Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-17-2018.pdf
PDF · 110.4 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu JAROTTA-STAV, s.r.o., so sídlom Jarná ulica 490/53, 034 84 Liptovské Sliače, IČO: 50 435 141, zastúpeného BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, Dolný Kubín proti žalovanému REST3, s. r. o., so sídlom Laskomerského 8, 977 01 Brezno, IČO: 44 951 281, zastúpenému Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, Banská Bystrica o zaplatenie 131.799,47 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6Cb/36/2015-301 zo dňa 19.septembra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 6Cb/36/2015-301 zo dňa 19.septembra 2017 potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca - spoločnosť LMP, s.r.o., Bratislava sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 131.799,47 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi pôvodným žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzavretá zmluva o dielo zo dňa 7.12.2012, zhotoviteľ dielo v zmysle dojednaných podmienok riadne ukončil a odovzdal žalovanému, čím žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť jeho cenu. Počas výkonu prác na diele žalovaný uhrádzal cenu dielčích prác v rozsahu ich fakturácií, vystavených žalobcom. Po dokončení diela a vystavení konečnej faktúry č. 2013004, žalovaný odmietol túto faktúru uhradiť. Žalobca zhotovil na objednávku žalovaného dielo, konkretizované v podmienkach zmluvy o dielo v požadovanej kvalite a kvantite, práce na diele bol poverený za žalovaného preberať pán W., ktorý ich odsúhlasoval a podpisoval aj v stavebnom denníku. Podľa názoru žalobcu nemožno preto uznať doterajšiu obranu žalovaného vo veci zbavenia sa zodpovednosti plniť, odvolávajúc sa na neprevzatie diela objednávateľom, keď v súčasnosti je čerpacia stanica v jeho užívaní.
3. Súd ďalej zistil, že rozsah diela bol daný projektovou dokumentáciou z 9.10.2012 a cenovou ponukou zhotoviteľa z 15.9.2012. Dielo malo byť zhotovené do 15.1.2013, s možnosťou predĺženia tejto lehoty v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok, za predpokladu, že bude dodržaná riadna a včasná súčinnosť objednávateľa a že nedôjde k prípadným rozhodnutiam orgánov štátnej správy, ktoré nezaviní zhotoviteľ a ktoré bránia realizácii diela, či neposkytnutiu súčinnosti objednávateľa tejto zmluvy a napokon, ak sa nevyskytne preukázateľná prekážka, ktorá vznikla nezávisle na vôli alebo konaní zmluvných strán a bráni postupu prác (napr. archeologický nález). Cena diela bola stanovená na sumu
702.000,--eur bez DPH ako maximálna s tým, že cena ako konečná suma bude určená podľa skutočne vykonaných prác po odsúhlasení stavebným dozorom, a to na základe dokumentov uvedených v čl. II. bod 2. DPH mala byť k cene účtovaná v zmysle právnych predpisov platných v čase účtovania. Zhotoviteľom diela bolo vystavených celkom päť faktúr, prvé štyri boli žalovaným uhradené. Spornou je vyúčtovaná suma piatou faktúrou č. 2013004 zo dňa 27.5.2013, splatnou 10.6.2013. Predmet fakturácie bol uvedený ako „Prevedené práce podľa krycieho listu, súpisu vykonaných prác a ZOD na stavbe ČS PL N.“. Fakturovaná suma je 131.799,47 eur.
4. Podľa názoru súdu v konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný spolu uzavreli zmluvu o dielo, nebolo sporné ani to, čo bolo predmetom zmluvy, sporná bola oprávnenosť poslednej vystavenej faktúry, ktorou si zhotoviteľ uplatnil zaplatenie celkovej ceny za dodané dielo, resp. doplatok po uhradení štyroch čiastkových faktúr zo strany žalovaného. Na základe skutkovej a právnej argumentácie oboch sporových strán dospel súd k záveru, že posledná faktúra bola vystavená predčasne, t. j. predtým, než z ustanovení zákona aj z ustanovení uzavretej zmluvy vyplynula oprávnenosť na jej uplatnenie zhotoviteľom. Súd poukázal na ust. § 548 ods. 1, § 554 a § 555 ods. 1,2 Obchod. zákonníka a uviedol, že zhotoviteľ si voči objednávateľovi môže uplatniť nárok na zaplatenie ceny za dielo až po jeho vykonaní. Za vykonané sa dielo považuje po jeho riadnom dokončení a odovzdaní objednávateľovi v dohodnutom mieste, dohodnutom čase, prípadne v čase a v mieste určenom zákonom. Súd uviedol, že jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán boli dohodnuté relatívne podrobne v zmluve o dielo, kopírovali v zásade zákonnú koncepciu vykonania diela a vzniku povinnosti zaplatiť jeho cenu. Ohľadne zaplatenia ceny diela bolo stanovené, že cena bude stanovená na základe skutočne vykonaných prác po odsúhlasení stavebným dozorom, pričom zhotoviteľ je faktúru povinný vystaviť do 10 pracovných dní od protokolárneho odovzdania a prevzatia diela objednávateľom. Jeho prílohou bude zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela obojstranne podpísaná zmluvnými stranami. Zmluva pripúšťala aj čiastkové faktúry, a to po odsúhlasení stavebným dozorom, ktoré objednávateľ mal uhradiť do 30 dní od doručenia objednávateľovi (správne zhotoviteľovi) na adresu jeho sídla, pričom zaplatenie čiastkového daňového dokladu - faktúry neznamená prevzatie časti diela objednávateľom. Odovzdanie a prevzatie diela bolo dohodnuté tak, že zhotoviteľ písomne oznámi objednávateľovi najneskôr tri pracovné dni vopred termín odovzdania a prevzatia diela. Objednávateľ mal dielo prevziať aj s drobnými nedostatkami, ktoré sami o sebe ani v spojení s inými nebránia ani nesťažujú užívanie diela, pričom tieto mali byť postupne odstránené v primeranej lehote, odovzdanie malo byť zachytené do zápisnice (protokolu). Prílohou protokolu o odovzdaní a prevzatí diela mala byť dokumentácia skutočného vyhotovenia, zápisnice o vykonaných predpísaných skúškach, atesty a certifikáty používaných materiálov a zariadení, revízne správy, záručné listy výrobkov a jednotlivých zariadení a stavebný denník. V prípade, že zmluvná strana do troch pracovných dní na zápis nereagovala, považoval sa zápis za súhlasne potvrdený.
5. Podľa názoru súdu si zmluvné strany takýmto spôsobom podrobne upravili presný postup pri zhotovení diela, jeho odovzdaní a prevzatí a fakturácii ceny - pre prípad predchádzajúcich čiastkových fakturácií sa tým rozumela fakturácia poslednej dokončenej časti diela. V zmysle citovaných zmluvných dojednaní jednotlivé úkony strán na seba logicky a časovo mali nadväzovať. V zmysle citovaných zmluvných dojednaní jednotlivé úkony strán na seba logicky a časovo mali nadväzovať. Zo strany zhotoviteľa diela však povinnosti určené v zákone a v zmluve neboli splnené riadne. Doteraz žalobca (resp. jeho právny predchodca) nedoložil stavebný denník, z ktorého majú vyplývať jednotlivé úkony vykonania diela a prípadné poznámky účastníkov zmluvy k nim. Nedoložil ani odovzdávací a preberací protokol - z jeho vyjadrenia pred súdom dokonca vyplynulo, že takýto ani nebol vyhotovený, nepreukázal, že na odovzdanie a prevzatie diela riadne vyzval v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok objednávateľa a, že odovzdanie a prevzatie diela vôbec prebehlo. Z doložených listín vyplynulo, že k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela nemohlo dôjsť v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, keďže po vystavení konečnej faktúry a jej vrátení objednávateľom zhotoviteľovi, zhotoviteľ vyzýval žalovaného na zaplatenie fakturovanej sumy s tým, že až po tomto zaplatení je zhotoviteľ pripravený odovzdať žalovanému potrebné doklady k dielu (list z 24.6.2013).
6. Súd ďalej uviedol, že peňažný nárok uplatnený v tomto konaní závisí od určitých právnych úkonov, ktoré museli byť urobené alebo zachytené písomnou formou, a od ďalších úkonov, ktoré zjavne vykonané neboli (odovzdanie dokumentácie, zápisníc o vykonaných predpísaných skúškach, odovzdaní atestov a certifikátov, revíznych správ, záručných listov, stavebného denníka, atď.). Neobstojí pritom podľa názoru súdu argumentácia žalobcu o tom, že písomná zmluva o dielo bola v skutočnosti spísaná
a zmluvnými stranami podpísaná až v priebehu vykonávania prác na diele a jednotlivé podrobnosti vykonávania diela, komunikácie medzi zmluvnými stranami, odsúhlasovania jednotlivých zhotovených a účtovaných položiek diela boli dohodnuté medzi stranami ústne. Aj v prípade, ak by medzi stranami bola najprv uzavretá ústna zmluva o dielo, a až následne v priebehu vykonávania diela bola táto spísaná aj v listovej podobe, záväznými pre obe zmluvné strany sú práve tie dojednania, ktoré sú v listovej podobe, a ktoré by mali odrážať dovtedy ústne dojednané podmienky. Nemožno podľa názoru súdu akceptovať akékoľvek iné ústne dojednania, ktoré neboli písomne zachytené v zmluve alebo v prípadných dodatkoch k zmluve, keďže z uzavretej písomnej zmluvy o dielo vyplýva, že meniť alebo dopĺňať túto zmluvu je možné len formou písomných dodatkov podpísaných oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán (čl. XIV. bod 3). Z uvedených dôvodov potom súd zamietol aj návrhy žalobcu na výsluch svedkov. Bez ďalšieho dokazovania bolo možné konštatovať, že predmetné dielo nebolo vykonané v zmysle zákona ani zmluvy, žaloba v tejto veci bola podaná predčasne predtým, než žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi mohol vzniknúť nárok na zaplatenie doplatku celej ceny diela. Podľa názoru súdu to znamená, že u žalobcu stále jestvuje povinnosť dielo odovzdať, u žalovaného ako objednávateľa diela dielo prevziať, pričom zhotoviteľ je povinný najneskôr tri pracovné dni vopred oznámiť termín odovzdania diela, toto má byť zápisnične zachytené, pri odovzdávaní diela je zhotoviteľ povinný odovzdať všetky súvisiace podklady k dielu, vrátane stavebného denníka, ktorý má byť riadne vedený a má riadne zaznamenať všetky vykonávané práce na predmetnej stavbe, následne 10 pracovných dní od tohto protokolárneho odovzdania a prevzatia diela je zhotoviteľ povinný a zároveň oprávnený vystaviť faktúru, ktorej prílohou má byť zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela. Až v prípade, že budú tieto úkony vykonané, vznikne na strane zhotoviteľa nárok na zaplatenie zvyšnej ceny diela, a to aj v prípade, že žalovaný neposkytne potrebnú súčinnosť v zmysle zmluvy. Jednotlivé položky, ktoré by neboli riadne odsúhlasené, by sa následne mohli stať predmetom súdneho sporu, dovtedy však takýto nárok jestvovať nebude.
7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď úspešný vo veci bol v plnom rozsahu žalovaný, preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, ani s rozhodnutím Okresného súdu Brezno vo veci samej, má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistením, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nepopiera, že stavba nebola protokolárne odovzdaná tak, ako to predpokladá čl. VII. bod 5 zmluvy o dielo, ale opakovane uvádza, že realizácia stavby bola zahájená v čase, kedy ešte zmluva o dielo vo svojej písomnej forme neexistovala. Písomná zmluva o dielo bola vyhotovená a podpísaná neskôr, než je dátum na nej uvedený, pričom k uzatvoreniu písomnej zmluvy o dielo došlo len z formálnych dôvodov - objednávateľ potreboval vykryť investíciu aj úverom z banky a pre banku potreboval písomnú zmluvu. Písomná zmluva preberala do svojho obsahu niektoré ustanovenia dojednané stranami sporu v úvode zahájenia prác na stavbe, avšak nie všetky, niektoré ustanovenia sú v rozpore s podmienkami ústne skôr dohodnutými. Teda vtedy, keď bola zmluva o dielo spísaná a podpísaná, už práce na diele dávno prebiehali. Dovtedy medzi stranami sporu platili ústne dojednania, na základe ktorých boli práce realizované. Tieto boli zo strany žalovaného ako objednávateľa aj odsúhlasované a na základe toho boli následne vyhotovované faktúry, ktoré boli zo strany žalovaného uhradené. Súd teda dospel k nesprávnemu záveru, kedy oprávnenosť nároku žalobcu na úhradu zvyšnej časti ceny diela posudzoval výlučne podľa písomnej zmluvy o dielo, a to aj napriek tomu, že v rámci konania vyšla najavo aj existencia ústnej a skôr uzavretej zmluvy, kde podmienky, za ktorých žalobca súhlasil s vykonaním diela boli stranami sporu dohodnuté inak. Žalobca za účelom preukázania obsahu dojednaní ústnej zmluvy navrhol v konaní vypočuť svedkov, ktorých súd nevypočul, čím žalobcovi neumožnil preukázať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti a právneho základu jeho nároku. Má za to, že na základe vykonaného dokazovania nemožno za žiadnych okolností dospieť k záveru, že stavba nebola žalovanému odovzdaná. Stavba je ku dnešnému dňu zapísaná v katastri nehnuteľností, kde vlastnícke právo k nej znie v prospech žalovaného. Súčasne je skolaudovaná, teda riadneho a obvyklého užívaniaschopná, Žalovaný stavbu užíva, pričom užívať by ju v prípade neprevzatia stavby nemohol. Prísny a doslovný výklad zmluvy o dielo súdom a žalovaným je v rozpore s faktickým, reálnym a realizovaným prejavom vôle strán sporu (napr. čo sa zhotovenia, odovzdania a užívania diela zo strany žalovaného týka). Súd by mal podľa názoru žalobcu zobrať na zreteľ všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle strán sporu pred uzavretím písomnej zmluvy, t. j. včítane rokovania o uzavretí ústnej zmluvy o dielo a praxe, ktorú strany medzi sebou aj zaviedli, ako
aj následného správania strán. Prax strán sporu pri zhotovovaní diela bola od počiatku zahájenia prác na diele iná, než tá, ktorá je dojednaná v následnej uzatvorenej písomnej zmluve o dielo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci samej.
9. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu podané nebolo.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
13. Podľa § 383 CSP Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že realizácia stavby bola zahájená v čase, keď ešte zmluva o dielo vo svojej písomnej forme neexistovala, písomná zmluva bola vyhotovená a podpísaná neskôr, než je dátum na nej uvedený a k uzatvoreniu písomnej zmluvy došlo len z formálnych dôvodov a, že prísny a doslovný výklad písomnej zmluvy o dielo súdom a žalovaným je v rozpore s faktickým, reálnym a realizovaným prejavom vôle strán sporu. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
15. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
16. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou LMP, s. r. o. Bratislava ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Zmluva o dielo bola uzatvorená dňa 7.12.2012, podpísaná oboma stranami. Žalovaný ako zhotoviteľ sa zaviazal pre objednávateľa zhotoviť stavbu „Čerpaciu stanicu pohonných látok - N.“ v rozsahu a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. V čl. III. mali strany dohodnutý čas plnenia podľa ktorého sa zhotoviteľ zaviazal dielo zhotoviť do 15.1.2013 podľa miestnych klimatických podmienok s tým, že v prípade nepriaznivých klimatických podmienok sa predĺži lehota plnenia o dohodnutú lehotu. V čl. IV. si strany dohodli cenu a platobné podmienky tak, že cena za dielo bude stanovená na základe skutočne vykonaných prác, po odsúhlasení stavebným dozorom a nepresiahne čiastku 702.000,-- eur bez DPH. Ďalej v tomto článku mali strany dohodnuté platobné podmienky. V čl. VII. si strany dohodli odovzdanie v prevzatie diela, bod 1. zmluvné strany sa dohodli, že predmetom odovzdania prevzatia diela bude dielo odovzdávané kompletné, celé a naraz, bod 2. zhotoviteľ je povinný písomne oznámiť objednávateľovi najneskôr 3 pracovné dni vopred termín odovzdania a prevzatia diela, bod 3. objednávateľ prevezme dielo aj s drobnými nedostatkami, ktoré sami o sebe ani v spojení s inými nebránia a nesťažujú užívanie diela s tým, že zhotoviteľ sa zaväzuje tieto nedostatky odstrániť v lehote uvedenej v zápisnici (protokole) o odovzdaní a prevzatí diela, bod 4., čo má zápisnica (protokol) o odovzdaní a prevzatí diela obsahovať, bod 5., čo zhotoviteľ pripraví
a objednávateľovi odovzdá k odovzdaniu a prevzatiu diela, bod 6., zápisnicu (protokol) o odovzdaní a prevzatí vyhotoví zhotoviteľ v štyroch vyhotoveniach, z ktorých obdrží každá strana dve vyhotovenia. Zápisnica (protokol) o odovzdaní a prevzatí diela musí byť podpísaná oprávnenými zástupcami obidvoch zmluvných strán, bode 7, objednávateľ má právo odmietnuť prevzatie diela v prípade nedostatkov brániacich užívaniu diela, bod 10., v prípade ak objednávateľ bezdôvodne odmietne podpísať zápisnicu (protokol) o odovzdaní a prevzatí diela, za deň odovzdania a prevzatia pre účel konečnej faktúry sa považuje deň začatia jeho užívania na účel čerpacej stanice PHM.
17. V čl. XIV. bod 3 si strany dohodli, že meniť alebo dopĺňať túto zmluvu je možné len formou písomných dodatkov podpísaných oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.
18. Podľa § 536 ods. 1 Obchod. zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
19. Podľa § 536 ods. 3 Obchod. zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
20. Podľa § 548 ods. 1 Obchod. zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
21. Podľa § 554 ods. 1 Obchod. zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
22. Podľa § 554 ods. 3 Obchod. zákonníka ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.
23. Podľa § 554 ods. 6 Obchod. zákonníka ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.
24. Ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných znakov tejto typickej pomenovanej zmluvy (§ 263 ods. 2) . Pre platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a predmete zmluvy. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo, t. j. vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela je splnený ukončením a odovzdaním diela. Odovzdanie diela je dvojstranným synalagmatickým vzťahom, t. j. povinnosti zhotoviteľa zodpovedá povinnosť objednávateľa riadne vyhotovený predmet diela prevziať. Zhotoviteľ je povinný objednávateľa na prevzatie diela vyzvať.
25. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že doslovný výklad písomnej zmluvy o dielo je v rozpore s faktickým, reálnym a realizovaným prejavom vôle strán sporu, napr. aj čo do zhotovenia, odovzdania a užívania diela zo strany žalovaného, pretože síce pre zmluvu o dielo zákon nevyžaduje písomnú formu, ale ak už strany zmluvu o dielo v písomnej forme uzatvorili, sú touto viazané, čo napokon potvrdili podpisom tejto zmluvy. Tvrdenie žalobcu, že realizácia stavby bola zahájená v čase, kedy ešte zmluva o dielo vo svojej písomnej forme neexistovala nič nemení na skutočnosti, že po uzatvorení písomnej zmluvy boli strany povinné sa touto riadiť a postupovať v zmysle jednotlivých ustanovení zmluvy dielo, konkrétne pri odovzdaní a prevzatí stavby čl. VII., ktorý v jednotlivých bodoch presne špecifikuje spôsob, akým má dôjsť medzi stranami k odovzdaniu a prevzatiu stavby. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 19.9.2017 potvrdil, že zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela nebola vyhotovovaná z dôvodu, že žalovaný v tomto ohľade, ani v ďalších iných ohľadoch neposkytol pôvodnému žalobcovi potrebnú súčinnosť.
26. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie ceny vzniká zhotoviteľovi, ak si strany nedohodnú niečo iné len úspešným vykonaním diela, to znamená riadnym
splnením záväzku. Teda až vykonaním diela vzniká nárok na zaplatenie. Ako už bolo vyššie uvedené, zhotoviteľ je povinný objednávateľa na prevzatie diela vyzvať. Túto povinnosť mali strany aj dohodnutú v čl. VII. bod 2 zmluvy, podľa ktorého zhotoviteľ je povinný písomne oznámiť objednávateľovi najneskôr tri pracovné dni vopred termín odovzdania a prevzatia diela. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na čl. VII. bod 10, kde si strany dohodli, že v prípade ak objednávateľ bezdôvodne odmietne podpísať zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela, za deň odovzdania a prevzatia pre účel konečnej faktúry sa považuje deň začatia jeho užívania na účel čerpacej stanice PHM. Ak by teda žalobca preukázal, že postupoval v zmysle čl. VII. zmluvy a žalovaný by zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela podpísať odmietol, považovalo by sa dielo za odovzdané a prevzaté, ktorá skutočnosť by mala podľa uvedeného bodu 10 vplyv na nárok žalobcu na zaplatenie konečnej faktúry. Žalobca, ani právny predchodca žalobcu však nepreukázali, že by postupovali v zmysle čl. VII., vyzvali žalovaného na prevzatie diela a nepreukázali, že by žalovaný zápisnicu o odovzdaní a prevzatí odmietol podpísať.
27. Z týchto dôvodov potom súd prvej inštancie správne zamietol návrhy žalobcu na výsluch svedkov, pretože po uzatvorení písomnej zmluvy o dielo je irelevantná prax strán sporu pri zhotovovaní diela, ktorá bola podľa názoru žalobcu od počiatku zahájenia prác na diele iná, než tá, ktorá je dojednaná v písomnej zmluve. Po uzavretí písomnej zmluvy o dielo boli účastníci tejto zmluvy povinní postupovať podľa jej ustanovení.
28. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
29. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené.
30. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
32. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).