Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-229-2017.pdf
PDF · 75.41 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/229/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa I. D., nar. XX.XX.XXXX, t.č. umiestnený v Detskom domove Nádej, Trnavská 62, Bernolákovo, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.I. na G., okres Dunajská Streda a neuvedeného otca, o nariadenie ústavnej starostlivosti a o určenie výživného do ústavu, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e maloletému I. D., M.. XX.X.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove Nádej, Trnavská 62, Bernolákovo.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého I. D., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy k 15. dňu v mesiaci vopred na adresu Detského domova Nádej, Trnavská 62, Bernolákovo.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, podal dňa 28.02.2017 na tunajší súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia - dočasného zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti detského domova z dôvodu, že niekoľko dní po narodení maloletého odišla jeho matka z domu na neznáme miesto. Maloleté dieťa zostalo v starostlivosti starej matky, ktorá sa však o vnuka nemôže starať.
2. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.03.2017, sp. zn. 3PPOm/1/2017 bol maloletý I. D., nar. XX.XX.XXXX dočasne umiestnený do starostlivosti Detského domova Nádej, Trnavská 62, Bernolákovo.
3. Uznesením zo dňa 20.03.2017, č.k. 28P/47/2017-10 začal súd vo veci konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým a o určenie výživného do ústavu. 4. Matka maloletého sa k návrhu nevyjadrila, na súdne pojednávanie sa nedostavila, súd preto konal a rozhodol v jej neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodným listom, správou detského domova a ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Z obsahu správy Detského domova Nádej zo dňa 05.04.2018 súd zistil, že maloletý bol do detského domova prijatý dňa 01.03.2017 na základe nariadeného neodkladného opatrenia. Biologická matka
maloletého telefonicky kontaktovala detský domov začiatkom apríla 2017 a žiadala o stretnutie so synom. Stretnutie sa uskutočnilo dňa 11.04.2017. Matka sa vtedy vyjadrila, že sa svojho maloletého syna nechce vzdať. Spoločne so svojim partnerom sa vrátili z Rakúska, dočasne bývali u jej matky. Nemali stálu prácu, pracovali len brigádnicky a chceli si nájsť nové bývanie. Matke bolo poskytnuté sociálne poradenstvo. Po tejto návšteve už matka detský domov nekontaktovala, maloletého syna nenavštevuje, neposiela mu žiadne predmety a nijakým spôsobom o neho neprejavuje záujem. Počas umiestnenia maloletého nekontaktoval detský domov ani nikto z ďalších príbuzných dieťaťa.
7. Kolízny opatrovník maloletého navrhoval nariadiť ústavnú starostlivosť nad maloletým a jeho matke určiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa.
8. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
9. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
13. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Nariadenie ústavnej starostlivosti je jedinou možnosťou, ako zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, o ktorého matka ani nikto z jeho ďalších príbuzných neprejavujú záujem viac ako rok. Súčasne s nariadením ústavnej starostlivosti súd matke určil vyživovaciu povinnosť na maloletého vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktorá aktuálne predstavuje sumu 27,32 eur mesačne. Ide o minimálnu výšku výživného, ktoré musí platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Matka je povinná výživné poukazovať v prospech detského domova, do ktorého bolo maloleté dieťa umiestnené.
14. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.