Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanému: P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX B., zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné 066 01, o zaplatenie 172,66 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 10Csp/82/2016-56 zo dňa 15.11.2017, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Mení sa uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „Konanie do sumy 156,66 eur z a s t a v u j e. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16 eur spolu s úrokom zo meškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 160 eur od 9.11.2013 do 24.3.2017, úrok z omeškania vo výške 8,5% zo ročne zo sumy 140 eur od 25.3.2017 do 18.4.2017, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 120 eur od 19.4.2017 do 20.4.2017, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 104 eur od 21.4.2017 do 17.5.2017, úrok z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 84 eur od 18.5.2017 do 19.5.2017, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 68 eur od 20.5.2017 do 21.6.2017, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 52 eur od 22.6.2017 do 18.7.2017, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 32 eur od 19.7.2017 do 20.7.2017, úrok z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 16 eur od 21.7.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 85,34%.“

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 517 ods. 1 a 2, 524 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995.

3. V odôvodnení uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 288 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku pri splátkach úveru a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z týchto splátok úveru. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku o trovách konania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobcu na náhradu trov konania. Žiadal odvolací súd, aby aplikoval ust. § 257 a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal z dôvodu jeho zlej finančnej situácie ako aj z dôvodu, že Centrum právnej pomoci, kancelária Humenné posúdilo status žalovaného ako osobu v materiálnej núdzi, a preto mu rozhodnutím zo dňa 27.03.2017 priznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vôbec neprihliadol na prípadnú aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP.

8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

10. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

11. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 (§ 150 OSP) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

12. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony) - uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009.

13. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada tiež na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých strán, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva stranou, postoje strán v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávnenú stranu z titulu práva na náhradu trov konania.

14. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil skutočnosť významnú pre posúdenie nároku na náhradu trov konania, a to majetkovú a sociálnu situáciu žalovaného. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný má mimoriadne nízky príjem, dokonca bol Centrom právnej pomoci, kancelária Humenné posúdený ako osoba v materiálnej núdzi, a preto mu rozhodnutím zo dňa 27.03.2017 bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci.

15. V ustanovení § 257 je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozitívnej právnej normy.

16. Odvolací súd, pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa, prihliadol nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá, ale aj na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a tiež postoj účastníkov v tomto konaní.

17. Odvolací súd posúdil sociálnu situáciu žalovaného ako fyzickej osoby, ktorý sa nachádza v zlej finančnej situácií a situáciu žalobcu ako právnickej osoby a dospel k záveru, že v prípade žalovaného sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú nepriznanie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, pričom nepriznanie trov konania nebude mať negatívny dopad na postavenie žalobcu.

18. So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a na druhej strane žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov tohto konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .