Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26P-83-2016.pdf
PDF · 85.94 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/83/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V., mal. L., nar. XX.XX.XXXX a mal. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obaja v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z., deti rodičov: matky, M. V., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom U. XXX a otca, X. V., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom V., V. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti s a z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, každému zo sumy 80,- € na sumu 40,- € mesačne, a to z dôvodu, že mu pribudli vyživovacie povinnosti k 1,5 ročnej dcére a 3. ročnému synovi. Uviedol, že sa živí brigádnickou činnosťou, čím zarobí max. 250,- € mesačne. Družka, s ktorou žije, je na rodičovskej dovolenke. Poukázal na to, že má ešte exekučné konania.
2. Matka na pojednávaní dňa 25.04.2017 s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že s mal. deťmi býva v prenajatom dvojizbovom obecnom byte, kde platí 250,- € nájomné, energie 30,- €. Je zamestnaná ako K. v X. zariadení P., dosahuje príjem v čistom 500-600,- € mesačne, exekučne jej stŕhajú aj 200,- €, takto spláca spoločné záväzky z obdobia, keď boli ešte s otcom detí manželia. Otec na výživu mal. detí neprispieva, poberá náhradné výživné. Mal. L. navštevuje 5. ročník ZŠ v U., mal. X. 3. ročník, obaja sa stravujú v školskej jedálni s poplatkom 45,- € mesačne. Deťom platí ZRPŠ 30,- € ročne. Mal. X. navštevuje školský klub detí s poplatkom 4,- € mesačne. Mal. L. navštevuje počítačový krúžok, prírodovedný krúžok s poplatkom 15,- € ročne. Mal. X. navštevuje včelársky krúžok, futbalový krúžok s poplatkom 15,- € ročne. Obe mal. deti sú aj členmi futbalového klubu U., v klube neplatia poplatky, ale musí im kupovať kopačky, dresy, chrániče a všetky veci potrebné na futbal. Zdravotný stav mal. detí je dobrý. Obaja maloletí majú mobilný telefón, dobíja im kredit každému po 10,- € mesačne. Maloletí majú potreby primerané svojmu veku. Otec v minulosti, ešte keď boli spolu, pracoval ako R., vyučený je ako R..
3. Kolízna opatrovníčka žiadala návrh otca zamietnuť, pretože tento nie je v záujme mal. detí.
4. Otec detí bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný doručením predvolania na adresu jeho pobytu evidovaného v registri obyvateľov. Pojednávania sa otec detí nezúčastnil, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí, oboznámil návrh otca na zníženie výživného, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/219/2011-62 zo dňa 21.03.2013, správu ÚPSVaR Z., správu ÚPSVaR V., oznámenie ÚPSVaR V., rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/416/2011-21 zo dňa 28.05.2012, lustráciu otca v registri obyvateľov a zistil nasledovné skutočnosti.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/219/2011-62 zo dňa 21.03.2013 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené prispievať na výživu mal. L. sumou 80,- € mesačne a na výživu mal. X. sumou 80,- € mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že pri určení výživného vychádzal súd z príjmu otca okolo 700,- až 800,- € mesačne z brigádnej činnosti. Matka detí bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, poberala prídavky na dieťa v sume 45,08 € mesačne a bola jej priznaná dávka v hmotnej núdzi 121,10 € mesačne. Maloleté deti navštevovali MŠ, nevenovali sa záujmovým krúžkom, boli zdravé.
7. Matka detí je od 01.03.2013 zamestnaná u zamestnávateľa K. P. Y., mestská rozpočtová organizácia, u ktorého sa jej vymeriavací základ pohyboval od 458,50 € do 1.329,91 € a úhrn poistného od 43,08 € do 124,98 € mesačne. S mal. deťmi býva v prenajatom 2-izbovom obecnom byte, kde platí 250,- € nájomné, energie 30,- €.
8. Otec detí v návrhu uviedol, že mu pribudli vyživovacie povinnosti k 1,5 ročnej dcére a 3. ročnému synovi, že sa živí brigádnickou činnosťou, čím zarobí max. 250,- € mesačne. Družka, s ktorou žije, je na rodičovskej dovolenke. Má ešte exekučné konania.
9. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec často mení zamestnávateľov, pracuje u nich len krátkodobo, a to prevažne na základe dohody o vykonaní práce, prípadne dohody o pracovnej činnosti a takto sa jeho vymeriavací základ pohybuje od 9,- € mesačne po 196,95 € mesačne a úhrn poistného od 0,84 € po 13,77 €. Z oznámenia zamestnávateľa U. - M., a. s. vyplynulo, že otec detí u nich pracoval v dobe od 16.06.2015 do 11.08.2015 ako F.. Pracovný pomer bol uzatvorený ako hlavný pracovný pomer na dobu neurčitú so skráteným pracovným úväzkom 24 hodín týždenne. Základná hrubá mzda mesačná bola stanovená vo výške 530,- € + výkonnostná odmena až do výšky 50 % základného platu. Otec detí ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. V čase trvania pracovného pomeru nebol práceneschopný. Otec detí u uvedeného zamestnávateľa dosiahol čistú mzdu v 06/2015 - 501,64 €, v 07/2015 - 197,45 €, v 08/2015 - 148,95 €. Aj v spoločnosti O. P. bol otec detí zamestnaný v riadnom pracovnom pomere od 14.03.2016 do 31.03.2016 a dosiahol vymeriavací základ 255,66 € a úhrn poistného 24,- €.
10. V registri obyvateľov ohľadne otca detí sú ako jeho deti evidované mal. L. a mal. X..
11. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. je zrejmé, že evidujú voľné pracovné miesta skladníka v počte cca 600 u minimálne 52 zamestnávateľov s priemernou mzdou 600,- - 1.000,- €.
12. Mal. L. navštevuje 5. ročník a mal. X. 3. ročník ZŠ v U., obaja sa stravujú v školskej jedálni s poplatkom spolu pre oboch 45,- € mesačne. Matka deťom platí ZRPŠ 30,- € ročne. Mal. X. navštevuje školský klub detí s poplatkom 4,- € mesačne. Mal. L. navštevuje počítačový krúžok, prírodovedný krúžok s poplatkom 15,- € ročne. Mal. X. navštevuje včelársky krúžok, futbalový krúžok s poplatkom 15,- € ročne. Obe mal. deti sú aj členmi futbalového klubu U., v klube neplatia poplatky, ale majú výdavky na kopačky, dresy, chrániče a pod.. Zdravotný stav mal. detí je dobrý. Obaja maloletí majú mobilný telefón, matka im dobíja kredit každému po 10,- € mesačne. Maloletí majú potreby primerané svojmu veku.
13. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine (z.č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. S poukazom na zistené pomery účastníkov konania má súd za to, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný, preto ho zamietol. Pri svojom rozhodovaní súd neakceptoval skutočnosť, že otec maloletých detí dosahuje nízke príjmy z pracovnej činnosti, nakoľko lustráciou v Sociálnej poisťovni otca detí od 01.01.2015 do 11.12.2017 bolo zistené, že otec detí často mení zamestnávateľov, u týchto vydrží len veľmi krátku dobu, pracuje prevažne na základe dohôd o vykonaní práce, prípadne dohôd o pracovnej činnosti, v dôsledku čoho sa jeho vymeriavací základ pohybuje od 9,- € mesačne do 196,95 € mesačne a úhrn poistného od 0,84 € do 13,77 €. Otec bol zamestnaný aj v riadnom pracovnom pomere u zamestnávateľa U. - M., a. s., a to zase len krátko od 16.06.2015 do 11.08.2015 ako F.. Predmetný pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú so skráteným pracovným úväzkom 24 hodín týždenne a základná hrubá mzda mesačná bola stanovená vo výške 530,- € + výkonnostná odmena až do výšky 50 % základného platu. Otec detí ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. V čase trvania pracovného pomeru nebol práceneschopný. Otec detí u uvedeného zamestnávateľa dosiahol čistú mzdu v 06/2015 dokonca vo výške 501,64 €. V ďalších mesiacoch jeho príjem už klesol, a to v 07/2015 na sumu 197,45 € a v 08/2015 na sumu 148,95 €. Aj v spoločnosti O. P. bol otec detí tiež zamestnaný v riadnom pracovnom pomere len krátko od 14.03.2016 do 31.03.2016 a dosiahol vymeriavací základ 255,66 € a úhrn poistného 24,- €. Z uvedeného je teda zrejmé, že otcovi nič nebráni byť zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a dosahovať vyššiu mzdu ako dosahoval na základe dohôd. Úprimnú snahu otca detí dosiahnuť čo najvyšší príjem z pracovnej činnosti, aby si mohol plniť svoje zákonné vyživovacie povinnosti, sa súdu u otca detí nepodarilo zistiť i s poukazom na oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. ohľadne evidencie voľné pracovné miesta skladníka v počte cca 600 s priemernou mzdou 600,- - 1.000,- €. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že otec detí má potencionálnu možnosť dosahovať príjem od 600,- do 1.000,- € mesačne, a preto pri posúdení vyživovacej povinnosti neakceptoval bezdôvodne nízke príjmy otca detí. Navyše by bolo v rozpore so záujmami maloletých detí, keby každému z nich bolo výživné znížené na 40,- € mesačne, a to za situácie, že u oboch maloletých detí sa výrazným spôsobom zmenili ich pomery, keďže v čase posledného určenia výživného navštevovali MŠ, nevenovali sa záujmovým krúžkom, boli zdravé a v súčasnosti mal. L. navštevuje 5. ročník a mal. X. 3. ročník ZŠ, obaja sa stravujú v školskej jedálni s poplatkom pre oboch spolu 45,- € mesačne. Mal. X. navštevuje školský klub detí s poplatkom 4,- € mesačne. Mal. deti majú množstvo mimoškolských aktivít, s ktorými sú spojené ďalšie výdavky pre ich matku. Teda skutočnosť, že otec detí dosahuje bezdôvodne nízke príjmy z pracovnej činnosti (pravdepodobne z dôvodu, že sa proti nemu vedú exekúcie, čo otec uviedol vo svojom návrhu na zníženie výživného), nemôže byť na ujmu maloletých detí, ktoré sú výživou odkázané na svojich rodičov, a preto nemôže byť dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletým deťom. Navyše otec svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil aj tým, že mu pribudli vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom. Z lustrácie v registri obyvateľov však takáto skutočnosť vôbec nevyplynula. Z uvedeného je teda zrejmé, že otec detí zabezpečuje výživu zrejme deťom svojej družky a svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. L. a X. si vôbec neplní, kvôli čomu matka detí poberá náhradné výživné a znížením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom by sa matka maloletých detí i maloleté deti nepochybne dostali, vzhľadom na výšku príjmu matky, do nepriaznivej finančnej situácie, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu ich výživy. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.