Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_36C-128-2016.pdf
PDF · 169.4 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/128/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Š. C., nar. XX.X.XXXX, N. O. XXX/XX, XXX XX G., zastúpený JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovaným: 1. B. N., nar. XX.XX.XXXX, N. N. XXX/X, XXX XX, G., 2. L.. R. O., nar. XX.XX.XXXX, N. M. D. XXX/X, XXX XX G., zastúpení JUDr. Jánom Mochnáčom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, Benadova 13, 040 22 Košice, IČO: 50 369 687, o žalobe na určenie
rozhodol:
I. Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľke Š. N., rodenej F., nar. XX.X.XXXX, zosnulej dňa X.X.XXXX nepatrí zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve III Košice k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX na O. X. XX S. G..
II. Konanie v prevyšujúcej časti žaloby a o protižalobe zastavuje.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
IV. Vracia žalovaným 1. a 2. súdny poplatok z protižaloby vo výške 92,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému E-kolok: Slovenská pošta, a.s. CVFT, OSA, 042 21 Košice, Thurzova 3, do 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou došlou súdu dňa 9.5.2016 sa domáhal, aby súd I. určil, že nájomné právo a členský podiel v Stavebnom bytovom družstve III Košice Š. N., F.. F., D.. XX.X.XXXX, zosnulej dňa X.X.XXXX k 3- izbovému družstevnému bytu č. XX, na O. X. XX S. G. zanikol v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uskutočnenom po rozvode so Š.H. C. a nie je tak predmetom konania o novoobjavenom majetku po zosnulej, II. určil, že Š. C. je výlučným členom a nájomcom uvedeného bytu, III. určil, že žalovaným nepatrí náhradová pohľadávka za zostatkovú hodnotu členského podielu k bytu č. XX na O. X. Č.. XX S. G., IV. zastavil konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľke Š. N., ktorým má byť zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve III Košice k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX D. O. X. Č.. XX S. G. podľa § 175 h) ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Požadoval tiež trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že manželstvo Š. N., rod. F., D.. XX.X.XXXX V. Š. C. bolo uzavreté dňa X.XX.XXXX a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 18C/468/1981 zo dňa 22.7.1981. Počas trvania manželstva nadobudol žalobca byt č. XX D. O. X. XX S. G. do osobného užívania a nadobudol členský podiel v bytovom družstve Košice - Sever, týmto zároveň vzniklo spoločné užívanie bytu manželmi, ako aj spoločné členstvo manželov v bytovom družstve Košice - Sever, v súčasnosti Stavebné bytové družstvo III Košice. Uviedol, že po rozvode uskutočnili bývalí manželia ústnu dohodu o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej bolo dohodnuté, že právo užívania bytu (neskôr nájom bytu) a aj členský podiel v družstve pripadá žalobcovi, t. j. že žalobca bude naďalej ako nájomca bytu členom
družstva a žalobca vyplatí bývalej manželke 20.000,- Kčs a odovzdá jej niektoré hnuteľné veci z bytu podľa jej požiadaviek (chladničku, kuchynské príslušenstvo a ďalšie). Uviedol, že týmto obe strany považovali všetky záležitosti ohľadne ich rozvedeného manželstva za vysporiadané a nikdy to žiadnym spôsobom počas svojho života nespochybnila Š. N. a ani žalobca. Dodal, že pri uskutočnení tejto dohody a výplate peňazí v hotovosti bola prítomná aj súčasná manželka žalobcu O. C.. Poukázal nato, že v čase rozvodu žalobcu a Š. N. v tom čase platný Občiansky zákonník nevyžadoval písomnú formu dohody o vyporiadaní BSM a poukázal na § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 22.7.1981, t.j. ku dňu rozhodnutia súdu o rozvode a tiež poukázal na to, že nebola vyžadovaná ani písomná forma pri dohode rozvedených manželov o užívaní bytu podľa § 177 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 22.7.1981. Tiež poukázal na čl. 47 a čl. 48 stanov Bytového družstva Košice - Sever (v súčasnosti Stavebné bytové družstvo III Košice) účinných k 22.7.1981, ktoré takisto nevyžadovali písomnú formu dohody rozvedených manželov o tom, ktorému z rozvedených manželov zostáva členstvo v bytovom družstve a právo užívať byt. Na základe uvedeného mal zato, že dohodu o vysporiadaní členstva v bytovom družstve, t. j. o tom, kto z rozvedených manželov bude ďalej členom družstva bolo možné platne urobiť aj ústne. Dôvodil, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá, o čom svedčia aj nasledujúce skutočností a to, že - Š. N. sa trvalo odsťahovala zo spoločného bytu bez úmyslu sa vrátiť, - po odsťahovaní nepožadovala náhradný byt, náhradné ubytovanie a ani bytovú náhradu okrem už spomínanej finančnej náhrady a hnuteľných vecí poskytnutých v rámci vyporiadania BSM medzi bývalými manželmi, - Š. N. počas ďalších 30 rokov svojho života dohodu o vyporiadaní BSM nikdy ústne ani písomne nespochybnila a nevzniesla voči nej žiadnu výhradu ani nijakým iným spôsobom výslovným alebo konkludentným nevzniesla akýkoľvek nárok voči predmetnému bytu alebo inému majetku, ktorý bol predmetom BSM, - menovaná nikdy nebola prihlásená na trvalý pobyt v byte na O. X. Č.. XX, - členský podiel v predmetnom byte nebol prejednávaný v riadnom dedičskom konaní, čo svedčí o tom, že Š. N. svojich pozostalých ani nikdy neinformovala o tomto svojom majetku, keďže rešpektovala dohodu o vyporiadaní BSM urobenú po rozvode manželstva so žalobcom, - všetky príspevky platby a náklady súvisiace s predmetným bytom a jeho údržbou hradil od rozvodu výlučne žalobca vrátane splatenia celého zostatku pôžičky na zloženie členského podielu, ktorá bola žalobcovi poskytnutá jeho vtedajším zamestnávateľom a
- vzhľadom na dohodu o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva žalobca nikdy nežiadal od svojej bývalej manželky úhradu pomernej časti nákladov na predmetný byt, jeho údržbu alebo časti pôžičky poskytnutej na zloženie členského podielu družstva; navyše zloženie členského podielu za účelom nadobudnutia členského podielu v bytovom družstve bolo financované pôžičkou, ktorá bola poskytnutá žalobcovi jeho vtedajším zamestnávateľom a ktorá bola vcelku splatená žalobcom, - tvrdenie žalovaného 1. v notárskej zápisnici preukazuje, že bývalá manželka žalobcu si z predmetného bytu vzala hnuteľné veci a neobstojí ani námietka žalovaného 1. o neplatnosti právneho úkonu - vyporiadania BSM pre údajnú psychickú chorobu Š.Á. N., ktorú námietku žalobca považuje za účelovú. Žalobca pripustil, že je pravdou, že nebolo nikdy urobené oznámenie Bytovému družstvu Košice - Sever, v súčasnosti SBD III Košice, že manželstvo žalobcu a Š. N. bolo rozvedené v roku 1981 a ani to, že následne bolo urobené vyporiadanie BSM, podľa ktorého zanikol spoločný nájom manželov a spoločné členstvo v družstve v prospech žalobcu. Taktiež nebola oznámená ani ďalšia skutočnosť a to, že Š. N. uzavrela manželstvo s B. N. a taktiež nebolo oznámené SBD III Košice jej úmrtie a preto SBD III Košice stále viedlo a vedie Š. C., rod. F., nar. XX.X.XXXX ako spoločného nájomcu a spoločného člena družstva k bytu č. XX D. O. XX S. G.. Žalobca poukázal na to, že má zato, že evidencia vedená SBD o dohode rozvedených manželov o tom, kto bude po rozvode členom družstva a nájomcom bytu, má iba deklaratórny charakter a s touto evidenciou alebo zápisom sa nespája vznik, zmena alebo zánik práv a povinností, ale iba sa ňou potvrdzuje existencia alebo neexistencia právnych vzťahov, bez vplyvu na to, či tieto vzťahy existujú alebo neexistujú. Uviedol, že Š.D. N. zomrela dňa X.X.XXXX a dedičské konanie po zomrelej bolo vedené na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 24D/311/2011. Dňa 15.10.2014 žalovaný 1. podal na Okresný súd Košice I návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke Š. N., ktorým má byť zostatková hodnota členského podielu k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX D. O. X. XX S. G. - sp. zn. 36D/286/2014. Doposiaľ prejednanie novoobjaveného majetku nebolo skončené a bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu na príslušný súd o určenie, že je výlučným členom a nájomcom predmetného bytu a že dedičom poručiteľky Š. N. nepatrí náhradová pohľadávka za zostatkovú hodnotu členského podielu k bytu č. XX na O. XX S. G.. Uviedol, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 36D/286/2014 - 32, ktoré mu bolo doručené dňa 13.4.2016, podal predmetnú žalobou voči dedičom po poručiteľke Š. N.. Poukázal na to, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem na základe ním uvedených skutočností.
3. Spolu so žalobou žalobca na preukázanie svojho nároku doručil rozsudok Mestského súdu v Košiciach zo dňa 22.7.1981, sp. zn. 18C/468/1981 o rozvode jeho manželstva s poručiteľkou; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.1981, zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 26.3.1979, výňatok zo stanov Bytového družstva Košice - Sever platných do roku 1988 a poukaz na čl. 47 a čl. 48, potvrdenie Mestskej časti Košice - Dargovských hrdinov zo dňa 25.3.2015, ktorým príslušná mestská časť potvrdila, že poručiteľka nikdy nebola prihlásená k trvalému pobytu na ulici O. XX S. G., zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a medzi jeho bývalým zamestnávateľom - Závody ťažkého strojárenstva, n.p. Košice o poskytnutí stabilizačnej pôžičky na družstevnú bytovú výstavbu vo výške 15.000 Kčs zo dňa 22.3.1979, uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 28.4.1986, sp. zn. 17C/384/1986, ktorým bol žalobca zaviazaný k povinnosti v prospech bývalého zamestnávateľa splatiť dlh z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke, zápisnicu napísanú dňa 17.3.2015 na Notárskom úrade notárky JUDr. Magdalény Drgoňovej, sp. zn. 36D/286/2014, Dnot 175/2014, potvrdenie o členstve zo dňa 26.9.2014 vydané SBD III Košice, uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 36D/286/2014 o povinnosti podania žaloby žalobcom.
4. K žalobe sa vyjadrili žalovaní 1., 2. prostredníctvom svojho advokáta písomným vyjadrením došlým súdu dňa 26.7.2016, v ktorom uviedli, že z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 36D/286/2014 - 32, Dnot/175/2014 vyplýva, že žalobca ako bývalý manžel poručiteľky a poručiteľka sú spoločnými nájomcami družstevného bytu č. XX D. O. X. XX S. G.L. a nebolo preukázané, že po rozvode žalobcu s poručiteľkou došlo k dohode o zániku spoločného členstva a práva nájmu rozvedených manželov a k zrušeniu spoločného členstva v bytovom družstve nedošlo ani právoplatným rozhodnutím súdu. Poukázali na to, že na pojednávaní na Notárskom úrade notárky JUDr. Magdalény Drgoňovej dňa 9.3.2015 dedičia po poručiteľke navrhli, aby uvedený členský podiel aj na základe stanoviska SBD III Košice nadobudol žalobca v celosti s tým, aby dedičom vyplatil spolu 20.000 Eur, najneskôr do 2 rokov odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Na následnom pojednávaní konanom dňa 17.3.2015 ohľadom prejednania dedičstva novoobjaveného majetku po poručiteľke, žalobca prezentoval názor, že medzi ním a poručiteľkou došlo k ústnej dohode ohľadom vyporiadania BSM, v rámci ktorého mal poskytnúť poručiteľke 20.000 Kčs. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaní považujú za účelové a ničím nepreukázané. Za nepreukázané považujú aj tvrdenia žalobcu o vyplatení sumy 20.000 Kčs a toto jeho tvrdenie považujú za nepravdivé. Poukázali nato, že poručiteľka po odchode z bytu na O. X. XX S. G. sa nasťahovala k žalovanému 1. a okrem oblečenia a knihy o liečivých rastlinách si nepriniesla do nového bývania nič. Žalovaní tvrdili, že po smrti poručiteľky žalobca požiadal žalovaného 1. o možnosť previesť členský podiel na žalobcu z dôvodu odkúpenia predmetného bytu a na základne uvedeného žalovaný 1. podal dňa 15.10.2014 návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľke, v ktorom žiadal prejednať zostatkovú hodnotu členského podielu k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX D. X. A. D. O. X. XX S. G. vo výške 559,7 Eur ku dňu smrti poručiteľky a trhovej cene 60.000 Eur, pričom poručiteľke patrila 1/2 podielu v hodnote 30.000 Eur, pretože v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľke tento podiel prejednaný nebol. Žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a podali protižalobu, ktorou sa domáhali určenia, že členský podiel v SBD III Košice Š.D. N., rod. F., D.. XX.X.XXXX, zosnulej dňa X.X.XXXX k 3- izbovému družstevnému bytu č. XX, D. O. X. XX S. G. nezanikol, nakoľko nedošlo v rámci vyporiadania BSM manželov po rozvode k vyporiadaniu členského podielu v bytovom družstve a tento podiel je tak predmetom konania o novoobjavenom majetku po zosnulej, a aby určil, že žalovaným patrí náhradová pohľadávka za zostatkovú hodnotu členského podielu k bytu č. XX D. O. X. Č.. XX S. G..
5. Spolu s týmto vyjadrením žalovaní doručili opis zápisnice zo dňa 9.3.2015 a zo dňa 17.3.2015 napísaných na Notárskom úrade, notárky JUDr. Magdalény Drgoňovej, týkajúcich sa prejednania novoobjaveného majetku po poručiteľke, epikrízu poručiteľky.
6. Žalobca podaním zo dňa 9.2.2018 podal návrh na zmenu žaloby, ktorým sa domáhal, aby súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: súd určuje, že do dedičstva po poručiteľke Š. N., rod. F., nar. XX.X.XXXX, zosnulej dňa X.X.XXXX nepatrí zostatková hodnota členského podielu o Stavebnom bytovom družstve III Košice k 3- izbovému družstevnému bytu č. XX, D. O. X. XX S. G.. V predmetnom návrhu na zmenu žaloby poukázal na to, že je nesporné, že s poručiteľkou nadobudol počas manželstva členský podiel v Stavebnom bytovom družstve III a vznikol tak spoločný nájom družstevného bytu. Poukázal na Občiansky zákonník v znení účinnom do roku 1981, ktorý pri vyporiadaní BSM nevyžadoval písomnú formu. Poukázal na to, že naďalej má za to, že medzi ním a medzi poručiteľkou došlo k ústnej dohode o vyporiadaní BSM, v zmysle ktorej bolo dohodnuté, že on sa stane výlučným nájomcom družstevného bytu a výlučným vlastníkom členského podielu s tým, že poručiteľke na vyrovnanie hodnoty členského
podielu vyplatil sumu 20.000,- Kčs. Poukázal na znenie § 177 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozvodu, ako aj na súčasné znenie § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2006, sp. zn. 2NCdo/21/2005 a dodal, že nárok na zaplatenie hodnoty členského podielu je nárokom peňažným, premlčanie ktorého nie je v zákone upravené, avšak nakoľko ide o peňažný nárok, platí tu všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu bol aj prípadný nárok poručiteľky už premlčaný počas jej života. Uviedol, že pokiaľ bude mať súd zato, že nedošlo k zrušeniu práva spoločného užívania bytu dohodou, tak je zrejmé, že k jeho zrušeniu došlo smrťou poručiteľky a poukázal na § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dodal, že dedičom poručiteľky tak ostáva len nárok na náhradu hodnoty členského podielu a tento nárok je nárokom peňažným a uviedol, že keďže poručiteľka zomrela 7.6.2011, dedičia si mohli uplatniť tento nárok na náhradu hodnoty členského podielu voči nemu ako tretej osobe v trojročnej premlčacej lehote, teda do 7.6.2014, čo sa nestalo, a z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania nároku dedičov na náhradu hodnoty členského podielu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.5.2008, sp. zn. 22Cdo/2380/2007. Uviedol, že na požadovanom (negatívnom) určení má naliehavý právny záujem, poukazujúc na svoju právnu argumentáciu, z ktorej je zrejmé, že je ohrozené jeho právo a touto žalobou môže odstrániť stav právnej neistoty.
7. K tomuto návrhu na zmenu žaloby sa vyjadrili žalovaní 1. a 2. písomným podaním zo dňa 9.4.2018, v ktorom uviedli, že nie je možné predmetnú vec analogicky posudzovať podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázali na to, že otázka prechodu členstva a členského podielu je pre prípad smrti jedného z členov zákonom riešená a poukázali na to, že žalobca v čase smrti poručiteľky nebol pozostalým manželom alebo manželom bývalým, na ktorého členský podiel nijakým spôsobom neprešiel, keďže táto otázka nebola riešená v dedičskom konaní po poručiteľke Š.D. N.. Je nesporné, že medzi žalobcom a poručiteľkou vznikol spoločný nájom bytu manželmi, ale po ich rozvode neboli členské vzťahy a otázka prechodu členského podielu medzi bývalými manželmi nejakým spôsobom vyriešená, a to ani dohodou ani rozhodnutím súdu, a z uvedeného je zrejmé, že nie je možné toho času určiť, kto nadobudol po rozvode manželstva členské práva, resp. členský podiel, preto podľa ich názoru nie je ani možné, aby bol nárok na vyplatenie zostatkovej hodnoty členského podielu premlčaný, keďže ešte ani neexistuje právny titul na takýto nárok. Poukázali na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/36/2015. Uviedli, že majú zato, že členský podiel smrťou poručiteľky prešiel na dedičov, t. j. žalovaných 1. a 2. a zastali názor, že je potrebné určiť, komu pripadne členský podiel ako celok, keďže po rozvode nedošlo k dohode o vyporiadaní členského podielu a až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia začne plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu zostatkovej hodnoty členského podielu v SBD III Košice. Dali do pozornosti § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôvodili, že majú zato, že žalobca sa s poručiteľkou nedohodol a taktiež nedošlo k vyporiadaniu BSM po rozvode súdom, resp. nedošlo k vyporiadaniu členského podielu v SBD III Košice, takže po uplynutí trojročnej lehoty sa ich spoločný nájom manželov stal zo zákona spoločným nájmom podielových spoluvlastníkov, ktorých veľkosť podielov je rovnaká. Uviedli, že majú zato, že časť členského podielu k družstevnému bytu č. XX, na X. A. D. O. XX S. G., patriaci zosnulej Š. N., sa mal prejednať v dedičskom konaní ako novoobjavený majetok. Tiež poukázali na to, že potvrdenie o členstve SBD III Košice zo dňa 26.9.2014 preukazuje, že žalobca nevyporiadal členský podiel k predmetnému bytu s poručiteľkou. Navrhli, aby súd rozhodol, komu bude patriť členský podiel ako celok v SBD III Košice k družstevnému bytu č. XX D. X. A. D. O. XX S. G. a taktiež komu patrí náhradová pohľadávka z titulu tohto vyporiadania. Týmto podaním vzali žalovaní svoju protižalobu v celom rozsahu späť.
8. K tomuto podaniu sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 17.4.2018, v ktorom zotrval na svojich doposiaľ tvrdených skutočnostiach a poukázal na analogické použitie § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. 3CZ/85/86 zo dňa 11.2.1987, ktorý je možné na daný prípad aplikovať. Názor žalovaných, že uplynutím trojročnej lehoty v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa spoločný nájom manželov stal zo zákona spoločným nájmom podielových spoluvlastníkov, považoval za absolútne nesprávny, poukazujúc nato, že právny poriadok SR pozná spoločný nájom družstevného bytu výlučne pri manželoch. Poukázal na definíciu, resp. vymedzenie pojmu členského podielu, ktorý používa Občiansky zákonník a ktorý vyjadruje členstvo v bytovom družstve a práva a povinnosti člena v družstve vrátane práva nájmu, ako aj majetkový podiel. Členský podiel je zakotvený v Obchodnom zákonníku a členský podiel v podielovom spoluvlastníctve, keďže nie je vecou, ale inou majetkovou hodnotou, kde vlastníctvo je pojmovo vylúčené, byť nemôže. Právna úprava určuje, že s výnimkou spoločného členstva manželov v bytovom družstve platí princíp individuálneho členstva v družstve. Poukázal na to, že z tohto dôvodu na dedičov v žiadnom prípade
nemôže prejsť spoločné členstvo v bytovom družstve a ani spoločný nájom družstevného bytu, nakoľko tomu bránia kogentné ustanovenia § 700 ods. 3, § 706 ods. 3 a § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri absencii výslovnej právnej úpravy dopadajúcej na daný právny vzťah súd pri rozhodovaní o žalobe v takomto prípade musí vychádzať z analogického (§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ustanovenia tohto právneho predpisu, ktoré upravuje vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Zotrval na vznesenej námietke premlčania.
9. Žalobca vzal žalobu v časti požadovaného petitu I. II. IV. späť, v tejto časti žiadal konanie zastaviť a zároveň podal návrh na zmenu petitu požadovaného žalobou - III.
10. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
11. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo, alebo uplatňuje iné právo.
12. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
13. Zmena žaloby je podaním vo veci samej, zmena žaloby je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené práva alebo sa uplatňuje iné právo. Za zmenu žaloby sa považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
14. Vzhľadom na podaný návrh žalobcom týkajúci sa zmeny žaloby v požadovanom petite III žalobou, súd v súlade s § 142 ods. 1 CSP rozhodol na pojednávaní dňa 20.3.2018 v prítomnosti strán sporu, resp. ich advokátov uznesením tak, že pripustil zmenu žaloby nasledovne: súd určuje, že do dedičstva po poručiteľke Š. N., rodenej F., nar. XX.X.XXXX, zosnulej X.X.XXXX nepatrí zostatková hodnota členského podielu v Stavebnom bytovom družstve III Košice k 3-izbovému družstevnému bytu č. XX D. O. X. XX S. G..
15. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd vo veci samej.
18. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
19. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
20. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
22. Podľa § 147 ods. 3 CSP, na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
23. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t. j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a vo veci meritórne nerozhodol.
24. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti požadovaného petitu I., II, IV., späť a po predchádzajúcom súhlase so späťvzatím žaloby žalovanými, súd v tejto časti konanie zastavil. Súd konanie zastavil aj v časti konania o vzájomnej žalobe žalovaných 1. a 2., s poukazom na ich tiež nepochybne dispozičný úkon, ktorým vzájomnú žalobu vzali späť a žalobca so späťvzatím vzájomnej žaloby prejavil súhlas.
25. Predmetom tohto konania je určenie, že do dedičstva po poručiteľke Š. N., rodenej F., nar. XX.X.XXXX, zosnulej 7.6.2011 nepatrí zostatková hodnota členského podielu v SBD III Košice k 3- izbovému družstevného bytu č. XX D. O. X. XX S. G..
26. Advokátka žalobcu poukázala, že smrťou poručiteľky došlo zo zákona k zániku spoločného nájmu žalobcu a poručiteľky k predmetnému bytu, došlo k zániku ich spoločného členstva a poukazujúc na § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, žalobcovi patrí členský podiel a žalovaní majú nárok na zostatkovú hodnotu členského podielu, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaní ako dedičia si neuplatnili tento nárok vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, tento nárok je premlčaný, žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
27. Advokát žalovaných poukázal vo svojom prednese na to, že žalovaní majú zato, že žalobca sa s poručiteľkou žiadnym spôsobom po rozvode nedohodol o vyporiadaní spoločného nájmu bytu manželmi, poukázal na to, že žalovaní majú zato, že nie je možné na daný prípad aplikovať analogicky § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a dodal, že taktiež majú zato, že ich nárok premlčaný nie je, poukazujúc na to, že premlčacia lehota začala plynúť dňom, kedy sa žalovaní ako dedičia dozvedeli o novoobjavenom majetku po poručiteľke, žiadali, aby súd žalobu zamietol.
28. Súd vykonal dokazovanie prednesom advokátov strán sporu, oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
29. Dňa 2.10.1971 žalobca uzatvoril manželstvo so Š. N., rod. F., nar. XX.X.XXXX a ktorá zomrela dňa X.X.XXXX a ktoré manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Mestského súdu Košice, sp. zn. 18C/468/1981 zo dňa 22.7.1981; rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.1981. Počas trvania manželstva dňa 1.4.1979 žalobcovi na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bol prenechaný do užívania družstevný byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, na ulici O. XX S. G., pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, členské č. 6 907. Poukazujúc na § 172 ods. 2, 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1982, § 868, § 871 ods. 1, § 700 ods. 3, § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo poručiteľke so spoločným nájmom bytu aj spoločné členstvo v tom čase SBD Košice - Sever, v súčasnosti SBD III Košice. Ku dňu smrti poručiteľky, t. j. 7.6. 011 predmetný byt SBD III Košice ako vlastník a prenajímateľ družstevného bytu č. XX, evidoval žalobcu a poručiteľku ako spoločných nájomcov a spoločných členov, čo vyplýva zo stanoviska SBD III Košice zo dňa 19.1.2015. Dedičské konanie po poručiteľke bolo vedené na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 24D/311/2011, ktoré bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 5.12.2011, v zmysle ktorého dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine - žalovaní 1. a 2. uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, katastrálne územie Furča, obec Košice - Dargovských hrdinov - byt č. X, vchod č. X, na X. poschodí, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXX, druh stavby X, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2817/100000, v podiele 1/1, t. j. v celosti, v hodnote 48.000 Eur nadobudla žalovaná 2. - dcéra poručiteľky. Žalovaný 1. sa výplaty náhradovej pohľadávky z titulu vyporiadania BSM poručiteľky a pozostalého manžela zriekol. Dňa 15.10.2014 bol dedičmi - žalovanými 1. a 2. podaný návrh na prejednanie novoobjaveného majetku - zostatkovej hodnoty členského podielu k trojizbovému družstevnému bytu č. XX, na O. X. XX S. G. ku dňu smrti poručiteľky vo výške 559,17 Eur, na základe potvrdenia SBD III Košice zo dňa 13.10.2014. Uvedené dedičské konanie ku dňu rozhodnutia súdu právoplatne skončené nebolo a uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 19.5.2016, sp. zn. 36D/286/2014 - 45, Dnot/175/2014 bolo dedičské konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/128/2016; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.2016. Uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 36D/286/2014 - 32, Dnot/175/2014 žalobcovi bola uložená povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia žalobu, že je výlučným členom a nájomcom družstevného bytu č. XX, na X. poschodí na O. XX S. G. a preto zákonným dedičom - žalovaným 1. a 2. nepatrí náhradová pohľadávka z titulu tohto vyporiadania; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2016.
Nesporné v konaní bolo, že žalobca podal na Okresný súd Košice I žalobu dňa 9.5.2016, t. j. včas a konanie je vedené pod sp. zn. 36C/128/2016.
30. Súd vec právne posúdil nasledovne:
31. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
32. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
33. Podľa § 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.
34. Podľa 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o družstevný byt, byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve.
35. Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
36. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
37. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
38. Podľa § 152 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1982, socialistické organizácie, ktoré spravujú bytový majetok, sú povinné vytvárať predpoklady pre to, aby sa bytové potreby občanov náležite uspokojovali a aby sa úroveň bývania sústavne zvyšovala.
39. Podľa § 153 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1982, štátne, družstevné a iné socialistické organizácie prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie je právnym predpisom ustanovené inak.
40. Podľa § 154 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1982, Rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.
41. Podľa § 155 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1982, právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. O dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto konal za organizáciu, a občan, ktorý s organizáciou dohodu uzavrel. V zápisnici musia byť najmä uvedené rozhodnutie o pridelení bytu, predmet a rozsah práva užívať byt včítane jeho príslušenstva, určená výška úhrady za užívanie a za
služby, prípadne uvedený spôsob určenia úhrady, a popísaný stav bytu. Organizácia je povinná vydať občanovi odpis zápisnice.
42. Podľa § 159 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1982, Užívatelia bytov majú právo zúčastňovať sa na správe domu, a to osobne alebo prostredníctvom osôb, ktoré si za tým účelom zvolia. Spôsob účasti užívateľov bytov na správe domov stavebných bytových družstiev upravujú stanovy družstva.
43. Podľa § 172 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1982, pri družstevnom byte môže právo spoločného užívania vzniknúť len medzi manželmi.
44. Podľa § 175 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1982, ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi. Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
45. Podľa § 177 ods. 1Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1982, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o užívaní bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného užívania bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať.
46. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa správajú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
47. Podľa § 865 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Na právne vzťahy z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983, použije sa ustanovenie § 149 ods. 4, pokiaľ k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo dohodou uzavretou do troch rokov od 1. apríla 1983 alebo rozhodnutím súdu na návrh podaný do troch rokov od 1. apríla 1983.
48. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
49. Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
50. Právna úprava v ustanovení § 853 ods. 1 je vyjadrením vzťahu Občianskeho zákonníka k iným občianskoprávnym úpravám a právnou úpravou vzťahov, ktoré nie sú upravené osobitnou právnou úpravou a ani právnou úpravou osobitného zákona. Absencia právnej úpravy však neznamená, že práva a povinností z týchto vzťahov nepožívajú právnu ochranu. Ak právna úprava daného vzťahu chýba, na tento vzťah treba analogicky aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, teda aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorých logický záver je totožný s úpravou konkrétneho vzťahu.
51. Novela Občianskeho zákonníka z roku 1991 ustanovuje nepravú spätnú pôsobnosť zákona. Jestvujúce právne vzťahy sa do 1. januára 1992 posudzujú podľa doterajších predpisov, najmä ich vznik a splatné nároky. Od účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. sa tieto právne vzťahy spravujú novou právnou úpravou. Vzťahuje sa to na nároky, ktoré vznikli až po 1. januári 1992, na zmeny, zánik práv a povinnosti, ako aj na ďalšie modifikácie obsahu právnych pomerov. Aj tieto modifikácie však musia rešpektovať zásadu ochrany už nadobudnutých práv (iura quasita). Osobné užívanie (bytov, obytných miestností,
časti bytu) sa so zreteľom na nové chápanie vlastníckeho práva a nájomných práv muselo ex lege zmeniť na inštitúty zodpovedajúce zmene koncepcie Občianskeho zákonníka. K tejto zmene došlo priamo zo zákona a nedala sa ovplyvniť žiadnym právnym úkonom. Táto zmena sa nedala odsunúť, modifikovať ani vylúčiť.
52. Tak ako bol vyššie konštatované, počas trvania manželstva žalobcu s poručiteľkou, vznikol týmto spoločný nájom bytu, ako aj spoločné členstvo v SBD Košice - Sever, v súčasnosti SBD III Košice bytu č. XX, na X. poschodí, na ulici O. Č.. XX S. G. v súlade s § 172 ods. 2, 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1982, § 868, § 871 ods. 1, § 700 ods. 3, § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to dňa 1.4.1979. Manželstvo žalobcu a poručiteľky bolo právoplatne rozvedené dňa 14.8.1981 a žalobca tvrdil, že po rozvode s poručiteľkou sa údajne ústne dohodol jednak o vyporiadaní BSM, v rámci ktorého malo byť údajne dohodnuté, že po rozvode manželstva bude on výlučným nájomcom predmetného bytu a aj výlučným členom družstva. Tvrdil, že za týmto účelom poručiteľke mal vyplatiť 20.000,- Kčs a svedkyňou tejto údajnej dohody mala byť jeho terajšia manželka, ktorú navrhol v spore aj vypočuť. Poukázal tiež na stanovy Bytového družstva Sever platné a účinné do roku 1988, konkrétne na čl. 47 a čl. 48, z ktorých vyplýva, že právo spoločného užívania bytu manželmi zanikne dohodou rozvedených manželov - spoločných členov družstva, prípadne rozhodnutím súdu, a ak vzniklo manželom spoločné členstvo v družstve, zostáva členstvo a právo užívať byt tomu z rozvedených manželov, ktorý bol určený ich dohodou. A ak sa nedohodnú, rozhodne o tom súd na návrh jedného z nich. Je pravdou, že ustanovenie § 177 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase rozvodu žalobcu s poručiteľkou nevyžadovalo písomnú formu pri dohode rozvedených manželov o ďalšom užívaní bytu. Takúto dohodu mohol žalobca s poručiteľkou uzatvoriť v lehote 3 rokov od rozvodu, resp. zániku manželstva a v tejto lehote mohlo dôjsť aj k vyporiadaniu BSM bývalých manželov; inak nastupuje právna úprava v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a nie § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré ustanovenie poukazovali žalovaní ( týka sa vyporiadania BSM). Je nesporné, že v lehote 3 rokov od zániku manželstva nebolo súdom rozhodnuté o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov družstevného bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva nájomcom bytu, preto nedošlo k zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. Tvrdenia žalobcu o ústnej dohode o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov družstevného bytu a o dohode, ktorý z nich bude ako člen družstva nájomcom bytu v konaní preukázané neboli a súd má zato, že žalobca v preukázaní ním tvrdených skutočností bol v dôkaznej núdzi, majúc zato, že jednalo sa iba o tvrdenia samotného žalobcu, na ktoré už rozvedená manželka reagovať žiadnym spôsobom nemohla z dôvodu jej úmrtia. Súd zamietol návrh na vypočutie svedkyne - terajšej manželky žalobcu O. C., ktorá mala byť údajne svedkom dohody žalobcu s poručiteľkou, majúc zato, že žalobcom navrhovaná svedkyňa je t. č. manželkou žalobcu a takýto dôkaz, vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah, by bol neobjektívny. Súd teda vychádzal z toho, že po rozvode žalobcu s poručiteľkou sa títo nedohodli o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov družstevného bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva nájomcom bytu, z čoho vyplýva, že nedošlo k zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. Uvedené vyplýva aj zo stanoviska SBD III Košice, ktoré ku dňu smrti poručiteľky žalobcu a poručiteľku viedlo najďalej ako spoločných nájomcov predmetného bytu a ako aj spoločných členov družstva. Ak žalobca tvrdil, že bola uzavretá dohoda bývalých manželov o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť oznámiť Bytovému družstvu a následne v rámci trojročnej lehoty členský podiel vyporiadať v rámci vyporiadania BSM. Inak po uplynutí tejto lehoty prichádza do úvahy vyporiadanie BSM zákonnou domnienkou podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že ak do troch rokov od zániku BSM nedôjde k vyporiadaniu dohodou manželov a ani nie je podaný návrh na vyporiadanie BSM na súde, tak nedošlo k vyporiadaniu ani členského podielu ako spoločného majetkového práva manželov, včítane vyporiadania jeho hodnoty dovŕšené a jeho vyporiadanie následne spadalo pod režim § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako tzv. ostatné majetkové právo manželom spoločne.
53. Právnym dôsledkom dohody o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu a s tým spojeného zániku členstva jedného z rozvedených manželov v družstve ( t.j. dohoda rozvedených manželov o tom, kto z nich bude ako člen družstva nájomcom bytu ) je, že predložením dohody bytovému družstvu ( resp. dátumom uvedeným v dohode či predložením písomného oznámenia doterajšieho člena družstva a písomného súhlasu odchádzajúceho člena ) sa nositeľom členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve stáva ten z rozvedených manželov, na ktorého tieto práva
a povinnosti prešli dohodou rozvedených manželov a druhý rozvedený manžel tieto práva a povinnosti stráca.
54. Prevod práv a povinností spojených s členstvom bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva a členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením dohody ( zmluvy ) alebo neskorším dátumom uvedeným v dohode ( zmluve ). Z uvedeného je možné vyvodiť, že na dohodu sa zásadne nevyžaduje písomná forma, avšak takáto dohoda musí mať formu písomnej zmluvy v prípadoch, keď sa na prechod členstva nevyžaduje súhlas predstavenstva ( členskej schôdze ), a táto dohoda ( zmluva ) je podkladom na prechod členstva.
55. Členský podiel predstavuje súhrn práva povinností člena družstva, ktorý môže byť predmetom právnych úkonov zásadne ako celok, pričom tento celok tvorí jednak individuálne práva a povinnosti určené stanovami vzťahujúcimi sa ku konkrétnemu bytu, včítane nájmu bytu, ale tiež práva, ktoré prislúchajú každému členovi družstva a nepatria ku konkrétnemu bytu či nebytovému priestoru.
56. Súd konštatuje , že bolo v záujme žalobcu a poručiteľky, aby obsah dohody ( pokiaľ bola uzavretá ) o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva nájomcom bytu, aby obsah dohody bol vyjadrený v písomnej forme, čím by sa predišlo zbytočným sporom.
57. V súdenom prípade však nedošlo ani k dohode žalobcu s poručiteľkou o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov družstevného bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva nájomcom bytu, ale nedošlo ani k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu rozhodnutím súdu a žalobca a poručiteľka ( ku dňu smrti ) boli stále spoločnými nájomcami družstevného bytu a spoločnými členmi družstva.
58. Na daný prípad je potrebné analogicky použiť § 707 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka a poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, 3CZ85/1986, R26/1990 žalobca smrťou poručiteľky zostal členom družstva a jedine jemu patrí členský podiel, na čo je potrebné prihliadnuť v konaní o dedičstve. Z uvedeného teda vyplýva, že výlučne žalobca sa ku dňu smrti poručiteľky, t. j. ku dňu 7.6.2011 stal nájomcom predmetného družstevného bytu a zostal aj členom v bytovom družstve. Je nesprávna právna argumentácia žalovaných, že spoločné členstvo v bytovom družstve malo prejsť na dedičov, nakoľko tomu bráni kogentné ustanovenie § 700 ods. 3, § 706 ods. 3 a § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právna argumentácia žalovaných, že uplynutím trojročnej lehoty v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ( správne § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka - pozn. súdu ) sa spoločný nájom žalobcu a poručiteľky stal zo zákona spoločný nájom podielových spoluvlastníkov je absolútne nesprávny poukazujúc na § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spoločný nájom družstevného bytu môže vzniknúť výlučne pri manželoch.
59. Podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý súd analogicky na daný prípad aplikoval, ide o zákonné dôsledky a súd prejednávajúci dedičstvo musí rešpektovať, že žalobcovi patri aj členský podiel v družstve, a to aj vtedy, ak žalobca ako rozvedený manžel inak nie je dedičom.
60. Do dedičstva po poručiteľke však patrí právo na vyporiadanie hodnoty členského podielu ako majetkového práva. Toto právo na vyporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve nemôže byť premlčané skôr než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve. Preto sa právo na vyporiadanie spoločného členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva nájmu družstevného bytu a na tom, kto z nich bude naďalej byt užívať ako výlučný nájomca a člen družstva, alebo tých manželov, o ktorých spoločných právach vo vzťahu k bytovému družstvu sa nerozhodlo podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka v lehote troch rokov stanovenej § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nemôže premlčať skôr, než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a k určeniu, kto bude byt ďalej užívať ako výlučný člen družstva. Všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka potom začne plynúť dňom nasledujúcim po tom, čo k takémuto zrušeniu práva došlo.
61. Žalobca vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku na zaplatenie hodnoty členského podielu, majúc za to, že jedná sa o nárok peňažný a pre ktorý platí všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka a poukazujúc na to, že k zrušeniu spoločného členstva žalobcu
a poručiteľky došlo v súlade s § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaným ako dedičom zostal nárok na náhradu hodnoty členského podielu a keďže poručiteľka zomrela 7.6.2011 a tento nárok si mohli dedičia v dedičskom konaní uplatniť v trojročnej premlčacej lehote, teda do 7.6.2014, čo sa nestalo, a z tohto dôvodu žalobca mal zato, že došlo k premlčaniu nároku dedičov na náhradu hodnoty členského podielu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia súdov a na judikatúru, a to konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2006, sp. zn. 2Ncdo/21/2006, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.5.2008, sp. zn. 22Cdo/2380/2007.
62. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zrušeniu spoločného členstva žalobcu a poručiteľky došlo v súlade s § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku dňu smrti poručiteľky, t. j. ku dňu 7.6.2011 a žalobcovi tak patrí členský podiel a žalovaní ako dedičia majú nárok na náhradu hodnoty členského podielu. Pôvodne dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24D/311/2011, v ktorom nebol prejednaný nárok dedičov na hodnotu členského podielu v bytovom družstve po poručiteľke a takýto návrh bol podaný dedičmi dňa 15.10.2014 a konanie je vedené pod sp. zn. 36D/286/2014.
63. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
64. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
65. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
66. Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. (§ 122 ods. 1 OZ).
67. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. (§ 122 ods. 2 OZ).
68. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (§ 122 ods. 3 OZ).
69. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
70. Ide o hmotnoprávne lehoty, u ktorých zásadne platí, že na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby prejav došiel najneskôr v posledný deň lehoty adresátovi, resp. aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr v posledný deň lehoty.
71. Aj premlčacia lehota, bez ohľadu na jej dĺžku sa pri jednotlivých právach zásadne začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre začiatok. Táto doba plynie nepretržite až do jej skončenia, ak nenastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ten následok, že premlčacia doba sa zastaví (spočíva) alebo sa pretrhne (prerušuje), prípadne nezačne plynúť a jej plynutie sa neskončí dokiaľ uvedená skutočnosť trvá. Ak niet takýchto skutočností, premlčacia doba skončí v deň posledného roku, ktorý sa svojím číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
72. Pre všeobecnú premlčaciu lehotu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti a v zásade nastáva splatnosťou dlhu. Súd sa pri zistení nedodržania zákonnej premlčacej lehoty už nemusí zaoberať dôvodnosťou žaloby.
73. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie) len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie) čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ak ale povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie. Premlčanie teda môžeme definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať (§ 100 ods. 1 in fine).Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva právne dôsledky a to, že súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného, ak súd zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorú sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca.
74. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou 3 ročnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívne okolnosti.
75. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobcom súd skúmal, či ním vznesená námietka premlčania je dôvodná a dospel k záveru, že právna argumentácia žalobcu ohľadom premlčania je správna.
76. V súdenej veci k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu žalobcu a poručiteľky došlo v súlade s § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a výlučným nájomcom bytu a členom bytového družstva sa stal žalobca a dedičia poručiteľky ( žalovaní ) mali tak možnosť v lehote 3 rokov v rámci dedičského konania domáhať sa vyplatenia hodnoty členského podielu v bytovom družstve po poručiteľke.
77. Hodnota členského podielu je nárokom peňažným, premlčanie ktorého nie je v zákone upravené a pre ktorý platí všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka a keďže poručiteľka zomrela 7.6.2011 a žalovaný ako dedičia si tento nárok na náhradu hodnoty členského podielu uplatnili až dňa 15.10.2014, nárok žalovaných ako dedičov na náhradu hodnoty členského podielu je premlčaný.
78. Niet pochýb o tom, že členský podiel v Stavebnom bytovom družstve môže byť ku dňu zániku BSM manželov spoločným majetkovým právom manželov, teda, že môže tvoriť predmet BSM. Členský podiel ku dňu zániku BSM teda zostáva naďalej spoločným majetkovým právom manželov. Ak by v čase do
troch rokov od zániku BSM žalobcu a poručiteľky došlo k zrušeniu práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, patril by členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Treba zdôrazniť, že členský podiel v družstve, ako pôvodné spoločné majetkové právo manželov sa stáva majetkovým právom jedného z rozvedených manželov len vo vzťahu k družstvu ( k tretím osobám ) a táto skutočnosť nič nemení na tom, že členský podiel zostáva naďalej ku dňu zániku BSM spoločným majetkovým právom manželov, lebo zrušením práva spoločného nájmu a zániku spoločného členstva v družstve nedochádza k jeho vyporiadaniu. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi zostáva vyporiadať jeho hodnotu a to do troch rokov od zániku manželstvu, či už v rámci dohody o vyporiadaní BSM alebo rozhodnutím súdu na návrh podaný na súde v tejto lehote niektorým z rozvedených manželov, a to podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Po uplynutí tejto lehoty vykonať vyporiadanie členského podielu v rámci režimu BSM už nie je možné, potom platí, že BSM bolo vyporiadané formou nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Keďže členský podiel nepochybne predstavuje majetkovú hodnotu z hľadiska tohto zákonného ustanovenia ho treba zahrnúť medzi tzv. ostatné majetkové práva, ktoré sú pre manželov spoločné a pre toto právo primerane platí, že sa transformovalo do režimu podielového spoluvlastníctva a že podiely oboch sú rovnaké.
79. V prejednávanej veci právo na vyporiadanie spoločného členského podielu žalobcu a poručiteľky, ktorí sa nedohodli na zrušení práva nájmu družstevného bytu a na tom, kto z nich bude naďalej byt užívať ako výlučný nájomca a člen družstva, a o ich spoločných právach vo vzťahu k bytovému družstvu sa nerozhodlo podľa § 705 ods. 2 veta druhá OZ v lehote troch rokov ustanovenej v § 149 ods. 4 OZ, nemôže premlčať skôr, než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a k určeniu, kto bude byt ďalej užívať ako výlučný člen družstva. Všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 OZ potom začne plynúť dňom nasledujúcom po tom, čo k takému zrušeniu práva došlo.
80. Smrťou poručiteľky - X.X.XXXX - došlo k zániku spoločného nájmu bytu a keďže sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva žalobcu a poručiteľky, zostal členom družstva žalobca, ktorému patrí členský podiel ( § 707 ods. 2 OZ per analogiam ). V súlade s § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom potom, čo k takémuto zrušeniu došlo, t. j. od 8.6.2011, táto uplynula ku dňu 9.6.2014 ( posledný deň lehoty pripadol na nedeľu a podľa § 122 ods. 3 OZ tak posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň ) a keďže návrh na prejednanie hodnoty členského podielu po poručiteľke bol dedičmi podaný dňa 15.10.2014, uplynula všeobecná trojročná premlčacia lehota a teda námietka premlčania vznesená žalobcom ohľadom nároku dedičov na náhradu hodnoty členského podielu je dôvodná.
81. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
82. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi stranami sporu musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
83. Zhrnúc vyššie uvedené, majúc za to, že žalobca v konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to, že inak ako žalobou nemohol odstrániť jeho neistotu v jeho právnom stave a určovacia žaloba za daného stavu bola jediným prostriedkom súdnej ochrany, pričom určovací výrok súdu je nevyhnutný na nepojatie predmetného nároku na zostatkovú hodnotu členského podielu do
dedičstva a majúc zato, že žalovanými ako dedičmi po poručiteľke bola popieraná existencia práva žalobcu na členský podiel, súd žalobe žalobcu, ktorým sa domáhal negatívneho určovacieho petitu, v celom rozsahu vyhovel.
84. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
85. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
86. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
87. V spore mal žalobca úspech čiastočný, jeho neúspech predstavuje procesné zavinenie zastavenia konania v časti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP pre jeho čiastočný úspech v spore a žalovaní majú voči žalobcovi tiež nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže procesne zavinil zastavenie konania v časti. Aj žalovaní procesne zavinili zastavenie konania o ich protižalobe a preto by v tomto prípade trovy konania patrili žalobcovi ( § 256 ods. 1 CSP ). 88. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V spore bol pomer úspechu a neúspechu strán sporu rovnaký a súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
89. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
90. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
91. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
92. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb., v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.
93. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 9 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
94. O vrátení zaplateného súdneho poplatku žalovaným súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).