Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-10-2018.pdf
PDF · 99.67 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne X. U.K., C.. X.X.XXXX, S.Ý. A. M., C. P.. O.K. Č.. X, právne zast. Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Karpatskej č. 804/10, proti žalovaným: 1./ Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, na Dvořákovom nábreží č. 4, právne zast. AK Antol, s.r.o., so sídlom v Pezinku, na ul. Kupeckého č. 2542/72 a 2./ INVEST
- KAPITAL, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Záhradníckej č. 51, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4.7.2017 č.k. 15C/294/2015 - 74 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni sa p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 29.5.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je neplatná. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobkyňa a žalovaný v 1. rade dňa 29.5.2013 uzatvorili zmluvu o úvere. Na jej základe bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 5.000 Eur s výškou mesačnej splátky 117 Eur , úrokovou sadzbou 19 % a RPMN 20,74 %. Súčasťou zmluvy bola i Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka.
3. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
4. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
5. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka a to dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.
6. V danom prípade je preto dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu za účelom zabezpečenia peňažného plnenia zo zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená podpísať dohodu vo vzťahu k veriteľovi, keďže sa jedná o včlenené zmluvné ustanovenie v rámci zmluvy o úvere. Nemala možnosť rozhodnúť sa, či takúto dohodu podpíše alebo nepodpíše. Podpisom dohody sa dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonania a to s veľkou pravdepodobnosťou, že sú veriteľom uplatňované nároky z neprijateľných zmluvných klauzúl, prípadne z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom, alebo s dobrými mravmi. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, čím je spôsobená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly zmluvných záväzkov. Súd nespochybňuje opodstatnenosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy upraveného v zákone, len jeho zneužiteľnosť, keď nie je zaručená objektívnosť pri vyhodnotení výšky dlhu, ale subjektívna predstava veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné „ex offo“ súdne preskúmanie z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže ovplyvniť a vyhodnotiť. V danom prípade sa súd stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne, že zmluva nie je uzavretá v súlade s ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko nespĺňa formu osobitnej listiny a spotrebiteľka nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia s možnosťou túto odmietnuť. Navyše, dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je v zmluve formulovaná, je z pohľadu súdu neurčitá. Z uvedeného dôvodu bola žaloba žalobkyne považovaná na dôvodnú.
7. Žaloba sa považovala za dôvodnú vo vzťahu k obom žalovaným a to preto, lebo zmluvná podmienka tak, ako bola naformulovaná, je súčasťou zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.rade a žalobkyňou, pričom žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zasielal práve žalovaný v 1. rade. Navyše, k postúpeniu pohľadávky došlo až po podaní žaloby dňa 13.8.2015, preto v čase podania žaloby existoval dôvod jej podania a žaloba smerovala voči správne označenému pasívne legitimovanému subjektu. Žaloba voči žalovanému v 2. rade je samozrejme dôvodná taktiež, nakoľko v súčasnosti žalovaný v 2. rade disponuje pohľadávkou voči žalobkyni a jej uspokojenia sa môže domáhať práve prostredníctvom spornej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade.
8. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 251 , § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne v časti týkajúcej sa žalovaného v 1. rade bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Ustanovenie § 5 a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až po uzatvorení zmluvy a nemožno ho aplikovať na prejednávanú vec. Ustanovenie § 5 a zákona č. 250/2007 Z. z. je pravidlom hmotnoprávnym, čo znamená, že sa nemôže uplatňovať na právne stavy (aj konania) vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tejto normy. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Pri určovacej žalobe má podľa účinnej právnej úpravy znieť žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo, či tu právo nie je. Určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa neodstráni spornosť práva medzi stranami sporu, ale len sa zbytočne vyvolá nutnosť ďalšieho
súdneho konania, ktorým sa správne určí existencia práva resp. nepráva realizácie dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitný predpis nerieši určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. V priebehu konania žalovaný v 1. rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Dňa 13.08.2015 bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Namiesto pôvodného veriteľa sa dlžníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Právami spojenými s pohľadávkou sú najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovací inštitút je právo akcesorickej povahy, sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje. Sleduje ju aj v prípade zmeny veriteľa postúpením pohľadávky. Postupník, ktorý nastupuje na miesto postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, a preto postupcovi zákon (§ 528 Občianskeho zákonníka) ukladá povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a informácie, týkajúce sa postúpenej pohľadávky. Ukladá mu tiež povinnosť vyrozumieť osobu, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla, o postúpení pohľadávky, pričom súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky nie je potrebný. Subjektom oprávneným z dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcou splnenie pohľadávky zo zmluvy o úvere je žalovaný v 2. rade, na ktorého bola pohľadávka voči žalobkyni zo zmluvy o úvere postúpená spolu so zabezpečeniami s pohľadávkou spojenými.
10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je opodstatnené.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.
13. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená priamo v zmluve o úvere a má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným v 1. rade pri uzatváraní zmlúv o úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný v 1. rade ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
14. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
15. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
16. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.
17. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
18. Žalovaný v 1. rade sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný v 1. rade ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy.
19. Na tomto závere nič nemení ani to, že v čase uzatvárania zmluvy o úvere dňa 29.5.2013 ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ešte nebolo súčasťou právneho poriadku. Existovali totiž aj ďalšie ustanovenia ukladajúce určité povinnosti dodávateľom v spotrebiteľských vzťahoch.
20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
22. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa v zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu rozumelo najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
23. Neposkytnutie základných informácii o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a o jeho dôsledkoch nemožno hodnotiť inak ako porušenie zákazu konať v rozpore s dobrými mravmi, čo aj pred účinnosťou ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spôsobovalo neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade v čase uzatvárania zmluvy o úvere ako poskytovateľ úveru mal povinnosť poskytnúť žalobkyni jasné a zrozumiteľné informácie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, najmä za situácie, ak na
základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom.
24. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením poukazujúcim na nesprávnosť výroku rozsudku a na vadnosť žalobného petitu.
25. Podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Medzi osobitné predpisy sa zaraďujú napr. Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z. z. o odobrovoľných dražbách a taktiež zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
27. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. V poznámke 1 / k tomuto ustanoveniu sa nachádza odkaz na ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zákonným dôsledkom neprijateľnej podmienky je teda bez akýchkoľvek pochybností jej neplatnosť.
28. V prejednávanej veci dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve o úvere bola vyhodnotená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t. j. za podmienku neplatnú. Preto aj za súčasného stavu žaloba o určenie neplatnosti takejto podmienky, ktorou je dohoda o zrážkach zo mzdy je opodstatnená a majúca oporu v ustanovení § 137 písm. d/ CSP. Možnosť určenia niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú priamo vyplýva z ustanovenia § 298 CSP a z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka.
29. Právne bezvýznamná je i námietka spochybňujúca vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade po tom, čo pohľadávka zo zmluvy o úvere bola postúpená na žalovaného v 2. rade .
30. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva ( povinnosti), ktoré je predmetom konania.
31. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinnosti je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať , aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov , ktoré nie sú len jednoduchým súhrnov záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkých spotrebiteľom. Spotrebiteľ , ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
32. Toto ustanovenie priznáva spotrebiteľovi právo na súdnu ochranu a na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Touto osobou je žalovaný v 1. rade, ktorý so žalobkyňou uzatvoril neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy a nie žalovaný v 2. rade, na ktorého bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená. Žalovaný v 1. rade je preto pasívne vecne legitimovaný subjekt ako porušiteľ práva žalobkyne na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve.
33. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
34. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnému žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).