Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-79-2017.pdf
PDF · 97.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Bc. Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G., F. XXX, zastúpeného splnomocnenou advokátkou JUDr. Miroslavou Hudecovou, Advokátska kancelária 965 01 Žiar nad Hronom, Š. Moysesa 46, P. O. BOX 26, IČO: 45 021 805 proti žalovanej C.. U.. V. M., U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L. G. č. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Soňou Strýčkovou, PhD., Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Národná č. 7, IČO: 42 311 357, o ochrane osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/43/2015-48 zo dňa 22. 04. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu (navrhovateľa), ktorou sa žalobca domáhal morálneho zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia zo strany žalovanej, z dôvodu, že verejným rozširovaním nepravdivých informácii z jej strany o osobe žalobcu a tvrdení týkajúcich sa osoby žalobcu došlo k zásahu do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti žalobcu vo forme uverejnenia ospravedlňujúceho sa článku v periodiku Žiarske ECHO. Žalobca sa, teda, domáhal ochrany osobnosti voči žalovanej pred neoprávneným zásahom do práv žalobcu garantovaných čl. 10 Listiny základných ľudských práv a slobôd, resp. čl. 19 ods. 21 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Žalobu zdôvodnil skutočnosťou, že žalovaná dňa 26. 02. 2015 v periodiku Žiarske ECHO, ročník VI., č. 4, na str. 2 zverejnila inzerát pod č. TP5317060/1 s názvom „Ďalšie klamstvá poslanca T.“, obsahom ktorého boli výslovne lživé informácie a tvrdenia žalovanej voči osobe žalobcu, ktoré mali za následok zneváženie občianskej cti, vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti, zníženie morálneho, ale aj profesionálneho kreditu žalobcu v očiach verejnosti.
2. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal za nesporne preukázané, že dňa 26. 02. 2015 žalovaná prostredníctvom schránkových inzertných novín Žiarske ECHO, ročník VI., č. 4, na str. 2 zverejnila inzertný článok pod č. TP5317060/1 s názvom „Ďalšie klamstvá poslanca T.“, avšak taktiež mal za preukázané, že inzertnému článku, ktorý bol dôvodom podania žaloby na ochranu osobnosti, predchádzali články žalobcu uverejnené v identickom periodiku, napr. zo dňa 12. 02. 2015, resp. informácie na facebooku žalobcu, v ktorých samotný žalobca prezentoval žalovanú ako porušovateľku ustanovenia čl. 7 zák. č. 357/2004 Z. z. v súvislosti s nepriznaním príjmov a majetku žalovanej za roky 2010-2012 a na to nadväzujúce neuhradenie zákonných odvodov. Z predložených listinných dôkazov pre súd vyplynula skutočnosť, že žalobca dňa 09. 01. 2015 doručil zastupiteľstvu Banskobystrického samosprávneho kraja podnet na konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu v zmysle čl. 9 ods. 2 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcii verejných
funkcionárov v znení neskorších predpisov. Žalobca ako podávateľ podnetu sa domnieval, že zo strany žalovanej došlo zavineným konaním k porušeniu čl. 7 ods. 1 písm. d/ ústavného zákona tým spôsobom, že žalovaná v písomných oznámeniach za roky 2010-2012 neuviedla príjem získaný na základe uzatvorených príkazných zmlúv a dohôd o pracovnej činnosti. Informácie toho istého charakteru a tej istej výpovednej lehoty boli opísané i v zverejnených článkoch v žiarskych inzertných novinách ECHO, resp. na facebooku žalobcu. Z pripojeného písomného dôkazného materiálu, a to odporučenia Komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja pod č. 7/2015 zo dňa 21. 01. 2015 (č. l. 33 spis. mat.) súd zistil, že tento orgán Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý bol vecne príslušný na konanie o podnete, odporučil tento podnet stiahnuť z rokovania zastupiteľstva BBSK ako neopodstatnený. Z ďalšieho písomného dôkazného materiálu, a to z uznesenia zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja pod č. 110/2015 zo dňa 06. 02. 2015 ( č.l. 34 spis. mat.), vyplynula pre súd okolnosť, že tento orgán vecne príslušný na prejednanie a rozhodnutie o podnete žalobcu v súlade s čl. 9 ods. 12 ústavného zákona konanie zastavil s odôvodnením, že sa nepreukázalo, že žalovaná nesplnila alebo porušila povinnosť, alebo obmedzenia ustanovené ústavným zákonom. V oboch prípadoch sa jednalo o rozhodnutie orgánov Banskobystrického samosprávneho kraja vecne príslušných na prejednanie podnetov, pričom súdu neprislúcha vzhľadom na právnu kvalifikáciu a obsah samotného návrhu prešetrenie týchto rozhodnutí, ale akceptácia záverov konštatovaných vo svojich rozhodnutiach týmito orgánmi. Na základe takto vykonaného dokazovania súd konštatoval, že všetky údaje uvedené v inzertnom článku v periodiku ECHO zo dňa 26. 02. 2015 vychádzajú z objektívnej pravdy, neobsahujú dehonestujúce ani znevažujúce výrazy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Súd rešpektoval tiež, že obe strany sporu sú naďalej verejne činnými osobami, pričom vzhľadom na existenciu opätovne a viackrát zverejnených informácii o porušení zákona zo strany žalobcu voči žalovanej je nutné článok zo dňa 26. 02. 2015 klasifikovať jednoznačne ako osobnostné právo žalovanej reagovať kritikou na predchádzajúcu kritiku, a to o to intenzívnejšie právo, že údaje, ktoré boli žalobcom zverejnené v tých istých inzertných novinách, sa ukázali na základe rozhodnutia vecne príslušným orgánom Banskobystrického samosprávneho kraja voči žalovanej ako nepravdivé. Výkon subjektívneho práva stanoveného zákonom žalovanou, a to výkon práva na kritiku kritiky, súd posúdil v súdenej veci ako okolnosť vylučujúcu neoprávnenosť zásahu.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 11 a § 13 ods. 1 až 3 OZ.
4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanej trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsudku uvedenej výške na účet jej právnej zástupkyne.
5. Žalobca v zákonnej 15 - dňovej lehote podanom odvolaní (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP), a teda, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).
6. Naďalej trval na tom, že všetky jeho tvrdenia uvedené v článku dvojtýždenníka ECHO zo dňa 12. 02. 2015 o tom, že žalovaná ako poslankyňa Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej ako „BBSK“) v jej oznámení za rok 2010 nepriznala príjem v sume 32 624,42 €, za rok 2011 nepriznala príjem v sume 17 549,85 € a jej majetok (byt v V. V.), ako aj majetok jej manžela (byt v V. V.) a za rok 2012 nepriznala výkon inej funkcie v orgáne samosprávy (starostka Obce L. G.), nepriznala inú samostatnú zárobkovú činnosť (expertka pri CDS), uviedla nepravdivý údaj o príjme z funkcie poslankyne ZBBSK, uviedla nepravdivý príjem z inej funkcie v orgáne samosprávy a z inej samostatne zárobkovo činnosti, opätovne nepriznala jej majetok (byt v V. V. v BSM) ako aj majetok jej manžela (byt v V. V. v BSM). Ide o fakty vyplývajúce z oznámení funkcii zamestnaní, činností a majetkových pomerov žalovanej ako poslankyne BBSK za rok 2010, 2011, a 2012 a z čiastkového výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. V. V., Obec V. V., okres V. V.. Na žalovanú sa ako poslankyňu zastupiteľstva BBSK t. j. verejného funkcionára, vzťahuje ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. a v zmysle čl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 31. 03. podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok. O skutočnostiach uvedených
pod písmenami a/ až e/ a podľa odseku 2 toho istého článku k písomnému oznámeniu treba priložiť najneskôr do 30. 04. potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok. Oznámenie podáva poslanec zastupiteľstva vyššieho územného celku komisii zastupiteľstva vyššieho územného celku. Akceptovanie obrany žalovanej, že ňou dosiahnuté príjmy za sporné roky sú uvedené v priložených daňových priznaniach k dani z príjmov fyzickej osoby, by znamenalo popretie účelu oznamovacej povinnosti zakotvenej v čl. 7 ústavného zákona. Z odporkyňou podaných oznámení funkcií zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2010, 2011 a 2012, ani z priložených daňových priznaní za uvedené roky nevyplýva zdroj všetkých žalovanou dosiahnutých príjmov. Z oznámení za rok 2011 a 2012 ani z priloženého daňového priznania nevyplýva, že žalovaná spolu s manželom vlastnili v BSM v roku 2011 a 2012 byt č. XX na štvrtom poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. X zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. V. V. a z oznámenia za rok 2012 ani z priloženého daňového priznania nevyplýva, že v roku 2012 vykonávala aj inú funkciu v orgáne samosprávy (starostka obce L. G.) a že vykonávala aj inú samostatnú zárobkovú činnosť ( expertka pri CDS), a pod. Odporučenie komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zastupiteľstva BBSK pod č. 7/2015 zo dňa 21. 01. 2015 a uznesenie zastupiteľstva BBSK pod č. 110/2015 zo dňa 06. 02. 2015 nie sú rozhodnutia, ktorými by bol súd viazaný, keďže v zmysle § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s Ústavou so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b), rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. V zmysle § 135 ods. 2 OSP inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Ďalej žalobca tvrdil, že v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. c/ ústavného zákona č. 357/2004 Z. z . konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva zastupiteľstvo vyššieho územného celku, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. q/ a r/. Komisia nie je orgánom, ktorý je oprávneným na konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, ako sa uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale len orgánom zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorému podávajú verejní funkcionári oznámenie funkcii, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, a preto súd prvého stupňa jeho odporučením viazaný nie je. Poukázal tiež na to, že uznesenie zastupiteľstva BBSK č. 110/2015 zo dňa 06. 02. 2015 nie je prijaté vo forme rozhodnutia a neobsahuje náležitosti rozhodnutia. Súd preto nebol pri svojom rozhodovaní viazaný ani uznesením zastupiteľstva BBSK. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň uvedený záver súdu prvého stupňa vychádza aj z neprávneho právneho posúdenia veci. Reakcia žalovanej v čl. uverejnenom v dvojtýždenníku ECHO zo dňa 26. 02. 2015 požiadavky pravdivej objektívnej a vecnej kritiky nespĺňa.
7. Žalobca ďalej tvrdil, že v zmysle § 118a ods. 1 OSP vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 22. 03. 2016, pričom súd akceptoval právnou zástupkyňou žalovanej predložené ďalšie listinné dôkazy na v poradí druhom pojednávaní konanom dňa 22. 04. 2016. Postupom súdu prvého stupňa teda došlo k inej vade konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal tiež, že súd opomenul povinnosť doručiť mu vyjadrenie žalovanej k žalobe a že súd sa s jeho argumentmi dostatočne nezaoberal. Rozsudok okresného súdu žiadal buď zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané v zákonnej lehote bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
10. Odvolací súd neprihliadol na námietku žalobcu, že prvé pojednávanie vo veci sa konalo dňa 22. 03. 2016 a súd v rozpore s § 118a ods. 1 OSP akceptoval právnou zástupkyňou žalovanej predložené ďalšie listinné dôkazy až na druhom pojednávaní konanom dňa 22. 04. 2016, pretože v zmysle § 118a ods. 1 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) žalovaná bola povinná opísať rozhodujúce skutočnosti vo veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, pričom žalovaná rozhodujúce skutočnosti o veci samej a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označila už v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17. 04. 2015. Žalobcom namietaným postupom súdu prvej inštancie teda nedošlo k inej vade konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
11. Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že okresný súd mu opomenul doručiť vyjadrenie žalovanej k žalobe a že toto vyjadrenie sa dostalo do jeho dispozície až dňa 21. 06. 2016 (teda už po rozhodnutí vo veci samej). V tomto smere odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že okresný súd uvedenú povinnosť doručiť mu vyjadrenie žalovanej k žalobe nesplnil, a teda nedodržal ustanovenie § 114 ods. 2 poslednej vety OSP, podľa ktorého ustanovenia vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovností zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 08. 2014 sp. zn. 2 Cdo/209/2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 141/2010). Odvolací súd ale pri rozhodovaní prihliadol na tú skutočnosť, že v konečnom dôsledku žalobcovi sa neodňala možnosť konať pred súdom, vzhľadom k tomu, že vyjadrenie k žalobe mu bolo doručené dňa 21. 06. 2016, žalobca mal možnosť vyjadriť sa k uvedenému vyjadreniu v odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu, ktoré svoje oprávnenie aj využil, a navyše odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca a jeho právna zástupkyňa sa zúčastnili pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 22. 04. 2016, kde právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k návrhu vo veci zo dňa 17. 04. 2015 a žalobca ani jeho právna zástupkyňa nedoručenie písomného vyjadrenia k žalobe na pojednávaní nenamietali a túto skutočnosť namietali až v odvolaní. Odvolací súd pritom poukazuje najmä na čl. 5 vetu prvú CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu, aj v zmysle § 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, platilo, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby nedoručenie vyjadrenia k žalobe namietal už na pojednávaní dňa 22. 04. 2016 a nenamietal túto skutočnosť až v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ktorým sa jeho žaloba zamietla. Pokiaľ mu v konečnom dôsledku vyjadrenie k žalobe bolo doručené (hoci oneskorene) a žalobca mal možnosť sa vyjadriť k vyjadreniu žalovanej k žalobe v odvolaní a toto svoje právo žalobca využil, nie je možné mať za to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Odvolací súd len podotýka, že tak uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 141/2010 ako aj 2 Cdo 209/2014, vychádza z tej premisy, že vyjadrenie žalovaného k žalobe nebolo žalobcovi vôbec doručené. V súdenej veci však vyjadrenie žalobcovi doručené v konečnom dôsledku bolo, čím došlo ku konvalidovaniu procesného pochybenia okresného súdu, ktorý vyjadrenie žalovanej žalobcovi neodoslal bezodkladne.
12. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd nebol viazaný rozhodnutím komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zastupiteľstva BBSK zo dňa 21. 01. 2015 a ani uznesením zastupiteľstva BBSK č. 110/2015 zo dňa 06. 02. 2015. V tomto smere sám žalobca v odvolaní uviedol, že v zmysle § 135 ods. 2 OSP inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám, ale hlavne citoval aj druhú vetu tohto ustanovenia, podľa ktorého, ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Z výpisu uznesenia č. 7/2015 komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja prijatého na rokovaní 21. 01. 2015 vyplýva, že komisia odporučila stiahnuť z rokovania zastupiteľstva BBSK bod „Podnet na konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu“ na základe ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. čl. 9 ods. 12 ako neopodstatnený. Ako vyplýva z názvu tejto listiny (výpis uznesenia č. 7/2015) uvedené odporúčanie bolo prijaté formou uznesenia. Ak by aj takéto odporučenie komisie formu uznesenia nemalo, zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja konanie o „podnietená konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu“ zastavilo uznesením č. 110/2015 zo 06. 02. 2015 (č.l. 34, 35 spisu), a teda ide o rozhodnutie, z ktorého okresný súd správne vychádzal ako z rozhodnutia vydaného príslušným orgánom (§ 135 ods. 2 veta druhá OSP). Podľa tohto uznesenia sa nepreukázalo, že X M., poslankyňa ZBBSK,
nesplnila alebo porušila povinnosť alebo obmedzenia ustanovené ústavným zákonom. Na základe tejto skutočnosti okresný súd vzhľadom na existenciu opätovne a viackrát zverejnených informácii o porušení zákona zo strany žalobcu voči žalovanej správne klasifikoval ako osobnostné právo žalovanej reagovať kritikou na predchádzajúcu kritiku, a to o to intenzívnejšie právo, že údaje, ktoré boli žalobcom zverejnené a to i vo forme článku v tých istých inzertných novinách, v akých sa žalobca dožadoval zverejnenia ospravedlnenia zo strany žalovanej, sa ukázali na základe rozhodnutia vecne príslušným orgánom Banskobystrického samosprávneho kraja voči žalovanej ako nepravdivé. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to z rovnakých dôvodov ako rozhodol súd prvej inštancie, a to aj o závislom výroku od rozhodnutia vo veci samej, teda vo výroku o náhrade trov konania podľa zásady úspechu podľa § 142 ods. 1 OSP.
13. V odvolacom konaní bola žalovaná v celom rozsahu úspešná, preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP má nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, o ktorom odvolací súd rozhodol v spojení s § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.