Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8P-209-2017.pdf
PDF · 84.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/209/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, J.. R. T., Q.. X.X.XXXX, bytom pri starej matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odd. SPO detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti matky: J. T., Q.. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Q. W., starej matky: X. T., Q.. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX, T. Q. W., o zvýšenie výživného t a k t o
rozhodol:
M e n í s a výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7P 110/2006 zo dňa 14.3.2006 a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. dieťa zo strany matky zo sumy 21,41€ na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktoré výživné je matka p o v i n n á platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vranov nad Topľou, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou začal tunajší súd uznesením č.k. 8P/209/2017-9 zo dňa 3.11.2017 konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Z podnetu úradu práce vyplýva, že rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 7P/110/2006 zo dňa 14.3.2006 bol maloletý R. T., Q.. X.X.XXXX zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky X. T., Q.. XX.X.XXXX. Matka bola zaviazaná platením výživného na maloleté dieťa po 645,- Sk. Náhradná osobná starostlivosť zabezpečovaná starou matkou je na primeranej úrovni. Maloletý R. je žiakom X. N. M. Y. Z. T. T. Q. W.. Matka sa dlhodobo zdržiava v zahraničí- NSR, kde žije s manželom. Otec v rodnom liste nie je uvedený. Od poslednej úpravy výživného prešlo 11 rokov a došlo k zvýšeniu výdavkov spojených s uspokojovaním potrieb maloletého dieťaťa.
2. Matka a stará matka sa vo veci nevyjadrili, pojednávania sa nezúčastnili.
3. Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné na maloleté dieťa.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s lustráciou matky v Sociálnej poisťovni, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7P/110/2006 a zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7P/110/2006-12 zo dňa 14.3.2006 bol maloletý R. T., Q.. X.X.XXXX zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky X. T., Q.. XX.X.XXXX. Matka bola zaviazaná platením výživného na syna po 645,- Sk mesačne. Styk matky s maloletým synom bol upravený neobmedzene. Právoplatnosť rozsudku nastala dňa 22.4.2006.
6. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka maloletého dieťaťa nie je evidovaná ako zamestnanec ani ako SZČO.
7. Stará matka na výzvu súdu neoznámila adresu matky v zahraničí, na ktorú by bolo možné doručovať jej zásielky.
8. Podľa § 45 ods. 1-9 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
9. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
10. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
11. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
12. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20170701>.
13. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
14. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
15. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto
prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
16. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
20. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že v danom prípade je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky na maloleté dieťa. Od ostatnej úpravy výšky výživného uplynula doba 12 rokov, maloleté dieťa vyrástlo a v súvislosti s vyšším vekom došlo aj k nárastu finančných nákladov potrebných na uspokojovanie jeho potrieb. Matka sa zdržiava v zahraničí na bližšie nezistenej adrese. Na Slovensku má evidovaný trvalý pobyt v meste Vranov nad Topľou. Napriek tomu, že sa v súdnom konaní nepodarili preveriť zárobkové a majetkové pomery matky, súd rozhodol o zvýšení jej vyživovacej povinnosti. Doposiaľ určené výživné nedosahuje ani minimálne výživné určené Zákonom o rodine, ktoré je povinný platiť každý rodič.
24. V súčasnosti minimálna výška výživného predstavuje sumu 27,32 eur mesačne a určenie výživného pod túto hranicu nie je možné. V danom prípade matka maloletého Patrika bola súdnym rozhodnutím z roku 2006 zaviazaná na platenie výživného vo výške 645,- Sk ( 21,41 eur), ktorá už toho času nedosahuje zákonom určené minimum, preto súd zvýšil výživné na maloleté dieťa v zmysle výroku tohto rozsudku. Počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti je matka povinná poukazovať výživné na účet úradu práce.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.