Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2Csp/62/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zast.: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: J. G., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 598,07 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu e-mailom dňa 10.03.2017 a následne doplnením dňa 17.03.2017 domáhal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť sumu 598,07 eur s príslušenstvom zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej s právnym nástupcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. zo dňa 22.10.2012 a trovy konania. V žalobe žalobca uviedol, že na základe Zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa úver vo výške 1.200,00 Eur a žalovaná sa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,48 €, pričom dátum prvej splátky bol dňa 20.12.2012 a konečná splatnosť úveru dňa 20.11.2019. Ďalej si zmluvné strany dohody poplatok za správu úveru vo výške 2,99 €, jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 39,00 Eur, poplatok za poistenie k úveru vo výške 1,- € a poplatok za každú vystavenú upomienku vo výške 25,00 €. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola poskytnutá vo výške 16,50 % ročne, pričom táto úroková sadzba bola fixná do konečnej splatnosti úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 24,11 % ročne. Žalovaná nesplnila podmienky pre splácanie, dostala sa do omeškania so splácaním a Slovenskej sporiteľni, a.s. vznikla pohľadávky v sume 1.428,07 €, pričom táto suma pozostáva z istiny po splatnosti úveru vo výške 1.189,69 €, vyčísleného riadneho úroku vo výške 152,73 €, úrokov z omeškania vo výške 16,88 € a poplatkov vo výške 68,77 €. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti prišlo dňa 11.03.2014. Žalovaná uhradila pohľadávku len čiastočne a to úhradami vo výške 830,00 €. Slovenská sporiteľňa a žalobca uzatvorili dňa 27.03.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0346/2014/CE, ktorej predmetom bola aj pohľadávka voči žalovanej. Žalobca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej oznámením zo dňa 01.04.2014. Žalobcovi vznikla pohľadávka vo výške 598,07 €, pričom táto suma pozostáva z istiny Úveru po splatnosti vo výške 359,69 €, z riadneho úroku vo výške 152,73 €, úroku z omeškania vo výške 16,88 € a poplatkov vo výške 68,77 €.

2. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania majú riadne a včas vykázané. Zo svojej neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnili.

3. K žalobe žalobca nepripojil žiadne listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva a preto ho súd výzvou zo dňa 24.08.2017 vyzval na predloženie relevantných listinných dôkazov preukazujúce žalovaný nárok spolu so špecifikáciou žalovanej sumy. Výzvu si právny zástupca žalobcu prevzal dňa 24.08.2017.

Nakoľko daná výzva nebola úspešná, súd urgoval výzvu urgenciou zo dňa 19.09.2017 (doručená dňa 27.09.2017). Žalobca žiadne listinné dôkazy do dňa vyhlásenia rozsudku nepredložil na podporu svojich tvrdení.

4. Žalovaná bola v konaní nečinná, nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

5. Podľa čl. 8 C.S.P., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa § 132 C.S.P., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

7. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.

8. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.

12. Podľa ustanovenia 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa ustanovenia 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Zo skutočností tvrdených v žalobe vyplynulo, že obchodná spoločnosť SLSP, a.s. ako veriteľ uzatvorila Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 22.10.2012. Skutočnosť, či tento zmluvný vzťah vznikol nemal súd podložené žiadnym listinným dôkazom. Ďalšiu skutočnosť tvrdenú v žalobe, ktorú súd nemá preukázanú, je uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0345/2014/CE medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom dňa 27.03.2014, predmetom ktorej malo byť mimo iného i postúpenie peňažnej pohľadávky voči žalovanej. Posudzovaný právny vzťah medzi stranami sporu mal byť založený zmluvou o splátkovom úvere, čo je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákona č. 281/2001 Z. z.), keďže SLSP, a.s. vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

17. V prejednávanej vec sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 598,07 eur s príslušenstvom, ktorá suma podľa žalobcu predstavuje zostatok neuhradenej istiny úveru s príslušenstvom. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, súd sa ex offo obligatórne najprv vyporiadal s tým, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný v konaní.

18. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.

19. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie. V súdenom spore žalobca mal uzavrieť dňa 27.03.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou SLSP, a.s. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase uzatvorenia zmluvy) môže banka (postupca) v prejednávanej veci postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi (žalovanej), ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve banky. V konaní nebolo preukázané žiadnym listinným dôkazom doručenie žalovanej, že obchodná spoločnosť SLSP, a.s. vypovedala zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 22.10.2012 výpoveďou zo dňa 12.03.2014 a súčasne vyzvala žalovanú na úhradu pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok na splatenie dlžnej sumy. Podľa skutočností tvrdených v žalobe bola žalovaná upozornená listom dňa 21.02.2014 na možnosť mimoriadnej splatnosti úveru. Súd taktiež nemal preukázané, že by prišlo následne k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca bol prípisom súdu zo dňa 24.08.2017 a urgenciou zo dňa 19.09.2017 vyzvaný na predloženie všetkých

listinných dôkazov, ale uvedenú povinnosť si žalobca nesplnil. Súd pri posudzovaní splnení podmienky aktívnej vecnej legitimácie vychádzal z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zmluvy z 12.03.2014, tak ako to označil žalobca v žalobe. Vychádzajúc z uvedených skutočností v žalobe tak dospel súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky voči žalovanej z obchodnej spoločnosti SLSP, a.s. na žalobcu. Takéto postúpenie pohľadávky je tak neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou je existencia nepretržitého omeškania žalovanej dlhšie ako 90 kalendárnych dní od písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku.

20. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť v prvom rade pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalobcu uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru na základe skutočností tvrdených v žalobe, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné.

21. V sporovom konaní je vecou sporových strán tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu sporu, v koho záujme je, aby sa určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou sporu tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Odsek 3 uvedeného ustanovenia zakotvuje povinnosť žalobcu pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v tejto časti k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich nárokov. Žalobca nepredložil súdu ani jeden listinný dôkaz, súd sa tak s dôkazmi nemohol oboznámiť a posúdiť ich. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca je zastúpený právnym zástupcom, ktorý by mal zodpovedať za to, že žaloba spolu s prílohami bola podaná riadne. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku súdu nevyplýva povinnosť vyzývať na dodatočné predloženie dôkazov, naopak je to práve žalobca, kto má v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia § 132 C.s.p. doručiť súdu žalobu so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú jeho nárok a to nielen čo do dôvodu, ale aj do výšky.

22. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu, súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, napríklad Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/369/2012-83 zo dňa 13.02.2013, alebo sp. zn. 9 Co/513/2013 zo dňa 28.11.2013, ktorý uvádza, že súd musí mať nárok pri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný, vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti zároveň prekontrolovať celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Žalobca nepripojil k žalobe listinné dôkazy. Úlohou súdu je len oboznámiť obsah týchto dôkazov (spôsobom určeným pre vykonávanie dôkazu listinou) a ustáliť, či obsah listinných dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu, čo v tomto prípade súd nemohol. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

23. Súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval nárok žalobcu za preukázaný, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

24. Súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že súd vo veci samej žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovanej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že podľa obsahu spisu žalovanej doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli a v konaní zostala žalovaná nečinná.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).