Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-127-2017.pdf
PDF · 106.49 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/127/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich Oľgy Navarčíkovej a Ing. Ladislava Bartoša v trestnej veci proti obžal. G. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2018 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd obžalovaného
G.Á. N., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom Z., Š. Č.. XXX/XA,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 56/13, zo dňa 19.12.2017 pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ž e ako živnostník s obchodným menom G. N. - F., B. XX, Z., R.: XXXXXXXX a ako dlžník vo vzťahu k Poľnohospodárskemu družstvu v Tomášove, Hlavná 111, Tomášov z neuhradených faktúr č. 152058 zo dňa 31.07.2008 splatnej 31.08.2008, č. 20208 zo dňa 30.09.2008 splatnej 30.10.2008, č. 23408 zo dňa 31.10.2008 splatnej 01.12.2008 a č. 25308 zo dňa 28.11.2008 splatnej 29.12.2008, s celkovým záväzkom voči Poľnohospodárskemu družstvu v Tomášove vo výške 157.306,61€, daroval svojej dcére, Y. N., nar. XX.XX.XXXX na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.10.2009 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Záhorská Bystrica, obec BA - m.č. Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV v hodnote cca 378.410,-€ a potom, čo mu boli predmetné nehnuteľnosti dom na základe darovacej zmluvy Y. N. zo dňa 13.02.2010 darované späť, obvinený podal návrh na vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam až dňa 18.01.2012, pričom súčasne podal návrh na vklad záložného práva na tieto nehnuteľnosti v prospech V. M. na základe záložnej zmluvy na založenie nehnuteľnosti zo dňa 18.01.2012, z titulu zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 01.12.2003 a dohody o uznaní dlhu zo dňa 28.02.2007, ku dňu zápisu v hodnote 215.000,-€, čím zmaril možnosť veriteľa poľnohospodárske družstvo v Tomášove uspokojiť svoju pohľadávku vo výške 157.306,61€ z majetku G. N. a týmto konaním spôsobil poškodenému Poľnohospodárskemu družstvu v Tomášove, Hlavná 111, Tomášov škodu vo výške 157.306,61€,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. G.T. N. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžal. G. N., výsluchom zástupcu poškodenej spoločnosti k náhrade škody, výsluchom svedkov V. K., Y. N., G.I. N., V. M., Z. Q., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, listinnými dôkazmi.
Zástupca poškodenej spoločnosti Poľnohospodárske družstvo Tomášov, JUDr. Ľ. W. sa k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody nepripojil a túto nežiadal.
Obžalovaný G. N. uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaného trestného činu. K veci uviedol, že za odvoz materiálu na skládku PD zaplatili, ale nakoľko sa dostali do platobnej neschopnosti, časť nezaplatili. Svoj rodinný dom po rozvode s manželkou daroval dcére. V tom čase mal pôžičku od pána M. a nevedel ju splácať a tak požiadal dcéru aby mu dom vrátila a na dom dal záložné právo v prospech pána M.. Záväzky voči PD chcel splácať, aj im navrhol splátky dlhu, aj spoločnosť v ktorej sa zamestnal navrhla PD, že jeho záväzky preberie na seba, ale PD s tým nesúhlasilo. Záložné právo na dom nevystavil aj v prospech PD, nakoľko v tom čase prebiehal s PD civilný spor a nebolo súdom rozhodnuté o tom, či on PD dlhuje nejakú sumu a v akej výške, pričom pôžička od M. bola skoršieho dáta a bolo tam uznanie dlhu. Bolo preto logické, že dom založil v prospech M.. Návrh na vklad do katastra podal v zákonnej lehote. Peniaze od pána M. si zobral okolo roku 2007, potreboval peniaze na finančnú injekciu do firmy. M. mu peniaze vyplatil v hotovosti, jeho manželka nemusela o tejto pôžičke vedieť. Záväzok od pána M.Á. uznal 28.02.2007. Pri vysporiadaní BSM po rozvode manželstva v dohode nebol zahrnutý záväzok voči PD, lebo o tomto záväzku bolo právoplatne rozhodnuté až v roku 2015-2016 a v dohode o BSM nebola ani pôžička od pána M.. V čase riešenia pohľadávky s PD okrem domu nevlastnil žiadny iný majetok. Od roku 2010 začali voči nemu rôzne exekučné konania a pre nemajetnosť a uvedené exekúcie vyhlásil osobný bankrot.
Svedok V. K. uviedol, že obžalovaný uzavrel s PD Tomášov zmluvu, podľa ktorej za odplatu u nich môže uskladniť stavebný materiál. Obžalovaný zložil zálohu 100.000,-Sk, prvé faktúra aj riadne obžalovaný hradil, následne však platiť prestal, uvádzal, že nemá dostatok finančných prostriedkov, ale faktúry uhradí dodatočne. Trvalo to dlho a tak ich právny zástupca podal žalobu na súd.
Svedkyňa Y. N. vo veci využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať.
Svedkyňa G. N. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, ale v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala a uviedla, že s obžalovaným sa rozviedla v roku 2008. V. M. nepozná, o pôžičke od neho pre obžalovaného nemá vedomosť. Po rozvode manželstva si majetok s obžalovaným vysporiadali dohodou. Či mal obžalovaný v tom čase nejaké peniaze na účte nevie.
Svedok V. M. uviedol, že poskytol obžalovanému pôžičku a podmienkou požičania peňazí bolo to, že mu založí dom. On bol tiež iniciátorom spísania zmluvy o uznaní dlhu. Pri uznaní dlhu nekontroloval, či je obžalovaný vlastníkom tam uvedených nehnuteľností. Peniaze odovzdal obžalovanému do ruky. Uvedenú nehnuteľnosť z dôvodu neuhradenia pôžičky dal vydražiť a z vydraženej sumy došlo k čiastočnému uhradeniu jeho pohľadávky voči obžalovanému a to vo výške 81.474,80 Eur. Záložná zmluva na nehnuteľnosť obžalovaného bola uzavretá 18.01.2012.
Svedok Z. Q. uviedol, že bol konateľom spoločnosti Q. a s obžalovaným spolupracoval aj pri búraní kúpeľov Centrál a nemal s ním žiadne finančné problémy. On si objednal obžalovaného na odvoz a uloženie výkopu a stavebnej sute a o viac sa nestaral. Obžalovaný mu posielal priebežne faktúry, ktoré boli z ich strany uhradené bankovým prevodom. V januári 2009 ho kontaktovali z D Tomášova uviedli, že obžalovaný má s nimi finančné problémy.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede neprítomných svedkov. Ing. R. Y. uviedol, že obžalovaný pracoval pre jeho formu v rokoch 2009-2010. Obžalovaný mal do jeho firmy pritiahnuť zákazky a jeho požiadal, či by jeho spoločnosť za neho nemohla prevziať nejaké záväzky. Jedným zo záväzkov bola pohľadávka voči PD Tomášov. Vie, že oslovili PD Tomášov s tým, že chceli s nimi uzavrieť dohodu o prevzatí záväzku od obžalovaného a dohodu o splátkach tohto záväzku, ale PD s tým nesúhlasilo, s tým, že dlh budú vymáhať od obžalovaného.
Ing. W. G. uviedol, že hľadali s manželkou nehnuteľnosť. Jeho zať im našiel viaceré nehnuteľnosti, ktoré boli v dražbách. Ich zať s ich súhlasom uvedenú nehnuteľnosť vydražil v ich prospech. On sa dražby nezúčastnil, o jej priebehu nemá vedomosť. Ing. F. G. vypovedala zhodne ako Ing. W. G..
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy.
Zo zmluvy o pôžičke peňazí uzavretej medzi veriteľom - V. M. a dlžníkom - G. N., zo dňa 01.12.2003 vyplýva, že V.Á. M. požičal G. N. sumu 4.000.000,-Sk s lehotou splatnosti do 30.11.2008. V súvislosti s touto zmluvou o pôžičke bola spísaná medzi veriteľom V. M. a dlžníkom G. N. dňa 28.02.2007 dohoda o uznaní dlhu vo výške 2.079.984,-Sk, ako zvyšku z neuhradenej požičanej sumy z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke, pričom strany sa dohodli že pohľadávku veriteľa zabezpečia rodinným domom a pozemkami dlžníka zapísanými na LV č. XXXX. Zo znaleckého posudku Ing. O. Y. č. 38/2008 bola hodnota vyššie uvedeného rodinného domu s pozemkami zapísanými na LV č. 2287 11.400.000,-Sk. Z výkazu príjmov a výdavkov V. M. k 31.12.2003 mal tento príjmy 1.055.552,-Sk a výdavky 957.301,-Sk.
Z dokladov PD Tomášov vyplýva, že medzi obžalovaným a PD Tomášov bola dňa 29.02.2008 uzavretá zmluva o uskladnení odpadu. Za uskladnenie tovaru fakturovalo PD Tomášov obžalovanému faktúrou číslo 15208 sumu 490.033,40Sk, uhradená bola suma 483.139,70Sk. Faktúrou číslo 20208 sumu 3.023.305,-Sk, uhradená bola suma 374.251,-Sk. Faktúrou číslo 23408 sumu 868.867,80 Sk nebolo obžalovaným uhradené nič. Faktúrou číslo 25308 sumu 746.669,30 Sk, uhradená bola suma 100.000,- Sk. PD Tomášov písomne nesúhlasilo s prevzatím dlhu obžalovaného spoločnosťou Autodoprava - Lichner s.r.o.. Z písomných podaní vyplýva snaha obžalovaného o dohodu s PD Tomášov ohľadne uhradenia dlhu.
Súd oboznámil písomnú komunikáciu medzi PD Tomášov a spol. GAVKUM SK, z ktorej vyplýva, že spol. GAVKUM nemala voči obžalovanému žiadne neuhradené záväzky.
Zo správ Geodetického a kartografického ústavu a katastra vyplýva, ku dňu 29.10.2009 bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti na LV č. XXXX obžalovaný. Ku dňu 23.12.2009 bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností na LV č. Y. XXXX N. z titulu darovacej zmluvy V-24025/09 zo dňa 13.11.2009. Ku dňu 03.08.2012 bol výlučným vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXXX obžalovaný z titulu darovacej zmluvy V-1162/12 zo dňa 01.03.2012. Kataster nehnuteľností obdržal od PD Tomášov dňa 31.5.2012 návrh na zápis do LV o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť záložnej zmluvy. Dňa 26.07.2011 obdržal správa katastra od PD Tomášov návrh na zápis poznámky k nehnuteľnostiam na LV XXXX o prebiehajúcom súdnom konaní o neúčinnosti darovacej zmluvy na Y. N.. Správa katastra dňa 21.04.2011 obdržala návrh právneho zástupcu spol. PORGES s.r.o. na zápis o začatí súdneho konania do LV XXXX o neúčinnosť darovacej zmluvy na Y. N.. Správa katastra rozhodnutím V 24025/09 zo dňa 13.11.2009 povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV XXXX v prospech Y. N. na základe darovacej zmluvy od darcu G. N. zo dňa 27.10.2009. Správa katastra rozhodnutím V 1162/12 zo dňa 01.03.2012 povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV XXXX v prospech G. N. na základe darovacej zmluvy od darcu Y. N. zo dňa 16.02.2010. Správa katastra rozhodnutím V 1163/12 zo dňa 01.03.2012 povolila vklad záložného práva k nehnuteľnostiam na LV XXXX v prospech V. M. na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi záložným veriteľom V. M. a záložcom G. N., zo dňa 18.01.2012. Na nehnuteľnostiach na LV XXXX bolo zriadené záložné právo v prospech ČSOB a V. M..
Záložnou zmluvou na založenie nehnuteľnosti zo dňa 18.01.2012 záložca - G. N. založil v prospech záložného veriteľa - V. M. rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX, pozemky zapísané na LV č. XXXX ako zabezpečenie pohľadávky V. M. vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, pričom zároveň záložca súhlasil, že po uplynutí dátumu splatenia pohľadávky t.j. do 31.12.2013 súhlasí, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku predajom založenej nehnuteľnosti podľa Zákona číslo 527/2002 o dobrovoľných dražbách. Z dražobných dokladov vyplýva, že predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktorých výlučným vlastníkom bol G. N.. Navrhovateľom dražby bol V. M.. Z notárskej zápisnice o priebehu dražby vyplýva, že oznámenie o konaní predmetnej dražby bolo uverejnené v notárskom
centrálnom registri dražieb pod číslom NCRdr 7219/2016, takže o konaní dražby mohli mať vedomosť všetci tam uvedení veritelia obžalovaného, medzi inými aj PD Tomášov. Odhad ceny predmetu dražby bol 307.000,-eur. Predmet dražby sa predal za sumu 230.250,-eur a vydražiteľom boli Ing. F. G. a Ing. W. G.. Do uvedenej dražby sa na základe exekučných príkazov prihlásili aj súdna exekútorka JUDr. W. G. v prospech oprávneného ČSOB Leasing, a.s., JUDr. M. W. v prospech oprávneného Orange Slovensko, a.s., JUDr. O. K.Á. v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa - Bratislava, ČSOB, Slovenská konsolidačná, a.s., exekútor V.. B. M. v prospech oprávnenej N. N., exekútor B. K. v prospech oprávneného PD Tomášov, exekútor V.. Z. B. v prospech oprávneného PORGES s.r.o.,
Z rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. 33Cb/192/2010, zo dňa 25.04.2014, právoplatného dňa 15.04.2016, vykonateľného dňa 19.04.2016 vyplýva, že týmto rozsudkom súd zaviazal obžalovaného zaplatiť PD Tomášov sumu 157.306,61 eur aj s úrokmi z omeškania. PD Tomášov sa domáhalo o zaplatenie pohľadávky v sume 160.626,-eur aj s príslušenstvom, súd pri rozhodovaní prihliadol na uznanie záväzku obžalovaným vo výške 157.306,60 eur a preto vo zvyšku návrhu súd žalobu zamietol.
Zo spisového materiálu z veci Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 6C/80/2012 vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 23.05.2012 rozhodol tak, že na návrh PD Tomášov odporca v 1. rade
- G.Á. N. a odporca v 2. rade V. M. sú povinní zdržať sa právnych úkonov v súvislosti s prevodom a výkonom záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX. Krajský súd v Bratislave uznesením 8Co 352/2012, zo dňa 31.10.2012 zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 23.05.2012 č.k. 6C/80/2012 vo vzťahu voči odporcovi v 2. rade tak, že návrh navrhovateľa PD Tomášov o neplatnosť záložnej zmluvy a o predbežnom opatrení vo vzťahu k V. M. zamietol. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom 6C/80/2012, zo dňa 21.09.2017 zamietol návrh PD Tomášov o určenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 18.01.2012 ktorou záložca - G. N. založil v prospech záložného veriteľa - V. M. rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX, pozemky zapísané na LV č. XXXX ako zabezpečenie pohľadávky V. M.. Z odôvodnenia tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že podaním zo dňa 7.10.2016 požiadal exekútor V.. K. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/192/2010 zo dňa 25.4.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/223/2014 zo dňa 17.2.2016 vo veci oprávneného PD Tomášov proti povinnému G. N.. Poverenie pre súdneho exekútora JUDr. K. bolo súdom vydané pod sp.zn. 16Er/2676/2016 dňa 14.10.2016. Z oznámenia exekútora JUDr. K. E.o dňa 11.8.2017 vyplýva, že k exekúcii vedenej pod číslom 16Er/2676/2016, EX 2548/16 nedošlo, pretože predmetné nehnuteľnosti boli predané v dobrovoľnej dražbe a dňa 11.8.2017 navrhol súdny exekútor zastaviť exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6OdK/35/2017 vyhlásený konkurz. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 5C/146/2010 zo dňa 22.12.2016 zamietol žalobu PD Tomášov proti žalovanej Y. N. o neúčinnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom G. N. a obdarovanou Y. N., ktorou darca na obdarovanú previedol právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX.
Doklady Slovenskej sporiteľne na č.l. 675-723 sa týkali len úveru na výstavbu domu zapásaného na LV č. XXXX a nemajú k veci dôkazný význam. Z výpisov z obchodného registra nič podstatné pre rozhodnutie nevyplýva.
Z obsahu dohody o vysporiadaní BSM medzi G. N. a G. N. vyplýva, že dom a pozemky uvedené na LV č. XXXX nadobudol do výlučného vlastníctva G. N..
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 6OdK/35/2017, zo dňa 18.07.2017 vyplýva, že na majetok G. N. bol vyhlásený konkurz.
Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č.k. KRP-12/OEK/-BA-2010, zo dňa 02.02.2010 vyplýva, že vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie PD Tomášov na G. N. pre podozrenie z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že neuhradil PD Tomášov faktúry vo výške 160.626,-eur.
Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, do spáchania žalovaného skutku nebol ani postihnutý za spáchanie priestupku.
V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k celkom jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný ako živnostník s obchodným menom G. N. F., uzavrel s PD Tomášov zmluvu o uskladnení stavebného odpadu, za ktorý mal PD Tomášov uhrádzať zmluvne dohodnutú odmenu. PD Tomášov však neuhradil všetky faktúry a spôsobil mu tak škodu vo výške 157.306,61 eur.
Pohľadávka PD Tomášov voči obžalovanému bola sporná a o jej výške a oprávnenosti rozhodol až Okresný súd Pezinok rozsudkom sp.zn. 33Cb/192/2010, zo dňa 25.04.2014, právoplatným dňa 15.04.2016, vykonateľným dňa 19.04.2016 tak, že týmto rozsudkom súd zaviazal obžalovaného zaplatiť PD Tomášov sumu 157.306,61 eur aj s úrokmi z omeškania a vo zvyšku návrhu súd žalobu zamietol.
Na skúmanie, či obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona, bolo teda nevyhnutné preukázať, že obžalovaný vedomí si svojho právoplatne uznaného záväzku voči PD Tomášov od 15.04.2016 čo ja len čiastočne zmaril uspokojenie svojho veriteľa, teda PD Tomášov tým, že -zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku, -zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme, -predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo -predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik.
Z vykonaného dokazovania však celkom jasne vyplýva, že obžalovaný od 15.04.2016, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o vzniku a výške pohľadávky obžalovaného voči PD Tomášov, obžalovaný nevykonal žiadne úkony vyššie uvedené, ktoré sú znakom žalovaného trestného činu s úmyslom zmariť uspokojenie svojho veriteľa PD Tomášov. Dávno pred uzavretím zmluvy medzi PD Tomášov a obžalovaným o uskladnení odpadu bola uzavretá zmluva o pôžičke peňazí medzi veriteľom - V. M. a dlžníkom - G. N., a to dňa 01.12.2003 s lehotou splatnosti do 30.11.2008. V súvislosti s touto zmluvou o pôžičke bola spísaná medzi veriteľom V.I. M. a dlžníkom G. N. dňa 28.02.2007 dohoda o uznaní dlhu vo výške 2.079.984,-Sk, ako zvyšku z neuhradenej požičanej sumy z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke, pričom strany sa dohodli že pohľadávku veriteľa zabezpečia rodinným domom a pozemkami dlžníka zapísanými na LV č. XXXX. Aj táto zmluva bola uzavretá dávno predtým, ako vznikol zmluvný vzťah medzi PD Tomášov a firmou obžalovaného.
Platnosť týchto zmlúv nebola nijakým dôkazom vyvrátená a márna bola snaha prokurátora poukázať na ich fiktívnosť. Takéto jeho tvrdenie nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a je len nepodloženou domnienkou. Samotné darovanie nehnuteľností obžalovaným na dcéru a následne späť dcérou obžalovaného obžalovanému v čase ešte pred vznikom právoplatne uznaného a potvrdeného záväzku obžalovaného voči PD Tomášov nemôže mať znaky trestného činu, nakoľko v čase právoplatného vzniku záväzku obžalovaného voči PD Tomášov už obžalovaný s nehnuteľnosťami nenakladal, neprevádzal ich na iné osoby.
Záložnou zmluvou na založenie nehnuteľnosti zo dňa 18.01.2012 záložca - G. N. založil v prospech záložného veriteľa - V. M. rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX, pozemky zapísané na LV č. XXXX ako zabezpečenie pohľadávky V. M. vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, pričom zároveň záložca súhlasil, že po uplynutí dátumu splatenia pohľadávky t.j. do 31.12.2013 súhlasí, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku predajom založenej nehnuteľnosti podľa Zákona číslo 527/2002 o dobrovoľných dražbách. Aj tento úkon bol vykonaný ešte predtým, ako bolo právoplatne rozhodnuté o pohľadávke PD Tomášov voči obžalovanému, pričom pohľadávka voči V. M. vznikla ďaleko skôr ako bolo o pohľadávke PD Tomášov rozhodnuté súdom.
Z dražobných dokladov vyplýva, že predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ktorých výlučným vlastníkom bol G. N.. Navrhovateľom dražby bol V. M.. Z notárskej zápisnice o priebehu dražby vyplýva, že oznámenie o konaní predmetnej dražby bolo uverejnené v notárskom
centrálnom registri dražieb pod číslom NCRdr 7219/2016, takže o konaní dražby mohli mať vedomosť všetci tam uvedení veritelia obžalovaného, medzi inými aj PD Tomášov. Exekútor JUDr. K., teda mal všetky možnosti na to, aby pohľadávku PD Tomášov mohol uplatniť v dražobnom, resp. exekučnom konaní, tak, ako aj ostatní veritelia. Poverenie pre súdneho exekútora JUDr. K. bolo súdom vydané pod sp.zn. 16Er/2676/2016 dňa 14.10.2016. Z oznámenia exekútora JUDr. K. zo dňa 11.8.2017 vyplýva, že k exekúcii vedenej pod číslom 16Er/2676/2016, EX 2548/16 nedošlo, pretože predmetné nehnuteľnosti boli predané v dobrovoľnej dražbe a dňa 11.8.2017 navrhol súdny exekútor zastaviť exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6OdK/35/2017 vyhlásený konkurz.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bol obžalovaný zaviazaný uhradiť PD Tomášov predmetnú pohľadávku, obžalovaný nevykonal žiadne kroky, ktoré by smerovali k zmareniu uspokojenia svojho veriteľa PD Tomášov. Po vydaní exekučného príkazu v prospech PD Tomášov mohol exekútor uplatniť svoju pohľadávku voči obžalovanému na jeho majetku, čo však neurobil a majetok obžalovaného z ktorého by sa dala pohľadávka PD Tomášov uspokojiť bol predaný v dražbe, ktorú inicioval iný veriteľ obžalovaného, nie obžalovaný, takže na nariadenie dražby nemal obžalovaný žiadny vplyv, a nemôže za jej nariadenie a realizovanie niesť žiadnu zodpovednosť. Nemôže byť obžalovanému kladené za vinu to, že ešte pred vznikom právoplatného záväzku voči PD Tomášov obžalovanému vznikol iný, skorší záväzok voči svedkovi M. a že si tento v neskoršom konaní voči majetku obžalovaného uplatnil svoje práva na uspokojenie svojej pohľadávky. Bolo by absurdné postihovať dlžníka za to, že iný jeho veriteľ si legálnou právnou cestou zabezpečil svoju pohľadávku a zrealizoval jej uhradenie právnou, legálnou cestou.
Objektom trestného činu poškodzovania veriteľa je právo veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi. Dlžník zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zmenší svoj majetok konaním uvedeným v odseku 1 písm. a/ až d/ tak, že veriteľ nemôže ani čiastočne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Na trestnú zodpovednosť však nebude stačiť, ak je dlžníkom oddialené, prípadne sťažené uspokojenie veriteľa, pokiaľ má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného majetku dlžníka.
V tomto prípade bolo celkom jednoznačne preukázané, že obžalovaný po právoplatnom vzniku záväzku voči PD Tomášov svoj majetok nijako nezničil, nepoškodil, neurobil ho neupotrebiteľným, nezatajil ho, nepredal ho, nevymenil ho, ani inak neodstránil, nezaťažil vec, ktorá je predmetom záväzku, ani ju neprenajal, nepredstieral a neuznal neexistujúce právo alebo záväzok, nepostúpil svoju pohľadávku, neprevzal dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, nepredstieral zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik. Od právoplatného vzniku záväzku obžalovaného voči PD Tomášov, teda od 15.4.2016 obžalovaný nijakým protiprávnym spôsobom so svojim majetkom nenakladal. Všetky úkony spojené s vykonaním dražby majetku obžalovaného vykonával svedok M. s úmyslom uspokojiť svoju pohľadávku voči obžalovanému, ktorá vznikla ďaleko skôr ako záväzok obžalovaného voči PD Tomášov, pričom samotné PD Tomášov v čase pred vykonaním dražby malo možnosť uplatniť svoju pohľadávku voči majetku obžalovaného prostredníctvom exekútora, čo sa však nestalo. Po vykonaní dražby už vzhľadom na insolventnosť obžalovaného a vyhlásenie jeho osobného bankrotu toto nebolo možné. Bolo teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný nekonal tak, ako to má by mysli trestný zákon, aby bolo možné jeho konanie kvalifikovať ako trestný čin, pričom PD Tomášov malo ešte pred realizovaním dražby na majetok obžalovaného reálnu možnosť na uspokojenie svojej pohľadávky, čo však neurobilo.
Úlohou trestného práva nie je reparovať nečinnosť, alebo neúspešnosť subjektov civilného práva pri vymáhaní svojich pohľadávok, alebo meniť civilné rozhodnutia súdov. Konanie páchateľa môže byť trestným činom len v takom prípade ak je po formálnej stránke naplnená niektorá zo skutkových podstát trestných činov uvedených v trestnom zákone. Ak vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný po 15.4.2016 konal protiprávne, nemožno jeho konanie kvalifikovať ako trestný čin. Nakoľko žalované konanie obžalovaného nie je trestným činom, súd ho spod obžaloby oslobodil.