Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5Csp/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X. XXX, O. X., o zaplatenie 860,02 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.01.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 860,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 31.03.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.11.2012 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2 000,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 69,80 eur. Žalovaná uhradila sumu 2 269,35 eur a vzhľadom na to, že porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca listom zo dňa 27.01.2015 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.03.2015 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 25.03.2015. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila a celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 860,02 eur. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to žiadosť a zmluvu o poskytnutí pôžičky, všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku, doručenku, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a prehľad splátok a úhrad.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovanou), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a dňa 26.04.2018 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, uzatvorila dňa 20.11.2012 ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí pôžičky (ďalej aj len „zmluva“), na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2 000,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť 48 mesačnými splátkami po 69,80 eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 20,9 % a celkové náklady spotrebiteľa 1 350,40 eur. Žalovaná uhradila z poskytnutej pôžičky sumu 2 269,35 eur, pričom suma dosahujúca istinu bola zaplatená splátkou žalovanej zo dňa 20.12.2016. Listom zo

dňa 27.01.2015, označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzvala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žalovanú na zaplatenie nedoplatku vo výške 195,04 eur bezodkladne a listom zo dňa 25.03.2015 oznámila žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti celého úveru. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., dňa 01.01.2018 zanikla rozdelením a jej nástupcom sa v tejto veci stal žalobca, čo je súdu známe z jeho činnosti.

4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 20.11.2012 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

6. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

7. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

8. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca žalobcu bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku pôžičky, jej účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

12. V zmysle § 9 ods. 2 pís. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitosti aj uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 32 %, avšak táto hodnota nie je úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Zákon vyžaduje, aby v zmluve bola uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, teda úveru, ktorý je predmetom danej zmluvy a nie akýkoľvek údaj o úroku, ktorý nezodpovedá realite. Je pritom nepodstatné, či je v zmluve ako úroková sadzba uvedený, realite nezodpovedajúci údaj, v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa, pretože toto je pre

posúdenie, či je úver bezúročný a bez poplatkov, dôležité len pri RPMN. Pri úroku je však dôležité, aby údaj zodpovedal danému, poskytnutému úveru. V tomto prípade tomu tak nie je, pretože úver, ktorý mala žalovaná splatiť v priebehu 4 rokov, a ktorého celkové navýšenie bolo o 1 350,40 eur pri istine 2 000,- eur nemôže mať pri RPMN 32 % úrokovú sadzbu 32 % ročne. Poskytnutej istine úveru, celkovým nákladom spotrebiteľa a dobe splatnosti zodpovedá úrok vo výške 13,77 ročne, teda úplne iná hodnota, ako je uvedená v zmluve. V zmluve tak jednoznačne nie je uvedená úroková sadzba zodpovedajúca realite, čím nie je splnená podmienka náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 pís. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu, resp. žalobca mal teda na podklade takejto zmluvy právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovanej na úrokoch a poplatkoch. Žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu o 269,35 eur vyššiu, než je istina poskytnutého úveru a keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca už nemá nárok na žiadne ďalšie platby na istine, úrokoch a poplatkoch. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalovaná úver nesplácala a dostala sa do omeškania, a preto právny predchodca žalobcu v súlade s citovaným zákonným ustanovením požiadal žalovanú o zaplatenie celej dlžnej sumy. Žalovaná však po zosplatnení úveru uhradila celú istinu, a to platbou 20.12.2016 a následne už platila nad rámec istiny. Za dobu omeškania od zosplatnenia úveru až do jeho zaplatenia si žalobca uplatňoval úrok z omeškania. Do marca 2015 (do zosplatnenia úveru) žalovaná uhradila sumu 1 639,35 eur a do zaplatenia celej istiny jej zostávalo uhradiť 360,65 eur. Pokiaľ by aj s celou touto sumou až do úplného splatenia istiny dňa 20.12.2016 bola žalovaná v omeškaní (čo nebola, lebo istina sa jej po zosplatnení znižovala splátkami, ktoré platila), tak nárok žalobcu na úrok z omeškania by bol pri zákonnej úrokovej sadzbe rozhodne nižší, než suma, ktorú žalovaná právnemu predchodcovi nad rámec istiny zaplatila. Z uvedených dôvodov považoval súd nárok žalobcu za nedôvodný v celom rozsahu, a preto žalobu zamietol.

13. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná, a preto by žalovanej patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.