Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/24/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o. so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 747 231, zastúpený Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o. so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.536,50 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/80/2015-100 zo dňa 28.9.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/80/2015-100 zo dňa 28.9.2015 mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.536,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.867,50 EUR od 10.08.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.669,- EUR od 12.07.2014 do zaplatenia, príslušenstvo pohľadávky vo výške 164,48 EUR, súdny poplatok vo výške 272,- EUR a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške 932,52 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) prvým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 867,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 2 867,50 EUR od 10.08.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 272,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 430,56 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 172,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 430,56 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol tak s poukazom na §§ 1, 261 ods. 1, 9, 369 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len , §§ 422 ods. 1, 517 ods. 1, 2, 524, 525 ods. 1, 663, 671 ods. 1, 788 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len , §§ 4 ods. 2 písm. b), 11 ods. 7 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len PZP). V odôvodnení svojho rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 30.03.2015, doručenou súdu dňa 31.03.2015 voči žalovanému vydania rozsudku, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.536,50 EUR s úrokom z omeškania a náhrady trov konania, a to z dôvodu neuhradenia nákladov na nájom motorového vozidla v rámci poistného plnenia a náhradu za znehodnotenie motorového vozidla. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 24.04.2014 došlo k dopravnej nehode motorových vozidiel pána D. L. - osobné

motorové vozidlo A. F., Y.: T. XXX R. a pani K. A., ktorá bola vinníkom dopravnej nehody. Vinník mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, u ktorého si náhradu škody uplatňoval poškodený. Poistná udalosť bola registrovaná pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedenej poistnej udalosti bol poškodený nútený za účelom výkonu svoje podnikateľskej činnosti si vypožičať náhradné motorové vozidlo, po dobu 62 dní - ako doba trvania opravy motorového vozidla od 25.04.2014 - 26.06.2014. Za dobu požičania motorového vozidla, vrátené bolo 26.06.2014, prenajímateľ fakturoval poškodenému sumu 4.278,- EUR. Žalovaný len čiastočne uhradil požičovné v rozsahu 1.410,50 EUR, nakoľko neuznal skutočnú cenu požičovného vo výške 65,- EUR a neuznal aj celú dobu vypožičania. Dôvodom bola skutočnosť, že oprava bola ukončená 09.06.2014, avšak z dôvodu nesúčinnosti žalovaného nebol vydaný krycí list, a preto nebolo možné si motorové vozidla po oprave prevziať zo strany poškodeného. Až po oslovení poisťovne, u ktorej mal poškodený dohodnuté havarijné poistenie, táto krycí list vydala 26.06.2014, deň, kedy bolo motorové vozidlo vydané poškodenému. Vo zvyšku 2.867,50 EUR zostala dlžná suma neuhradená, pričom žalobca má za to, že ide zo strany žalovaného o účelové konanie. Poškodený D. L. postúpil predmetnú pohľadávku spočívajúcu v neuhradení škody v sume 4.536,50 EUR na žalobcu. Ohľadne ceny výpožičného žalobca uviedol a preukázal, že cena 69,- EUR (pôvodne cena 115,- EUR po zľave 69,- EUR) je cenou obvyklou aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vypožičateľ nemusel zložiť depozit a výpožičné platil až po vrátení náhradného motorového vozidla do požičovne. Obvyklosť ceny vidí žalobca v tom, že obvyklá cena predstavuje cenové pásmo od najlacnejšieho výpožičného až po najdrahšie s ohľadom na režim úhrady ceny výpožičného po vrátení vozidla bez zloženia depozitu. Ako listinné dôkazy predložil cenník autopožičovne A. A.L. a Alpha SK s.r.o.; cenníky autopožičovní zväčša nie sú umiestnené na internete. Žalobca si v súvislosti s uvedenou poistnou udalosťou uplatnil aj nárok na vyplatenie znehodnotenia vozidla, ku ktorému došlo v dôsledku dopravnej nehody. V zmysle znaleckého posudku č. 51/2014 bola poškodenému znehodnotením vozidla opravou spôsobená škoda na motorovom vozidle vo výške 1.669,- EUR. V súvislosti s uvedeným si žalobca uplatňuje voči žalovanému aj nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku, a to v sume 164,58 EUR, uplatnené ako príslušenstvo pohľadávky. Žalobca tvrdí, že má nárok na náhradu požičovného za celú dobu, nakoľko daný priebeh likvidácie poistnej udalosti poškodeného vozidla nevedel ovplyvniť, pričom splnil všetky povinnosti. Náhradné motorové vozidlo vrátil okamžite ako mu bolo oznámené, že poistná udalosť je zlikvidovaná. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný mal poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Za skončenie prešetrovania žalobca považuje dátum uvedený v liste označenom ako „ Oznámenie o poistnom plnení“, v ktorom bolo konštatované, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené 24.07.2014.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 07.07.2015, v ktorom uviedol, že obvyklá cena zapožičania ekonomickej triedy porovnateľného motorového vozidla, ako bolo prenajaté vozidlo, predstavuje 45,50 EUR/deň. Z tohto dôvodu znížil nárok žalobcu. K nároku žalobcu k údajnému znehodnoteniu motorového vozidla opravou vo výške 1.669,- EUR uviedol, že tento nie je krytý rozsahom poistného krytia vymedzeného v ustanovení § 4 zákona č. 381/2001 Z.z.. Naopak, mal za to, že opravou motorového vozidla došlo k jeho zhodnoteniu. Ohľadne doby zapožičania namietal, že táto nebola účelná, nebolo preukázané, že poškodený ako predchodca žalobcu nevyhnutne potreboval motorové vozidlo pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, a teda lehota 31 dní, ktorú žalovaný uznal ako účelnú, zahŕňa aj prestoje v servise. Oponoval, že z povinného zmluvného poistenia sa uhrádza skutočná škoda, čo nie je nárok žalovaného na náhradu škody. Na základe uvedeného považuje nárok žalobcu za nedôvodný, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

3. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorú likvidoval žalovaný tak, že poskytol poistné plnenie, avšak sporným zostal nárok žalobcu ako nadobúdateľa pohľadávky poškodeného pri dopravnej nehode ako nevyplatenej náhrady za požičanie náhradného motorového vozidla a nárok za znehodnotenie motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej aj ako „Zmluva“) je zrejmá identifikácia pohľadávky uvedená v čl. I. Zmluvy, čo do právneho titulu ako aj výšky. Postúpenie pohľadávky bolo medzi účastníkmi dohodnuté v čl. III. ako bezodplatné, čo nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z obsahu predmetnej Zmluvy nevyplývajú také dojednania, ktoré by boli spôsobilé privodiť neplatnosť daného právneho úkonu. Z dokladu o zaplatení - pokladničný blok z 12.12.2014 je osvedčené zaplatenie

požičovného prenajímateľovi. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným je preukázané, že žalobca sa domáhal plnenia od žalovaného z titulu povinného zmluvného poistenia, avšak z dôvodu prieťahov na strane žalovaného si žalobca škodu uplatnil prostredníctvom havarijného poistenia, avšak voči žalovanému si uplatnil nárok na neuhradenú spoluúčasť a náklady na odťah a znehodnotenie motorového vozidla. Z predloženého obsahu e-mailov je zrejmé, že žalovaný konal nesúčinne a neústretovo v tejto právnej veci. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 25.07.2014 je zrejmé, že likvidácia bola ukončená 24.07.2014 s priznaním náhrady za zapožičanie náhradného vozidla, ktorá bola krátená zo strany žalovaného ako doba trvania nájmu a výška nájomného, za obvyklú cenu prenajímateľ považoval cenu 45,50 EUR na deň. Dlžná suma (neuhradená časť nároku žalobcu je 2.867,50 EUR ako rozdiel priznané, 31 dní x 45,50 EUR a nárok 62 dní x 69,- EUR - vyplatené 1.410,50 EUR).

4. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nesporná bola existencia záväzkového zmluvného vzťahu riadiaceho sa ustanoveniami s ohľadom na charakter subjektov a právnou úpravou poistenia obsiahnutou v OZ. Nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie čiastočne plnil. Súd považoval náklady na zapožičanie náhradného vozidla za skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 ako ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. V danom prípade aplikáciou ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) PZP poisťovňa (žalovaný) z titulu poistenia by plnila aj nároky vzniknuté v dôsledku škody na veci, čo pripúšťa záver aplikácie aj pre následné škody, ktoré vzniknú v dôsledku škody na veci samej. Ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniku škody. Z uvedených zistení vyplýva, že žalovanému neprislúcha nárok na krátenie poistného plnenia, a teda poistné plnenie vo výške požadovanej žalobcom, je v súlade s právnymi predpismi. Z ustálenej súdnej praxe, z ktorej súd pri rozhodovaní čerpal, uviedol rozsudok NS ČR z 30.11.1990 sp. zn. 1 Cz 86/90, R7/1992 „Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie, resp. prenájom osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.“ Ohľadne účelnosti dĺžky doby, po ktorú mal poškodený náhradné motorové vozidlo zapožičané, súd s ohľadom na vyššie uvedené má za to, že účelom zákona má byť zabezpečenie primeraného komfortu poškodeného, ktorý sa bez svojho zavinenia stal poškodeným, a teda nemá byť na svojich oprávneniach obmedzovaný, a preto podľa názoru súdu je doba zapožičania do momentu ukončenia likvidácie poistnej udalosti primeraná aj v súlade s dobrými mravmi. V danom sa súd odvoláva na rozsudok NS ČR z 25.05.2006, sp. zn. 32 Odo 674/2005 „ Náklady na vypožičanie automobilu za dobu po skončení opravy poškodeného vozidla nemožno pokladať za náklady, ktoré poškodený v súvislosti so vznikom škody účelne vynaložil, teda za primerané náklady spojené s používaním náhradného vozidla, rovnako náklady za požičanie automobilu vyššej triedy nie sú účelne vynaloženými nákladmi.“ Z uvedeného je a contrario zrejmé, že súdna prax akceptuje za primerané zapožičanie trvajúce po dobu opravy, teda v danom prípade analogicky za dobu šetrenia poistnej udalosti (likvidácie ). Je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že ak sa poškodený dozvie o ukončení likvidácie 09.05., nie je spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi od neho požadovať, aby okamžite v danej chvíli vrátil zapožičané vozidlo. V tomto súd prihliada na primeranú dobu vrátenia na deň 26.06.2014, vzhľadom k tomu, že krycí list bol vydaný 25.06.2014, ako uvádza v e-mailovej komunikácii žalobcu. Ohľadne výšky ceny nájmu (požičovného) súd má preukázané listinnými dôkazmi žalobcu (cenníky autopožičovní) ako aj s ohľadom na skutočnosť neporovnateľných podmienok nájmu, že cena stanovená žalobcom je cenou obvyklou. Žalovaný nepreukázal, z akého vecného základu vychádzal pri určení obvyklej ceny nájmu, ktorú deklaroval. Ohľadne nároku za znehodnotenie poškodeného motorového vozidla, vo výške určenej za základe výpočtu predloženého žalobca na základe Znaleckého posudku v sume 1.669,- EUR mal súd za to, že z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má škodca i poškodený právo, aby poisťovňa uhradila za škodcu zákonom presne vymedzené nároky poškodeného, teda tak ako sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. zákona PZP. A contrario teda ak ide o nároky, ktoré nie sú vymedzené v citovanom ustanovení zákona, môže si ich poškodený uplatniť len voči škodcovi. Nárok definovaný ako znehodnotenie motorového vozidla nie je ani vecne, ani gramaticky uvedený v nárokoch v zmysle § 4 ods. 1 zákona PZP. Z uvedeného má súd za to, že uplatnený nárok voči žalovaného nie je možné priznať. Taktiež sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že došlo k znehodnoteniu poškodeného motorového vozidla, nakoľko nie je možné

akceptovať vo všeobecnosti tvrdenie, že cena motorového vozidla sa po poškodení dopravnou nehodou zásadne znižuje. Práve naopak, zo strany poisťovní sa uplatňuje nárok na amortizáciu ako koeficient zvýšenia/zhodnotenia ceny motorového vozidla. Uvedená argumentácia však nemá vplyv na názor súdu, že predmetný nárok nie je nárokovateľným plnením z titulu povinného zmluvného poistenia ako náhrada škody vzniknutej poškodením motorového vozidla. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní so splatnosťou poistného plnenia, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, a to vo výške dlžnej sumy počnúc dňom omeškania, teda 15. dňom po doručení oznámenia o ukončení šetrenia, čo je 10.08.2014. V danom prípade mal súd za to, že s ohľadom na charakter subjektov právneho vzťahu - ide o podnikateľské subjekty, teda riadiacou sa ustanoveniami Obchodného zákonníka, ak nie je ustanovené inak. Na základe aplikácie ustanovenia § 261 ods. 1, 9 OBZ, pre konanie ohľadne omeškania sa dlžníka s plnením povinnosti voči veriteľovi súd aplikuje predmetné ustanovenia OBZ, avšak s prihliadnutím na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba v tam uvedených konaniach, ktoré sa nevzťahujú na charakter tohto konania. Na základe uvedeného, kedy by výpočet sadzby úroku z omeškania bol vyšší ako nárok uplatnený žalobcom, pre súd je záväzný návrh žalobcu v časti úrokov z omeškania. Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, nepreukázal porušenie povinností zo strany žalobcu, a nárok žalobcu vyhodnotil ako v časti dôvodný a preukázaný, a preto zaviazal žalovaného na doplatenie sumy kráteného plnenia v rozsahu 2.867,50 EUR s príslušenstvom, čím žalobe v časti vyhovel a vo zvyšnej časti ohľadne nároku za znehodnotenie motorového vozidla zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca mal úspech v konaní na 63 %, súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanému v tomto pomere. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 272,- EUR podľa položky 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, teda v sume 172,- EUR ako aj náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení § 10 a nasl. vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 430,56 EUR špecifikované ako 3 právne úkony á 111,21 EUR a 3x á 8,39 EUR (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní 28.09.2015). Právny zástupca žalobcu žiadal o uhradenie súdneho poplatku na č.ú. XXXX XXX XXX/ XXXX, vedený H. W. R. K..E.. a náhradu trov právneho zastúpenia na č.ú. XXXXXXXXXX/XXX vedený v F. R., K..E... 5. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to voči výroku rozsudku, ktorým súd zamietol nárok žalobcu vo výške 1.669,- Eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.669,- EUR od 12.07.2014 do zaplatenia, ktorý predstavoval náhradu škody vo forme znehodnotenia hodnoty motorového vozidla v dôsledku opravy vozidla po dopravnej nehode, ako aj nárok na náhradu nákladov spojených s vyhotovením znaleckého posudku vo výške 164,58 EUR. Žalobca uviedol, že jedným z uplatňovaných nárokov bola aj náhrada škody za znehodnotenie poškodeného motorového vozidla opravou, ktorú však súd vyhodnotil ako nedôvodnú. So záverom súdu nesúhlasí. Okresný súd Bratislava I v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že nárok vo forme znehodnotenia motorového vozidla nie je vymedzený v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto ho nie je možné priznať. Odvolateľ má za to, že znehodnotenie motorového vozidla opravou v dôsledku dopravnej nehody, jednoznačne predstavuje škodu na strane vlastníka motorového vozidla, keďže dochádza k zníženiu majetkovej hodnoty vozidla. Skutočnosť, že došlo k znehodnoteniu poškodeného motorového vozidla, a teda k vzniku škody, preukázal žalovaný aj Znaleckým posudkom, ktorý bol predložený ako listinný dôkaz v rámci prvoinštančného konania. Je všeobecne známe, že motorové vozidlo po nehode nemá ani po jeho oprave v značkovom servise rovnakú hodnotu, ako by malo rovnaké motorové vozidlo, ktoré nebolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody. Aj napriek kvalitne vykonanej oprave vozidlo v dôsledku predchádzajúcej dopravnej nehody získava status tzv. „búraného auta". Na trhu s motorovými vozidlami je možné predať tzv. „búrané" motorové vozidlo za výrazne nižšiu cenu ako vozidlo „nebúrané", čím vzniká jeho majiteľovi škoda, a teda úbytok hodnôt v jeho majetkovej sfére. V tejto súvislosti platí priama úmera v tom, že o čo závažnejšie bolo poškodenie vozidla, o to viac stráca ojazdené vozidlo na svojej hodnote, pričom vykonaná oprava nemá na tento úbytok hodnoty vozidla takmer žiadny vplyv. Táto škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vinníkom bol poistník žalovaného, a teda v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP je žalovaný povinný za svojho poistenca takúto škodu žalobcovi nahradiť. Ako uviedol aj znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý bol založený do súdneho spisu, pri oprave poškodenia vozidla, ktorého technický stav je vyšší ako 60.00 % (u predmetného vozidla 82,97 %)

dochádza vždy k jeho znehodnoteniu. V praxi nie je možné nikdy opravou vozidla dosiahnuť technický stav taký, aký bol pred poškodením. Vozidlo opravované po nehode je na trhu s ojazdenými vozidlami porovnateľného veku a v porovnateľnom technickom stave výrazne znevýhodnené a jeho cena je výrazne nižšia v závislosti od rozsahu opravy poškodenia spôsobeného dopravnou nehodou. Poukázal i na to, že súd v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol nesprávny odkaz na ustanovenie zákona o PZP, keď sa odvoláva na § 4 ods. 1 zákona o PZP, pričom toto ustanovenie žiadnym spôsobom nešpecifikuje rozsah nárokov uhrádzaných z povinne zmluvného poistenia. Špecifikácia rozsahu nárokov hradených z PZP upravuje ustanovenie §4 ods. 2 písm. b), ktoré jasne špecifikuje, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Inými slovami, poškodený má v zmysle zákona nárok nielen na preplatenie škody 1-t.j.ceny opravy, ale aj na preplatenie škody 2-t.j. úbytku hodnoty auta v dôsledku existencie opravy na aute. Nárok na náhradu škody vo forme znehodnotenia motorového vozidla opravou celkom jednoznačne spadá pod nároky na náhradu podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, a preto súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Finančné znehodnotenie hodnoty vozidla opravou bolo Znaleckým posudkom preukázateľne vyčíslené, keď znalec napriek vedomosti o cene opravy škodu na vozidle oproti cene opravy navýšil ešte o čiastku 1.669,- EUR, pričom práve táto čiastka predstavuje úbytok hodnoty „búraného" vozidla v porovnaní s vozidlom „nebúraným". Rovnako tak súd nesprávne zamietol uplatňované príslušenstvo istiny vo výške 164,58 EUR, ktoré boli vynaložené na vypracovanie znaleckého posudku, bez ktorého by nebolo možné riadne uplatniť nárok na náhradu znehodnotenia. Súd nesprávne zamietol časť uplatneného nároku, preto žiada, aby bol žalovaný zaviazaný aj na úhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, t.j. aj v časti pomeru 37 %, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 322,99 EUR, ako aj na časť trov konania vo výške 100,- EUR, ktorá predstavuje nepriznaný nárok na náhradu nákladov vo forme zaplateného súdneho poplatku. Žiada preto Krajský súd v Bratislave, aby v právnej veci uvedených účastníkov, č.k.: 28Cb/80/2015 zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti - rozsudok zo 28.09.2015, č.k. 28Cb/80/2015, a to nasledovne: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.669,- EUR, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.669,- EUR od 12.07.2014 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením istiny vo výške 164,58 EUR a nahradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z uhradeného súdneho poplatku vo výške 100,- EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 322,99 EURˇ, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy právneho konania a právneho zastúpenia vzniknuté v odvolacom konaní. Odvolateľ je toho názoru, že v danom prípade ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďže od jeho výsledku závisí možnosť poškodených uplatňovať si nárok na poistné plnenie v prípade znehodnotenia vozidla opravou a tiež budúci postup poisťovní v skutkovo rovnakých prípadoch, ako aj riešenie uplatnenia takýchto nárokov v budúcich súdnych konaniach. Z uvedeného dôvodu žiada, aby odvolací súd pripustil v rámci svojho rozhodnutia možnosť mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania.

6. Proti prvému a druhému výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd zaviazal žalovaného dvakrát, a ešte k tomu v nesprávnej výške k úhrade trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, čím by došlo k bezdôvodnému obohateniu navrhovateľa. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje, aby tento po preskúmaní celej veci napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil podľa zákonného ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku v tom zmysle, že žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný a neopodstatnený zamietne, alebo aby odvolací súd po preskúmaní celej veci napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil podľa zákonného ustanovenia § 221 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné, pričom poukazuje a trvá na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní zo dňa 30.11.2015. Žalobca poukázal na skutočnosť, že je všeobecne známe, že motorové vozidlo po nehode nemá ani po jeho oprave v značkovom servise rovnakú hodnotu, ako by malo rovnaké motorové vozidlo, ktoré nebolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody. Aj napriek kvalitne vykonanej oprave vozidlo v dôsledku predchádzajúcej dopravnej nehody získava status tzv. „búraného auta. Zároveň poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX, podľa ktorého pri oprave poškodenia vozidla, ktorého technický stav je vyšší ako 60.00 %, dochádza vždy k jeho znehodnoteniu.

Súd svoje rozhodnutie ohľadne nároku za znehodnotenie poškodeného motorového vozidla odôvodnil tým, že z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má škodca i poškodený právo, aby poisťovňa uhradila za škodcu zákonom presne vymedzené nároky poškodeného tak, ako sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP"). A contrario teda ak ide o nároky, ktoré nie sú vymedzené v citovanom ustanovení zákona, môže si ich poškodený uplatniť len voči škodcovi. Nárok definovaný v nárokoch ako znehodnotenie motorového vozidla nie je ani vecne, ani gramaticky uvedený v nárokoch v zmysle § 4 ods. 1 zákona o PZP. Vzhľadom na uvedené nie je podľa prvostupňového súdu nárok navrhovateľa nárokovateľným plnením z titulu povinného zmluvného poistenia ako náhrada škody vzniknutej poškodením motorového vozidla. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným stanoviskom súdu poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol nesprávny odkaz na ustanovenia zákona o PZP, keď sa odvoláva na § 4 ods. 1 zákona o PZP, pričom toto ustanovenie žiadnym spôsobom nešpecifikuje rozsah nárokov uhrádzaných z povinne zmluvného poistenia. Zastáva názor, že prvostupňový súd omylom uviedol ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o PZP, pričom mal na mysli ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetné ustanovenie zákona o PZP v rámci odôvodnenia aj citoval. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého nárok žalobcu ohľadne údajného znehodnotenia vozidla nie je krytý rozsahom poistného krytia vymedzeného v § 4 zákona o PZP, považuje za vecne správne a legitímne. Predmetný nárok žalobcu nespĺňa znaky náhrady škody, nakoľko nie je preukázané zmenšenie majetkovej sféry poškodeného o údajné znehodnotenie vozidla vykonanou opravou po dopravnej nehode. Práve naopak, žalovaný v súlade s ustálenou judikatúrou súdov SR zastáva názor, že vykonaním opravy vozidla došlo k jeho zhodnoteniu, keď namiesto pôvodných použitých náhradných dielov boli pri oprave použité nové náhradné diely, čím sa vozidlo na trhu zhodnotilo. Žiada odvolací súd, aby odvolaniu žalobcu nevyhovel.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa stotožnil s názorom súdu v otázke nároku na náhradu škody vo forme znehodnotenia motorového vozidla. Ako už bolo uvedené v odvolaní, pod pojem škoda je možné, a to celkom jednoznačne zaradiť aj znehodnotenie motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody, nakoľko znehodnotením motorového vozidla sa znižuje majetková hodnota poškodeného. Znehodnotenie motorového vozidla je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v ustanovení § 4 ods 2. písm. b) stanovuje, že poškodený má od poisťovateľa nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Znehodnotenie motorového vozidla je skutočnou škodou, nakoľko ide o reálne zníženie majetkových hodnôt poškodeného, čo preukazuje a konkrétne vyčísľuje aj znalecký posudok, ktorý si nechal žalobca vypracovať pre účely uplatnenia pohľadávky od žalovaného. Preto žiada, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na opätovné prejednanie súdu. 9. Žalobca v podaní zo dňa 1.12.2017 k otázke zrejmej nesprávnosti, kedy súd priznal žalobcovi 2x trovy konania uviedol, že v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania nie je účelné a správne vyhovieť požiadavke žalovaného na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v súlade s obsahom žaloby. Zároveň poukázal na nález Ústavného sadu ČR z 19.3.2008 sp. zn. II. ÚS 2221/07 v obdobnej veci: „ z posudku jednoznačně vyplývá jaká byla cena vozidla před jeho poškozením, a že v důsledku opravy, kterou bude vozidlo uvedeno do původního stavu nedojde k jeho zhodnocení, naopak hodnota havarovaného, byť opraveného vozu bude na trhu nižší." Podľa nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 795/16 zo dňa 27.4.2017: „právní názor, podle něhož se vedle nákladů na provedení opravy poškozeného vozidla nelze domáhat náhrady škody odpovídající rozdílu mezi jeho tržní hodnotou před poškozením a po opravě, nerešpektuje principy práva na náhradu škody a zejména se zcela míjí s ekonomickou realitou, přičemž by však mělo platit, že právo jehož výklad a používaní by ekonomickou realitu měo respektovat, protože v opačném případe se stane kontraproduktivní, případně až virtuální. Jsou-li totiž nahrazeny toliko náklady na opravu věci a nikoliv již rozdíl v její tržní hodnote, nepřináší věc svému vlastníku stejný užitek a škoda způsobena protiprávním jednáním mu tak není nahrazena v plném rozsahu." Tiež uviedol, že pod formuláciu § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. dokonca spadá aj oprávnenie poisťovne na odpočítanie nákladov predstavujúcich prípadné zhodnotenie vozidla vykonanou opravou - tzv. amortizácia (samozrejme výlučne v prípadoch, ak takéto zhodnotenie vozidla opravou vznikne

- napr. pri výmene starého prehrdzaveného výfuku, ktorý bolo aj tak potrebné vymeniť za výfuk nový).

Amortizáciu (t.j. zhodnotenie vozidla opravou) pritom poisťovňa desaťročia plošne a protiprávne odpočítava (pretože plošné odpočítavanie je pre poisťovňu výhodnejšie, ako posudzovať každý prípad individuálne), a preto opak zhodnotenia, t.j. znehodnotenie vozidla opravou je takisto súčasťou skutočnej škody vzniknutej poškodením veci (pretože vec má aj napriek vykonanej oprave nižšiu hodnotu ako by mala v prípade, ak by bola opotrebovaná iba vplyvom bežného opotrebenia). Inými slovami majetkové pomery poškodeného sú nižšie ak vlastní vozidlo, ktoré je síce opravené, avšak v minulosti bolo značne nabúrané ako keď vlastní vozidlo, ktoré nebolo v minulosti nabúrané. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto žiada Krajský súd v Bratislave, aby zmenil rozhodnutie súdu a to nasledovne: Žalovaný: KOOPERATTVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 585 441, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 79/B, je povinný zaplatiť žalobcovi: Poistná udalosť s.r.o., sídlo: Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 45 474 231, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 64391/B istinu vo výške 4.536,50 EUR, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.867,50 EUR od 10.08.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.669,- EUR od 11.12.2014 do zaplatenia, príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky vo výške 164,58 EUR, a nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške, a to všetko do 3 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu je potrebné zmeniť. Vzhľadom na to, že súd vo výroku svojho rozhodnutia rozhodol dvakrát o trovách konania, z dôvodu prehľadnosti rozhodnutia súdu bolo potrebné zmeniť rozhodnutie súdu v celom rozsahu, čo je v súlade aj s čl. 17 CSP.

11. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Je nesporné, že dňa 24.04.2014 došlo k dopravnej nehode motorových vozidiel pána D. L. - osobné motorové vozidlo A. F., Y.: T. XXX R. a pani K. A.R., ktorá bola vinníkom dopravnej nehody. Vinník mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, u ktorého si náhradu škody uplatňoval poškodený. V dôsledku poistnej udalosti bol poškodený nútený za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti si vypožičať náhradné motorové vozidlo, po dobu 62 dní ako doba trvania opravy motorového vozidla od 25.04.2014 - 26.06.2014. Za dobu požičania motorového vozidla, vrátené bolo 26.06.2014, prenajímateľ fakturoval poškodenému sumu 4.278,- EUR. Žalovaný uhradil požičovné v rozsahu 1.410,50 EUR, nakoľko neuznal skutočnú cenu požičovného vo výške 65,- EUR a neuznal aj celú dobu vypožičania. Dôvodom bola skutočnosť, že oprava bola ukončená 09.06.2014, avšak z dôvodu nesúčinnosti žalovaného nebol vydaný krycí list, a preto nebolo možné si motorové vozidlo po oprave prevziať zo strany poškodeného. Vo zvyšku 2.867,50 EUR zostala dlžná suma neuhradená. Poškodený D. L. postúpil predmetnú pohľadávku spočívajúcu v neuhradení škody v sume 4.536,50 EUR na žalobcu. Žalobca si v súvislosti s uvedenou poistnou udalosťou uplatnil aj nárok na vyplatenie znehodnotenia vozidla, ku ktorému došlo v dôsledku dopravnej nehody. V zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX bola poškodenému znehodnotením vozidla opravou spôsobená škoda na motorovom vozidle vo výške 1.669,- EUR. V súvislosti s uvedeným si žalobca uplatňuje voči žalovanému aj nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku, a to v sume 164,58 EUR, uplatnené ako príslušenstvo pohľadávky. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

12. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že náklady na zapožičanie náhradného vozidla za skutočnú škodu definovanú v ustanovení § 442 možno považovať ako ujmu v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Súdna prax akceptuje za primerané zapožičanie trvajúce po dobu opravy, teda v danom prípade analogicky za dobu šetrenia poistnej

udalosti (likvidácie). Ak sa poškodený dozvie o ukončení likvidácie 09.05., nie je spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi od neho požadovať, aby okamžite v danej chvíli vrátil zapožičané vozidlo. V tomto súd správne prihliadol na primeranú dobu vrátenia na deň 26.06.2014, vzhľadom na to, že krycí list bol vydaný 25.06.2014 (ako uvádza v e-mailovej komunikácii žalobcu). Doba zapožičania do momentu ukončenia likvidácie poistnej udalosti primeraná aj v súlade s dobrými mravmi. Bolo preukázané listinnými dôkazmi žalobcu (cenníky autopožičovní) ako aj s ohľadom na skutočnosť neporovnateľných podmienok nájmu, že cena stanovená žalobcom je cenou obvyklou. Žalovaný nepreukázal, z akého vecného základu vychádzal pri určení obvyklej ceny nájmu, ktorú deklaroval.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu, ktorý konštatoval, že nárok definovaný ako znehodnotenie motorového vozidla nie je ani vecne ani gramaticky uvedený v nárokoch v zmysle § 4 ods. 1 zákona PZP (správne ma byť § 4 ods. 2 písm. b)). V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, že špecifikácia rozsahu nárokov hradených z PZP upravuje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b), ktoré jasne špecifikuje, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poškodený má v zmysle zákona nárok nielen na preplatenie škody - t.j. ceny opravy, ale aj na preplatenie škody - t.j. aj úbytku hodnoty auta v dôsledku existencie opravy na aute. Nárok na náhradu škody vo forme znehodnotenia motorového vozidla opravou celkom jednoznačne spadá pod nároky na náhradu podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, a preto súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri určení výšky škody v dôsledku znehodnotenia vozidla bolo potrebné vychádzať zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vyčíslil výšku znehodnotenia na čiastku 1.669,- EUR. Znalec zrozumiteľne a jasne zdôvodnil svoj postup pri vypracovaní znaleckého posudku a je z neho jasné, ako dospel k jednotlivým hodnotám motorového vozidla pred jeho poškodením a po poškodení pri výpočte skutočnej škody na vozidle žalobcu. Súčasťou škody je aj suma súvisiaca s vyhotovením znaleckého posudku, a to v sume 164,58 EUR, nakoľko táto výška je v príčinnej súvislosti s uplatnenou škodou, kedy bol žalobca nútený z dôvodu neuznania oprávnenosti tohto nároku dať vypracovať znalecký posudok.

14. K tomu odvolací súd dodáva, že nepochybne škodu predstavujú náklady, ktoré je potrebné na to, aby boli odstránené následky poškodenia veci, teda uvedenie veci do predošlého stavu. Názor poisťovní (kedy najmä pri starších vozidlách poisťovne krátia plnenie o tzv. amortizáciu), že výmenou poškodených, opotrebovaných dielov za nové, poškodené vozidlo de facto zhodnotili, je možné považovať za nespravodlivý. Aby výklad zákona smeroval k spravodlivému výsledku, musí náhrada škody poskytnutá v peniazoch zohľadňovať všetky prostriedky, ktoré poškodený vynaložil na opravu vozidla. Takéto tzv. zhodnotenie vozidla je poškodenému vnútené, nezavinil si ho sám, a preto ho nemožno znevýhodňovať tým, že sa naňho prenesie bremeno úhrady časti škody, ktorú mu spôsobil niekto iný porušením právnych predpisov. Každé vozidlo, opravené v dôsledku havárie, stráca na svojej trhovej hodnote. Ak sa teda nedá vozidlo opraviť rovnako opotrebovanými dielmi (čo je v praxi nemožné), v rámci svojej povinnosti navrátiť vozidlo do pôvodného stavu musí škodca uhradiť aj nové diely. Poškodený nemôže doplácať na neschopnosť škodcu opraviť vozidlo rovnako opotrebovanými dielmi a navyše takéto zhodnotenie ani neprinesie poškodenému na jeho vozidle zlepšenie úžitkových vlastností, alebo zvýšenie jeho všeobecnej ceny. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby ako poškodený zabezpečoval opravu iným spôsobom, než použitím nových náhradných dielov, ktoré smerovali k odstráneniu následkov škodovej udalosti. K takémuto názoru sa čoraz viac prikláňajú aj slovenské všeobecné súdy a zaväzujú škodcov k úhrade rozdielu. Je nepochybné, že na trhu s motorovými vozidlami je možné predať „búrané" motorové vozidlo za výrazne nižšiu cenu ako vozidlo „nebúrané", čím vzniká jeho majiteľovi škoda, a teda úbytok hodnôt v jeho majetkovej sfére. Škoda na strane žalobcu vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vinníkom bol poistník žalovaného, a teda v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP je žalovaný povinný za svojho poistenca takúto škodu žalobcovi nahradiť. Aj znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, uviedol, že pri oprave poškodenia vozidla, ktorého technický stav je vyšší ako 60.00 % (u predmetného vozidla 82,97 %), dochádza vždy k jeho znehodnoteniu. V praxi nie je možné nikdy opravou vozidla dosiahnuť technický stav taký, aký bol pred poškodením. Vozidlo opravované po nehode je na trhu s ojazdenými vozidlami porovnateľného veku a v porovnateľnom technickom stave výrazne znevýhodnené a jeho cena je výrazne nižšia v závislosti od rozsahu opravy poškodenia spôsobeného dopravnou nehodou.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nárok žalobcu vo výške 4.536,50 EUR, t.j. 2.867,50 EUR za požičovné náhradného vozidla, 1.669,-EUR za znehodnotenie vozidla, 164,58 EUR náklady na vypracovanie znaleckého posudku, považoval za dôvodný.

16. Preto odvolací súd v súlade s § 388 zmenil rozsudok súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Trovy žalobcu pred súdom prvej inštancie pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava, vypracovanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 28.9.2015), za jeden právny úkon po 250,65 EUR, 3 x režijný paušál á 8,39 eur a 20 % DPH, v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania.

18. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

19. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .