Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-88-2017.pdf
PDF · 84.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/88/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542097902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému Q. Q., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XX, XXXXX V., o zaplatenie 822,59 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/72/2016-45 zo dňa 27.04.2017 takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumy 822,59 Eur s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,68% ročne zo sumy 685,88 Eur od 17.1.2015 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 790,79 Eur od 17.1.2015 a náhrady trov konania.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 656,50 Eur, spolu s úrokom zo meškania vo výške 8,05% ročne z tejto sumy od 17.1.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
II.V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III.Žalobca má oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60% o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého medzi stranami sporu bola dňa 19.12.2012 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere (časť 1. zmluvy) a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere (časť 2. zmluvy). Zmluvou o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému účelový spotrebiteľský úver vo výške 169,- Eur, predstavujúcej kúpnu cenu mobilného telefónu, pričom priama platba predajcovi predstavovala sumu 16,90 Eur. Zmluvné strany si v predmetnej časti zmluvy dohodli výšku mesačnej splátky 29,25 Eur pri počte splátok 6, s tým, že prvá splátka
sa stala splatnou 15.1.2013 a posledná 15.6.2013. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 39% a RPMN 46,77%, pričom zmluva obsahovala aj informáciu o priemernej hodnote RPMN vo výške 51,45%. Celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená na sumu 169,86 Eur a zároveň v zmysle zmluvy sa zmluvné strany dohodli aj na poplatku za poistenie vo výške 3,33%. Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver s revolvingovým rámcom vo výške 600,- Eur. Medzi zmluvnými stranami bola ustanovení časti 3 bod 4.1. zmluvy dohodnutá možnosť predčasného zosplatnenia úver v prípade, ak klient nespláca úver riadne a včas s tým, že veriteľ určí dátum zosplatnenia v oznámení o vyhlásení mimoriadne splatnosti. Listom zo dňa 22.1.2014 právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.1.2015, pričom vyčíslil žalovanému dlh na sumu 822,59 Eur. Predmetný list sa od žalovaného vrátil dňa 17.2.2015 ako neprebratý v odbernej lehote. Z výpisu z úverového účtu žalovaného je zrejmé, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu 105,- Eur.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, keďže v predmetnej zmluve absentujú povinné údaje podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) a g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere časť 1. zmluvy je nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobcovi a to vo výške 169,86 Eur, pričom správne má byť uvedená suma 175,50 Eur, keďže žalovaný mal uhradiť žalobcovi 6 splátok po 29,25 Eur. Taktiež súd prvej inštancie mal za to, že v predmetnej zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, keďže v zmluve absentujú predpoklady použité na jej výpočet. Súd označil uvedený údaj za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, keďže práve tento údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Na základe uvedeného mal za preukázané, že z dôvodu absencie vyššie uvedených údajov, je úver bezúročný a bezpoplatkový. Keďže žalovaný čerpal z úverového rámca sumu 761,50 Eur a žalobcovi uhradil len sumu 105,- Eur, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 656,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania z uvedenej sumy vo výške 8,05% ročne od 17.1.2015 do zaplatenia.
5. Aplikoval ustanovenia § 1, 2, 9, 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Úspech žalobcu súd určil v rozsahu 80 % a úspech žalovaného v rozsahu 20 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného je jeho má nárok na náhradu trov konania vo výške 60 %.
Obsah odvolania
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca sa domáhal nároku titulom neuhradených záväzkov zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 19.12.2015, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca vo výške 5000,- Eur, pričom žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 761,50 Eur. Keďže žalovaný svoj záväzok neplnil riadne a včas, žalobca vyhlásil dňa 16.1.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Z predmetného úveru žalovaný uhradil žalobcovi iba sumu 105,- Eur a teda jeho dlh voči žalobcovi predstavoval sumu 822,59 Eur, pozostávajúcu zo sumy 685,88 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 79,71 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 25,20 Eur z titulu dlžného poistného z úveru a zo sumy 31,80 Eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitosti spočívajúcej v uvedení výšky RPMN. Opätovne uviedol, že predmetom konania je pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a nie zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú posudzoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca uviedol, že na základe mluvy o revolvingovom úvere poskytol žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého mohol žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na žalovanom koľko peňažných prostriedkov a kedy vyčerpá. RPMN uvedené v zmluve vo výške 45,94 % podľa tvrdení žalobcu vychádzalo z predpokladov uvedených nižšie v predmetnom bode zmluvy a vychádzal zo vzorca, ktorý je uvedený v
prílohe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutia iných súdov, kde bolo konštatované, že v prípade, ak boli finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a teda ani § 11 uvedeného zákona, teda predmetná zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN. Žalobca taktiež poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého nemôže byť do celkových nákladov úveru započítaný poplatok za poistenie. Taktiež namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za neodôvodnené rozhodnutie v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.
10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
12. Žalobca vo svojom odvolaní namietal nesprávne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci na základe takto zisteného skutkového stavu. Zároveň žalobca namietal aj nedostatočné odôvodnené rozhodnutie, z ktorého nie je zrejmé, z akých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd preskúmal predmetný rozsudok a zistil, že súd prvej inštancie porušil ustanovenie § 216 ods. 1 C.s.p, keďže súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
13. Z listinných dôkazov v spise vyplýva, že dňa 19.12.2012 právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli medzi sebou dve zmluvy. Prvou z nich bola zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 152,10 Eur na kúpu tovaru Samsung GALAXY ACE. Zároveň podľa časti 2. predmetnej zmluvy došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca.
14. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa v žalobe zo dňa 19.9.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 822,59 Eur spolu s príslušenstvom titulom porušenia povinnosti vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 19.9.2012. Na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výške 5000,- Eur, pričom z predložených listinných dokladov vyplýva, že žalovaný z úverového rámca čerpal finančné prostriedky vo výške 761,80 Eur. Keďže žalovaný porušil zmluvné podmienky a neuhrádzal dohodnuté mesačné splátky riadne a včas, z predmetnej zmluvy uhradil pohľadávku v celkovej výške 105,- Eur, právny predchodca vyhlásil predčasne zosplatnenie úveru a vyzval žalovaného, aby mu uhradil dlžnú sumu. Z dôvodu, že žalovaný po zosplatnení úveru neuhradil žalobcovi žiadnu sumu, domáhal sa svojho nároku zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 19.9.2012 (ďalej len zmluva o revolvingovom úvere) súdnou cestou.
15. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie síce konštatoval, že medzi zmluvnými stranami boli dňa 19.9.2012 uzatvorené dve zmluvy, avšak mal za to, že žalobca sa domáha svojho nároku z oboch zmlúv súčasne. Následne súd prvej inštancie v odôvodnení posudzoval obsahové náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( ktorá nie je predmetom konania), pričom dospel k záveru, že v predmetnej zmluve absentujú náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je nevyhnutné posúdiť poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku uvedeného už len konštatoval, že žalovaný čerpal úver vo výške 761,50 Eur, z ktorého žalobcovi uhradil sumu 105,- Eur, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 656,50 Eur s príslušenstvom. Odvolací súd poukazuje a skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal samotnou zmluvou o
revolvingovom úvere, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok, resp. svoj záver o jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti žiadnym spôsobom neodôvodnil.
16. Odvolací súd poznamenáva, že súdy sú v zmysle § 216 ods. 1 C.s.p. viazané žalobným návrhom žalobcu, pričom taktiež sú viazané aj právnym dôvodom, na základe ktorého sa žalobca konkrétneho nároku domáha. Ak sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o revolvingovom úvere a mu priznal nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prekročil tým žalobcom uplatnený žalobný návrh, a teda svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd sa zo, že boli naplnené podmienky v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
17. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne prejednať spor o zaplatenie sumy 822,59 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o revolvingovom úvere, túto dôsledne podrobiť ex offo súdnej kontrole zmluvných podmienok, náležitým spôsobom zistiť skutkový stav, vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané a vec právne posúdiť tak, aby bolo jednoznačne odôvodnené rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).