Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoP-12-2018.pdf
PDF · 98.9 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti o maloletého U. F., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, a o M. F., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom ako matka, deti rodičov - matky F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Y. XXX a otca U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., U. XXX, t. č. L. N., G. N. XXX, E., právne zastúpeného JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 51, 977 01 Brezno, v konaní o zvýšenie výživného na obe deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 1P/67/2017-62 zo dňa 08. 01. 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči deťom, a to tak voči maloletému U., ktorému určil vyživovaciu povinnosť vo výške 90,- EUR mesačne od 28. 09. 2017, ako aj voči dcére M., a to zvlášť na čas do nadobudnutia plnoletosti vo výške 220,- EUR mesačne od 28. 09. 2017 do 15. 10. 2017 a v rovnakej výške 220,- EUR mesačne na čas po nadobudnutí plnoletosti. Zároveň rozhodol i o zročnom výživnom za obdobie od 28. 09. 2017 ku dňu rozhodnutia, t. j. ku dňu 08. 01. 2018. Vo zvyšku súd návrh matky ako nedôvodný zamietol.
2. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
3. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd aplikujúc ustanovenia zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej v texte „Zákon o rodine“) konštatoval, že návrh matky na zvýšenie výživného voči obom deťom je čiastočne dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/273/2012-37 zo dňa 23. 10. 2012. Konštatoval, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane oboch detí. Pokiaľ ide o dcéru M., ktorá v priebehu konania dňa 15. 10. 2017 nadobudla plnoletosť, zmenu pomerov videl okresný súd u nej najmarkantnejšie. V čase poslednej úpravy výživného vek M. 13 rokov, navštevovala základnú školu, t. č. navštevuje strednú školu v V. X., kam dochádza a ubytovaná je na internáte. Maloletý U. mal v čase poslednej úpravy vek 5 rokov, navštevoval predškolské zariadenie, pričom t. č. navštevuje základnú školu, venuje sa futbalu. Uvedená zmena pomerov pozostáva u detí aj z nárastu nákladov, ktoré matka vynakladá na starostlivosť o deti a ktoré súvisia predovšetkým so zabezpečovaním starostlivosti o ne, ich výživy, ich zdravotným lekárom predpísaných potrieb, zabezpečovania školských a mimoškolských aktivít a dosiaľ ustálené výživné nie je, podľa okresného súdu, dostatočné na pokrytie týchto výdavkov.
4. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá dosahovala v čase poslednej úpravy príjem 283,38 EUR mesačne a v súčasnej dobe má príjem z hlavného pracovného pomeru vo výške 507,49 EUR
mesačne. Matke nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Zmena pomerov na strane otca v podstatnej miere nenastala, ak v čase poslednej úpravy dosahoval príjem vo výške 400,- EUR mesačne a v súčasnej dobe má otec príjem z hlavného pracovného pomeru vo výške 409,48 EUR mesačne s tým, že ani jemu nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť.
5. Okresný súd poukázal na to, že úmerne s vekom detí sa matke zvýšili výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa, preto výživné u maloletého U. zvýšil na sumu 90,- EUR mesačne, ktoré považoval za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom tohto dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 29 a zároveň prihliadol i na príjem, ako aj výdavky na strane otca maloletého, keď pri určení výšky výživného toto stanovil ako jednu tretinu nákladov matky na maloletého. Prihliadal na to, že otec iným spôsobom, ako materiálnym nezabezpečuje starostlivosť o maloletého, napriek tomu však zohľadnil aj jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej M. a súčasne výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko. Zdôraznil, že dieťa má v zmysle Zákona o rodine podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a prihliadol i na nárast životných nákladov otca s tým, že vyššie výživné by vzhľadom na jeho súčasné pomery a životnú úroveň nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach, preto nad rámec sumy 90,- EUR mesačne návrh matky na zvýšenie výživného voči maloletému Xzamietol.
6. Súd dlh otca na výživnom pre maloletého U. za obdobie od 28. 09. 2017 do 08. 01. 2018, teda do času, kedy vo veci rozhodol, ustálil vo výške 195,80 EUR a povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
7. U dcéry Klaudii zvýšil súd vyživovaciu povinnosť otca na sumu 220,- EUR mesačne, ktoré výživné považoval za primerané veku odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Akceptoval výdavky matky na dcéru M., tak ako sú špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 32 a zároveň vychádzal i z príjmu a výdavkov otca detí. Celkovo pri určení výživného túto stanovil ako jednu polovicu jeho príjmu a tiež skoro 2/3 nákladov matky na dcéru, najmä s prihliadnutím na to, že otec iným spôsobom, ako materiálnym nezabezpečuje starostlivosť o svoju dcéru, a preto je jeho povinnosťou ako rodiča vo zvýšenej miere pokrývať náklady spojené s jej blahom a rozvojom jej osobnosti. Takto určené výživné podľa okresného súdu nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že otec dieťaťa už nemá viac vyživovacích povinností. Aj v tomto prípade zdôraznil, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď prihliadal i na nárast životných nákladov otca, preto vyššie výživné by vzhľadom na jeho súčasné pomery a životnú úroveň nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach. Zároveň rozhodol súd i o zročnom výživnom pre dcéru M., a to zvlášť za obdobie do nadobudnutia plnoletosti a po nadobudnutí plnoletosti v súvislosti s tým, že po nadobudnutí plnoletosti už je otec povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť k jej rukám, vrátane zročného výživného.
8. Okresný súd zamietol návrh matky i pokiaľ sa domáhala zvýšenia výživného spätne ku dňu od 01. 09. 2014, pričom návrh na súd podala až dňa 28. 09. 2017. Okresný súd neuznal dôvod matky pre takto požadovaný nárok na výživné, ako dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý mal spočívať v jej pracovných a študijných povinnostiach. V tomto smere konštatoval, že pokiaľ matka bola v pracovnom procese a chodila do práce a do školy, nič jej nebránilo podať návrh na súd skôr, ako až koncom septembra 2017, a preto okresnému súdu neostávalo iné, len určiť zvýšené výživné odo dňa podania návrhu na súd.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd vec nesprávne právne posúdil a dôkazy nevyhodnotil správne a objektívne. Namietal, že v čase rozhodovania už mala plnoletá dcéra procesne vystupovať ako účastníčka konania, ak počas neho nadobudla plnoletosť a súd ju mal vypočuť k otázkam jej nákladov, osobným výdavkom na štúdium, osobné potreby, stravu, ošatenie, hygienu a pod., nielen sprostredkovaním od matky. Náklady na obe deti podľa neho neboli v konaní nijako preukázané, súd vychádzal len z výpovede matky, ktorej hodnovernosť spochybnil napr. výšku výdavkov na stravu pre maloletého sumou 100,- EUR mesačne, ošatenie a hygiena 60,- EUR mesačne a podobne. Súd tak vychádzal zo súm bez toho, aby boli preukázané, resp. súdu známe ako bežné a obvyklé náklady na žiaka 5. ročníka základnej školy a študentku 3. ročníka strednej školy. Pokiaľ ide o výdavky na deti, tieto považuje za nadsadené a nereálne sumy a výška vyživovacej povinnosti určená súdom pre neho
znamená neprimerané finančné riziko. Súd nezohľadnil to, že od poslednej úpravy o výživnom sa zvýšil príjem matky, pričom jeho zostal na rovnakej úrovni. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na opätovné rozhodnutie.
10. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresný súd riadne zistil skutkový stav veci a pri vykonanom dokazovaní dostatočne sa zaoberal aktuálnymi potrebami detí a tiež dostatočne zohľadnil finančné možnosti a schopnosti oboch rodičov. Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
11. Matka a ani plnoletá dcéra sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej v texte „CSP“) prejednal odvolanie otca detí v súlade s ustanoveniami § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte „CMP“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP á contrario rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
15. Po prejednaní odvolania otca detí a preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v zmysle platnej právnej úpravy. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov a právnych záverov, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Na dôvody rozhodnutia, pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, ako aj právne vyhodnotenie odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie v bodoch 26 až 36.
16. K najzásadnejším argumentom uvádzaným otcom v odvolaní odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:
17. Prioritne otec detí namietal, že v čase rozhodovania súdu už bola jeho dcéra plnoletou, preto mala vystupovať ako účastníčka konania a súd ju mal vypočuť k otázkam jej nákladov, osobným výdavkom na štúdium, osobným potrebám a podobne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 08. 01. 2018 (č. l. 56 a nasl. spisu), z ktorej jednoznačne vyplýva, že účastnou na tomto pojednávaní bola už i v tom čase plnoletá M. F., nar. XX. XX. XXXX, na ktorom pojednávaní bola ako účastníčka konania vypočutá a výslovne uviedla, že sa pripája k návrhu matky, teda žiadala zvýšiť výživné na sumu 220,- EUR od 16. 10. 2017. M. F. na uvedenom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle § 32 CMP pre súdom vypovedala, potvrdila výpoveď svojej matky ohľadne výdavkov, ktoré sa týkajú jej osoby. Z obsahu zápisnice vyplýva, že súd s dcérou M. konal ako s účastníkom konania a ak ona sama prehlásila, že sa k výpovedi jej matky, týkajúcej sa nákladov súvisiacich s jej osobou, či už na stravu, štúdium, ošatenie, osobné potreby a pod. pripája, resp. s jej výpoveďou súhlasí, nemožno uvedený postup konajúceho súdu považovať za nesprávny či nedostatočný. Matka sa, pokiaľ ide o tieto výdavky, k nim podrobne na pojednávaní vyjadrila, konkretizovala, v čom tieto pozostávajú, či už v súvislosti s ubytovaním, ale i s jednotlivými výdavkami súvisiacimi so školou, stravou, ošatením a hygienou oboch detí nemožno opomenúť ani to, že maloletý je liečený na alergologickej ambulancii a zároveň sa venuje i športovej činnosti, v súvislosti s čím má taktiež matka výdavky. Pokiaľ ide o M., táto je už v súčasnej dobe študentkou 3. ročníka strednej školy a matka hradí výdavky aj v súvislosti s preddavkom na stužkovú, hradí jej stravné na internáte, poplatok za internát a vzhľadom na odbor, ktorý študuje jej musela zakúpiť notebook, prípadne i ďalšie školské pomôcky. Keďže dcéra na strednú školu dochádza, hradí jej pravidelne cestovné a všetky ostatné výdavky, vrátane výdavkov na lieky, nakoľko i ona je silná alergička. Výdavky uvádzané matkou v súvislosti so zabezpečením osobnej starostlivosti o obe deti preto nemožno mať za neprimerané, či nereálne, ako na to poukazoval otec detí v odvolaní, uvedené výdavky boli potvrdené i správou kolízneho opatrovníka Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Brezno zo dňa 23. 10. 2017, preto i kolízny opatrovník považoval návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný. 18. Na pojednávaní bol prítomný i otec oboch detí, ktorý na tomto pojednávaní nevzniesol žiadne námietky ani návrhy, aby jeho dcéra opakovane špecifikovala všetky náklady v súvislosti s jej osobou. Otec detí na uvedenom pojednávaní nenamietal rozsah dokazovania vykonaného okresným súdom, výdavky matky nerozporoval a ani nenavrhol doplniť dokazovanie v tomto smere. Výslovne konštatoval, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, a dokazovanie, jeho priebeh a rozsah namietal až v odvolaní. Naviac odvolací súd dopĺňa, že okresný súd dôvodne prihliadal i na článok 5 Zákona o rodine, a to záujem maloletého dieťaťa, resp. právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Otec detí už nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a všetka osobná starostlivosť o deti pozostáva len na matke, nakoľko otec sa s deťmi nestretáva a iným spôsobom, ako materiálnym nezabezpečuje starostlivosť o deti. Otec detí na pojednávaní žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo naďalej trvá na tom, aby nedošlo k akémukoľvek zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti voči deťom a sám uznal, že sa s deťmi nestretáva a nekontaktuje. Okresný súd zohľadnil aj pomery na strane otca, ktorý potvrdil, že je zamestnaný, t. č. žije v Rumunsku s priateľkou v dome jej rodičov, ktorým prispieva na bývanie.
19. Okresný súd preto dôvodne prihliadal na príjmové pomery oboch rodičov, ale najmä odôvodnené potreby detí, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že je v možnostiach otca prispievať na ne výživným vo výške, ktorú určil v napadnutom rozhodnutí. Naviac otec detí je t. č. v produktívnom veku a z obsahu spisu nevyplýva, že by mal objektívne prekážky v tom, aby bol zárobkovo činný, resp. dosahoval príjem, z ktorého by bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, ktorá je jeho prvoradou povinnosťou. Okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie, tzv. potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity, čo znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča.
20. Plnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, keď obaja rodičia detí sú schopní zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie si vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto od nich spravodlivé žiadať, aby rovnaký štandard umožnili aj deťom, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
21. Pri určovaní výšky výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno- spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti voči deťom rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty a odvolanie nepovažuje odvolací súd v súčasnej dobe za dôvodné. Z odvolania otca detí nevyplývajú žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, a to vrátane zročného výživného, ktoré nebolo konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok závislý. Uvedené sa vzťahuje i k rozhodnutiu okresného súdu o náhrade trov konania.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi konania podaný, súd v zmysle § 57 CMP o ich náhrade nerozhodol, ak o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje len na návrh.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).