Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoZm-17-2017.pdf
PDF · 102.36 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoZm/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu: G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX Q., zast. JUDr. Lukáš Michaľov, advokát so sídlom Thurzova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX P. - Y., o zaplatenie 21.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64CbZm/61/2015-58 zo dňa 20. januára 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64CbZm/61/2015-58 zo dňa 20. januára 2017, p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom prvým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 21.000,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 21.000,- Eur od 21.06.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 70,- Eur a druhým výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Na odôvodnenie súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom podaným dňa 10.09.2015 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 21.000,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 21.000,- Eur od 21.06.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 70,- Eur. V návrhu uviedol, že dňa 15.04.2013 vystavil žalovaný vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal do 20.06.2013 zaplatiť zmenkovú sumu 20.000,- Eur. Žalovaný však svoju povinnosť porušil a v termíne splatnosti zmenkovú sumu neuhradil. V podaní zo dňa 15.02.2016 žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke. Na základe tejto poskytol žalovanému hotovostnú pôžičku vo výške 20.000,- Eur s úrokom 5 % z požičanej sumy. Na zabezpečenie tohto záväzku vystavil žalovaný vlastnú zmenku, ktorú vlastnoručne podpísal, čím potvrdil prevzatie sumy z pôžičky v hotovosti a zároveň sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 21.000,- Eur, t.j. istinu vo výške 20.000,- Eur a úrok vo výške 1.000,- Eur do 20.06.2013.
3. Dňa 26.04.2016 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz č.k. 64CbZm/61/2015-36. Žalovaný proti nemu podal v zákonom stanovenej lehote odpor. Tento odôvodnil tvrdením, že už v priebehu rokov 2013 - 2014 uhradil žalobcovi viac ako polovicu peňazí. Uviedol aj, že žalobca mu v roku 2014 podpísal príjmový pokladničný doklad na 8.000,- Eur, ktoré odovzdal žalobcovi. S týmto tvrdením však žalobca nesúhlasil, pričom to uviedol vo vyjadrení k odporu.
4. Súd prvej inštancie na prejednanie veci vytýčil termín pojednávania na deň 14.11.2016 (správne má byť „04.11.2016“), ktoré po meritórnom prejednaní odročil na deň 20.01.2017 za účelom výpovede svedka. Žalovanému zároveň na pojednávaní uznesením č.k. 64CbZm/61/2015-50 uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 150,- Eur. Žalovaný však preddavok nezložil, a preto súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.01.2017 rozhodol súd v neprítomnosti žalovaného. Tento súdu telefonicky oznámil, že v dôsledku dopravnej nehody nastalo na ceste zdržanie a nestihne sa včas dostaviť na pojednávanie. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie otvoril pojednávanie o 20 minút neskôr.
5. Súd prvej inštancie z dôkazných prostriedkov žalobcu zistil, že zmenka bola vystavená dňa 15.04.2013 v P.. Zmenka bola splatná 20.06.2016 na H. XX v Q.. Na zmenke je podpis vystaviteľa zmenky. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 04.11.2016 však žalovaný uviedol, že zmenku podpísal, ale nie je to jeho podpis, pretože on sa tak nepodpisuje. K tejto námietke súd prvej inštancie uviedol, že požiadavku podpisu na zmenke nie je možné vykladať tak, že musí byť podpísaná v takom štýle podpisu a písma, ktorý vystaviteľ bežne používa, ale splnenie obsahovej náležitosti zmenky pri podpise znamená, že zmenka ako listina a cenný papier bola podpísaná vlastnou rukou vystaviteľa. Žalovaný zároveň nepoprel a ani nepreukázal, že by zmenku nepodpísal. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonné formálne a materiálne požiadavky zmenky. Súd ďalej poukázal aj na skutočnosť, že v civilnom sporovom konaní strana sporu musí uviesť tvrdenia na svoju obranu a zároveň ich musí aj podporiť dôkazmi, ktoré tieto tvrdenia preukážu. Žalovaný v odpore uviedol, že poskytol žalobcovi čiastočné plnenie, avšak na túto svoju obranu neoznačil ani nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Žalovaný zároveň neoznačil, resp. nepredložil dôkaz na svoju obranu v súvislosti so svojim tvrdením, že zmenku vystavil v rozpore s dobrými mravmi.
6. Vzhľadom k tomu, že žalobcom predložená zmenka obsahovala všetky zákonné náležitosti a žalovaný svoju obranu nijako nepreukázal, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na to, že mal žalobca vo veci plný úspech, priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že spolu so žalobcom chceli uskutočniť obchod, v ktorom predpokladali zisk z predaja zlatých výrobkov. Uviedol aj, že v deň pôžičky sa stretli u S. P., žalobca priniesol v 20.000,- Eur v hotovosti a vymenil ich za zlaté šperky, ktoré doniesol žalovaný. Následne v odvolaní uviedol, že nešlo o žiadnu pôžičku. Zmenku vystavil podľa jeho tvrdení o niekoľko mesiacov neskôr, a to pod vyhrážkami a nátlakom zo strany žalobcu. Uviedol aj, že žalobcu udal na „kriminálnej polícii“ v Košiciach. Žalobcovi z obavy začal dávať peniaze a posielal ich aj na účet žalobcovej manželky. Zároveň mu raz odovzdal sumu 7.000,- Eur, o čom mu žalobca vydal pokladničný doklad a podpísal ho. Tento podľa jeho tvrdení odovzdal na polícii. V závere odvolania namietal, že žalobca na pojednávaní požadoval už len sumu 13.000,- Eur. K skutočnosti, že sa dňa 20.01.2017 nedostavil na pojednávanie uviedol, že cestou z M. republiky telefonoval na súd prvej inštancie, že na ceste pri E. je asi hodinová kolóna a že kvôli uvedenému bude meškať približne hodinu. Následne mal spätný hovor zo súdu, že konanie sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Preto požiadal odvolací súd o vytýčenie nového pojednávania. Žalovaný po výzve súdu svoje odvolanie doplnil, pretože neobsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti. V doplnení uviedol totožné skutočnosti ako v odvolaní, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.
8. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že odvolanie žalovaného nespĺňa náležitosti v zmysle § 363 a nasl. CSP. Poukázal aj na to, že žalovaný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepodložil a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by aspoň sčasti preukazovali jeho tvrdenia. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal existenciu ním uvádzanej dopravnej udalosti. K tejto skutočnosti žalobca zároveň uviedol, že sa telefonicky informoval na príslušnom oddelení dopravného inšpektorátu Čadca a Bytča či v okolí obce E. skutočne došlo k dopravnej udalosti, na ktorú sa žalovaný odvoláva, pričom mu bolo oznámené, že na predmetnom oddelení dopravného inšpektorátu neevidovali ním uvádzanú informáciu o dopravnej nehode. V zmysle uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
9. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Opätovne uviedol len tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcich podaniach, a to, že na prvom pojednávaní požadoval žalobca sumu 13.000,- Eur, že
súdu oznámil, že bude na pojednávanie meškať kvôli dopravnej nehode. Zmenku považuje za neplatnú, zle podpísanú a overenú notárom. Znova uviedol aj to, že nešlo o pôžičku, ale o „obchod“, na ktorom mali aj so žalobcom zarobiť. Uviedol aj, že žiadal súd, aby vypočul svedka - pána P., avšak vypočutý nebol, pretože nezložil preddavok na trovy dôkazu.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 10.09.2015 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Žalobca v predmetnom podaní uviedol, že dňa 15.04.2013 vystavil žalovaný vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal, že dňa 20.06.2013 zaplatí v platobnom mieste - H. XX v Q. sumu 21.000,- Eur G. T., t.j. žalobcovi. Túto povinnosť žalovaný nesplnil. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie vydal zmenkový platobný rozkaz. V predloženom spise sa nachádza aj fotokópia zmenky, ktorá bola vyplnená dňa 15.04.2013. Vystaviteľ
- O. P., a teda žalovaný v tomto konaní, sa v zmenke zaviazal zaplatiť G. T. sumu 21.000,- Eur. Ako miesto platenia uviedol adresu H. XX v Q. a zmenku podpísal. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na doplnenie pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jeho vzťahu so žalovaným. Dňa 15.02.2016 žalobca doručil súdu podanie označené ako „Doplnenie návrhu“, v ktorom uviedol, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému hotovostnú pôžičku vo výške 20.000,- Eur s úrokom 5 % požičanej sumy. Na zabezpečenie tohto záväzku vystavil žalovaný dňa 15.04.2013 vlastnú zmenku, ktorú podpísal. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 21.000,- Eur, t.j. 20.000,- Eur spolu s úrokom 1.000,- Eur do 20.06.2013.
12. Súd prvej inštancie vydal dňa 26.04.2016 platobný rozkaz č.k. 64CbZm/61/2015-36. Proti tomuto podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že viac ako polovicu finančných prostriedkov žalobcovi vrátil ešte v priebehu rokov 2013-2014. Zmenku nevystavil v súlade s dobrými mravmi. Uviedol aj, že v roku 2014 žalobcovi podpísal príjmový doklad na 8.000,- Eur, ktoré mu odovzdal v prítomnosti jeho kamaráta M.. Žalobca podaný odpor považoval za účelový a zavádzajúci. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že mu tento uhradil sumu 8.000,- Eur a za nepravdivé považoval aj tvrdenie o vystavení príjmového dokladu.
13. Súd prvej inštancie vytýčil na deň 04.11.2016 pojednávanie, na ktorom žalovaný navrhol ako svedka vypočuť S. P. a za týmto účelom pojednávanie odročil na deň 20.01.2017. Uznesením č.k. 64CbZm/61/2015-50 zo dňa 04.11.2016 uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu.
14. V deň druhého pojednávania, t.j. 20.01.2017, žalovaný o 12:26 hod. telefonicky oznámil, že sa nestihne na pojednávanie dostaviť včas z dôvodu zdržania spôsobeného dopravnou nehodou pri obci E.. Uviedol, že na pojednávanie bude meškať približne 1 hodinu. Uvedené vyplýva z úradného záznamu v súdnom spise. Súd prvej inštancie zahájil pojednávanie 13:20 hod. (pôvodne vytýčené na 13:00 hod), pričom zistil, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a súd vyhlásil rozsudok.
15. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Sb.“), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
16. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Sb., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
17. Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
18. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 zaviedol vo svojich ustanoveniach, konkrétne v ustanovení § 185, princíp formálnej pravdy, ktorou je potrebné rozumieť, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Z uvedeného vyplýva, že samotný zákon kladie dôraz na iniciatívu strán sporu a obmedzuje dôkaznú iniciatívu súdu.
19. Žalovaný v odvolaní uviedol, že z obavy začal dávať žalobcovi peniaze a posielal ich aj na účet žalobcovej manželky. Žalobcovi vraj odovzdal aj sumu 7.000,- Eur (v odpore uviedol sumu 8.000,- Eur) a žalobca mu vydal príjmový doklad, ktorý odovzdal na odbore kriminálnej polície v Košiciach. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Ak žalovaný tvrdí, že posielal finančné prostriedky na účet manželky žalobcu, musí mať o týchto prevodoch výpisy z účtu, prípadne potvrdenia z banky o vklade finančných prostriedkov na účet žalobcu alebo jeho manželky. Tieto listinné dôkazy mohol žalovaný súdu predložiť. Zároveň žalovanému nič nebránilo v tom, aby predložil súdu aj údajný pokladničný blok, prípadne jeho fotokópiu, ktorú si mohol vyžiadať z odboru kriminálnej polície. Odvolací súd nemohol ani ustáliť, či tento údajný pokladničný doklad bol na sumu 7.000,- Eur alebo 8.000,- Eur, pretože aj tvrdenia samotného žalovaného ohľadom výšky finančných prostriedkov, ktoré žalobcovi odovzdal, sa v tomto rozchádzajú. Je preto možné konštatovať, že žalovaný pri tejto námietke dôkazné bremeno neuniesol.
20. Odvolací súd pri námietke žalovaného, že súd uskutočnil pojednávanie v jeho neprítomnosti konštatuje, že uvedené konanie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v odvolaním napadnutom rozsudku a s jeho názorom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Žalovaný totiž súdu prvej inštancie dňa 20.01.2017 o 12:26 hod. oznámil, že na pojednávanie bude približne hodinu meškať z dôvodu zdržania vyvolaného dopravnou nehodou pri obci E.. Súd prvej inštancie na základe uvedeného oznámenia otvoril pojednávanie až o 13:20 hod. V bode 9. rozsudku zároveň podrobne konštatoval, že žalovaný by sa ani o 14:00 hod. nebol dostavil na pojednávanie, pretože o 13:39 hod. sa nachádzal pri meste W.. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 157 ods. 1 CSP vyplýva súdu povinnosť postupovať v konaní tak, aby rozhodol rýchlo, hospodárne a spravidla na jednom pojednávaní. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, žalovaný odročenie pojednávania nenavrhol, len uviedol, že bude cca hodinu meškať. Je zároveň namieste uviesť, že aj odročiť pojednávanie možno len z dôležitého dôvodu, akým je napríklad situácia, že je potrebné vykonať výsluch svedka. Žalovaný výsluch svedka síce navrhol, avšak preddavok na trovy dôkazu nezložil a z uvedeného dôvodu by na predmetnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti, k výsluchu svedka nedošlo.
21. K tvrdenej skutočnosti žalovaného, že ide o „zle podpísanú“ zmenku odvolací súd uvádza, že aj s touto námietkou sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal v rozsudku, pretože žalovaný už na prvom pojednávaní uviedol, že zmenku síce podpísal, ale na zmenke nie je jeho podpis, pretože on sa tak nepodpisuje. V zmysle § 75 zákona č. 191/1950 Sb. je podpis vystaviteľa podstatnou náležitosťou vlastnej zmenky. Z podstaty samotnej zmenky vyplýva, že podpis na nej uvedený musí byť vykonaný vlastnou rukou a nie je možné ho nahradiť použitím technických prostriedkov. Je však potrebné si uvedomiť, že každý podpis na zmenke zaväzuje. Žalobca predložil súdu originál zmenky, ktorá je podpísaná žalovaným, pravosť podpisu ktorého overil notár. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca uniesol v otázke pravosti listiny dôkazné bremeno. Námietku žalovaného, že podpis na zmenke nie je jeho podpisom, nemožno považovať za námietku popierajúcu pravosť (platnosť) zmenky, ale ide o námietku popierajúcu pravdivosť jej obsahu, a teda, že žalovaný nie je dlžníkom zo zmenky. Dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti však ťaží žalovaného, ktorý ani v tomto prípade dôkazné bremeno neuniesol. Podpis žalovaného na zmenke je zároveň možné považovať za zhodný s podpismi na doručenkách a vyjadreniach žalovaného, ktoré sú založené v súdnom spise, a preto je uvedenú námietku možné považovať za účelovú. Zároveň odvolací súd dodáva, že žalovaný ani nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie svojho tvrdenia a bez jeho súčinnosti (zloženia preddavku na vykonanie dôkazu) by súd nebol oprávnený v zmysle Civilného sporového poriadku takýto úkon nariadiť.
22. V závere odvolací súd dodáva, že zmenka je abstraktný cenný papier, ktorej náležitosti sú presne špecifikované v zákone (§ 75 zákona č. 191/1950 Sb.) a aj malý nedostatok v náležitostiach môže spôsobiť jej neplatnosť, ak bude v konaní namietaný. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca, ako majiteľ zmenky, nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením zmenky. Naopak, žalovaný (dlžník zo zmenky) je povinný preukázať svoje námietky a dôkazné bremeno je práve na ňom. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný dôkazné bremeno v tomto konaní neuniesol a keďže namietal len pravosť jeho podpisu na zmenke, odvolací súd sa vysporiadal len s touto jeho námietkou.
23. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, a preto odvolaním napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň potvrdil aj druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže je odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, preskúmal výrok o nároku na náhradu trov konania len v tomto rozsahu.
24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).