Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/281/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobcu: W. B., nar. X.X.XXXX, bytom V. 8, XXX XX A., zastúpeného JUDr. T. B., advokátom so sídlom Y. XX, XXX XX A., proti žalovanej: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX A., zastúpená Q.. J. D., advokátkou so sídlom X. XX, XXX XX A., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu: nehnuteľnosť - byt č. XX na 2. p. v bytovom dome V. 8, XX, XX, vchod V. 8, v hlavnom meste SR A., m. č. K. M., súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. KN-C č. XXXX/XXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6965/335762, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v A., katastrálny odbor, pre okres A. IV, obec A. - m. č. K. M., k. ú. K. Ves, hnuteľné veci: kuchynská linka, elektrická vstavaná rúra, plynová vstavaná varná doska, manželská posteľ, 2 ks spálňové komody, ROLDOR skriňa v spálni, ROLDOR skriňa detská, poschodová posteľ detská, komoda detská, sedačka

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej: hnuteľné veci: barový stôl kuchynský, 4 ks barové stoličky, študentský písací stôl, kancelárska stolička

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu 38.618,50 Eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu trovy nevypočutej znalkyne v rozsahu 100 %.

V. Ž i a d n a zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.4.2015 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej (ďalej len „BSM“), ktoré bolo rozvedené Okresným súdom Bratislava IV, pod sp. zn. 16C/434/2010,v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Co/512/2014, zo dňa 28.1.2015, právoplatným dňa 2.4.2015. Sporové strany, podľa tvrdenia žalobcu, nadobudli počas trvania manželstva trojizbový byt, o ktorého získanie sa však pričinil jedine žalobca. Nakoľko išlo o družstevný byt, tento bol získaný tak, že najprv došlo k prevodu členských práv z dovtedajších nájomníkov na žalobcu za značnú hodnotu 1.100.000,- SKK. Na následne uzavretej nájomnej zmluve s družstvom vystupoval ako nájomník iba žalobca. Žalobca pritom požiadal svoju matku o finančné prostriedky na získanie tohto predmetného bytu. Žalobcovi na tento účel darovala jeho

matka finančné čiastky vo výške 1.100.000,- SKK a následne aj 50.000,- SKK na rekonštrukciu bytu. Manželia totiž v danej dobe uvažovali o rozvode manželstva a kúpa spoločného bytu mala prispieť k normalizácii vzájomných vzťahov. Žalovaná v tejto súvislosti spísala vyhlásenie, že si v prípade rozvodu nebude robiť žiaden nárok na byt. Toto vyhlásenie overené notárkou sa však „stratilo“ po tom, čo bol žalobca vyhnaný v roku 2006 z rodinného domu žalovanej. Žalobca nespochybňuje spoluvlastníctvo žalovanej k predmetnému bytu, ktorý je v BSM, iba poukázal na zásluhy o získanie bytu a jeho údržbu v súčasnosti. Žalovaná sa nezajíma o stav ani o udržiavanie bytu a neuhrádza žiadne platby spojené s užívaním bytu. Žalobca má záujem o byt, v ktorom býva aj so svojou partnerkou a ich spoločným dieťaťom. Žiadal rozhodnúť tak, že byt by bol prikázaný do vlastníctva žalobcu a ak by súd dospel k záveru, že aj žalovanej patrí nejaký majetkový podiel k bytu, žiadal, aby bola zohľadnená zásluha žalobcu na obstaraní a udržiavaní bytu.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že pri vyporiadaní BSM by mal byť zachovaný princíp parity, t. j., že podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Žalovaná o byt javila záujem, prispievala k jeho zveľaďovaniu, pričom sa riadne a zodpovedne staral o rodinu. Žalovaná je nepochybne spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti na V. ul. č. X v A., a preto žiadala byt, spolu s jeho zariadením, prikázať do vlastníctva žalobcu, ktorý by jej z toho dôvodu vyplatil 50% súčasnej trhovej hodnoty bytu. Žalovaná v následnom doplnení vyjadrenia žiadala, aby sa predmetom konania stali aj hnuteľné veci, ktoré ocenila aj ich nadobúdacími cenami.

3. Žalobca v následnom stanovisku k tomu návrhu žalovanej - rozšíriť predmet vypodriadania BSM aj o ňou popísané hnuteľné veci uviedol, že je pravdou, že sa niektoré z nich nachádzajú v spoločnom byte, pričom niektoré z nich už neexistujú, resp. sú vhodné na likvidáciu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, výsluchom sporových strán, svedkyne, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca vypovedal, že byt č. XX na prvom posch. v A., V. X pôvodne s bývalou manželkou nadobudli do nájmu, tým že došlo ku kúpe členského podielu od bývalého vlastníka, na vyplatenie tohto podielu mu matka darovala 1.100.000,- SKK a tieto aj za týmto účelom použil. To bolo v roku 2000. V roku 2004 previedlo družstvo predmetný byt do vlastníctva manželov, a to tak, že kúpna cena bola vyplatená výlučne z jeho peňazí, pretože suma 50.000,- SKK bola získaná darom od jeho matky a týmito peniazmi vyplatil aj kúpnu cenu. V predmetnom byte stále býva, k jeho hodnote sa nevedel vyjadriť. Cenu hnuteľných veci nachádzajúcich sa v byte nevedel taktiež určiť, ale bol prístupný dohode so žalovanou, ako s nimi do budúcna naložia, teda komu dané veci pripadnú. Pri ďalšom výsluchu žalobca spresnil svoju výpoveď v tom smere, že sumu 1.100.000,- SKK získal od svojej matky Q. Suranovej na kúpu bytu a to v roku 2000. Za túto sumu odkúpili do nájmu predmetný družstevný byt. V roku 2004 došlo k prevodu vlastníckeho práva družstevného bytu do vlastníctva manželov, pričom cena bytu bola okolo 37.000,- SKK, presnú výšku si nepamätal. Sumu 50.000,- SKK mu poskytla jeho matka v roku 2000 s tým, že tieto peniaze boli použité na rekonštrukciu tohto bytu. Zároveň z jeho výlučných peňažných prostriedkov bolo do bytu investovaných približne 80 000 Sk, tie získal ako odstupné pri strate zamestnania, na ďalšiu rekonštrukciu. Rovnako sa na rekonštrukciu bytu použili aj spoločné peňažné prostriedky z BSM, ktoré so žalovanou čerpali zo stavebného sporenia. Sumu 1.100.000,- SKK vyplatil v roku 2000 pánovi ktorý na neho postúpil práva k družstevnému bytu. Bola to zmluva o postúpení nájomných práv a potvrdenie, že ten pán V. prevzal za tieto práva 1.100.000,- SKK. Následne išiel na bytové družstvo, kde uzatvoril zmluvu o nájme družstevného bytu a stal sa novým nájomníkom namiesto pôvodného nájomníka, ktorému vyplatil uvedenú sumu. Peniaze boli vyplatené hotovostnou formou v byte na Y. XX, v A.. Žalovaná pri vyplatení peňazí nebola prítomná.

6. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že najprv spolu bývali vo M. u svokrinej mamy. Neskôr sa odtiaľ presťahovali, pričom ona bývala u sestry. Medzi ňou a bývalým manželom vznikali nezhody a jeden čas uvažovali o tom, že sa rozídu. Nakoniec sa dohodli, že budú bývať samy. Nasťahovali sa do nájomného bytu a v roku 2004 tento byt odkúpili do osobného vlastníctva. S prerábkou bytu jej pomáhal aj jej otec a použili aj peniaze zo stavebného sporenia. O financiách, ktoré mali byť údajné darované jej manželovi nič nevedela. Nepamätala si, že by podpisovala nejaký dokument, v ktorom by sa vzdala práva na byt.

7. Svedkyňa Q. B., ktorá je matkou žalobcu uviedla, že manželstvo jej syna (žalobcu) a bývalej nevesty sa komplikovalo, pričom bývali vo viacerých podnájmoch a viackrát sa sťahovali. Syn trištvrte roka hľadal

byt, kde by mohol s rodinou bývať, pričom ako ho našiel, tak mu ona sľúbila, že mu na kúpu bytu prispeje a aj mu darovala 1.100.000,- SKK na kúpu bytu. Okrem vyššie uvedenej sumy mu darovala aj 50.000,- SKK na prerábku bytu. Dala mu aj 37.000,- SKK na odkúpenie bytu. O tom však žiaden doklad nemá, že mu dala peniaze vo výške 37.000,- SKK. Peniaze boli darom iba pre jej syna. Finančné prostriedky V. sa vyplatili tak, že ona ich v jej byte odovzdala žalobcovi a ten ich odovzdal V..

8. Z potvrdenia zo dňa 24.02.2014, vydaného notárskym úradom JUDr. E. o osvedčení podpisov vyplýva, že sporové strany na notárskom úrade dňa 29.5.2000 overili svoje podpisy pod listinou, s názvom „Vyhlásenie že spolu nežijú“.

9. Z výpisu z bankového účtu Q. B. za obdobie 01.05.-31.05.2014 vyplýva, že dňa 30.5.2000 bol z účtu uskutočnený výber vo výške 1.100.000,- SKK.

10. Z výpisu z bankového účtu Q. B. za obdobie 01.06.-30.06.2014 vyplýva, že dňa 8.6.2000 bol z účtu uskutočnený výber vo výške 50.000,- SKK.

11. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 30.11.2004 vyplýva, že sporný byt bol prevedený zo Stavebného bytového družstva A. IV na nadobúdateľov - sporové strany za cenu 37.957,44 SKK.

12. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 27.6.2000, vyplýva, že túto uzatvorili prenajímateľ - Stavebné bytové družstvo A. IV a nájomca - W. B. so vznikom nájmu k 1.6.2000. Spoločnou nájomníčkou sa v zmysle § 703 Občianskeho zákonníka stala manželka žalobcu.

13. Z vyhlásenia K. K. zo dňa 13.4.2015 vyplýva, že táto spolu so žalobcom a ich dcérou býva byte na V. č. 8, Bratislava

14. Z výpisu z katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 28.5.2005 vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX na V. ul. 8 v A. sú v podiele 1/1 žalobca a žalovaná

15. Z písomne predloženej dohody zo dňa 8.6.2017 vyplýva, že sa sporové strany rozhodli na rozdelení hnuteľných vecí a na finančnom vyrovnaní.

16. Dohodou o prevode členských práv, uzatvorenej dňa 30.5.2000 medzi prevádzajúcim - C. V. a nadobúdateľmi W. B. s manželkou B. Suranovou, došlo k prevodu členských práv a povinností z prevádzajúceho na nadobúdateľa, ktorý sa uskutočnil ku dňu 1.6.2000

17. Zo znaleckého posudku č. 76/2017, vyhotovenom Ing. A., znalkyňou z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľnosti vyplýva, že všeobecná hodnota bytu č. XX v bytovom dome s. č. XXXX, k. ú. K. M. je 114.000,- Eur.

18. Po právnej stránke posúdil súd žalobu nasledovne:

19. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

20. Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

21. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu parí nehnuteľnosť - byt č. XX na 2. p. v bytovom dome V. 8, XX, XX, vchod V. 8, v hlavnom meste

SR A., m. č. K. M., súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. KN-C č. XXXX/XXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6965/335762, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v A., katastrálny odbor, pre okres A. IV, obec Bratislava - m. č. K. M., k. ú. K. M. a hnuteľné veci: kuchynská linka, elektrická vstavaná rúra, plynová vstavaná varná doska, manželská posteľ, 2 ks spálňové komody, ROLDOR skriňa v spálni, ROLDOR skriňa detská, poschodová posteľ detská, komoda detská, sedačka, barový stôl kuchynský, 4 ks barové stoličky, študentský písací stôl, kancelárska stolička. Sporové strany sa dohodli na usporiadaní svojich práv k hnuteľným veciam, označeným vo výroku rozsudku, a preto súd prikázal do vlastníctva žalobcu kuchynskú linku, elektrickú vstavaná rúru, plynovú vstavanú varnú dosku, manželskú posteľ, 2 spálňové komody, ROLDOR skriňu v spálni, ROLDOR skriňu detskú, poschodovú posteľ detskú, komodu detskú a sedačku. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal barový stôl kuchynský, 4 ks barové stoličky, študentský písací stôl, kancelárska stolička. Strany sa súčasne dohodli, že žalobca na vyrovnanie podielu za prikázané hnuteľné veci vyplatí žalovanej sumu 705,- Eur. Nehnuteľnosť súd vysporiadal tak, že ju prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, keďže žalobca predmetný byt stále obýva aj so svojou partnerkou a ich dieťaťom, zároveň prejavil záujem o prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva a žalovaná s takýmto prikázaním súhlasila. Pri rozhodovaní o sume vyrovnacieho podielu za túto nehnuteľnosť, súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM, určenú znalkyňou v hodnote 114.000,- Eur. Túto všeobecnú hodnotu bytu sporové strany finálne aj akceptovali, aj keď žalobca pôvodne mienil uskutočniť výsluch znalkyne, položím konkrétnych otázok k vypracovanému znaleckému posudku, následne na jej výsluchu už netrval a stotožnil sa so závermi posudku. Žalovaná zistenú všeobecnú hodnotu bytu nenamietala. Súd preto v ďalšom vychádzal z tejto nespornej hodnoty nehnuteľnosti. Pri určení vyrovacieho podielu za túto nehnuteľnosť, súd bral do úvahy dve základné skutočnosti, jednak ustanovenie § 150 (že podiely oboch manželov sú rovnaké) a tvrdenia žalobcu, že do obstarania a rekonštrukcie bytu vložil vlastné prostriedky. Súd mal zo svedeckej výpovede preukázané, že matka žalobcu mu darovala sumu 1.100.000,- SKK (36.513,31 Eur) - na „prevod členských práv a povinností z pôvodných nájomníkov“ a sumu 50.000,- SKK (1.659,69 Eur) - na rekonštrukciu bytu. Túto argumentáciu žalobca použil už v podanej žalobe, pričom toto tvrdenie bolo overené súdom aj pri výpovedi svedkyne Q. B.. Súd nemal dôvod spochybňovať jej výpoveď, v ktorej uvádzala, že dané sumy darovala svojmu synovi, pričom toto je podporené aj výpismi z účtu žalovanej, z ktorých vyplýva časová súvislosť medzi výberom jednotlivých súm (30.5.2000 a 8.6.2000) a Dohodou o prevode členských práv a povinností. Nakoľko mal súd za preukázané, že týmito čiastkami (spolu 38.173,- Eur) žalobca prispel na obstaranie a zveľadenie spoločnej nehnuteľnosti vlastnými prostriedkami, o túto sumu znížil hodnotu vyrovnacieho podielu, ktorú je povinný vyplatiť žalovanej. Súd preto žalovanej priznal náhradu vyrovnacieho podielu vo výške 38.618 Eur, s tým, že súd pri výpočte vychádzal so všeobecnej hodnoty bytu (114.000,- Eur) od ktorej odrátal sumu vlastných peňazí žalobcu, ktoré použil na kúpu a rekonštrukciu bytu (38.173,- Eur) a výslednú sumu vydelil dvoma (hodnota polovice podielu - 37.913,50 Eur), ku ktorej prirátal hodnotu vyrovnacieho podielu za prikázané hnuteľné veci (+ 705,- Eur). Vzhľadom na vysokú finančnú čiastku súd rozhodol o tom, že žalobca má túto povinnosť splniť v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, čím sa vytvorí dostatočný časový priestor na akumulovanie finančných zdrojov potrebných na vyplatenie žalovanej. Súd neuznal nárok žalobcu na odrátanie sumy 37.000,- SKK (1.228,17 Eur), ktorá mala byť použitá z jeho vlastných, resp. darovaných peňazí na kúpu bytu, nakoľko táto skutočnosť, že na kúpu použil iba vlastné peniaze, nebola bezpochyby preukázaná, a preto ani súd vyrovnací podiel o túto čiastku neznížil. Súd žalobcu zaviazal na náhradu trov štátu titulom nevypočutej znalkyne, ktorá bola predvolaná na pojednávanie dňa 22.3.2018, za účelom zodpovedania otázok zo strany žalobcu, na ktoré si pripravila písomné odpovede, avšak po otvorení pojednávania žalobca uviedol, že na výsluchu znalkyne netrvá, a preto ani k jej výsluchu nedošlo, čím žalobca zapríčinil vznik trov konania, na ktorých refundáciu ho súd z uvedeného dôvodu zaviazal. O konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, v spojení s článkom 4 ods. 2 CSP, keďže v danom prípade posúdenie výšky hodnoty podielov záležalo na úvahe súdu, súd mal za to, že by nebolo spravodlivé túto úvahu nezohľadniť aj pri hodnotení zodpovednosti za úspech, či neúspech, a preto žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.