Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9T-10-2018.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom JUDr. Jozefom Piknom, v trestnej veci proti obžalovanému Q. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.4.2018 v Galante takto
rozhodol:
Obžalovaný Q. S., H.. X.X.XXXX N. O., R. C. N.Ľ. Z., S. C. O., S. XXX/X, X. O., R.. Č.. N. Ú. F.,
j e v i n n ý, ž e
1. dňa 2.8.2017 v čase okolo 11.25 hod. v O., H. V. D.ej, smerom na ulicu S., viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčného čísla O.-XXX C., N.: R., šedej metalízy, ktoré vozidlo páchateľ následne odstavil na parkovisku, na ulici S. pred bytovým domom so súpisným číslom XXX/X, pričom rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v O. K.. T.. X.-O.-X.-XX/XXXX-S. zo dňa 20.6.2013, právoplatným dňa 20.6.2013, mu bola okrem iného uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 60 mesiacov,
2. v presne nezistenom dni v období od konca mesiaca apríla 2017 do začiatku mesiaca máj 2017 v čase okolo 14.00 hod. na rohu ulíc D. B. Š. v meste O. pred kvetinárstvom chytil za sveter svoju bývalú družku poškodenú Z. E., ktorá mala na rukách ich spoločnú dcéru K. S., pričom sa mu poškodená Z. E. vytrhla a chcela odísť, načo ju dobehol, vulgárne jej nadával a kričal na ňu, že ju za toto raz zabije a odsedí si to, čo u poškodenej Z. E. vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
teda
v bode 1
maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
v bode 2
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe,
čím spáchal
v bode 1
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
v bode 2
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obvinenému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Dňa 24.1.2018 bola na Okresný súd O. podaná obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry O. Č.. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 19.1.2018 na obvineného Q. S., za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpeného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Samosudca následne dňa 31.1.2018 vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému obvinený dňa 1.2.2018 podal odpor. Z uvedeného dôvodu samosudca vo veci nariadil termín hlavného pojednávania, pričom prednesením obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní došlo k zrušeniu predmetného trestného rozkazu.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne - poškodenej Z. E., K. C. B., A. E., svedka S. E., prečítaním výpovedí svedkýň T. B. B. B. S. z prípravného konania, a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný Q. S. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku 1 obžaloby, v zmysle čoho súd podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku po prijatí jeho vyhlásenia o vine zo skutku 1 obžaloby, vykonal dokazovanie súvisiace s otázkou viny iba vo vzťahu ku skutku 2 obžaloby, ako aj vo vzťahu k výroku o treste, či náhrade škody.
Ku skutku 2 obžaloby Q. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v daný deň išiel s jeho vtedajšou priateľkou C. B. po hlavnej ceste. Na druhej strane cesty bola Z. E. s ich spoločnou dcérou, pričom sa tam rozprávala s A. E.. Rozhodol sa preto, že si zoberie svoju dcéru na ruky. Prišiel k nim, chcel si dcéru zobrať, no Z. E. mu ju nechcela dať, a teda išiel odtiaľ preč. Násilný voči nej nebol, ani sa nenaťahovali. Ona na neho kričala, že ho dá zavrieť, na čo jej iba povedal, že je „piča sprostá“, ale nevyhrážal sa. Tiež ju nechytil za mikinu, ani ju inak nepotiahol. Celý incident trval chvíľu, ani nie 5 minút. Pri tejto udalosti sa mu aj ona vyhrážala, že ak jej nezaplatí výživné 3 roky spätne, dá ho zavrieť. Preto toto výživné vo výške 983,- Eur následne aj uhradil, o čom predložil súdu aj doklad vo forme fotokópie šeku. Po predmetnom incidente, keď bola Z. E. v zahraničí, mohol prvé dva týždne svoju dcéru, ktorá bola v opatere Z. matky navštevovať. Následne mu však bolo povedané, že ju nemôže navštevovať, kým sa k Z. nevráti. Keď bola potom dcéra v opatere Z. krstnej mamy, navštevoval ju, kým na to neprišla Z., ktorá mu to následne zakázala. Uviedol tiež, že poškodená bola za ním medzičasom vo väzbe 3-krát a povedala mu, že to tak nemyslela a že chce, aby boli spolu. Po tom, ako sa rozišiel s C. B., sa im vzťah s poškodenou napravil.
Svedkyňa - poškodená Z. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v prípade stíhaného skutku išlo o taký menší incident, ktorý bol vyvrcholením toho, že sa dieťa nestretávalo s otcom, s čím neboli ani jeden spokojní. Obaja sú však také mulice, a teda sa nevedeli zhodnúť ani porozprávať. V predmetný deň chcel obžalovaný zobrať dcéru na ruky, pričom malá aj chcela k nemu ísť. Bola tam však prítomná aj vtedajšia priateľka obžalovaného, C. B., pričom z jej prítomnosti nebola nadšená, nakoľko obžalovanému verí,
avšak jej nie. Bol z nich dvoch zodpovednejší, jemu by aj dieťa zverila. Nakoľko tam však bola aj C., nechcela mu dcéru dať. Keď ju išiel vziať na ruky, zobrala ju a išla preč. Vtedy na ňu kričal oplzlé reči a aj sa vyhrážal, že ju zabije. Nevedela ako to má vtedy brať, čo môže v danej situácii od neho očakávať. Ostala zľaknutá, brala to negatívnejšie. Nevie, či v tom čase obžalovaný bral drogy, nakoľko bola viac - menej v zahraničí a na K. chodila len pozrieť deti. Brávala ich po výletoch a iné ju vtedy nezaujímalo. Či ju v rámci predmetného incidentu potiahol, si už presne nepamätá, no týkalo sa to najskôr toho, že chcel zobrať malú na ruky. Je pravdou, že obžalovaný má tendenciu riešiť skratové situácie agresívnejšie. Jeho slovník je taký neinteligentnejší, no nepoužíval ho stále. Nemyslí si, že by to robil úmyselne, ale neuvedomuje si, že má svoju silu a že to môže ublížiť druhým. Ich vzťah sa odvtedy zlepšil, chodí za ním do väzby a jeho mama prispieva na výživu ich spoločného dieťaťa.
Svedkyňa C. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v inkriminovanej situácii obžalovaný ako prvú vtedy uvidel jeho dcéru, ktorú si zobral na ruky. Keď však svedkyňa - poškodená videla, že obžalovaný je aj so svojou novou priateľkou, dcéru mu zobrala. Vtedy na svedkyňu - poškodenú od nervov zakričal “ty piča, aj tak si ťa raz odsedím“. Odkedy bola s obžalovaným vo vzťahu, svedkyňa - poškodená mu bránila v styku s jeho dcérou. Teraz už s obžalovaným vo vzťahu nie je.
Svedkyňa A. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že po príchode obžalovaného na inkriminované miesto incidentu si chcel obžalovaný zobrať dcéru na ruky, no svedkyňa - poškodená mu ju nechcela dať. On jej na to povedal: “ Keď si Ťa chytím, aj si Ťa odsedím. “ Ona však už danú situáciu nesledovala, a teda nevie, či ju aj chytil za oblečenie. Celý incident trval pár sekúnd.
Súd ďalej v zmysle § 264 Trestného poriadku prečítal časť výpovede K. A. E. z prípravného konania kde vypovedala, že obžalovaný poškodenej pri incidente uviedol: „Zabijem ťa, aj si ťa odsedím“ na margo toho, že mu bola dcéra vytrhnutá z rúk. Svedkyňa k prečítanej časti výpovede z prípravného konania uviedla, že obžalovaný to povedal tak, ako bolo prečítané.
Svedok S. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vzťah medzi obžalovaným a poškodenou bol taký, že sa často hádali a viackrát sa aj rozišli. Keď boli rozídení, tak sa mu ona veľakrát vyhrážala, že ak sa k nej nevráti, dá ho zavrieť. Keď bola poškodená v zahraničí, obžalovaný sa aj s jeho mamou starali o dcéru. Pri samotnom incidente však prítomný nebol.
Z prečítanej výpovede svedkyne T. B. z prípravného konania vyplýva, že je krstnou mamou poškodenej. V čase, keď poškodená odišla pracovať do zahraničia, starala sa o jej dcéru. Bolo to od marca do mája 2016. Poškodená prišla domov za dcérou tak raz za mesiac, bola s ňou jednu noc a potom jej ju vrátila a odišla naspäť. Počas pobytu poškodenej v zahraničí si obžalovaný našiel novú frajerku. Keď sa to poškodená dozvedela, zakázala jej dávať mu dcéru. Napriek tomu však umožnila obžalovanému, aby k nim občas prišiel a pohral sa s dcérou, no von mu ju neumožnila zobrať. Keď sa to dozvedela poškodená, zobrala jej dcéru a počas pobytov v zahraničí ju nechávala nejakej profesionálnej opatrovateľke. Po troch mesiacoch sa však zmierili, lebo poškodená potrebovala jej pomoc pri strážení dcéry. Matka poškodenej aj matka obžalovaného pracujú, takže dcéra nemohla tráviť čas u nich, pričom zle znášala všetky tie presuny z miesta na miesto. Oblečenie a hračky dcére kupovala matka obžalovaného, no obžalovaný výživné na dcéru neplatil.
Z prečítanej výpovede svedkyne B. S. z prípravného konania vyplýva, že je matkou obžalovaného. Niekedy od júna 2015 do konca júla 2016 žil obžalovaný s poškodenou a ich spoločnou dcérou K. v jednej domácnosti u matky poškodenej. Kým bola poškodená v zahraničí, obžalovaný si našiel novú priateľku, čo bolo aj dôvodom jeho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti. Poškodená znášala rozchod veľmi ťažko. Chcela, aby obžalovaný platil výživné na K. vo výške 200,- Eur mesačne napriek tomu, že o tom nebolo súdne rozhodnutie a platením výživného podmieňovala styk obžalovaného s dcérou. K. u nej do novembra 2017 cez víkendy neprespávala, no kupovali jej hračky, ošatenie, plienky, Nutrilon a iné potreby.
Z výpisu z registra trestov obžalovaného na č.l. 138 - 139 vyplýva, že doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný, a to najmä za majetkovú a drogovú trestnú činnosť, a s tým spojené porušovanie domovej slobody.
Z trestného rozkazu Okresného súdu O. K.. T.. XXT/XXX/XXXX zo dňa 13.5.2016 na č.l. 156 - 158 vyplýva, že obžalovanému bol za spáchanie prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním odsúdeného a primeraných povinností v zmysle § § 51 odek 4 písmeno j) Trestného zákona. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu C. I sp. zn. 2T/33/2015 zo dňa 29.3.2016, právoplatného dňom 29.3.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 1.2.2017, a teda nasledujúci deň začala odsúdenému plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia.
Zo správy o povesti na č.l. 165 vyplýva, že obžalovaný sa nenachádza v evidencii obyvateľov mesta O., pričom ďalšie informácie, týkajúce sa jeho osoby nie sú mestu O. známe.
Z hodnotenia z Ústavu na výkon väzby F. na č.l. 166 vyplýva, že obžalovaný je od 27.10.2017 vo výkone väzby, pričom je umiestnený v oddiele so zmierneným režimom. Počas výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na podmienky väzby, správanie a vystupovanie mal na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS plní a rešpektuje, konfliktné situácie nevyvoláva. V osobných veciach si udržiava poriadok na požadovanej úrovni, doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Kontakt s príbuznými udržiava proestredníctvom korešpondencie, návštev a telefónu. Ponuku na zaradenie do práce doposiaľ nevyužil.
Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného na č.l. 162 - 163 vyplýva, že doposiaľ bol priestupkovo riešený štyrikrát. Raz za porušenie pravidiel cestnej premávky, konkrétne ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno a) zákona č. 8/2009 Z. z., za čo mu bola uložená pokuta v sume 900,- Eur, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Dvakrát bol riešený za majetkové priestupky riešené pokutou vo výške 30,- Eur a jedenkrát za priestupok voči občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť tak, že na presne nezistenom mieste v meste O. mal fyzicky napadnúť Z. E., teda poškodenú, pričom však predmetné priestupkové konanie bolo zastavené.
Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne dospel k záveru, že skutok 2 obžaloby sa stal, je trestným činom v zmysle právnej kvalifikácie uvedenej v obžalobe a spáchal ho obžalovaný. Súd považuje za nepochybné, že ku stretnutiu obžalovaného a poškodenej s ich spoločnou dcérou skutočne došlo. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovede samotného obžalovaného, poškodenej, ako aj ostatných očitých svedkov incidentu, teda svedkyne C. B. a A. E.. Naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania, teda vyhrážanie sa inému smrťou tak, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, mal súd taktiež za preukázané bez dôvodných pochýb, a to jednak z výpovede poškodenej, ktorá výslovne na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije a oplzlo jej nadával, ďalej z výpovede svedkyne A. E., ktorá uviedla, že obžalovaný v rámci incidentu povedal poškodenej, že „Zabijem ťa, aj si ťa odsedím“, a v neposlednom rade aj z výpovede svedkyne C. B., ktorá uviedla, že obžalovaný poškodenej povedal „ty piča, aj tak si Ťa raz odsedím“. I keď sa doslovná citácia obsahu vyhrážky obžalovaného adresovanej poškodnej v prípade výpovede svedkyne B. líši, dospel súd k záveru, že uvedené nespochybňuje existenciu takej vyhrážky smrťou, ktorá by bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu. Odlišnosť v doslovnej reprodukcii vyhrážky obžalovaného svedkyňou B. môže byť spôsobená aj odstupom času od inkriminovanej udalosti. Aj keby však vyvstali pochybnosti, či vyhrážka smrťou bola vo vyjadrení obžalovaného explicitne uvedená, má súd za to, že formulácia „aj tak si ťa odsedím“, jednoznačne evokuje taký výklad, že má obžalovaný na mysli jeho momentálnu deklarovanú akceptáciu trestu odňatia slobody za smrť, ťažkú ujmu na zdraví alebo inú ťažkú ujmu, ktorými sa v danom okamihu vyhráža poškodenej. Vzbudenie dôvodnej obavy o život či zdravie na strane poškodenej má súd rovnako za preukázané, a to najmä z jej vlastných vyjadrení, kedy uviedla, že nevedela ako to má v tej situácii vnímať, že ostala zľaknutá, brala to negatívnejšie a že obžalovaný má tendenciu riešiť skratové situácie agresívnejšie. Uvedené obavy podľa názoru súdu museli byť u poškodenej umocnené tiež sklonom obžalovaného k užívaniu drog, o ktorom podľa názoru súdu musela vedieť, nakoľko žili v spolu dlhší čas vo vzťahu, respektíve v spoločnej domácnosti, a to aj v čase jeho stíhania a odsúdenia Okresným súdom O. K.. T.. XT/XX/XXXX za prečin podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona. Obhajobné námietky spočívajúce v tvrdení, že udalosti, ktoré sa počas inkriminovaného kontaktu obžalovaného s poškodenou udiali, boli iba následkom prítomnosti svedkyne B., považuje súd vo vzťahu k trestnosti
konania obžalovaného za irelevantné. V samotnej prítomnosti svedkyne na mieste činu totiž v uvedenom prípade nemožno vzhliadnuť akúkoľvek okolnosť vylučujúcu protiprávnosť konania obžalovaného či jeho trestnú zodpovednosť za svoje konanie. Naopak, z výpovedí poškodenej, ako aj svedkyne B. nepochybne vyplýva, že prítomnosť svedkyne B. pri uvedenom incidente predstavuje motív iba vo vzťahu ku konaniu poškodenej, ktorá odmietla dať dcéru obžalovanému, čo však taktiež nemôže v žiadnom prípade predstavovať dôvod na konštatovanie, že skutok ktorý sa obžalovanému kladie za vinu v bode 2 obžaloby sa nestal. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Súd pri úvahe o treste v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd vzhliadol dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy a bol už v minulosti za trestný čin odsúdený, pričom nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. V zmysle § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona sa teda zvýšila dolná hranica trestnej sadzby o tretinu. V zmysle § 41 odsek 1 Trestného zákona súd ukladal obžalovanému úhrnný trest, pričom vychádzal zo základnej trestnej sadzby ustanovenia § 360 odsek 2 Trestného zákona, teda 6 mesiacov až 3 roky, ktorá je po vyššie citovanej úprave v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona v rozmedzí 16 mesiacov až 3 roky. Súd ukladal obžalovanému tzv. „nepodmienečný“ trest odňatia slobody, a to s poukazom na § 49 odsek 2 Trestného zákona, teda že sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom O. K.. T.. XXT/XXX/XXXX, pričom uloženie alternatívneho trestu súd nepovažoval za dostatočné, najmä vzhľadom na charakter páchanej trestnej činnosti a trestnú minulosť obžalovaného. V minulosti bol obžalovanému opakovane uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, teda tzv. výchovný trest, ktorý však preukázateľne nesplnil svoju funkciu. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, a to v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, nakoľko považoval uvedenú výšku trestu za dostatočnú na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti. V zmysle § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému taktiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 roky, nakoľko sa skutku v bode 1/ obžaloby dopustil v súvislosti s touto činnosťou, a teda jeho uloženie je odôvodnené jedným zo zbiehajúcich sa trestných činov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.