Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-85-2018.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/85/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej, v exekučnej veci oprávnených: 1.) mal. M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., 2.) mal. K. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., zákonne zastúpených E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Pavel Poliak, advokát, so sídlom Lišov 35, 962 71 Dudince, proti povinnej: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Renáta Matejová, advokátka, so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie zmeškaného výživného za obdobie mesiacov jún 2016 - november 2016 vo výške 300,- Eur a bežného výživného vo výške 50,- Eur od 15.12.2016 mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Luptákom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, pod sp. zn. EX 46/2016, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 3Er/507/2016-82 zo dňa 21. decembra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 3Er/507/2016-82 zo dňa 21. decembra 2017 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením 3Er/507/2016-82 zo dňa 21. decembra 2017 prvou výrokovou vetou zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a druhou výrokovou vetou zamietol návrh povinnej o odklad exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Okresný súd Zvolen poverením sp. zn. 3Er/507/2016 - 10 zo 14. decembra 2016 poveril súdneho exekútora Mgr. Miroslava Luptáka vykonaním exekúcie voči povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávnených 1.) a 2.) vo výške 300,- Eur predstavujúcej zmeškané výživné za obdobie mesiacov jún 2016 až november 2016, bežného výživného vo výške 50,- Eur na každé dieťa zvlášť od 15. decembra 2016 mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, ako aj trov exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013-35 zo dňa 2. decembra 2013. Ďalej exekučný súd uviedol, že dňa 6. februára 2017 bolo na exekučný súd doručené písomné podanie súdneho exekútora označené ako „Zaslanie návrhu na zastavenie exekúcie k sp. zn. 3Er/507/2016 - vyjadrenie“, ktorým súdny exekútor predložil exekučnému súdu aj písomné podanie povinnej označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie - v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku spojený s návrhom na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku“, ktorým povinná navrhla zastaviť a odložiť prebiehajúcu exekúciu. Exekučný súd dospel k záveru, že návrh povinnej nie je dôvodný a na daný prípad nemožno aplikovať ani ustanovenia o zastavení exekúcie bez návrhu. Uviedol, že argumenty povinnej v prebiehajúcom exekučnom konaní neobstoja, nakoľko hlavným cieľom exekúcie je uspokojenie priznanej a splatnej pohľadávky oprávnených 1.) a 2.) spočívajúcej v zameškanom výživnom za mesiace jún - november 2016 vo výške 300,- Eur, ktorá bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013 - 35 zo dňa 02. decembra 2013. Exekučný súd poukázal, že rozsudok, ktorý je v danom prípade exekučným titulom, je v zmysle nového procesnoprávneho predpisu, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016, a to konkrétne podľa § 228 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), záväzný tak pre strany ako aj pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
Exekučný súd uviedol, že v prvom rade je nevyhnutné vyriešiť otázku odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopností a možností povinného rodiča. Výživné sa platí do rúk rodiča alebo inej osoby, resp. ústavu, ktorému bolo dieťa zverené a to do plnoletosti dieťaťa. Plnenia poskytované dieťaťu priamo sa preto môžu považovať za vreckové. Poukázal na skutočnosť, že výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách a mesačne vopred, pričom nedoplatok na výživnom súd prisúdi podľa okolností prípadu buď v lehote, ktorú ustanoví, alebo v primeraných splátkach splatných obvykle s výživným (poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Clo 217/2010 zo dňa 26. januára 2012). Exekučný súd náhradné výživné formou potravín a ďalších vecí podľa aktuálnej potreby maloletých nepovažoval za splnenie judikovanej povinnosti platiť výživné na maloletých 1.) a 2.) v peňažnej forme. V závere odôvodnenia exekučný súd poukázal na inštitút výživného komplexne upraveného v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v rámci ustanovení § 62 až § 81 špecifikuje jednotlivé prípady vyživovacej povinnosti, z ktorých možno jednoznačne vyvodiť záver, že súd ukladá povinnej osobe povinnosť uhrádzať výživné vždy v peňažnej forme. S poukazom na uvedené skutočnosti exekučný súd posúdil návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný a tento zamietol. Vo vzťahu k návrhu povinnej na odklad exekúcie uviedol, že nie je dôvodný, pretože nemožno predpokladať, že exekúcia bude zastavená, nakoľko súd nemal za preukázané naplnenie zákonných podmienok citovaných v § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej „Exekučný poriadok“). Exekučný súd nemal preukázanú ani skutočnosť, že odklad exekúcie by odôvodňovali obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny, spočívajúce v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny). Povinná v danom prípade uvedené skutočnosti exekučnému súdu nijakým spôsobom nepreukázala a preto, aj s poukazom na skutočnosť, že exekučný súd nevyhovel návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podala povinná v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že v danom prípade je dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Poukázala najmä na dohodu uzatvorenú medzi rodičmi maloletých, v zmysle ktorej mala možnosť zabezpečovať potreby maloletých formou vecného plnenia, preto nebude poskytovať otcovi maloletých povinných 1.) a 2.) aj peňažné plnenie na ich výživu. Má za to, že otec aj matka dlhodobo rešpektovali takto uzatvorenú dohodu, nakoľko otec za dlhé obdobie neuplatnil exekúciu výživného, pričom podľa jej vyjadrenia, v skutočnosti dlhú dobu takto plnila svoju vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru povinnej, otec maloletých využil danú situáciu na vymáhanie výživného aj napriek skutočnosti, že túto povinnosť si dlhodobo plnila kvôli ich vzájomným nezhodám. Jej tvrdenia o plnení vyživovacej povinnosti, ako a aj o dohode medzi rodičmi malo potvrdiť čestné prehlásenie jej plnoletej dcéry Q. a ich maloletých synov, ktorí potvrdili, že otec s matkou sa dohodli, že povinná nebude platiť 250 ,- Eur otcovi, ale bude ich dávať deťom podľa potrieb a to na školu, oblečenie a na všetko, čo potrebovali. Potvrdili aj skutočnosť, že zakaždým, keď sa matka vrátila zo zahraničia, nakúpila im potraviny, školské potreby a oblečenie. Potvrdili aj to, že otec na nich poberal daňový bonus. Tvrdila, že takýmto plnením výživného došlo k splneniu jej vyživovacej povinnosti a zároveň uľahčila otcovi starostlivosť o maloletých oprávnených 1.) a 2.). Poukázala na skutočnosť, že otec nežije od 10.marca 2017 v domácnosti s deťmi, v starostlivosti o nich sa strieda povinná a stará matka maloletých detí, pričom otec nijako neprispieva na maloletých 1.) a 2.) a ani ich nekontaktuje a neprejavuje o ne žiadny záujem. V závere uviedla, že súhlasí s názorom exekučného súdu, že v zmysle exekučného titulu je povinná poskytovať mesačne peňažnú sumu vo výške 50,- Eur na výživu oboch maloletých detí, keďže tieto boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti otca. Vzájomná dohoda medzi rodičmi maloletých nebola judikovaná rozhodnutím súdu, preto sa mohla rešpektovať len v rámci vzájomnej dôvery voči druhému z manželov. Zdôraznila, že mesačne plnila, aj keď inou formou, viac, než na čo bola zaviazaná exekučným titulom, preto navrhla exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. K predmetnému podaniu bolo povinnou predložené čestné prehlásenie a zápisnica o pojednávaní zo dňa 11. augusta 2017, č. k. 11P/2/2017 o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorej boli na pojednávaní prítomní mal. M. O., nar. XX. Y. XXXX, mal. K. O., nar. XX. A. XXXX a Q. O., nar. XX. Q. XXXX. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že mal. M., mal. K. a Q. O., boli vypočúvaní v nadväznosti na osobnú starostlivosť oboch rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti oboch rodičov a rovnako aj na prejavovanie skutočného záujmu oboch rodičov o maloletých. Z predloženej zápisnice je zrejmé, že pojednávanie, výsledkom ktorej mala byť zmena úpravy rodičovských práv a povinností, bol odročené na neurčito. Povinná žiadala odvolací súd, aby po
vyhodnotení všetkých dôkazov zmenil uznesenie exekučného súdu a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej nevyjadril.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, ods. 2 ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
9. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 29. novembra 2016 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh zákonného zástupcu oprávnených 1.) a 2.) na vykonanie exekúcie proti
povinnej, a to na základe exekučného titulu Rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013-35 zo dňa 2. decembra 2013, ktorým bolo manželstvo povinnej a zákonného zástupcu oprávnených rozvedené, pričom súd schválil rodičovskú dohodu v znení: „Súd mal. deti O. Q., nar. X.X.XXXX, K., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Odporkyňa Q. O., nar. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu mal. detí O. Q., nar. X.X.XXXX sumou 150 ,- Eur mesačne a na K., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX sumou 50,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, t. j. spolu 250 Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 15.
- teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa. Súd styk odporkyne s maloletými deťmi na čas po rozvode neupravuje.“ Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. decembra 2013 a vykonateľnosť dňa 16. decembra 2013. Následne súdny exekútor podaním doručeným exekučnému súdu dňa 2. decembra 2016 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd vydal dňa 14. decembra 2016 poverenie č. k. 3Er/507/2016 na vymoženie uloženej povinnosti výživného pre mal. M. O. - zročné výživné za obdobie od 06/2016 do 11/2016 v celkovej sume 300,- Eur, bežné výživné vo výške 50,- Eur od 15. decembra 2016 mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca a pre maloletého K. O. zročné výživné za obdobie od 06/2016 do 11/2016 v celkovej výške 300,- Eur, bežné výživné vo výške 50,- Eur od 15. decembra 2016 mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že dňa 6. februára 2017 súdny exekútor doručil exekučnému súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku spojený s návrhom na odklad, ku ktorému boli priložené listinné dôkazy a to návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva podľa rodičovskej dohody o striedavej osobnej starostlivosti podľa zák. č. 36/2005 Z. z. v znení zák. č. 217/2010 Z. z., čestné prehlásenie, návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. K. a M.. Exekučnému súdu bolo následne doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie a odklad exekúcie, ku ktorým priložil uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 8Er/223/2016 - 68 zo dňa 10. marca 2017, ktorým bol návrh povinnej na zastavenie a odklad exekúcie zamietnutý, oznámenie adresované Okresnej prokuratúre Zvolen o skutočnostiach, nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona a spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona, exekučný príkaz, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kópie vykonaných úhrad. Exekučný súd následne odvolaním napadnutým uznesením č. k. 3Er/507/2016 - 82 zo dňa 21. decembra 2017 prvou výrokovou vetou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Druhou výrokovou vetou zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie.
12. Po preskúmaní uznesenia okresného súdu a vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, odvolací súd aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:
13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v danom prípade sa exekúcia vedie na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013 - 35 zo dňa 2. decembra 2013, ktorým bola povinnej uložená povinnosť platiť výživné na mal. M. O. a mal. K. O. v sume 50,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám zákonného zástupcu maloletých, t. j. otca. Aj napriek skutočnosti, že povinná k návrhu na zastavenie exekúcie predložila návrh na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. Deťom a k podanému odvolaniu priložila zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Zvolen v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v prebiehajúcom exekučnom konaní nemožno mať pochybnosť o existujúcej, judikovanej povinnosti povinnej plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým tak, ako to bolo určené v exekučnom titule. Odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pri existencii ktorých vzniká súdu povinnosť zastaviť exekúciu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že exekúciu možno zastaviť len v zákonom ustanovených prípadoch, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh alebo aj bez návrhu. Odvolací súd má za to, že exekučný súd skúmal skutočnosti uvedené v návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a po preštudovaní príslušného spisového materiálu dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie sú podmienky na zastavenie predmetnej exekúcie splnené, nakoľko povinná nijakým spôsobom nepreukázala naplnenie podmienok na zastavenie exekúcie podľa ktoréhokoľvek z citovaných zákonných ustanovení. Navyše tvrdenia povinnej o plnení si vyživovacej povinnosti voči maloletým oprávneným 1.) a 2.) v inej forme než peňažnej, priamo do rúk maloletých 1.) a 2.) nemôže mať v danom prípade žiadnu relevanciu. Ako správne uviedol exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, takéto plnenie možno považovať iba za akúsi
formu vreckového. Odvolací súd zdôrazňuje, že sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Aj keď v praxi sa vyskytujú prípady, keď je rodič ochotný plniť, ale nie do rúk druhého rodiča, čo odôvodňuje spravidla tým, že druhému rodičovi nedôveruje, že finančné prostriedky využije v prospech dieťaťa, že druhý rodič zneužije peniaze na osobné potreby, a pod., je potrebné poukázať na skutočnosť, že vzhľadom na obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, priamo maloletému dieťaťu výživné nemožno poskytovať. Súd preto aj v takomto prípade určí povinnosť posielať príslušné platby do rúk rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti; iné riešenie za súčasného stavu neprichádza do úvahy. Ak by však povinný rodič trval na svojich tvrdeniach, nič mu nebráni iniciovať konanie o zmene výchovy dieťaťa, resp. o obmedzenie rodičovských práv. Následne, po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti prípadného rozhodnutia, ktorým by sa výkon rodičovských práv a povinností zmenil, resp. obmedzil, má možnosť podať návrh na zastavenie exekúcie, ak dôjde k zmene povinnosti, uloženej exekučným titulom. V prejednávanej veci podmienka zmeny výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým oprávneným 1.) a 2.) splnená nebola, preto považoval uznesenie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť povinnej o zastavenie exekúcie, za vecne správne.
14. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu povinnej z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie exekučného súdu potvrdil. 15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).