Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/105/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, Š. V. XXX, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy 700.000 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C 111/2016-77 zo dňa 23.3.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobkyňa sa v konaní domáha náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady škody v súvislosti so smrťou svojej matky G. T..

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom z 26.2.2016 rozhodol cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. “

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala ochrany proti (podľa jeho názoru) neoprávnenému zásahu do osobnostných práv jej matky, ku ktorému malo dôjsť z dôvodu násilnej smrti jej matky (článok 14 žaloby) a do osobnostných práv žalobkyne ako osoby poškodenej trestným činom z dôvodu usmrtenia jej matky. Ochrany sa domáhala vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a vo forme poskytnutia hodnoty človeka vyčíslenej znalcami vo výške 332.144,68 eur, odškodnenia za poškodenie trestným činom usmrtenia jej matky vo výške 10.000 eur a sumy 357.855,32 eur ako odškodnenie za nepotrestané a ututlávané trestné činy. Žalobkyňa okrem toho namietala procesné zlyhanie zamestnanca matriky, falšovanie zdravotných záznamov pri nárokov štátnej nemocnice, klamstvá pri previerke štátneho kontrolného úradu.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žalovaný nemá v konaní vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobkyňa v skutkových okolnostiach žaloby popisuje falšovanie úradných dokumentov zlyhanie zamestnanca

matriky, falšovanie zdravotných záznamov primárkou štátnej nemocnice, pochybeniami štátneho kontrolného úradu, zlyhanie zamestnancov kremačnej spoločnosti žaluje však Slovenskú republiku. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a pasívnu legitimáciu nesie ten kto spôsobil tento neoprávnený zásah, a koho v žalobe označuje však žalobkyňa nežaluje. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Táto predmetná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, splnená nebola. Ak žalobkyňa namieta nesprávny postup v nevykonaní pitvy, v tom prípade nie je daná pasívna legitimácia žalovaného, samotná žalobkyňa namieta postup pracovníkov nemocnice, prípadne zamestnancov pohrebnej služby, ktorí nie sú zamestnancami štátu. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bola aj tá skutočnosť, že žalobkyňa pred podaním žaloby nepodala u žalovaného písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

5. Poukázal na ustanovenia § 11, § 12, ods. 1,2,3, § 13, ods. 1,2,3, § 15, § 16 OZ, § 3,ods. 1,2, § 5, ods. 1, § 6, ods.1,2,3, § 9, ods. 1,2, § 15, ods. 1, § 17, ods. 1,2,3 zák. č. 514/2003 Z.z..

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255, ods. 1,2 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Obsah odvolania žalobkyne, vyjadrenia žalovaného.

7. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedla, že žalovaný bol súdnom konaní zastúpený pred súdom neoprávnenou osobou. JUDr. Ing. Birčáková nebola poverená na zastupovanie Generálnej prokuratúry. Súd sa dopustil diskriminácie žalobkyne vyhlásením rozsudku v čase jej neprítomnosti na pojednávaní, pričom mal vedomosť o jej nepriaznivom zdravotnom stave. O tom svedčí fakt, že súd 3x po sebe, z dôvodu jej zlého zdravotného stavu a hospitalizácie preložil prvé pojednávanie v tejto veci. V deň pojednávania dňa 23.3.2017 sa nemohla osobne dostaviť z dôvodu, že dňa 21.3.2017 (dva dni pred pojednávaním) náhle utrpela patologickú zlomeninu panvovej kosti, pri základnom ochorení karcinómu prsníka. Bola RZP privezená na chirurgiu, ostala ležiaca a doposiaľ pretrváva liečba tohto ochorenia. Pretože bola nechodiaca a trpela bolesťami, nemala možnosť z lôžka nemocnice oznámiť súdu túto skutočnosť. Dňa 27.3.2017, teda v prvý pracovný deň po prepustení z nemocnice zaslala na podateľňu Okresného súdu v Prešove mailom krátke ospravedlnenie a priložila som k nemu lekársku správu, ktoré dokazuje, že utrpela zlomeninu bedrovej kosti. Podateľňa Okresného súdu Prešov mala povinnosť tento môj mail bezodkladne doručiť sudkyni, k súdnemu sporu 12C/111/2016. V čase vyhotovenia rozsudku sudkyňa už musela byť podateľňou oboznámená o prijatí tohto mailu, čiže bola riadne oboznámená s dôvodmi jej neprítomnosti na prvom pojednávaní. V ďalšom odvolateľka poukázala na ňou vnímané pochybenia súdnej znalkyne v trestnom konaní ČVS:ORP-680/1-OVK-PO-2008, na konaní vedené na Okresnom súde Galanta sp.zn. 23C/176/2010, pochybenie Okresnej prokuratúry a OR PZ Prešov vydali II. v uznesení OR PZ Prešov o začatí tr. stíhania na neznámeho páchateľa pre prečin usmrtenia G. T. a v trestnom konaní, v konaní na Okresnom súde v Galante v súdnom konaní sp.zn. 5C/119/2011, súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp.zn. 38C/47/2009. Má za to, že uplatnenie jej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôvodné a opodstatnené. Okrem celoživotnej traumy z násilnej smrti matky poukazuje na fakt, že celý prípad okolo zohavenia, usmrtenia a následného falšovania prípadu a príčin smrti mojej matky má na jej dovtedy vynikajúci zdravotný stav už dlhoročne veľmi negatívny vplyv. Od r. 2008, kedy sa skutok stal, podala celkom viac ako 1600 rôznych oznámení, podnetov na prešetrenie, odvolaní voči nepravdivým uznesenia úradov činných v trestnom konaní, ale aj súdov, osobne vycestovala a popodávala do podateľne úradov činných v trestnom konaní podnety, ktoré zakaždým skončili v rukách tých istých osôb, pôsobiacich v Meste Prešov, miestne príslušnom na konanie v tejto veci. Tam sa prípad zakaždým ututlal. V máji 2017 jej diagnostikovali zhubné onkologické ochorenie a v júni 2017 sa podrobila operácii v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Diagnóza: C 50.9, zhubný nádor. Odvtedy podstupuje liečbu rakovinového ochorenia a je presvedčená, že jej nádorové ochorenie bolo vyvolané v dôsledku stresu, práve v dôsledku náhlej a krutej smrti matky a z dôvodu zmanipulovaných uznesení úradov činných v trestnom konaní, ktorí sabotujú prešetrenie prípadu a potrestanie vinníkov, ututlávajú dôkazy a bagatelizujú jasné indície, a to doslova na všetkých stupňoch prokuratúry, pôsobiacej na Slovensku.

Žiada, aby za tento jej zdravotný stav sa zodpovedal štát. Štát financuje činnosť a chod všetkých úradov činných v trestnom konaní, ale nikto z nich si nesplnil povinnosť vyriešiť násilnú smrť jej matky. Poukázala na rozsudok Krajského súdu Trnava, sp.zn. 25Co/123/2016-410, kde sa uvádza obrovské množstvo pochybení nemocnice počas hospitalizácie jej matky, na ktorej hospitalizáciu upozornila aj ÚDZS, podaním zo dňa 19.3.2009. Na tom základe vyhotovil ÚDZS zmanipulovaný záznam z previerky, v ktorom klamal, že žiadne pochybenie nezistil ani v nemocnici a ani na svojom pracovisku patológie Prešov. Ale Okresný súd v Galante zistil pochybenia nemocnice, čo len dokazuje, že ÚDZS sústavne klame, aj žalobkyňu a aj súdy.

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku tento navrhol potvrdiť ako vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku nie je dôvodné, odvolanie proti uzneseniu dôvodné je.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Predmetom konania tak, ako ho vymedzila žalobkyňa je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

12. Súd zamietol návrh žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Ustanovenia § 11 a nasl. poskytujú právny základ aj nároku na náhradu i nemateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. V prípade, že interpersonálne väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zasahuje protiprávne i objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby, objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby, a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V takýchto prípadoch je daná aktívna legitimácia tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, lebo právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby. Pasívne legitimovaným je v takom prípade subjekt, ktorý neoprávnený zásah spôsobil ( pôvodca zásahu).

13. Je potrebné súhlasiť so záverom súdu, že žalovanému v tomto konaní nesvedčí pasívna vecná legitimácia pre uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie ( 332.144, 68 Eur za hodnotu usmrteného človeka a 10.000 Eur ako odškodnenie osoby postihnutej smrťou matky). Ako to vyplýva zo spisu, ujma žalobkyni mala vzniknúť v súvislosti so smrťou jej matky v zdravotníckom zariadení, kde podľa jej názoru došlo k mnohým pochybeniam personálu nemocnice v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V takomto prípade žalovaný - Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou nemôže byť za toto konanie zodpovedná, a teda nesvedčí jej pasívna vecná legitimácia. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, či sa žalobkyňa domáhala rovnakého nároku voči

zdravotníckemu zariadeniu, ale poukazuje na existenciu viacerých súdnych rozhodnutí, v ktorých bolo práve zdravotnícke zariadenie zaviazané na náhradu nemajetkovej ujmy v prípadoch preukázania všetkých predpokladov ich zodpovednosti.

14. Odvolateľka vo svojom odvolaní napáda záver súdu o zamietnutí nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá jej mala vzniknúť v trestnom konaní a v konaní pred súdmi v dôsledku nesprávneho úradného postupu, alebo vydania viacerých nezákonných rozhodnutí. Jedným z dôvodov, pre ktorý súd zamietol nárok v tejto časti bola skutočnosť, že žalobkyňa si pred začatím konania nepodala u žalovaného žiadosť o predbežné prejednanie nároku podľa § 15 cit. zákona.

15. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom u príslušného orgánu je jednaním medzi poškodeným účastníkom na strane jednej a štátom zastupovaným príslušným ústredným orgánom na strane druhej, ktoré má cieľ dosiahnuť zmierčie vyriešenie veci. V zákone č. 514/2003 Z. z. nie je ustanovenie, ktoré by spôsob tohto prejednania upravovalo alebo odkazovalo v tomto smere na iný predpis. Z ustanovení štvrtej časti zákona č. 514/2003 Z. z. je možno výkladom vyvodiť, že zákonodarca inštitútom predbežného prejednania nároku upravil neformálny postup príslušného orgánu, ktorý buď požadovaný nárok uspokojí a náhradu poskytne, alebo nie. Možno teda povedať, že ide o jednanie neformálneho rázu, ktoré v kladnom prípade končí spravidla dohodou, podľa ktorej dochádza buď k úplnému alebo aspoň čiastočnému uspokojeniu nároku. Faktické uspokojenie alebo neuspokojenie nároku príslušným orgánom štátnej správy je výsledkom procesu, pri ktorom tento orgán hodnotí žiadosť samú a k nej pripojené doklady a je teda výsledkom rozhodovacieho procesu. Zo znenia ust. § 16 ods. 1 v spojení s ust. § 15 ods. 1 treba vyvodiť, že príslušný orgán neprejednáva predbežný nárok na náhradu škody v konaní podľa ust. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nevydáva o tom rozhodnutie, ale ako bolo uvedené, v stanovenej lehote nárok buď uspokojí alebo neuspokojí.

16. Hoci zákon v § 16, ods. 2 umožňuje, aby sa poškodený domáhal svojho nároku na súde aj v prípade, ak príslušný orgán jeho žiadosť neprerokuje, je potrebné splnenie minimálnej podmienky, ktorou je podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne. (viď. tiež napr. rozsudok KS Bratislava, sp.zn. 3Co 106/2013). Žalobkyňa v konaní nepreukázala, ani z listinných dôkazov v spise nevyplýva, že u žalovaného podala písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, resp. sa u neho akýmkoľvek spôsobom domáhala náhrady škody pred podaním žaloby. Vzhľadom k tomu je potrebné skonštatovať, že ku dňu rozhodovania súdu nie je splnená podmienka prípustnosti súdneho konania o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z..

17. Je potrebné súhlasiť aj so záverom súdu, že okrem nesplnenia podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody nie sú splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorou v prvom rade je zákonný predpoklad, že právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Ako to vyplýva z listinných dôkazov, žiadne z rozhodnutí, z ktorých žalobkyňa svoj nárok odvodzuje, nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť. Trestné konanie vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove , odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-680/1-OVK-PO-2008 bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci ( čl. 61-63 spisu). Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove sp.zn. 1/2Kpt 481/10-65 z 17.5.2012 zamietol sťažnosť poškodenej Y. B. ako nedôvodnú ( čl. 64-66 spisu). Ak žalobkyňa namieta nesprávny úradný postup, z obsahu jej podaní nie je zrejmé, v čom konkrétne mal tento nesprávny úradný postup spočívať. Samotné tvrdenie, že orgány činné v trestnom konaní si neplnili povinnosti, účelovo, tendenčne a nesprávne postupovali vo vyšetrovaní nie je postačujúce pre prijatie záveru o tom, že ide o nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého žalobkyni bola spôsobená ujma. Skúmanie okolností, či v priebehu trestného konania došlo k procesným pochybeniam bolo predmetom odvolacieho prieskumu, ktorého výsledkom bolo zamietnutie sťažnosti žalobkyne ako poškodenej.

18. Odvolateľka namieta aj procesné pochybenia súdu. Podľa jej názoru za žalovaného v konaní vystupovala osoba, ktorá nemala splnomocnenie na zastupovanie. Ako to vyplýva z čl. 44 spisu, generálny prokurátor SR opatrením poveril zastupovaním Generálnej prokuratúry SR v plnom rozsahu v občianskom súdnom konaní pred súdmi JUDr. Miriam Birčákovú, prokurátorku Okresnej prokuratúry Prešov, ktorá sa konania v mene žalovaného aj zúčastnila. Odvolacia námietka o nedostatku splnomocnenia osoby konajúcej v mene žalovaného ja preto nedôvodná.

19. Ďalšia odvolacia námietka žalobkyne smeruje proti postupu súdu, ktorý pojednávanie vo veci uskutočnil dňa 23.3.3017 v jej neprítomnosti, pričom podľa jej názoru súd týmto postupom porušil jej procesné práva a v konečnom dôsledku jej odňal možnosť konať pred súdom.

20. Sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv strán sporu v súlade so zachovaním práva na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, legitímneho očakávania strán, ako aj v súlade s ústavným a eurokonformným výkladom zákona (čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

21. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Obsahom práva na súdnu ochranu je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok (aktuálne Civilný sporový poriadok) priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (Nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 102/04 zo dňa 14.4.2004, rozsudok NS SR 5, sp.zn. Cdo 93/00 zo dňa 25.10.2000).

22. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

23. O naplnenie žalobkyňou tvrdeného odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Ako to vyplýva z obsahu spisu, súd vo veci nariadil pojednávanie na 25.10.2016, ktoré bolo odročené na návrh žalobkyne z dôvodu jej práceneschopnosti po operácii. Zároveň žalobkyňa oznámila súdu, že jej PN bude trvať do konca roka 2016 . Následne súd nariadil pojednávanie na 17.1.2017, ktorý bol na žiadosť žalobkyne vzhľadom na jej závažný zdravotný stav odročený na 23.3.2017. Na termín pojednávania sa žalobkyňa nedostavila, napriek tomu, že doručenie predvolania mala riadne a včas vykázané. Súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti podľa § 180 CSP. Podaním z 28.3.2017 ( čl. 75 spisu), t.j. až po pojednávaní, žalobkyňa súdu predložila prepúšťaciu správu, z ktorej vyplýva, že v deň konania pojednávania bola hospitalizovaná a to v čase od 21.3.2017 do 23.3.2017. Z obsahu prepúšťacej správy vyplýva, že žalobkyňa dňa 21.3.2017 utrpela bolestivú zlomeninu panvy. Keďže v čase konania pojednávania súd nemal vedomosť o hospitalizácii žalobkyne, nemožno mu vytknúť, že vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Odvolací súd vzhľadom na závažný dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa nemohla na pojednávanie dostaviť a svoju neprítomnosť zo zdravotných dôvodov včas ospravedlniť, preskúmal otázku, či žalobkyňa vzhľadom na svoju neprítomnosť na ústnom prejednaní veci bola, resp. mohla byť ukrátená na svojich právach do tej miery, že by to malo za následok znemožnenie realizácie jej procesných práv podľa vyššie uvedených kritérií. Ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobkyňa viacerými písomnými podaniami doplnila svoju žalobu listinnými dôkazmi, bola poučená o svojich procesných právach a povinnostiach, bola upovedomená o postúpení veci, bolo jej doručené uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, boli jej včas a riadne doručené predvolania na pojednávania, vyjadrenia žalovaného. Vzhľadom na dôvod pre zamietnutie žaloby, ktorým je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a nesplnenie povinnosti podať žiadosť o predbežné prejedanie nároku, ako aj absenciu predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , ako aj vzhľadom k listinným dôkazom obsiahnutým v spise je možné konštatovať, že prejednanie veci v neprítomnosti žalobkyne na pojednávaní je síce možné vzhľadom k okolnostiam považovať za porušenie jej procesných práv, avšak táto okolnosť nemala za následok privodenie nepriaznivejšieho výsledku konania pre ňu. Preto rešpektujúc osobitosti prípadu má odvolací súd za to, že nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom a porušeniu jej práva na spravodlivé prejednanie veci.

24. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému trovy nevznikli, a preto mu ich náhrada priznaná nebola.

26. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).