Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-266-2017.pdf
PDF · 93.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/266/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanému Q.. K. C., I.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo P., R. nábrežie č. XXX/X, o zaplatenie 890,87 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/144/2016-53 zo dňa 02.03.2017, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) p o t v r d z u j e.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (tretí výrok) m e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania pred súdom prvej inštancie.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 14,04 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 14,04 € od 05.07.2013 do 02.03.2017 zastavil (prvý výrok), žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 100 % (tretí výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. na jednej strane a žalovaný na strane druhej uzavreli zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7061771 zo dňa 30.09.2009, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 1.700,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 splátkach v sume 54,54 € mesačne pri celkových nákladoch spotrebiteľa v sume 1.480,- €; v zmluve bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“) vo výške 31,97 % a údaj o priemernej RPMN vo výške 20,33 %; pohľadávka proti žalovanému bola zmluvami o postúpení pohľadávok postúpená v konečnom dôsledku až na žalobcu; do rozhodnutia súdu zaplatil žalovaný na splatenie úveru spolu sumu 2.239,82 €.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie neobsahuje sporná zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky všetky zákonné náležitosti (celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov; nakoľko pri poskytnutom úvere v sume 1.700,- € zaplatil žalovaný žalobcovi spolu sumu 2.239,82 € súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e), g) a i) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 04.05.2017 (č.l. 64-65 spisu); rozsudok napadol v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania; vyjadril názor, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) v otázke bezúročnosti úveru; povinnosť členenia jednotlivých splátok úveru na zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov nevyplýva zo zákona; právne posúdenie veci je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané; navrhol zmenu napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu.
2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.06.2017 (č.l. 75-76 spisu) k odvolaniu žalobcu uviedol, že so žalobcom ako spotrebiteľ uzavrel zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7061771 zo dňa 30.09.2009, na splatenie ktorej doposiaľ uhradil sumu 2.239,82 €; predmetná zmluva neobsahuje celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru ani konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov; tiež úrok uvedený v zmluve vo výške 31,97 % je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je takmer trojnásobne vyšší ako úrokové miery bánk; nakoľko podľa prehľadu platieb na poskytnutý úver v sume 1.700,- € uhradil žalobcovi sumu 2.239,82 € navrhol „zamietnutie“ odvolania žalobcu ako nedôvodného.
2.3 Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 13.07.2017 prostredníctvom pošty na vedomie (č.l. 77 spisu). Žalobca sa vo veci už žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné; žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil s právnym posúdením veci ohľadom záveru, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov; preskúmaním veci však dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie je v tomto smere správne; súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov na základe aplikácie ustanovení § 4 ods. 2 písm. e), g) a i) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009; odvolací súd síce nesúhlasí, že skutkové zistenia z vykonaného dokazovania odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009, pretože tento záver je v rozpore so súdnou praxou najvyšších súdnych autorít (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, ktoré sa síce zaoberá výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2018, ktoré je však obsahovo totožné s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009 aplikovanom v prejednávanom spore), v zmysle ktorej nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba konkrétnej anuitnej splátky a teda dodávateľ nie je povinný v zmluve uviesť presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu v zmysle rozpisu splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky); na druhej strane ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e) a g) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009 aplikoval súd prvej inštancie dôvodne, preto samotný záver súdu prvej inštancie o tom, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov obstojí; v spornej zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7061771 zo dňa 30.09.2009 absentuje údaj o celkovej výške a mene poskytnutej pôžičky podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009 (zmluva obsahuje len údaj o tom, v akej sume žalovaný ako spotrebiteľ pôžičku žiadal, neobsahuje však žiadny údaj o tom, v akej sume bola pôžička schválená) a absentuje aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009, pretože tento je v zmluve uvedený len v neurčitej podobe „60 mesiacov“ bez uvedenia od ktorého konkrétneho okamihu začína táto doba plynúť, pričom podľa odvolacieho súdu predmetné ustanovenie z dôvodu určitosti vyžaduje presné uvedenie konečnej splatnosti úveru v podobe konkrétneho dátumu (resp. v inej podobe umožňujúcej spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou tento dátum identifikovať v okamihu uzavretia zmluvy); uvedené údaje považoval odvolací súd za podstatné pre možnosť žalovaného ako spotrebiteľa posúdiť výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytnutej pôžičky (pôžičky), resp. rozsah svojho záväzku, preto obstojí záver súdu prvej inštancie, že z dôvodu ich absencie je sporný úver (pôžička) bezúročný a bez poplatkov; súd prvej inštancie dôvodne skúmal súlad náležitostí predmetnej zmluvy so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009, pretože samotnú zmluvu uzavrel žalovaný podľa jej obsahu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie (spotrebiteľ); označenie podnikania žalovaného ako živnostníka bolo v zmluve uvedené v rámci ustanovení o zamestnávateľovi, preto už len z tohto hľadiska možno dospieť k záveru, že spornú zmluvu neuzavrel žalovaný ako podnikateľ a preto išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súčasne o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009; nakoľko sporný úver (pôžička) je bezúročný a bez poplatkov, povinnosťou žalovaného bolo vrátiť žalobcovi len istinu úveru (pôžičky) v sume 1.700,- €, preto po skutkovom zistení, že žalovaný zaplatil žalobcovi spolu sumu 2.239,82 € súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) ako vecne správny potvrdil.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Právne posúdenie veci z hľadiska záveru, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov však považuje odvolací súd za správne (bod 4.4 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (druhý výrok) ako vecne správne potvrdil.
8. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. správne podľa kombinácie výsledku konania a procesného zavinenia na zastavení konania priznal nárok na náhradu trov konania plne úspešnému žalovanému v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť plnenia, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný (pozri aj bod 9 odôvodnenia); preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady. O samotnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).