Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8S-36-2016.pdf
PDF · 122.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/36/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v právnej veci žalobkyne: G.. C. G., R. C.. W. X, E. U. H., právne zastúpenej: JUDr. Ján Buroci, advokát, Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ústredie práce, soc. vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVOdPPKPC1/BEZ/2016/9821 zo dňa 22.3.2016 o správnej žalobe žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného č.UPS/US6/SSVOdPPKPC1/BEZ/2016/9821 zo dňa 22.3.2016, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.UPS/US6/SSVOdPPKPC1/BEZ/2016/9821 zo dňa 22.3.2016 a vec v r a c i a žalovanému na konanie.
Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu ustanoveného na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci Košice zo dňa 3.5.2016, podala na správny súd žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.UPS/US6/SSVOdPPKPC1/BEZ/2016/9821 zo dňa 22.3.2016, ktorým tento zamietol jej odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. SN1/ OPPnKPŤZPaPČ/SOC/2015/94073-17 z 29. 12. 2015 o odňatí peňažného príspevku žalobkyne na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Súčasťou žaloby z 25.5.2016 bola aj žiadosť žalobkyne o odklad vykonateľnosti rozhodnutia vzhľadom na odkázanosť žalobkyne na finančné prostriedky z peňažného príspevku žalobkyne na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorej potom hrozí značná ujma a nebude vedieť uhradiť ani náklady na svoju prepravu k vybaveniu nevyhnutných osobných vecí. Žalobkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2. Z obsahu spisu správny súd zistil, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán príslušný na konanie podľa § 51 písm. b) zákona NR SR č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 4 ods.6 písm. c), § 6 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa § 59 ods.1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a podľa § 2 ods.3), § 15 ods.4), § 36 ods.1) a § 47 ods.1) a ods.3) zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“, podľa § 59 ods.2) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zamietol odvolanie žalobkyne a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29.12.2015 potvrdil.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, podľa § 5 ods.7 písm. a) bod 3, zákona č. 453/2002 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 52 písm. a) bod 4. zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podľa § 36 ods.1, § 45 ods.3, § 47 ods. 1 a 3 a § 55 ods.8 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím zo dňa 29.12.2015 odňal žalobkyni s účinnosťou od 1.12.2015 peňažný príspevok na prepravu, priznaný rozhodnutím č. SN1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/94073-0003 zo dňa 24.8.2015 a jeho výplatu od 1.12.2015 zastavil. Súčasne uložil povinnosť žalobkyni vrátiť preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia oddeleniu posudkových činností úradu. 4. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie z 29. 12. 2015 odôvodnil tak, že žalobkyni priznaný príspevok od 1. 6. 2015 rozhodnutím dňa 24. 8. 2015 na základe lekárskeho posudku č. 2015/302589 zo 7. 8. 2015, ktorým bola žalobkyňa posúdená ako 70% postihnutá funkčnou poruchou podľa, prílohy 3 V. bod 1 písm.i.2/ zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, žalobkyni odňal, a to od 1. 12. 2015. Vychádzal z lekárskeho posudku žalobkyne, ktorá nebola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, lebo posudok žalovaného z 30. 11. 2015 č. UPS /US6/SSVODPPKC2/BEZ/2015/20659 konštatoval jej 30 % postihnutie podľa 12 prílohy č. 3 časti XII.A bodu 1 písm. b/ citovaného zákona. Právne argumentoval ustanoveniami § 45 ods. 3, § 47 ods. 1, 3, a § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
5. Žalovaný správny orgán rozhodujúc o odvolaní žalobkyne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní zdravotnej dokumentácie, ako aj osobného vyšetrenia posudzovanej dňa 08.03.2016 posudkový lekár ústredia vydal lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/ BEZ/2016/9956 dňa 22.03.2016, podľa ktorého miera funkčnej poruchy posudzovanej bola stanovená na 30%, podľa časti XII.A. 1.b) pre poruchy chrbtice - degeneratívne zmeny chrbtice - so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice, prílohy č.3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, v dôsledku ktorej skutočnosti posudzovaná nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z lekárskeho posudku ústredia vyplývalo nasledovné: - ide o posudzovanú s postihnutím chrbtice podmieňujúcim určenú mieru funkčnej poruchy. Miera funkčnej poruchy bola určená v závislosti od rozsahu funkčných porúch (ktoré sú ľahkého stupňa), čo preukázalo CT, NMR vyšetrenie, opakovane v januári 2016 a na základe dosiaľ vykonanej liečby (prakticky nie je žiadna, nakoľko posudzovaná nerešpektovala rehabilitačný program a preferuje iba alternatívne formy liečenia). Ani po opakovanom posúdení s rozhodujúcimi lekárskymi nálezmi (prepúšťacia správa z NRC - L., urologické nálezy, psychiatrický nález) nebolo potvrdené duševné ochorenie, poškodenie mozgu a miechy a nebola urológom potvrdená inkontinencia moču III. stupňa (proklamovaná iba neakceptovateľným nálezom rajónneho neurológa). Strata sluchu nedosahuje stredný stupeň, nepodmieňuje funkčnú poruchu, preto v diagnosticko - funkčnom hodnotení nie je postihnutie uvedené. Telesné príznaky poruchy v oblasti mobility imponujúce ako somatické ochorenie je nutné vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na podklade pozorovania posudkového lekára, hodnotiť ako psychogénne poruchy hybnosti s dominujúcim sekundárnym ziskom sociálnych výhod pri doteraz už s vytvorenou sieťou sekundárnych ziskov (vrátane pozornosti okolia). Všetky v minulosti predpísané ortopedické pomôcky a pomôcky pre inkontinentných neboli indikované v súlade s liečebným poriadkom. Ich používanie nebolo odôvodnené žiadnym ochorením (podnet pre revíznu činnosť VšZP, ktorá uvedené pomôcky zapožičala, resp. ich uhradila zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, bez preukázanej indikácie na ich predpis). Konštatoval, že odňatie odkázanosti na peňažný príspevok na prepravu bolo prvostupňovým správnym orgánom opodstatnené, lebo žalovaná sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím pre sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej v oblasti mobility a orientácie a preto sa nenavrhlo kompenzovať ho peňažným príspevkom na prepravu v zmysle § 36 ods. 1) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
6. Žalovaný na základe doručenej správnej žaloby žalobkyne proti rozhodnutiu č. UPS/US6/ SSVOdPPKPC1/BEZ/2016/9818 zo dňa 22.03.2016, vo veci odňatia a zastavenia výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona č.
601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov/ postúpil spisovú dokumentáciu jeho posudkovým lekárom, ktorí vypracovali dňa 22.3.2016 a následne 28.06.2016 stanovisko, podľa ktorého pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádzali z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkoví lekári vyjadrili pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z /pôvodnej/ predloženej správy.
7. V lekárskom posudku zo dňa 22.3.2016 nebola potvrdená klinická diagnóza žalobkyne, preto ju nebolo možné zaradiť do toho druhu zdravotného postihnutia ako požadovala žalovaná. Posudkový lekár v posudku dňa 28.6.2016 bez zmeny, posudok zo dňa 22.3.2016 potvrdil. Žalovaný navrhol v konaní pred správnym súdom vypočuť lekárov posudzujúcich zdravotný stav žalobkyne dňa 22.3.2016 a dňa 28.6.2016.
8. Zo stanoviska žalovaného k žalobe vyplýva, že žalobkyňa dôvodí v žalobných námietkach, že právoplatným rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves č. SN1/ OPPNKŤZPAPČ/SOC/2015/94073-0003 zo dňa 24.08.2015 je bol s účinnosťou od 01.06.2015 priznaný peňažný príspevok na prepravu na základe žiadosti zo dňa 10.06.2015, vychádzajúc zo 70% stanoveného zdravotného obmedzenia na základe lekárskeho posudku. Žalobkyňa pokladala rozhodnutie za nezákonné, ktoré vychádza z meniacich sa zistení o jej zdravotnom stave, ktoré pokladá za tendenčné a neobjektívne.
9. Žalovaný však uvádzal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj vo vyjadrení k správnej žalobe, že vychádzal z nových zistených skutočností. Z jeho záverov vyplýva, že žalovanej nepatrí priznaný peňažný príspevok na prepravu rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 24.8.2015 s účinnosťou od 1.6.2015. Ten jej bol priznaný na základe komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 7.8.2015, kedy bola uznaná za občan s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 70 % miery funkčnej poruchy podľa časti V.1.i2) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, za jej ťažké zdravotné postihnutie, ktoré pôvodne prvostupňový správny orgán navrhol kompenzovať peňažným príspevkom na prepravu. Žalobkyňa si dňa 10.6.2015 podala aj žiadosť o peňažný príspevok na úpravu bytu aj peňažný príspevok na osobnú asistenciu, avšak prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 24.8.2015 menovanej nepriznal ani peňažný príspevok na úpravu bytu, ani príspevok na osobnú asistenciu.
10. Žalobkyňa podala správnu žalobu v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, správny súd vo veci postupoval podľa jeho ustanovení.
11. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 zák. č 71/1967 zb. o správnom konaní /správny poriadok/ (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. (1) správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 491 ods.2 prvá veta SSP).
Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach,
Podľa § 2 ods. 1 a 2 správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach okrem iného, v správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
Podľa §177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne,
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
Podľa § 199 ods. 2 v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 199 ods. 3 ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Zastúpenie
Podľa § 200 SSP na zastúpenie žalobcu sa použijú ustanovenia § 49 ods. 2 písm. b) a § 50 ods. 1.
Podľa § 202 SSP ods. 2 správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. SSP.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 204 SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
Podľa § 205 SSP ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo nové opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nezanikli skôr podľa osobitného predpisu.
12. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z Správny súdny poriadok /ďalej len SSP/.
13. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 6 ods. 2 písm. b/, § 9, § 13 ods.1, § 23ods.2 písm. b/ a § 199 až § 205 zák. č. 162/2015 Z. z Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), preskúmal žalobou doručenou súdu 27. 5. 2016 napadnuté rozhodnutie a konajúc podľa Správneho súdneho poriadku sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, právne vyhodnotil predložené písomné vyjadrenia žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok, uvedených v žalobe konštatuje, že zásadnou právnou otázkou pre rozhodnutie v preskúmavanej právnej veci je nedostatočné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi, na základe ktorého bol ustálený nesprávny skutkový záver a právne posúdenie v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ktoré obe rozhodnutia treba pokladať za nedostatočne odôvodnené.
14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa opiera o lekársky posudok č. UPS/US6/SSVOdPPKPC1/BEZ/2016/9818 zo dňa 22.03.2016, vo veci odňatia a zastavenia výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov/ a dokumentáciu posudkových lekárov, ktorú vypracovali dňa 22.3.2016 a následne 28.06.2016. Z oboch vyplýva, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti o zdravotnom stave žalobkyne vychádzali z lekárskych nálezov, z ktorých vyjadrili pochybnosti o správnosti ich diagnostických záverov. V lekárskom posudku zo dňa 22.3.2016 nebola potvrdená klinická diagnóza žalobkyne. Čo bolo uzavreté, že ju nebolo možné zaradiť do okruhu osôb so zdravotným postihnutím, ako požadovala žalovaná. Posudkový lekár v posudku dňa 28.6.2016, o ktorý požiadal žalovaného správny súd, bez zmeny ako v posudku zo dňa 22.3.2016/, závery tohto posudku potvrdil. Žalovaný navrhol v konaní pred správnym súdom vypočuť lekárov posudzujúcich zdravotný stav žalobkyne dňa 22.3.2016 a dňa 28.6.2016. Posudková lekára žalovaného G.. Y. E. sa nestotožnila s názorom posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu, ktorý 7. 8. 2015 poskytol podklady odborného medicínskeho charakteru o zdravotnom postihnutí žalobkyne, ktoré bolo podkladom pre
vydanie prvotného rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na prepravu na základe jej žiadosti z 10. 6. 2015. V oboch prípadoch sa ani výsluchom posudkovej lekárky nedá očakávať zmena jej postojov v otázkach hodnotenia zdravotného stavu žalobkyne.
15. Súd konštatuje s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o otázke zisťovania skutkového stavu, že podľa záverov Najvyššieho súdu, uvedených v konaní o sp. zn. 7Sžs/51/2011 z 27.6.2012 a 9Sžo/63/2016 z 29.11.2017 úlohou posudkového lekára je vyhodnotiť zdravotný stav žiadateľa o dávku podľa zákona č. 447/2008 Z. z. vychádzajúc z podkladov ošetrujúcich lekárov.
16. Správny súd má za to, že v preskúmavanom rozhodnutí správny orgán nenaplnil základnú zásadu zákona ustanovení § 32 ods.1 § 34 ods.1 a 3 § 36 a § 47 zákona. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní / správny poriadok/, ktorý je procesným predpisom aplikovaným a neúplne zistil skutkový stav, skutkové závery sú v rozpore s obsahom spisov a vec posúdil právne nesprávne.
17. Žalovaný nebral do úvahy právo žalobkyne vyhodnotiť v rozhodnutí žalobkyňou poskytnuté dôkazy / § 34 ods. 3 a § 47 ods. 3 správneho poriadku/, neuviedol v odôvodnení rozhodnutia všetky skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ale ani to akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, zisteným skutkovým stavom a neuviedol správnu úvahu pri hodnotení dôkazov pre použitie /§ 2 ods. 3 § 15 ods. 4, § 36 ods. 1 a § 47 ods. 1 a 3 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia/, na základe ktorých rozhodoval. Pochybenie žalovaného spočíva v tom, že záver o odbornej medicínskej otázke vyjadrenej v jeho závere, že posudzovaná podľa neho nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím založil len na jedinom dôkaze, ktorý žalobkyňa spochybňovala práve pre zmenu hodnotenia odbornej medicínskej otázky rôzne, / v jej neprospech/ v krátkom časovom období.
18. Posudkový lekár pre nedostatok podkladov o zdravotnom stave a liečbe žalobkyne alternatívne uzavrel, ako je to v posudku z 23. 6. 2016 žalovaného, že žalovaná sa lieči len alternatívne, neužíva lieky, má psychiatrické komplikácie, je rovnako bez liečby a je celkovo 30% zdravotne postihnutá. Podľa záverov žalovaného v stanovisku z 23. 6. 2016 žalobkyňa nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa žalovanej pre zodpovedné a objektívne posúdenie zdravotného stavu žalobkyne stačilo opakované posúdenie tou istou odborníčkou posudkovou lekárkou G.. Y. E., 22. 3. 2016 i 28. 6. 2016.
19. Zástupca žalobkyne na súdom nariadenom pojednávaní upozornil: „Chcel by som upozorniť, na nesprávne zistenie skutkového stavu, ktoré potvrdzuje samotný žalovaný. Je to dané tým, že posudkom zo 7.8.2015 stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 70 %. Následne posudkom v júni v r. 2016 bol stanovený na 30 % a na jeho základe došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Už v októbri 2016 opäť bola priznaná miera funkčnej poruchy 60 %. Tvrdím, že správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď v auguste v roku 2015 stanovil 70 %, v júni 2016 30 % a zase v októbri na 60 %.“
20. Správny súd konštatuje, že zákon č. 71/1967 Zb. z. o správnom konaní /Správny poriadok/ sa opiera o zásadu materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5). Jej uplatnenie v správnom konaní predpokladá v prvom rade dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Povinnosťou správneho orgánu je, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tieto doplnil o podklad pre rozhodovanie tak, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový, ako aj na druhostupňový správny orgán. Tejto zákonnej povinnosti nie je správny orgán zbavený ani ustanovením § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
21. Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobkyne, musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci znamená, že je jednak nevyhnutné vykonať všetko potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností pre posúdenie veci, jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných dôkazov zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).
22. Správny orgán zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie a tieto samostatne vyhodnocuje. Správny orgán je povinný vykonať zisťovania z úradnej povinnosti a prihliadať na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Z hore citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že správne orgány sú povinné zisťovať skutkový stav veci a na odborné posúdenie spornej skutočnosti ustanoviť v prípade potreby aj znalca, ak je to potrebné, alebo odôvodniť, prečo to správne orgány nepokladali za potrebné.
23. Podľa názoru správneho súdu zvlášť vzhľadom na diametrálne odlišné závery o zdravotnom stave žalobkyne, bolo potrebné trvať na dôslednom vysvetlení charakteru zdravotného stavu žalobkyne a neriadiť sa len zisteniami svojich znalcov, o odbornosti ktorých súd nepochybuje, avšak znalecké dokazovanie osobou znalca musí podrobne analyzovať, potvrdiť, alebo vyvrátiť odbornou argumentáciou, prečo stanovené zmeny miery zdravotného obmedzenia žalobkyne neboli ustálené. Pretože odborné posudky podáva v tomto prípade samotný správny orgán, bolo potrebné zvlášť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného vysporiadať sa s týmito odbornými otázkami, lebo absencia takéhoto vecného a odborného vysporiadania vedie k možnému záveru o podozreniach žalobkyne, ktoré sa čo do nezákonnosti rozhodnutia vyvrátia, práve argumentáciou o odbornej i právnej stránke posudzovanej otázky zdravotného stavu žalobkyne, pre účely priznania jej postavenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
24. Žalovaný na súdnom pojednávaní mal za to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves rozhodnutím zo dňa zo dňa 24.6.2016 žiadosti žalobkyne nevyhovel. Žalovaný v ďalšom konaní rozhodnutím z 27.10.2016, na základe odvolania žalobkyne zrušil svojim rozhodnutím sp. zn. UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2016/9735 dňa 27.10.2016 prvostupňové rozhodnutie a vec mu vrátil na nové prejednanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi rozhodol 29.5.2017 / funkčná miera poruchy bola stanovená na 60 %/ a ako prvostupňový správny orgán posúdil v novom konaní, že žalobkyňa nie je odkázaná na peňažný príspevok. Žalovaný následne zrušil aj tento jeho rozsudok so záverom, že žalobkyňa na základe záverov žalovaného mala poberať predmetný peňažný príspevok od podania žiadosti, odo dňa 25.5.2016.
25. Správny súd konštatuje, že rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa boli o tej istej otázke 2 x zrušené. V posudzovanej veci je hodnotený záver a rozhodnutie uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Jeho posledný a následný záver, podľa ktorého sa má žalobkyni vyhovieť v otázke priznania príspevku na prepravu, pre ktorý požiadal správny súd o zastavenie posudzovaného konania, však doposiaľ nebol prvostupňovým správnym orgánom realizovaný. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vychádzal zo zdravotného posudku z 22.3.2016 a 28. 6. 2016.
26. Správny súd konštatuje, že z ustálenej praxe a judikatúry správnych súdov aj najvyšších súdnych autorít vyplýva, že v sociálnych veciach majú orgány verejnej správy povinnosť v zmysle správneho poriadku zistiť skutkový stav, umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa ku všetkým otázkam, brať ich do úvahy a vyhodnotiť dôkazy pre a proti a proces dokazovania ustáliť do skutkových záverov a právne posúdiť. Otázka ustáleného zdravotného stavu žalobkyne je skutkovou otázkou, ktorú súd nemôže hodnotiť sám. Rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré preskúmava správny súd, sú už právoplatné. Z ustálenej judikatúry súdnych autorít vyplýva, že rozhodovanie v odborných otázkach prostredníctvom spolupracovníkov správneho orgánu je treba spravodlivo vyhodnotiť a na námietku žalobcov prípadne využiť aj nezávislé znalecké posudky súdnych znalcov.
27. Správny súd poukazuje na nevyvážený prístup správnych orgánov k hodnoteniu jej zdravotného stavu. V sociálnych veciach správny súd kladie akcent na záväznosť judikatúry najvyšších súdnych autorít, ktoré odkazujú na rovnosť postavenia žalobcu a správnych orgánov a na možnosti využitia nezávislých súdnych znalcov pri posúdení otázky zdravotného stavu, ktorá je otázkou skutkovou.
28. Nie je úlohou správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov. Jeho úlohou je vyhodnotiť napadnuté rozhodnutie z hľadiska tvrdeného možného zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcov. Najmä v sociálnych veciach treba presvedčiť že k nestrannosti prispieva vyčerpávajúca odborná argumentácia. Preto zistenie skutkového stavu v posudzovanej veci súd hodnotí správny súd ako nedostatočné. Také sú i jeho skutkové závery, ktoré sú v rozpore s predchádzajúcimi závermi. Správny orgán prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodnutia skutkové závery, ktoré sformuloval bez
toho, aby sa dostatočne vysporiadal s predchádzajúcimi zisteniami v lekárskych správach. /nehovoriac o následných záveroch žalovaného ako je to uvedené v bode 19,24,25 tohto odôvodnenia rozsudku/.
29. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach nielenže porušili zákonnú povinnosť zistiť skutkový stav a tento podrobne vyhodnotiť vo svojich rozhodnutiach a odvolací správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal žalobkyni v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku žiadnu preskúmateľnú odpoveď, ako sa vyrovnal s jej názormi uvedenými v odvolaní. Žalovaný správny orgán, ako už bolo vyššie konštatované, objektívne nehodnotil potrebu na nezávislé znalecké dokazovanie v konkrétnom medicínskom odbore a svoj záver neodôvodnil odbornou argumentáciou.
30. Sumarizujúc všetky uvedené skutočnosti, správny súd uvádza, že žalobkyňa bola napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov ukrátená na svojich právach spočívajúcich v správnom a úplnom zistení skutkového stavu, ktoré vyústili do predčasných skutkových záverov vo veci a rozhodnutí správnych orgánov o právach žalobkyne, podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
31. Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a tak v rozpore s ústavnou zásadou vyjadrenou v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorej má každý právo na súdnu a inú právnu ochranu ako i právo na úplné a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia vo veci posudzovanej orgánmi verejnej správy. Na viac vyznieva aj arbitrárne, pre uvedený nedostatok.
32. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd pokladá žalobu žalobkyne za dôvodnú a podľa § 191 ods. 1 písm. c, e, f,/ SSP, preto rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, lebo je v rozpore s § 3ods. 1, 2, 5, § 32 ods. 1, 2, § 34 ods.1, 3, 5 a § 36 a 47 ods. 3 správneho poriadku a vychádza tak i z nesprávneho právneho posúdenia veci na základe zákona č. 447/2008 Z .z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
33. Správny súd konštatuje záverom, že s odkazom na ust. § 191 ods. 6 SSP práva veta je právny názor správneho súdu pre správne orgány oboch stupňov záväzným. 34. Žalobkyni správny súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že bola v konaní úspešná (§ 167 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. (§ 439 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, (§ 439 ods. 2 SSP) a) ktorým sa upravuje vedenie konania, b) proti ktorému je prípustná sťažnosť, c) o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní, d) o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa, e) týkajúceho sa odkladného účinku žaloby, f) o predĺžení lehoty podľa § 250 ods. 2, g) ktorým sa prerušuje konanie z dôvodu podania prejudiciálnej otázky, h) o výške náhrady trov konania.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak (§ 439 ods. 3 SSP) a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté /§ 440 SSP/.