Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoP-221-2017.pdf
PDF · 108.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/221/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. J. nar. XX.X.XXXX zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov matky Z. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na M. ul. č. X zastúpenej JUDr. Jarmilou Machovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a otca J. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. L. na L. N.. Č.. XX zastúpeného JUDr. Máriou Bauerovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Bencúrovej ul. č. 14 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 10.5.2017 č.k. 21P 18/2017-83 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. J. J. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 29.11.2009 č.k. 13C 518/2004-108 z 99,58 € na 200 € mesačne od 14.9.2016 do budúcna, ktoré je otec povinný posielať matke maloletého na účet vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 14.9.2016 do 30.4.2017 vo výške 760,41 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 50 € až do zaplatenia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 14.9.2016, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného pre maloletého na 250 € mesačne z dôvodu podstatných zmien pomerov na strane dospievajúceho syna.
3. V odôvodnení uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, spisom Okresného súdu Košice II, ako aj pripojenými písomnými dôkazmi. Z návrhu a výpovede matky zistil, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého rozhodnuté rozsudkom o rozvode manželstva Okresným súdom Košice II z 29.11.2009 č.k. 13C 518/2004-108. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo pre maloletého určené výživné 3.000 Sk (99,58 €). V tom čase mal maloletý necelých 5 rokov. Matka pracovala vo firme KASA záložňa s príjmom 10.340 Sk (343,22 €) mesačne, otec ako policajt s príjmom 14.452 Sk (479,71 €). V čase podania návrhu mal maloletý 15 rokov, v školskom roku 2016/ 2017 je žiakom 4. triedy na Športovom gymnáziu v Košiciach na Triede SNP. Na začiatku školského roka sa platia poplatky do ŠR 47 €, do klubu atlétov polročne 17 €. Do školy dochádza maloletý MHD, za čo sa platí 10 €. Matka mu dáva mesačne vreckové na desiatu 40 €. Stravuje sa doma, na stravu a hygienu matka vynakladá 200 €, na telefón a internet 24 €. Maloletý je na svoj vek vyspelý, preto mu zakupuje odev a obuv ako pre dospelého mesačne približne vo výške 80 €. V poslednom období bol na školskom výlete v Budapešti, za ktorý sa platilo 42 €, dala mu vreckové 20 €. Cez jarné prázdniny bol vo Vysokých Tatrách, za čo zaplatila 110 €. Na cestu do Banskej Bystrice mu dáva vreckové vo výške 10 €. Maloletý má zdravotné problémy, má skoliózu a tetániu, preto mu pravidelne kupuje magnézium za 9 €. Matka so synom býva u svojho priateľa, ktorému prispieva na bývanie 200 až 250 € mesačne. Pracuje v Kvetinárstve u Dagmary, jej čistý priemerný mesačný príjem je 233,06 €. V januári a februári
bola chorá, denne dostáva zo Sociálnej poisťovne 7,03 €. Od 27.4.2017 je opäť PN. Zamestnávateľom otca je Ministerstvo vnútra SR, pracuje v Banskej Bystrici. Jeho čistý priemerný mesačný zárobok v roku 2016 bol 1.136,12 €, za prvé tri mesiace v roku 2017 je 1.152,13 €. Bol ochotný zvýšiť výživné pre syna na 110 €. Uviedol, že má novú rodinu, jeho manželka je na materskej dovolenke s ich synom, poberá rodičovský príspevok 203,20 €. V Banskej Bystrici kúpil byt, zobral hypotekárny úver, ktorý spláca vo výške 320 € mesačne, za SIPO a poplatky do SBD platí 170 € mesačne. Za poistku bytu platí 42,58 € ročne, daň 21,20 € ročne. Za komunálny odpad 87,84 € ročne. Vlastní ešte byt v Košiciach, za ktorý platí poistku 57 €, daň 13,94 €, za komunálny odpad 62,86 € ročne, do SBD 103,11 € mesačne, SIPO 95,43 € mesačne. Platí si poistku za profesionálnu zodpovednosť 43,15 € ročne, J. 34,33 € mesačne, mladšiemu synovi 35,76 € a manželke 56,75 € mesačne. Jeho poistka je vo výške 40,70 € mesačne. Za mobilné telefóny platí 66,46 €. Spláca elektrickú rúru po 12,45 € mesačne. Pri práci používa vlastné motorové vozidlo, platí za jeho údržbu, servis, pohonné hmoty a E-známku. Za zákonnú poistku platí 83,17 € ročne, za havarijnú poistku 85,17 € dvakrát ročne. Uviedol, že jeho matka ich synovi často pripraví obed, syn ju často navštevuje, stará matka mu uhradila aj zájazd do Osvienčimu.
4. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 78, § 77, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 62 Zákona o rodine a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k citovaným ustanoveniam zákona návrhu matky vyhovel, pretože zistil, že rastom a psychickým vývojom sa potreby maloletého v priebehu rokov, ktoré uplynuli, pravidelne zvyšovali. Vzhľadom na to, že výživné pre deti je prednostným výdavkom, neprihliadol na výdavky otca spojené s jeho hypotekárnym úverom, poistkami, nákladmi na osobné motorové vozidlo. Zobral do úvahy dosahovaný príjem oboch rodičov, ktorý je v značnom nepomere. Matke evidentne vypomáha jej priateľ, ktorý však vyživovaciu povinnosť k maloletému nemá. Pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadol aj na bytové, zárobkové a majetkové pomery otca maloletého, pričom zohľadnil, že je majiteľom dvoch bytov, z ktorých jeden by mohol prenajímať. Otec tak nerobí, tvrdí, že v košickom byte býva jeho otec, napriek tomu uhrádza všetky platby spojené s jeho užívaním. Návrhu matky na zvýšenie výživného preto vyhovel a určil ho sumou, ktorá postačuje na súčasné potreby maloletého. Dlžné výživné určil ako násobok určeného výživného za predmetné obdobie. S prihliadnutím k výške dlhu povolil otcovi splácať dlžné výživné spolu s bežným výživným v splátkach po 50 € mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zvýšil výživné pre maloletého od 14.9.2016 na 250 € mesačne a z takto určeného výživného určil aj nedoplatok na zročnom výživnom s lehotou splatnosti 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Zároveň nezistil všetky podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Nesprávne posúdil skutkový stav, a preto rozhodnutie nezodpovedá objektívnej realite. Súd síce zistil výšku príjmov na strane povinného rodiča, ale neuviedol, akými úvahami sa spravoval a aké dôkazy vzal do úvahy pri stanovení výšky výživného. V konaní bolo preukázané, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, vyživovaciu povinnosť k mal. J. si síce plní, avšak o maloletého sa nezaujíma a neprispieva mu ani drobným darčekom alebo pozornosťou v rámci sviatkov. Spolu s terajšou manželkou má zvýšené výdavky len na úhradu hypotéky vo výške 320 € mesačne, ale jeho príjmové pomery sa neporovnateľne zlepšili v porovnaní s predchádzajúcou úpravou jeho vyživovacej povinnosti. Do pozornosti dáva okolnosť, že v čase, keď sa zaviazal na úhradu hypotekárnych splátok, jeho vyživovacia povinnosť k maloletému trvala a napriek tomu preferoval tento záujem nad záujmom plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Jeho čistý mesačný príjem stúpol o cca 500 €. Spolu s príjmom manželky majú mesačne v domácnosti k dispozícii sumu minimálne 1.400 €. Na uvedené súd v podstate neprihliadol a nezohľadnil to v určenej výške výživného. Určená výška výživného nepokryje ani polovicu nevyhnutných nákladov maloletého, ktoré boli riadne vyčíslené a zdokladované, ako aj zdôvodnené. Otec je okrem toho vlastníkom dvoch nehnuteľností určených na bývanie, jeho preferencie a záujmy sa sústreďujú na získanie majetku, z ktorého má príjem, eventuálne majetku, z ktorého ťaží z titulu bývania. Naproti tomu ona s maloletým sa sťahuje po podnájmoch, pričom situácia v rodine je sústredená na zabezpečenie len základných potrieb, maloletý z toho dôvodu nemôže ani navštevovať krúžky alebo doučovania. Do pozornosti dáva aj okolnosť, ktorá vyplynula z výpovede otca, že byt, ktorý dáva do nájmu, nechal pred niekoľkými rokmi zrekonštruovať, hoci v tom čase v byte nebýval. Z uvedeného je zrejmé, že otec zhodnocuje svoj majetok s vidinou vyššieho príjmu, ale nie je ochotný investovať do svojho dieťaťa. Vyjadrila názor, že určené výživné je neprimerané skutočným príjmovým, zárobkovým a majetkovým pomerom otca, ktorý disponuje dostatkom finančných prostriedkov na to, aby maloletému umožnil zdieľať jeho
životnú úroveň. Nepovažuje preto za spravodlivé, aby ona keď zarába zhruba tretinu toho čo otec, bola nútená okrem zabezpečovania potrieb maloletého v naturálnej forme a starostlivosti vykrývať aj ďalšie náklady na vzdelanie a ostatné odôvodnené potreby ako bývanie, stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a lieky v ich plnej výške. Okrem ťaživej sociálnej situácie má maloletý aj hlboko narušený vzťah s otcom, ktorý ako prezentoval na súde, poukazuje len na jeho chyby a nedostatky, pričom uprednostňuje mladšieho potomka a jeho nádherné osobnostné vlohy a predpoklady. Odôvodnené potreby maloletého sú nepochybne vysoké vďaka tomu, že jeho rozumové schopnosti, svedomitosť a vôľa študovať odôvodňujú aj nadštandardné vzdelávanie. Pritom otec má podľa rozsudku prispievať sumou vo výške necelých 16 % svojho reálneho mesačného príjmu, pričom má vlastné bývanie, vlastní dve hodnotné nehnuteľnosti, motorové vozidlá ani neboli zisťované, na rozdiel od maloletého, ktorý je nemajetný a nemá žiaden vlastný príjem. Opäť zdôrazňuje, že v odôvodnení rozsudku nie je možné nájsť úvahu, ktorá by bola logickým vyústením myšlienkových premís a úvah súdu o tom, či určené výživné pokrýva len nevyhnutné výdavky maloletého alebo ich časť alebo umožňuje maloletému skutočne sa podieľať na životnej úrovni otca v rozsahu, v akom túto zabezpečuje príjem otca.
6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že matka svoje odvolanie opiera o právne irelevantné skutočnosti a nepravdivé tvrdenia. V prvom rade nie je pravdou, že o maloletého sa nezaujíma a nestará. Sú i v pravidelnom telefonickom kontakte a maloletý ho navštevuje aj v jeho novom bydlisku v L. L.. Poukazuje na to, že sama matka pri výpočte výdavkov maloletého uvádza, že na cestu do L. L. mu dáva vreckové 10 €. O maloletého má vždy záujem, a preto sa snažil komunikovať aj s matkou s cieľom pomáhať pri zabezpečovaní materiálnych a nemateriálnych potrieb maloletého. Participoval na úhradách za školské výlety, pri nákupe športovej výbavy do školy, oblečenia, mobilu, kreditu na mobil a podobne. Naopak zo strany matky nie je snaha poskytnúť mu informácie ohľadom maloletého týkajúce sa zdravotného stavu, študijných výsledkov či záujmov. K týmto informáciám sa dostáva len prostredníctvom tretích osôb ako je stará matka maloletého, triedna učiteľka, tréner, pediatrička, psychiatrička a podobne. K uvedenému prikladá e-mailovú komunikáciu s triednou učiteľkou maloletého Mgr. Z., e-mailovú komunikáciu s MUDr. K. klinickou psychiatričkou, ktorej pacientom bol maloletý. Pokiaľ bol zo strany maloletého záujem, brával ho na víkendové pobytu do Aqua City Poprad, Holidaypark Kováčová, Kúpalisko Zlatník a iné, či dovolenky v Maďarsku a Chorvátsku. Pokiaľ ide o jeho príjmové pomery, tieto sa od poslednej úpravy výživného síce zvýšili, ale pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosti a v súvislosti s jeho služobným preradením do Banskej Bystrice bol nútený riešiť svoju bytovú otázku, to znamená zvýšili sa jeho výdavky o úhradu hypotéky v sume 320 € mesačne a úhradu SIPO a poplatkov do SBD za byt v Banskej Bystrici vo výške 250,82 € (v konaní pred súdom prvej inštancie to bolo ešte len 170 € mesačne s tým, že od 1.7.2017 je zvýšený poplatok). Byt v Banskej Bystrici nekúpil z roztopaše či z dôvodu investície, ale na bývanie pre seba a svoju rodinu. V konaní pred súdom prvej inštancie viackrát deklaroval svoj záujem predať byt v Košiciach, pretože pre neho znamená len zvýšené peňažné náklady cca 200 € mesačne + ročné výdavky na poistenie bytu a daň z nehnuteľností. Aj napriek viacerým záujemcom sa do dnešného dňa byt predať nepodarilo. Matkou uvádzaná rekonštrukcia bytu bola vykonaná v čase, keď tam býval (až do zmeny pracovného miesta v septembri 2015) a jednalo sa len o svojpomocné nevyhnutné úpravy ako plávajúca podlaha, odstránenie starých tapiet, vymaľovanie, zasklenie balkónu. Do dnešného dňa je v byte umakartové jadro. Zo skutočností zistených v konaní súdom prvej inštancie a predložených dôkazov je viac než zrejmé, že jeho životný štandard neprevyšuje bežný priemer a pri neočakávaných výdavkoch je nútený spoliehať sa na pomoc svojich rodičov. Domnieva sa, že určené výživné je v tejto situácii viac než veľkorysé. K zavádzajúcim tvrdeniam matky, kde prezentuje ambície maloletého získavať nadštandardné vzdelanie, športovať, navštevovať kultúrne podujatia a jeho vysoké potreby vzhľadom na rozumové schopnosti, svedomitosť, vôľu študovať poukazuje na vyjadrenie triednej učiteľky a študijné výsledky maloletého. Maloletý nejaví záujem o žiaden z krúžkov či o doučovanie. Aj podľa slov samotnej matky na pojednávaní maloletého najviac zaujímajú aktivity s kamarátmi a priateľkou. Pokiaľ prejaví akúkoľvek výčitku k prospechu maloletého či k spôsobu trávenia voľného času, okamžite je mu vytýkané, že maloletého podceňuje napriek tomu, že sa mu snažili dohovoriť či pomôcť. Práve matkina benevolentná výchova, časté striedanie partnerov a s tým súvisiace zmeny bydliska po podnájmoch a nesprávne stravovanie maloletého (jedlo z fastfoodov, tréningy bez raňajok, sladené energetické nápoje, cigarety a alkohol) sa negatívne podpísali na jeho zdravotnom stave. K vyjadreniu pripojil mailovú komunikáciu s triednou učiteľkou maloletého, ako aj psychiatričkou MUDr. K., mesačný zálohový predpis od 1.7.2017 z SBD Banská Bystrica, výpis z účtu od 1.2.2016 do 1.2.2017 z Tatra Banky a prehľad známok maloletého z 24.1.2017.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu doporučil rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletého, ako aj príjmy a majetkové pomery oboch rodičov.
8. Matka v replike poprela tvrdenia otca, že sa o maloletého zaujíma alebo že by boli s maloletým v pravidelnom telefonickom kontakte, pretože za celé letné prázdniny 2017 spolu telefonovali dvakrát. Keď syn chce ísť k otcovi na návštevu, musí ho prosíkať a ten sa pýta svojej manželky, či s tým súhlasí. Od pojednávania mu nezavolal ani raz. Tiež nie je pravdou, že by spolu ohľadne maloletého komunikovali. Niekoľkokrát sa mu snažila dovolať, ale nikdy nedvihol mobil, ani nezavolal späť. Nie je pravdou, že by otec maloletému dobíjal kredit na telefóne, bolo to maximálne dvakrát, a to ešte v čase, keď bol maloletý v 3. ročníku na základnej škole. Nemá tiež vedomosť o tom, že by otec synovi kupoval oblečenie, športovú výbavu do školy, mobil a podobne. V minulosti mu kúpil nejaké oblečenie pri príležitosti narodenín alebo Vianoc, ale syn si to nikdy neobliekol, lebo sa mu to nepáčilo. Bolo to však dávno. Nie je pravdou, že s otcom odmieta komunikovať a informovať ho o záležitostiach syna, práve naopak, on odmieta komunikovať s ňou. Na synovi hľadá iba chyby, nikdy ho nepochváli, ani nepovzbudí. Otec neustále poukazuje na zvýšenie svojich výdavkov a ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Neberie však do úvahy zvýšenie potrieb syna a jej finančnú záťaž súvisiacu s výchovou a výživou syna. Aj ona sama má vážne zdravotné problémy, bola operovaná, utrpela úraz nohy, napriek tomu sa s pomocou svojho partnera o maloletého postarala. Otec tvrdí, že sa snažil byt v Košiciach predať, avšak nepredložil o tom žiaden hodnoverný dôkaz. Rovnako neverí tomu, že v byte nikto nebýva, skôr sa domnieva, že byt prenajíma bez oznámenia daňovému úradu. Rovnako nie je pravdou, že syn sa stravuje vo fastfoodoch, nakoľko mu varí domácu stravu minimálne každý druhý deň. Tiež podotýka, že pokiaľ otec uvádza, že synovi platí poistku, nemusí to ešte znamenať, že mu nasporené peniaze aj dá.
9. Otec v duplike uviedol, že matka ho opätovne vykresľuje negatívne a nepravdivo, pretože vždy mal záujem o svojho syna, telefonuje mu vždy, keď je v Košiciach a chce sa s ním stretnúť. Mrzí ho, že nie je dodržiavaný styk upravený rozsudkom, avšak rešpektuje synovu vôľu v tom, keď ho chce prísť navštíviť, tieto návštevy si však nevynucuje. Je pochopiteľné vzhľadom k synovmu veku, že uprednostňuje program s priateľkou a kamarátmi. So synom sa dohodli, že sa mu syn sám ozve, keď si nájde čas na návštevu. V poslednom období sa často stáva, že mu syn zavolá, že o pár hodín ide vlak do Banskej Bystrice a on sa rozhodol prísť na návštevu. Je prirodzené, že o tejto návšteve informuje svoju manželku. Nikdy sa nestalo, že by sa syn musel prosíkať a že by mu návštevu odopreli. Zotrváva na tom, že maloletému kupoval veci aj nad rámec výživného, a to oblečenie, obuv či školské potreby, ktoré si sám syn vybral. Nie je možné, aby o tom matka nemala vedomosť. Sám syn sa mu v lete sťažoval, že napriek zvýšenému výživnému, ktoré uhrádza, nemá od matky zabezpečené oblečenie a obuv, ktoré nevyhnutne potrebuje. Výživné, ktoré matke uhrádza, jej slúži na financovanie stavby celoročnej chaty na Bankove, kde syn pracuje na stavbe pod nátlakom matky a jej priateľa. Nie je tiež pravdivé tvrdenie matky, že mu zabezpečuje dostatočne stravu, nakoľko mu syn sám v telefonickom rozhovore, ako aj osobne rozprával o tom, že v deň branného cvičenia nemal pripravenú celodennú stravu. Z dôvodu veľkého hladu sa rozhodol porušil zákaz a opustiť stanovište za účelom kúpy jedla. Tento incident bol riešený samotnou zástupkyňou školy. Častokrát prišiel syn k starej matke a pýtal si peniaze na kúpu stravy, lebo nemal vreckové. Rovnako v septembri 2017 riešil problém syna s fyzickým a psychickým útokom zo strany kamaráta na Facebooku. Tento sa mu mal viackrát verbálne aj fyzicky vyhrážať, dokonca mu rozbil ústa a nos a odcudzil mu zlatú retiazku s príveskom a finančnú hotovosť 170 €. Syna usmernil, aby o tom informoval matku. Matka len predstiera, že sa spolu s priateľom o syna zodpovedne stará, jej priateľ otvore preferuje najmä vlastné deti z predchádzajúceho vzťahu a svoj hlboký nezáujem a neochotu starať sa o mal. J. ani neskrýva. Sám mnohokrát apeloval na zmenu v spôsobe výchovy matky, snažil sa docieliť, aby mu venovala viac pozornosti. Snažil sa s ňou dohodnúť, aby syn naďalej navštevoval psychiatričku pre pretrvávajúce zdravotné problémy. Jeho psychické problémy vyústili až do jeho pokusu o samovraždu 5.12.2017. Vzhľadom k tejto skutočnosti zvažuje podanie návrhu na zmenu starostlivosti. Ďalej uviedol, že od septembra 2017 mu stúpli výdavky v súvislosti s tým, že jeho mladší syn H. začal navštevovať materskú školu. Náklady predstavujú 100 € mesačne. Domnienky matky, že prenajíma byt v Košiciach bez oznámenia daňovému úradu sú v celom rozsahu nepravdivé. K vyjadreniu predložil rozhodnutie Materskej školy v Banskej Bystrici o prijatí mal. H. na predprimárne vzdelávanie, výpis z internetbankingu a oznámenie o vyberaní poplatku za ZRPŠ na prvý polrok 20 € a sponzorského na prvý polrok 20 €.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré mu zákon priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v konaní. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti v prípade chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom v rozpore so zákonom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a teda znemožnil im realizáciu tých procesných práv, ktoré im zákon priznáva na účelné uplatnenie, či bránenie práva v konaní. V prvom rade je potrebné uviesť, že z predloženého spisu nie je možné zistiť, aké konkrétne dokazovanie súd prvej inštancie vykonal a či dôkazy vykonal v súlade so zákonom, keďže dôkazy súd vykonáva na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP), o priebehu ktorého sa vyhotovuje záznam pomocou technických zariadení podľa § 175 ods. 1 CSP, a ak je to vhodné a účelné, vyhotovuje sa aj zápisnica z pojednávania podľa § 99 ods. 1 CSP. V prejednávanom prípade však z dôvodu poruchy na technickom zariadení nebol nahratý záznam pojednávania a z toho dôvodu nebola ani vyhotovená riadna zápisnica z pojednávania len s konštatovaním, že rozsudok bude vyhotovený z poznámok sudkyne. Z uvedeného dôvodu nie je teda možné zistiť, či účastníci konania mali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom podľa čl. 9 Základných princípov CSP, prípadne ak túto možnosť mali, či sa k nim vyjadrili a akým spôsobom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zrejme vykonal dokazovanie aj výsluchom účastníkov konania, avšak vzhľadom na absenciu akéhokoľvek záznamu o vykonanom dokazovaní ani nie je možné posúdiť, či skutkové zistenia súdu prvej inštancie obsiahnuté v odôvodnení jeho rozhodnutia sú v súlade s vykonaným dokazovaním. Uvedené je zrejmé aj z argumentácie účastníkov konania v odvolacom konaní, v rámci ktorej poukazujú, prípadne polemizujú so svojimi vzájomnými tvrdeniami prednesenými na pojednávaní. Tieto vady konania sa v konečnom dôsledku prejavili i v odôvodnení napadnutého rozsudku, v rámci ktorého je súd povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť napríklad, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v ust. § 191 CSP totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je totiž povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci,
najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutočného stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a podobne a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúkmateľné. Následné právne posúdenie veci má potom obsahovať výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového (skutočného) stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na zjavne nesprávne skutkové zistenia ohľadne príjmov matky, keď z opisu jej mzdového listu (č.l. 50 spisu) vyplýva priemerný čistý príjem od marca 2016 do decembra 2016 vo výške 357,08 € (zrejme od januára 2017 bola PN), ktorý je doplnený daňovým bonusom 21,41 € mesačne, pričom súd konštatuje jej príjem 233,06 €.
14. Napokon z odvolacej argumentácie účastníkov konania predovšetkým obsiahnutej vo vyjadreniach otca vyplýva, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie nastali nové skutočnosti, ktoré môžu mať význam pre posúdenie jeho možností, schopností a majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti k mal. J., nakoľko jeho mladší syn H. začal navštevovať materskú škôlku, keďže 3.2.2018 dovŕšil 3 roky veku, s čím je spojený i predpoklad ukončenia materskej dovolenky otcovej manželky.
15. Pre úplnosť je potrebné dodať, že vo vzťahu k rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, ktoré je zverené do osobnej starostlivosti matky nie je relevantné zisťovanie, či sa otec o maloletého zaujíma a akým spôsobom, keďže táto argumentácia sa stala zjavne podstatnou pre oboch rodičov v odvolacom konaní, podstatným však je, akým spôsobom sa otec podieľal v rozhodnom období, teda od podania návrhu na začatie konania, na odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa, teda či nejakou formou prispieval aj nad rámec určeného výživného a tieto plnenia je následne potrebné zohľadniť pri ustálení eventuálneho dlžného výživného.
16. Vzhľadom na to, že konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadami spôsobujúcimi zmätočnosť procesného postupu súdu, v dôsledku ktorého ani nie je možné v odvolacom konaní preskúmať dodržanie práva účastníkov na spravodlivý proces, pričom tieto nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie bez preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozsudku.
17. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť vyššie uvedenú zmätočnosť konania, ako aj rozhodnutia, dôsledne zistiť skutočný stav veci, vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prezentovanými aj v odvolacom konaní, posúdiť skutočný stav veci podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).