Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-48-2018.pdf
PDF · 73.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/48/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného G. R., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 25. apríla 2018 odvolanie obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 06.02.2018 sp.zn. 4T/48/2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. R. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 06.02.2018 sp.zn. 4T/48/2017 bol obžalovaný G. R. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 10.9.2017 v čase o 01.10 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 206, ev.č. Z. E., po D. X. v meste Z., kde bol na parkovisku pred spol. Geotrans, s.r.o., zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Žiar nad Hronom a uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 0T/75/2017 zo dňa 30.8.2017, právoplatným 30.8.2017 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený okrem iného trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov. Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 43 Tr. zák. obžalovanému uložil aj ďalší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere dvoch rokov. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný (ktoré nazval odpor). V písomných dôvodoch uviedol, že jeho odvolanie smeruje do výroku o treste, pretože trest, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa, a to nepodmienečný, považuje za neprimerane prísny. Zdôraznil že on sa k spáchaniu prečinu v plnom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval a je si vedomý toho, že jeho konanie bolo nesprávne. V čase spáchania činu si neuvedomil, aké to môže mať pre neho následky a skutku sa dopustil z dôvodu, že chcel pomôcť svojím kamarátom, ktorí potrebovali odvoz. Poznamenal, že je síce pravdou to, že takéto konanie ho neospravedlňuje, avšak v súčasnosti už plne chápe význam uloženého trestu zákazu činnosti a tento plne aj rešpektuje a bude ho aj v budúcnosti rešpektovať. Ďalej dodal, že v súčasnej dobe sa snaží správať slušne a zodpovedne, žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou I. W., s ktorou majú tri maloleté deti. Poukázal tiež na zdravotné problémy rodinných príslušníkov, ako aj to, že jeho družka bude musieť zostať doma so synom T., ktorý má vážne zdravotné problémy. Okrem toho poznamenal, že v prípade jeho nástupu do výkonu trestu bude výživa jeho rodiny vážnym spôsobom ohrozená a dostala by sa do zlej sociálnej, ako aj finančnej situácie. Záverom zdôraznil, že je zamestnaný u živnostníka ako robotník a jeho mesačný príjem dosahuje 500,- Eur. On sa snaží viesť slušný život, pracovať a zabezpečiť svoju rodinu.
Navrhol preto zrušiť napadnuté rozhodnutie vo výroku o treste a uložiť mu iný druh trestu. Na verejnom zasadnutí obžalovaný predniesol svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania. Krajský prokurátor navrhol na verejnom zasadnutí odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Aj keď odvolanie obžalovaného smerovalo len do výroku o treste, odvolací súd poznamenáva, že ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Tr. por. a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal, ako v tomto prípade) aj s dôsledkami uvedenými v § 257 ods. 7 Tr. por. (uznesenie, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná - § 183 ods. 2 Tr. por.) obžalovaný nemôže následne právne účinne odvolaním napadnúť výrok o vine rozsudku, ktorý bol po takomto dokazovaní vyhlásený súdom prvého stupňa. Odvolací súd v takom prípade, ak obžalovaný odvolanie podá, nemôže v zmysle § 317 ods. 1 veta prvá Tr. por. preskúmať výrok o vine v napadnutom rozsudku, teda nemôže podrobiť revíznej povinnosti prvostupňovým súdom zistený - priznaný skutkový stav veci, ani jeho právne hodnotenie. Ako je už vyššie uvedené v danom prípade sa odvolací súd zaoberal len skutočnosťami, ktoré namietala obhajoba, teda preskúmal len výrok o treste. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 36 písm. l) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a podľa písm. n) napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 37 písm. m) Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať, Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Tak z obsahu spisu, ako aj ďalších listinných dôkazov možno vyvodiť, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdom trestaný, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp.zn. 0T/75/2017 zo dňa 30.08.2017, právoplatným dňom 30.08.2017 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov podmienečne s odkladom jeho výkonu trestu na skúšobnú dobu 15 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov. To znamená, že tejto trestnej činnosti sa dopustil v lehote podmienečného odsúdenia pre iný trestný čin. Tak, ako súd prvostupňový, aj súd odvolací, zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa k spáchaniu činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol v predchádzajúcej dobe právoplatne odsúdený. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že trest, ktorý uložil súd prvého stupňa obžalovanému bol správny a zákonný a vychádzal z ust. § 348 ods. 1 Tr. zák., ako aj z ustanovení, ktoré sa týkajú ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl. V súvislosti s uložením trestu odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie tohto výroku zo strany prvostupňového súdu zohľadňuje všetky atribúty, ktoré zákon s ukladaním trestu spája a keďže obžalovaný sa danej trestnej činnosti dopustil v lehote plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, opätovný podmienečný trest v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. u neho neprichádza do úvahy a neprichádza do úvahy ani ukladanie iného alternatívneho druhu trestu aj vzhľadom na krátkosť času opätovného, protizákonného konania zo strany obžalovaného. Trest
odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov je potrebný tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie na splnenie účelu takto uloženého trestu. Správny bol aj výrok súdu, ktorým obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere dva roky, ako aj výrok, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného v súlade s ust. § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.