba bez DPH 770,24 eura s uvedením, že sa započítava i suma 48 eur za navyše dodanú kontaktnú fóliu. Uveril tvrdeniu
žalovaných, že dohodnutá celková cena za dielo bola 6774,74 eura, ktorá bola rukou písaná, a k jej dohode došlo pri uzatváraní samotnej zmluvy o dielo, ktorá bola konečnou cenou. Dňa 09. 07. 2014 žalobca vyhotovil faktúru č. 2014/0006 na sumu 3782,74 eura s 20% DPH, celkom 4539,28 eura, splatnú dňa 31. 07. 2014 a dňa 29. 05. 2015 faktúru č. 2015/005 na sumu 3532,80 eura, čo predstavuje cenu bez DPH 2944 a 20% DPH 588,80 eura, splatnú dňa 30. 06. 2015, ktorou fakturoval ukončenie prác na streche rodinného domu vrátane materiálu, dopravy a to v zmysle dodacieho listu k uvedenej faktúre. Žalovaní dňa 09. 07. 2014 uhradili 4.500 eur. Listom zo dňa 10. 08. 2015 žalovaní reklamovali chybnú dodávku realizácie strechy rodinného domu a to poškodenie paropriepustnej fólie olejom, jej roztrhanie a lepenie, nesprávne uloženie škridle na okraji strechy a žiadali žalobcu bezodkladne chyby odstrániť, dodať náhradný materiál za materiál poškodený, nahradiť náklady na odstránenie chýb výrobkov, ktoré si opravili inou spoločnosťou vo vyčíslených nákladoch cca 3600 eur. Dňa 16. 06. 2016 si žalovaní uplatnili voči žalobcovi nárok na zľavu z ceny diela za uplatnené vady diela vo výške 3.000 eur ako obranu proti žalovanej sume. Súd poukázal na ustanovenie § 43 OZ, podľa ktorého účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Práve na strane žalobcu bola povinnosť dbať o to, aby zmluva o dielo bola riadne dojednaná s podstatnými náležitosťami, teda, aby bola riadne dohodnutá aj cena za dielo. Preto súd vychádzal ďalej vo veci z ceny diela podľa cenovej ponuky vo výške 6774,74 eura. Keďže v konaní bolo preukázané ukončenie diela koncom júna 2014, žalovaní mali možnosť reklamovať vady, čo urobili preukázateľne až listom zo dňa 10. 08. 2015, takže nepostupovali podľa ustanovenia § 504 a ich právo zo zodpovednosti za vady sa prekludovalo. Dodal, že ak aj predmetné dielo malo vady, žalovaným vzniklo právo zodpovednosti za vady diela, čo nemá vplyv na splatnosť ceny. Toto právo zo zodpovednosti za vady diela riadne neuplatnili a súd nemohol prihliadnuť ani na uplatnenie zľavy z ceny diela vo výške 3.000 eur ako si to uplatnili v tomto konaní ako obranu proti žalobnému návrhu. Z ustanovenia § 648 OZ vyplýva, že právo na primeranú zľavu môže vzniknúť jedine pri neodstrániteľnej vade nebrániacej riadnemu užívaniu veci. V prejednávanom spore nebola preukázaná a ani účastníkmi tvrdená existencia takejto neodstrániteľnej vady. Je nesporné, že vytýkaná vada resp. vady žalovanými žalobcovi sú vadami, ktoré sa dajú odstrániť a v takomto prípade oprávnený môže požadovať bezplatné odstránenie vady. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval žalobu za dôvodnú čiastočne, vychádzajúc z cenovej ponuky 6774,74 eura, pričom žalovaní uhradili žalobcovi dňa 09. 07. 2014 sumu 4500 eur, a preto priznal žalobcovi rozdiel medzi týmito sumami vo výške 2274,74 eura a vo zvyšku žalobu zamietol a to tiež aj čo do úroku z omeškania. O úroku z omeškania z priznanej sumy rozhodol, opierajúc sa o ust. § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, keď do omeškania sa dostali žalovaní, vzhľadom na výsledok vo veci samej, nasledujúcim dňom od doručenia žaloby, ktorá im bola doručená dňa 12. 10. 2015. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní mu priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 27,36 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3572,08 eura a priznaná mu bola suma 2274,74 eura, čo predstavuje jeho úspešnosť vo výške 63,68 % a úspešnosť žalovaných 36,32%, teda rozdiel predstavuje 27,36 % (čistý úspech žalobcu).
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v jeho vyhovujúcej časti, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a tiež z dôvodu, že v priebehu konania došlo k porušenou ich práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedli, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti podľa ust. § 632 OZ. Súd prvej inštancie prihliadol na cenovú ponuku, na rukou napísanú sumu vo výške 6774,74 eura. Zvýraznili, že k ukončeniu opravy strechy došlo v júni 2014, žalobca vystavil faktúru na sumu 4539,28 eura a predložil im ju na stretnutí dňa 09. 07. 2014, na ktorom si uplatnili právo na odstránenie vád. Z tohto dôvodu zaplatili žalobcovi iba sumu 4500 eur. Žalobca ďalej porušil svoju povinnosť v zmysle ust. § 635 ods. 2 OZ a písomne neupozornil a neoznámil novú cenu. Opätovne vyzdvihli, že právo zo zodpovednosti za vady si uplatnili 09. 07. 2014 u žalobcu, ktorý o tom nevyhotovil potvrdenie. Zároveň poukázali na skutočnosť, že druhá faktúra bola vystavená až dňa 29. 05. 2015, ktorá nie je v súlade s ust. § 635 ods. 2 OZ, z čoho vyplýva, že žalobca sa dostal do omeškania s termínom odovzdania diela.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním aj žalobca v jeho zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané uzatvorenie zmluvy so všetkými náležitosťami, ako aj odovzdanie diela. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalovaných, že od žalobcu prevzali iba perom písanú cenovú ponuku. Uvedený dokument je potrebné považovať za koncept tlačenej cenovej ponuky,
ktorá bola ním podpísaná a opečiatkovaná. Vyzdvihol, že žalovaní s určitosťou rozoznajú rozdiel medzi cenou s DPH a bez DPH, ktoré pojmy sú známe i laickej verejnosti, preto ich tvrdenia o dojednanej cene sú účelové. Rozhodnutie považoval v otázke dojednanej ceny za dostatočne odôvodnené. Bol toho názoru, že v konaní bol preukázaný jeho nárok na zaplatenie dojednanej ceny v plnej výške, teda v sume 8072,08 eura s DPH. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho zamietajúcej časti a vyhovieť jeho žalobe v plnom rozsahu.
4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca písomným podaním, v ktorom uviedol, že ich odvolanie považuje za neodôvodnené a vágne. Zvýraznil, že žalovaní v konaní uznali uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo a dodal, že nevydanie potvrdenia o prevzatí objednávky nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo. Žalovaným nebol povinný oznamovať novú cenu za dielo, nakoľko tá bola medzi nimi riadne dohodnutá. Upriamil pozornosť na rozporné tvrdenia žalovaných v otázke uplatnenia si práv zo zodpovednosti za vady. Mal za to, že odvolanie žalovaných je potrebné ako nedôvodné odmietnuť.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní písomným podaním, v ktorom uviedli, že zotrvávajú na svojom odvolaní a opätovne vyzdvihli nesplnenie si povinností žalobcu pri vykonávaní diela v zmysle ust. § 362, § 635 ods. 2 a § 653 ods. 1 OZ. Keďže záväzná objednávka nemohla byť platne uzatvorená, uvedeným konaní došlo k obchádzaniu zákona v zmysle ust. § 39 OZ. Dodali, že z právneho vzťahu opravy strechy vznikli účastníkom určité konkrétne práva a povinnosti, z porušenia ktorých vzniká aj zodpovednosť žalobcu, teda zodpovednosť za vady zhotovenej veci, za meškanie a za spôsobenú škodu. Žiadali žalobu žalobcu zamietnuť.
6. K vyjadreniu žalovaných za vyjadril žalobca písomným podaním, v ktorom opätovne vyzdvihol zmätočnosť ich vyjadrení, keď na jednej strane považujú uzatvorenie zmluvy o dielo za neplatné, na strane druhej sa snažia vykonštruovať vady diela, z ktorých sa snažia vykonštruovať iné, ničím nepodložené nároky. V ďalšom texte uviedol obdobné argumenty, ako vo svojom odvolaní a vyjadrení.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňajú náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam strán sporu; konkrétne žalovaní uplatnili odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Strany sporu namietali podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia. Žalobca namietal aj vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil. 11. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že stranami sporu namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná stranami sporu v ich odvolaniach.
12. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Odvolací súd, majúc za to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozsudku v podstate vysporiadal aj s odvolacími námietkami strán sporu, preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd dodáva nasledovné.
13. Právnej definícii zmluvy o dielo a náležitostiam jej platnosti sa dostatočne rozsiahlym spôsobom venoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, preto odvolací súd osvojac si závery súdu prvej inštancie v tomto smere cituje a sumarizuje nasledovné.
14. Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
15. Zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Zmluva o dielo nemusí byť uzavretá v písomnej forme.
16. Podľa § 632 OZ, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
17. Pokiaľ nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zákon v záujme právnej istoty ukladá zhotoviteľovi diela povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí objednávky. Nevydanie potvrdenia má poriadkový charakter, to znamená, že nemá vplyv na platnosť zmluvy. Objednávateľ má právo domáhať sa jeho vydania. Nesplnenie tejto povinnosti však nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy (ústnej). V prípade súdneho sporu nevydanie potvrdenia môže mať iba procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky. Preto pri posudzovaní konkrétnej veci treba vychádzať predovšetkým z toho, čo účastníci zmluvy jej uzavretím sledovali. Ich vôľa bude aj určujúcim hľadiskom na posúdenie prípadnej platnosti, či neplatnosti zmluvy.
18. Podľa § 644 OZ, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
19. Cieľom uvedenej zmluvy je zhotovenie novej veci a jej odovzdanie za odplatu zhotoviteľom do vlastníctva objednávateľa. Na základe zmluvy o zhotovení veci na zákazku vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ zhotovil vec podľa jeho objednávky, a povinnosť objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci. Formu na uzavretie tejto zmluvy zákon nepredpisuje. Zhotoviteľovi ukladá iba povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky (ak nedôjde k zhotoveniu veci na počkanie). Právna úprava zmluvy o zhotovení veci na zákazku nadväzuje na ustanovenie § 631 a ustanovenia všeobecnej časti záväzkových práv (§ 488 a nasl.), ktoré treba aplikovať, ak ustanovenia § 644 a nasl. nemajú osobitnú úpravu.
20. Podľa § 647 OZ. záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť.
21. Podľa § 648 ods.1 OZ, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.
22. Podľa § 648 ods.2 OZ, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.
23. Právne dôsledky zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku sa rozlišujú podľa toho, či ide o vadu odstrániteľnú, alebo neodstrániteľnú. Ak ide o odstrániteľnú vadu a) zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť bez zbytočného odkladu, b) ktorá sa opätovne vyskytla po oprave alebo vykazuje väčší počet vád, pre ktoré vec nemožno riadne užívať, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá a) bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy, b) nebráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať, objednávateľ má právo na primeranú zľavu. V súvislosti s aplikáciou tohto ustanovenia treba upozorniť na rozdiel právnych dôsledkov v závislosti od toho, či ide o vady odstrániteľné, alebo neodstrániteľné. Právne dôsledky neodstrániteľných vád sú viazané na to, či vec možno riadne užívať v
zmysle objednávky. Právne dôsledky odstrániteľnej vady sú viazané na to, či vec možno riadne užívať. Preto sa nemožno domáhať zrušenia zmluvy, ak vec napriek vadám alebo opätovnému vyskytnutiu sa tej istej vady možno riadne užívať, hoci inak nevykazuje vlastnosti predpokladané objednávkou.
24. Podľa § 504 OZ, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.
25. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pri vytknutí vady musí objednávateľ uplatniť voľbu zodpovednostného práva. Z ustanovenia § 504 OZ vyplýva, že nadobúdateľ môže uplatniť nárok zo zodpovednosti za vady najneskôr do 6 mesiacov, inak právo zaniká. Týka sa to vád, ktoré mala vec v čase plnenia. Lehota je prepadná (§ 583 OZ), jej uplynutím právo zanikne. Ide o jednostranný právny úkon, pričom vady treba vytknúť presným označením. Vytknutie vady ako jednostranný právny úkon sa musí urobiť vždy výslovne, keďže vadu bude treba presne označiť, prípadne uviesť bližšie, v čom vada veci spočíva alebo ako sa prejavuje. Povinnosť nadobúdateľa vytknúť vadu bez zbytočného odkladu má však len význam poriadkového opatrenia. Šesťmesačná lehota na vytknutie vady začína plynúť od okamihu, keď mal nadobúdateľ možnosť si vec prezrieť.
26. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 30. 05. 2014 ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie strechy rodinného domu žalovaných. Odvolací súd zvýrazňuje k námietkam žalovaných, že i napriek spochybňovaniu platnosti zmluvy o dielo je nesporné, že zmluva bola uzavretá platne, ktorá skutočnosť bola v konaní zhodne potvrdená oboma stranami sporu, konkrétne žalovanými v ich písomnom vyjadrení zo dňa 16. 06. 2016, kde potvrdili, že so žalobcom uzavreli zmluvu o dielo v zmysle § 631 a nasl. OZ (č. l. 74 spisu) naviac, ktoré tvrdenie vyplýva i z vykonaného dokazovania, ako aj z výsluchov strán sporu. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalobca dohodnuté dielo dokončil koncom júna 2014, pričom k odovzdaniu diela pre pasivitu žalovaných nedošlo. V konaní bola sporná výška dohodnutej odplaty za vykonanie diela, keď žalobca po zhotovení diela vystavil žalovaným faktúry na celkovú sumu 8072,08 eura, pričom vychádzal z toho, že cenová ponuka pre žalovaných bola vyjadrená v sume bez DPH, o čom mali žalovaní vedomosť. Žalovaní mu uhradili 4500 eur, a preto sa domáhal zaplatenia zostatkovej sumy 3572,08 eura. Žalovaní v konaní tvrdili, že cena podľa cenovej ponuky písanej rukou žalobcu predstavovala sumu 6774,74 eura, ktorú považovali za konečnú cenu s DPH. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou ceny za vykonanie diela. V záujem oboch strán pri tak závažnej investícii malo byť vykontrahovanie vykonania diela bez pochybností, teda žalobca ako podnikateľ z opatrnosti mal chrániť svoje záujmy a cenové ponuky pre zákazníkov mať v bezchybnej a nerozpornej forme, aby nedochádzalo k zavádzaniu spotrebiteľa. Nesporne žalobca ako podnikateľ mal zo svojej praxe skúsenosť, že ceny je potrebné zadávať jednoznačne. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo sumy 6774,74 eura ako ceny konečnej aj z DPH, keď zohľadnil, že z cenovej ponuky rukou písanej, ako aj z faktúr vyplývalo, že cena reziva - hranol strešných lát, impregnačného materiálu Bochemitu, tatranského profilu, spojovacieho materiálu, opravy a réžie, montáž krovu, hobľovanie impregnovanie, ukladanie škridle bola vo výške 5956,50 eura bez DPH. S 20% DPH v ponuke, z ktorej vychádza žalobca potom cena predstavuje 7147,80 eura. Ďalej v cenovej ponuke sa uvádza odkvapový systém - materiál 566,24 eura čo je tiež zhodné v oboch ponukách, ďalej montáž odkvapového systému a zvody 204 eur, čo tiež je zhodné a cena 770,24 eura a zvýšením o 20% DPH 924,28 eura. Rukou písanej ponuke cenovej je cena iba bez DPH 770,24 eura s uvedením, že sa započítava i suma 48 eur za navyše dodanú kontaktnú fóliu. V závere žalobcom písanej cenovej ponuky je uvedená dohodnutá celková cena za dielo 6774,74 eura, ktorá cena je teda cenou za vykonanie diela. Vo svetle uvedeného potom aj odvolací súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú čiastočne vychádzajúc z cenovej ponuky 6774,74 eura, pričom žalovaní preukázateľne a nesporne uhradili žalobcovi dňa 09. 07. 2014 sumu 4500 eur, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi nárok na rozdiel medzi týmito sumami vo výške 2274,74 eura. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o úroku z omeškania podľa ust. § 517 OZ a § 3 nar. vlády 87/1995 Z. z. vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2274,74 eura od 13. 10. 2015 majúc za to, že do omeškania sa žalovaní dostali nasledujúcim dňom od doručenia žaloby (12. 10. 2015), vychádzajúc z výsledku konania.
27. V závislosti na rozhodnutý výsledok konania potom bolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
28. Pre úplnosť odvolací súd len poukazuje na záver bodu 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku, osvojac si konštatovanie súdu prvej inštancie o nepriznaní žalovanými uplatnenej zľavy z ceny vadného diela dodávajúc, že žalovaní mali možnosť reklamovať vady po ukončení diela, čo bolo v júni 2014, pričom preukázateľne tak učinili až listom zo dňa 10. 08. 2015, teda podľa ust. § 504 OZ sa ich právo zo zodpovednosti za vady sa prekludovalo. Navyše je správny aj záver, že v zmysle ust. § 648 OZ právo na primeranú zľavu môže vzniknúť jedine pri neodstrániteľnej vade nebrániacej riadnemu užívaniu vec a v prejednávanom spore nebola preukázaná a ani účastníkmi tvrdená existencia takejto neodstrániteľnej vady.
29. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3572,08 eura a priznaná mu bola suma 2274,74 eura, čo predstavuje jeho úspešnosť vo výške 63,68 % a úspešnosť žalovaných predstavuje 36,32 %. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaných predstavuje 27,36 %, ktorá je čistým úspechom žalobcu v odvolacom konaní, z ktorého dôvodu odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomernej časti v rozsahu 27,36 % uplatnených a účelne vynaložených trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súd prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).