Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/82/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: W.. K. I., L.. X. XX. XXXXX, J. O. A.. Č.. XX, D., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Alexander Kasatkin, advokát, spol. s.r.o., Čajakova ul. č. 13, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská O., X.. C. M. D., T. A.. Č.. X, J., o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 7. júna 2017 č. k. 9C 115/2013- 189, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 200.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Žalovanej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 2.3.2011 požiadal poverený príslušník E. M. D. ( E. ) v konaní vedenom pod sp. zn. VS111-V-30/2011 s názvom „T. X“ a pod sp. zn. VS111-V-31/2011 s názvom „T. X“ Krajský súd v Trenčíne o vydanie rozhodnutí na udelenie súhlasu k použitiu informačno - technického prostriedku - odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky, pričom v týchto žiadostiach boli uvedené skutočnosti, z ktorých malo vyplývať, že žalobca vyvíja podozrivé aktivity v súvislosti s obchodovaním s vojenským materiálom podliehajúcim zákonu o vojenskom spravodajstve. Na základe tejto žiadosti KS v Trenčíne uzneseniami z 2.3.2011 č.k. KS TN-V-51-1-1/2011-Ntt 22, resp. č.k. KS-TN-V-52-1/2011-Ntt 23 udelil súhlas na vydanie rozhodnutí na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky na mobilných telefónnych číslach, ktoré v danom čase používal žalobca. Dňa 9.6.2011 požiadal príslušník E. v konaní vedenom pod sp. zn. VS111-V-64/2011 s názvom „C.-X“ KS v Trenčíne o vydanie rozhodnutí na udelenie súhlasu k použitiu informačno - technického prostriedku

- odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky, pričom v tejto žiadosti boli uvedené skutočnosti, z ktorých malo vyplývať, že žalobca vyvíja podozrivé aktivity v súvislosti s obchodovaním s vojenským materiálom podliehajúce zákonu o vojenskom spravodajstve. Na základe tejto žiadosti KS v Trenčíne uznesením z 9.6.2011 č. k. KS-TN-V-132-1/2011-Ntt 97 udelil súhlas na vydanie rozhodnutia na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky na mobilných telefónnych číslach, ktoré v danom čase používal žalobca.

3. Generálna prokuratúra SR uznesením z 20.2.2012 sp. zn. IV Gv 4/11 začala trestné stíhanie G.. E. X.. W.. C.. G. J. a spol. okrem iného aj pre skutky spočívajúce v tom, že W.. C.. G. J. ako riaditeľ E. za pomoci ďalších obžalovaných vo veciach vedených na E. s názvom „T. - X“, T.- X“ S. C. - X“ bez reálneho vykonania predchádzajúceho odhaľovania a dokumentovania v daných veciach KS v Trenčíne predložil žiadosti na udelenie súhlasu k použitiu odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky, v ktorých uviedol nepravdivé, predstierané a zámerne vykonštruované skutočnosti, že W.. K. I. vyvíja podozrivé aktivity v súvislosti s obchodovaním s vojenským materiálom podliehajúce ust. § 2 ods. 1 písm. c/, e/ zákona č. 198/1994 Z.z. o vojenskom spravodajstve, pričom pri predčasnom ukončení

akcií dňa 28.4.2011 boli vypracované vyhodnotenia zaznamenania telekomunikačnej činnosti zo dňa 10.5.2011, resp. zo dňa 26.9.2011, v ktorých boli účelovo uvedené nepravdivé skutočnosti tak, aby tieto korešpondovali s návrhmi na použitie informačno - technických prostriedkov, čím bola spôsobená ujma na právach žalobcu (viď body 2/, 6/ uvedeného uznesenia Generálnej prokuratúry SR). Dňa 8.2.2016 podala Generálna prokuratúra SR obžalobu na obvinených plk. v zál. W.. C.. G. J. a spol. z dôvodu, že obvinení mali spáchať trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv (č. l. 121). Predmetná trestná vec doposiaľ nie je skončená.

4. Žalobca tvrdil, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že E. nesprávne úradne postupovalo, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že informácie dôverného charakteru sa počas obdobia jedného roka dostávali do dispozičnej sféry cudzích ľudí, že bol kriminalizovaný v súvislosti s nezákonným obchodovaním s vojenským materiálom, zatiaľ čo riadne poskytoval služby v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti v oblasti bezpečnosti, čo mohlo vážne ovplyvniť jeho dôveryhodnosť v očiach obchodných partnerov, že vytrpel emocionálne útrapy, ktoré boli spôsobené pocitom krivdy a nespravodlivosti, že bol vystavený emočnému tlaku, keď musel vysvetľovať členom svojej rodiny, priateľom a známym, prečo bol odpočúvaný.

5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd nemal vykonaným dokazovaním preukázané naplnenie ani jedného z predpokladov na priznanie náhrady škody v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., a to nesprávny úradný postup či nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. V danom štádiu trestného konania je trestná vec, na základe ktorej sa žalobca domáha náhrady škody, v štádiu konania pred súdom, vo veci bola podaná obžaloba. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., na základe ktorého súd posudzoval tento prípad, je predpokladom nesprávneho úradného postupu (iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov žalobcu), preukázanie spôsobenia vzniku škody. Vznik škody musí byť konštatovaný orgánom na to oprávneným, v danom prípade by mal existovať relevantný záver súdu v trestnom konaní, že postup žalovaného nebolo v súlade so zákonom a že žalobcovi, ktorý je poškodeným v trestnom konaní, vznikol nárok na náhradu škody. V danom štádiu prebiehajúceho trestného konania je v zásade nemožné stanoviť akékoľvek relevantné závery. Súd v občianskoprávnom konaní nemá možnosť a ani oprávnenie posudzovať a vyhodnocovať postup orgánov činných trestnom konaní, pre neho sú záväzné až právoplatné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Táto inštrukcia pre postup súdu pri posudzovaní veci v občiansko - právnom konaní priamo vyplýva z ust. § 193 C.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, o tom kto, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. V danej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že oprávnenosť vydania právoplatného súhlasu na odpočúvanie alebo použitie informačno-technických prostriedkov všeobecný súd nemôže preskúmavať, keď súhlas a príkaz sú právoplatnými rozhodnutiami, ktorými je v zmysle citovaného ustanovenia súd viazaný. V tomto prípade, keď absentuje právoplatné rozhodnutie súdu stanovujúce závery o nesprávnom úradnom postupe či nezákonnom rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, vytvárajúcim právny základ pre prípadný vznik škody, je len logickým záverom, že v tomto štádiu konania neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z dôvodu, že nebol naplnený žiadny z predpokladov priznania náhrady škody, súd sa z dôvodu hospodárnosti ani nezaoberal posudzovaním náhrady nemajetkovej ujmy a dôvodnosťou uplatňovanej výšky, ktorú žalobca požadoval, a žalobu v celom rozsahu zamietol.“ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že odpočúvaný bol po dobu 9 mesiacov v roku 2011, pričom v tejto súvislosti je proti riaditeľovi E. a ďalším osobám vedené trestné stíhanie. Žalobca je bezúhonnou osobou a preto akékoľvek odpočúvanie jeho osoby nesmerovalo k odhaleniu žiadnej trestnej činnosti. Použitie informačno - technického prostriedku ( ITP ) proti nemu

bolo v rozpore so zákonom č. 166/2003 Z.z., ako aj v rozpore so Smernicou pre použitie informačno

- technických prostriedkov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na obžalobu proti príslušníkom E., z ktorej vyplýva, že ITP boli nasadzované bez reálnej predchádzajúcej spravodajskej činnosti a zároveň nebola preukázaná existencia záznamov, ktoré by potvrdzovali skutočnosť, že pred realizáciou ITP boli využité všetky dostupné prostriedky, z ktorých by vyplynulo, že získanie ďalších informácií týmito prostriedkami by bolo neúčinné alebo podstatne sťažené v zmysle zákona o ochrane pred odpočúvaním. Z dôkazov vykonaných do podania obžaloby podľa žalobcu vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že E. prostredníctvom obžalovaných mala konať svojvoľne a bez splnenia zákonom určených podmienok na použitie ITP. Zo strany žalovanej preto podľa žalobcu došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nesprávny úradný postup musí byť konštatovaný na to určeným oprávneným orgánom. Podľa žalobcu výrok o vine či nevine obžalovaných nemôže mať zásadný vplyv na rozhodnutie súdu v prejednávanej veci a na zistenie, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Okrem toho, trestné konanie sa môže skončiť aj jeho zastavením, ktorého dôvodom môže by napr. to, že trestný súd ustáli, že sa nejedná o trestný čin. To však neznamená, že nedošlo k porušeniu právnych predpisov. Ďalej žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhované dokazovanie, najmä že si nevyžiadal príslušný spis generálnej prokuratúry a preto si neurobil sám názor ohľadom použitia ITP voči žalobcovi. Súd prvej inštancie si tiež nezaobstaral zo spisov Krajského súdu v Trenčíne príslušné žiadosti o súhlas s odpočúvaním telekomunikačnej prevádzky. Neobstojí podľa žalobcu konštatovanie, že bol dodržaný zákonný postup pre použitie ITP, keďže žiadosti o nasadenie ITP obsahovali nepravdivé, predstierané a vykonštruované skutočnosti.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť.

9. Z obžaloby z 29. 1. 2016 podanej Generálnou prokuratúrou SR (č. l. 121) vyplýva, že riaditeľ E. W.. C.. G. J. vo veciach „T. - X“ S. „. - X“ predložil sudcovi žiadosť o vydanie rozhodnutia na udelenie súhlasu na použitie ITF dňa 2.3.2011 a vo veci „C. X“ dňa 9.6.2011. V prejednávanej veci preto treba použiť príslušné právne predpisy v znení účinnom v tomto čase.

10. Podľa § 8 zák. č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno

- technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení platnom v rozhodnom čase, t. j. v roku 2011, použitie informačno - technického prostriedku, vyhotovenie záznamu alebo skopírovanie záznamu, ktoré sa uskutoční v rozpore s týmto zákonom, zakladá zodpovednosť štátu, ako aj osoby, ktorá zákon porušila tak, že nezákonné správanie nariadila, schválila alebo sa ho inak dopustila. Poznámka 7/ k tomuto ustanoveniu odkazuje na ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Toto ustanovenie zákona č. 58/19696 Zb. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Znenie ust. § 8 zák. č. 166/2003 Z.z. v platnom ( súčasnom ) znení je rovnaké. Odvolací súd je toho názoru, že poznámku 7/ k ust. § 8 zák. č. 166/2003 Z.z. treba od 1. 7. 2004, teda od nadobudnutia účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., vyložiť tak, že táto poznámka odkazuje na ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

11. Zák. č. 166/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase vyplýva, že ITF možno použiť iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného sudcu ( § 4 ods. 1 ) a žiadosť o použitie ITF predložená písomne súdu musí kumulatívne obsahovať náležitosti uvedené v § 4 ods. 3 písm. a/ až c/ ( druh ITF, miesto jeho použitia, čas jeho trvania, údaje o osobe, voči ktorej sa má použiť, informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva žiadosť, dôvody na použitie ITF ). Ak žiadosť neobsahuje tieto zákonné náležitosti, súd o nej nesmie rozhodnúť a vráti ju žiadateľovi. Ak by sa teda v trestnom konaní preukázala vina obžalovaného Ing. C.. G. J. a spol., znamenalo by to, že použitie informačno - technického prostriedku voči žalobcovi sa uskutočnilo v rozpore so zákonom č. 166/2003 Z.z. Ak totiž žiadosti o udelenie súhlasu na použitie ITP voči žalobcovi obsahovali nepravdivé, predstierané a zámerne vykonštruované skutočnosti, ako sa to uvádza v obžalobe, potom by príslušný súd, ak by o tom mal vedomosť, o

týchto žiadostiach nerozhodol a vrátil by ich žiadateľovi. V takom prípade by samozrejme k odpočúvaniu žalobcu nedošlo. Možno teda zhrnúť, že E. disponovala súhlasom sudcu na použitie ITP voči žalobcovi, ale v prípade uznania viny obžalovaných v trestnej veci proti W.. C.. G. J. a spol. bol tento súhlas získaný nezákonne, t. j. na základe žiadostí obsahujúcich nepravdivé skutočnosti. Nezákonné ( v rozpore so zákonom č. 166/2003 Z.z. ) bolo preto v takom prípade i samotné použitie ITP voči žalobcovi. Takýto nezákonný postup príslušníkov E. by zakladal zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.

12. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie v prejednávanej veci závisí od toho, či príslušníci E. W.. C.. G. J. a spol. spáchali trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, teda či skutočne predložili sudcovi KS v Trenčíne zmanipulované a nepravdivé žiadosti na povolenie použitia ITP voči žalobcovi, na základe ktorých bolo následne použitie ITP realizované. Túto otázku súd prvej inštancie nie je oprávnený riešiť v prejednávanej veci ako prejudiciálnu otázku, pričom podľa § 193 C.s.p. je súd viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin, ako aj o tom, kto ho spáchal. Preto mal súd prvej inštancie konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p. do skončenia konania v predmetnej trestnej veci.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 ods. 1 písm. c/ C.s.p. napadnutý rozsudok a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie musieť konanie prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. a/ C.s.p. do právoplatného skončenia trestného konania v trestnej veci vedenej proti W.. C.. G. J. a spol. Ďalší postup bude závisieť od výsledku trestného konania. Ak budú obžalovaní právoplatne uznaní vinnými zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa vo vzťahu k žiadostiam na udelenie súhlasu s použitím ITP voči žalobcovi, bude to zakladať zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. V takom prípade súd prvej inštancie zameria pozornosť na zistenie výšky škody. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že už v tomto štádiu konania možno urobiť záver, že suma 200.000 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom požadovaná žalobcom je celkom zjavne neprimerane a neodôvodnene vysoká a takúto sumu žalobcovi nemožno priznať už len vzhľadom na dodržanie zásady proporcionality. Okrem toho, žalobca doposiaľ v konaní nepreukázal, že by mu v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení vznikli v dôsledku predmetného nesprávneho úradného postupu (ak k nemu skutočne došlo) nejaké závažné následky. Samotná bezúhonnosť žalobcu nemôže odôvodniť nárok na zaplatenie 200.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak budú obžalovaní právoplatne oslobodení z dôvodu, že skutok sa nestal, takýmto rozsudkom síce súd prvej inštancie nebude viazaný (§ 193 C.s.p. a contrario), ale bude musieť v rámci dokazovania k výsledkom trestného konania prihliadnuť a vziať ich do úvahy. Ak budú obžalovaní právoplatne oslobodení z iného dôvodu, napr. z dôvodu, že skutok sa síce stal, ale nie je trestným činom, súd prvej inštancie takýmto rozsudkom nebude viazaný, ale opäť bude musieť k výsledkom trestného konania pri svojom rozhodovaní prihliadnuť.

14. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštačného i odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p. ). Odvolací súd poznamenáva, že nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, keď zo spisu nevyplýva, že by jej v konaní nejaké trovy vznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).