Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/53/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: D. U., nar. XX. XX. XXXX, D. G. XXXX, U., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 634,67 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13Er/338/2003 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 2020/2003, o odvolaní oprávneného zo dňa 11. 03. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28. 11. 2013 č. k. 13Er/338/2003-39, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného zo dňa 11. 03. 2014 na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 2020/2003 za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Ďalej rozhodol, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a ustanovení § 22 ods. 2, § 24, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica zo dňa 29. 04. 2003 pod sp. zn. N 1558/2003, NZ 32149/2003 napísaná na notárskom úrade notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom v Bratislave. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Preto preskúmal exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica N 1558/2003, NZ 32149/2003 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom v Bratislave dňa 29. 04. 2003. Zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 21. 10. 2002 zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bolo i splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil spoločnosť PDSS, s. .r.o. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Povinný neplnil svoj záväzok zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 29. 04. 2003 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva udeleného obchodnou spoločnosťou PDSS s. r. o., IČO: 35 828 170 zo dňa 02. 12. 2002, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe vo výške 21.722,- Sk. Zároveň v mene

povinného vyhlásil, že dlh v sume 21.722,- Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy splatí v lehote do 06. 05. 2003, a v prípade neuhradenia dlhu súhlasil s exekúciou, s tým aby bola zápisnica použitá ako exekučný titul. Súd prvej inštancie konštatoval, že podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere je koncipované široko a všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohla byť spoločnosť PDSS, s. r. o. platne splnomocnená na takéto právo. 5. Poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 263/2010 zo dňa 21. 12. 2011 súd prvej inštancie poukázal na ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. V zmysle § 24 Občianskeho zákonníka zástupca má povinnosť konať osobne a dať sa zastúpiť ďalším zástupcom môže iba v prípade, ak to predpokladajú právne predpisy alebo ak to vyplýva z dohody účastníkov. Takáto dohoda medzi povinným a „splnomocneným zástupcom“ chýba, preto sa spoločnosť PDSS, s. r. o. nemohla dať zastupovať ďalším zástupcom na spísanie notárskej zápisnice a Mgr. Tomáš Kušnír tak nebol platne splnomocnený na takýto úkon. 6. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto „splnomocnený zástupca“ v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej "konal". Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Teda, ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilým exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku predmetného rozhodnutia. 7. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodne po predložení vyčíslenia trov exekúcie súdnym exekútorom osobitným uznesením.

8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 9. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu a táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Platná notárska

zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Bol toho názoru, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného tvrdil, že bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. 10. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 , prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 , pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 28. 11. 2013 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ako nedôvodný zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, ktorý bol súčasťou podaného odvolania.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 18. 06. 2003, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to notárskej zápisnice N 1558/2003, NZ 32149/2003 spísanej notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom so sídlom v Bratislave dňa 29. 04. 2003. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 18. 06. 2003 (doručeným súdu prvej inštancie 25. 06. 2003) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 18. 09. 2003 poveril súd prvej inštancie vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Dňa 22. 11. 2010 bol súdu prvej inštancie od oprávneného doručený návrh na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18. 11. 2010. Výzvou zo dňa 18. 03. 2011 súd prvej inštancie vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu a na vyjadrenie k návrhu na

zmenu súdneho exekútora Na uvedenú výzvu súdny exekútor reagoval v podaní zo dňa 05. 05. 2011 a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 146,60 eur. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 13Er/338/2003-18 zo dňa 16. 06. 2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. V podaní zo dňa 03. 10. 2011 sa súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vyjadril o jeho pomere k spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávnený). Dňa 28. 11. 2013 súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, s tým, že o náhrade trov súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

13. Podľa § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia konania, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

15. Podľa § 387 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe zastavenia konania a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti druhého výroku potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08. 2003, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 18. 06. 2003. 17. Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 29. 04. 2003 spísanú notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom pod sp. zn. N 1558/2003, NZ 32149/2003, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2 vyššie citovaného zákona a v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnený zástupca spoločnosti PDSS, s.r.o. vystupujúcej ako zástupca povinnej osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu

dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 21. 10. 2002) uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 21.722,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 19.120,- Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 01. 02. 2003 do zaplatenia a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21. 10. 2002, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžník splnomocnil spoločnosť PDSS, s.r.o. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. 18. Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a notárska zápisnica má teda obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať. 19. V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnený zástupca spoločnosti PDSS, s.r.o. vystupujúcej ako zástupca povinnej osoby na základe splnomocnenia udeleného jej dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 21. 10. 2002. Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre spoločnosť PDSS, s.r.o. v zmluve o úvere zo dňa 21. 10. 2002 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 21. 10. 2002 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocneného zástupcu spoločnosti PDSS, s.r.o. (ako zástupcu povinného) uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou. 20. K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 21. 10. 2002 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i predtlačený text, že dlžník splnomocňuje spoločnosť PDSS, s. r. o.. Už táto skutočnosť preukazuje, že spoločnosť PDSS, s. r. o. ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musela jednať so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu

spoločnosti PDSS, s. r. o. nie sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. 21. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 29. 04. 2003 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnený zástupca spoločnosti PDSS, s. r. o. vystupujúcej ako zástupca povinnej osoby na základe splnomocnenia udeleného jej dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 21. 10. 2002 nemohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku vyhlásená za neprípustnú a zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa vysporiadal i s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

23. K návrhom oprávneného zo dňa 11. 03. 2014 (ktoré boli súčasťou podaného odvolania) na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 28. 11. 2013, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 25. S poukazom na návrhy oprávneného na prerušenie konania uvádzané v podanom odvolaní sa odvolací súd zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/, c/ OSP, čomu od 01. 07. 2016 zodpovedá ust. § § 162 ods. 1, písm. a/, c/ CSP. Vychádzajúc z ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ktoré sa v predmetnej veci použije, ktoré vylučuje aplikáciu § 162 ods. 1 písm. a/, c/ odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietnuť. Odvolací súd vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 nepovažoval za potrebné požiadať o výklad komunitárneho práva Súdny dvor Európskej únie, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia a návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

28. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.