Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/313/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: G. Z. nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX M., S. C. XXX/XX, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Horné Obdokovce, 956 08 Horné Obdokovce 31, IČO: 00 205 150, zastúpený: advokátska kancelária agner&partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o vydanie pozemkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. júna 2017 č.k. 6C/196/2016-125, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu dňa 22. 10. 2003 uzatvorili nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. 363/N, predmetom ktorej bol nájom poľnohospodárskych pozemkov žalobcu, ako prenajímateľa, o celkovej výmere 50 107 m2. Ročné nájomné bolo dohodnuté vo výške 3 401 Sk ročne, čas trvania nájmu na dobu určitú od 01. 01. 2003 do 31. 12. 2013. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu možno vypovedať vždy k 01. 10. bežného roka, pričom výpovedná doba je 1 rok. Dodatkom č. 1 sa prenajímateľ a nájomca dohodli na zmene nájomného, ktorého výška bola dohodnutá na sumu 4 535 Sk. Týmto dodatkom sa upravila doba nájmu na 10 rokov od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2014. Z výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného 20. 01. 2016 bolo preukázané, že vlastníkom nehnuteľností parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parcela číslo XXX/X orná pôda o výmere 40 090 m2, parcela číslo XXX/X orná pôda o výmere 9969 m2 kat. úz. D. X. je žalobca. Listom zo dňa 30. 12. 2013, označený ako výpoveď nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XXX/N,. žalobca dal žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XXX/N v znení dodatku číslo 1 a zároveň žiadal žalovaného o vrátenie prenajatých poľnohospodárskych pozemkov a to dňom uplynutia doby trvania nájomnej zmluvy. Zo žiadosti žalobcu zo dňa 26. 01. 2016 vyplýva, že žiada žalovaného o ukončenie nájomnej zmluvy s tým, že v roku 2013 žalovaného osobne navštívil a osobne oznámil, že nájomná zmluva končí 31. 12. 2014 a ďalšiu zmluvu nemieni uzavrieť. Žalovaný však aj po opätovnom preverení záznamov v knihe došlej pošty z predmetného obdobia tvrdí, že takýto list zo dňa 30. 12 .2013, označený ako výpoveď nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. XXX/N do 31. 12. 2013, nebol mu vôbec doručený a zotrváva na názore v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 12 ods. 1 zákona číslo 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho

podniku a lesov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“), § 1, § 3 ods. 1, ods. 2 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku platného do 31. 03. 2003 1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobca dňa 22. 10. 2003 uzatvoril, ako prenajímateľ, so žalovaným, ako nájomcom, nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorá zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 01. 2003 do 31. 12. 2013. Dodatkom č. 1 k zmluve bola upravená doba nájmu od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2014. Podľa žalobcu listom zo dňa 30. 12. 2013 vypovedal nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. 363/N a zároveň požiadal žalovaného o vrátenie prenajatých poľnohospodárskych pozemkov dňom uplynutia doby trvania nájomnej zmluvy. Žalovaný poprel doručenie písomnej výzvy v zákonom stanovenej lehote, t.j. rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, teda do 31. 12. 2013, do ktorého dňa mal žalobca písomnú výzvu doručiť, čo však neurobil. 1.4. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne vyzval žalovaného na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku. Podľa žalobcu malo k tomu dôjsť listom zo dňa 30. 12. 2013. Doručenie tohto listu, t.j. písomnej výzvy, žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, nepreukázal, že túto výzvu žalovanému v skutočnosti aj doručil. Žalobca vo svojej výpovedi pritom uviedol, že nemá doklad o písomnom úkone doručenia výpovede, keď výpoveď chcel doručiť osobne a nevedel sa vyjadriť, či písomnú výpoveď nájomnej zmluvy žalovanému doručil, keď podľa neho nastal zmätok v kancelárii pracovníčky žalovaného. Žalobca pritom na doručenie písomnej výpovede neupozorňuje žalovaného ani v listoch, ktoré žalovanému následne zasielal. Žalobca v liste zo dňa 02. 09. 2014 žiada žalovaného o vydanie pozemkov. V liste zo dňa 14. 10. 2015 oznamuje žalovanému, že v júli 2013 žalovaného navštívil osobne, dňa 02. 09. 2014 poslal písomnú žiadosť. Žalobca tak nepreukázal, že v zmysle § 12 citovaného zákona rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne vyzval žalovaného na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku. Preto podľa § 8 citovaného zákona zmluva sa obnovila na určitý čas a to najmenej 5 rokov. Podľa súdu žalobcovi nič nebránilo zaslať žalovanému písomnú výzvu poštou tak, ako to urobil v prípade doručovania listu zo dňa 02. 09. 2014, čo dokladoval dokladom o zaslaní zásielky doporučeným listom. Takisto aj v prípade jeho písomného podania zo dňa 14. 10. 2015, zo dňa 26. 01. 2016, ktoré boli adresované žalovanému a takisto dokladované, že išlo o zásielku doporučeným listom s uvedením konkrétneho dátumu podania, čo sa však v prípade listu žalobcu zo dňa 30. 12. 2013 označeného ako výpoveď nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. 363/N sa nestalo. Tvrdenie žalobcu o osobnom doručovaní výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2013 nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou žalobcom navrhnutého svedka Michala Majtána, ktorý o doručovaní výpovede nájomnej zmluvy mal iba sprostredkované informácie od samotného žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie tohto listu ani jeho odovzdanie priamo v kancelárii žalovaného, a preto súd žalobu žalobcu zamietol. 1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, prihliadnuc na dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobca má 83 rokov, je starobným dôchodcom a teda z dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v sociálnych, osobných pomeroch na starne žalobcu, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, namietajúc, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to do 31. 12. 2014 a odo dňa 01. 01. 2015 žalovaný neoprávnene užíva jeho pozemky. Je preto nepochopiteľné, prečo súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s touto zmluvou, keď už žiadne ďalšie predĺženie nebolo dohodnuté a automatické predlžovanie nájomného pomeru nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Porušujú sa tým jeho základné ústavné práva vlastníka. Sám navyše osobne vypovedal nájom a žiadal o vrátenie svojich pozemkov. Súd nevyhodnotil neseriózny prístup žalovaného, ktorý mu opakovane odmietal vydať jeho pozemky s odôvodnením, že prebieha ROEP.

3. Žalovaný v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zopakoval svoje vyjadrenia v tom smere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne vyzval žalovaného na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku. Podľa žalobcu malo k tomu dôjsť listom zo dňa 30. 12. 2013, doručenie ktorého však žalobca nepreukázal. Argumenty žalobcu uvedené v odvolaní, že súd ponechal jeho tvrdenia o osobnom vypovedaní nájmu bez povšimnutia, nepovažuje za pravdivé. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal argumentmi žalobcu uvedenými v žalobe, ako aj tvrdenými na jednotlivých pojednávaniach, pričom v odôvodnení

rozsudku jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu. Vzhľadom k tomu, že žalovanému nebola v zákonom stanovenej lehote, a to rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, t.j. do 31. 12. 2013, doručená žiadna písomná výzva žalobcu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy, a teda aj k obnoveniu nájomného vzťahu k prenajatým pozemkom na určitý čas piatich rokov podľa § 8 ods. 1 zákona číslo 504/2003 Z.z. , t.j. do 31. 12. 2019. 3.1. Žiada preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného iba poznamenal, že ide o vyjadrenie účelové a je smutné, že konajúci súd sa zaoberal iba formalitou, či bola výpoveď nájomného pomeru podaná v zákonom určenej lehote a pritom nezohľadnil skutočnosť, že sa viackrát osobne domáhal vydania pôdy, ktorá je jeho vlastníctvom. Bez povšimnutia nechal súd skutočnosť, že zamestnanci žalovaného ho zavádzajúco informovali, že pôdu mu počas prebiehajúceho ROEP nemôže vydať. Podľa jeho názoru nie je v tomto prípade potrebné dávať žiadnu kvalifikovanú výpoveď, pretože nájomný pomer bol dohodnutý na určitú dobu a skončil automaticky uplynutím času.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

6. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného vydania nehnuteľností, pozemkov, ktoré na základe nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 22. 10. 2003 do 31. 12. 2013, neskôr predĺženej dodatkom k zmluve do 31. 12. 2014. Žalobca mal doručiť žalovanému dňa 30. 12. 2013 výpoveď nájomnej zmluvy a to osobne, žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že žalobca mu žiadnu výpoveď nedoručil, čím žalobca nepreukázal splnenie podmienky na ukončenie nájomnej zmluvy výpoveďou. 7.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, doplnení dokazovania, rozhodol napadnutým rozsudkom a žalobu žalobcu zamietol dôvodiac neunesením dôkazného bremena tvrdení žalobcu, ktorý nepreukázal doručenie výpovede z nájomnej zmluvy v zákonom stanovenej lehote. 7.2. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a namietal, že nájom bol skončený uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, t.j. dňom 31. 12. 2014, žiadne ďalšie predĺženie nebolo dohodnuté a automatické predlžovanie nájomného pomeru nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

8.Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné

dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

10. Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

11.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že nájom poľnohospodárskych pozemkov sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy (§ 663 až 684 Občianskeho zákonníka. Táto právna úprava sa použije iba na tie skutočnosti, ktoré nie sú upravené v špeciálnom zákone (lex specialis), ktorým je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákon číslo 504/2003 Z.z o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov. Zmluvné strany si môžu dohodnúť, či zmluvu uzatvoria na dobu určitú alebo neurčitú. Ak v nájomnej zmluvne nie je dohodnutá doba trvania nájmu na poľnohospodárske účely, teda ide o nájom na neurčitú dobu, zákon o nájme pozemkov stanovuje minimálnu dĺžku trvania tohto nájmu na päť rokov (§ 8 ods. 1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov). Takto uzavretú zmluvu možno vypovedať k 1. novembru, pričom výpovedná lehota je jeden rok, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak (§ 6 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov). Zákon obmedzuje zmluvnú slobodu zmluvných strán v prípade uzavretia zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely na určitý čas. Stanovuje maximálnu dĺžku nájmu pozemku na určitý čas v trvaní 25 rokov (§ 8 ods. 1 citovaného zákona). 11.1.V prípade skončenia nájmu poľnohospodárskych pozemkov, je podľa zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov prenajímať povinný vyzvať písomne nájomcu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý. V opačnom prípade sa nájomná zmluva predlžuje o dobu, na ktorú bola uzatvorená. Na to, aby vyzvanie na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku bolo platné, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to: 1/ výzva musí byť písomná, musí spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a 2/ musí byť doručená nájomcovi v lehote jedného roka pred uplynutím doby nájmu. V prípade nesplnenia ktorejkoľvek z týchto dvoch podmienok, zmluva o nájme sa automaticky zo zákona predlžuje o dobu, na ktorú bola uzavretá.

12. V danom prípade je nesporné, že zmluvné strany (strany sporu) uzavreli zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy dňa 22. 10. 2003 na dobu určitú od 01. 01. 2003 do 31. 12. 2013 s tým, že zmluvu je možné vypovedať vždy k 01. 10. Bežného roka, pričom výpovedná doba je jeden rok (čl. VI. Zmluvy). Dodatkom číslo 1 k zmluve bol zmenený článok o výške nájomného, ako aj sa upravila doba nájmu od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2014. Zo spisového materiálu, ani z konania na súde prvej inštancie nevyplýva, že žalobca platne od tejto zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, odstúpil, resp. platne vyzval žalovaného na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy a ktorých je vlastníkom. Sám síce tvrdí, že viackrát osobne nájomcovi (žalovanému) oznámil, že dáva výpoveď z nájmu a chce vrátiť prenajaté pozemky, avšak týmto jeho konaním nebola naplnená základná podmienka platnosti výpovede nájomnej zmluvy, a to podmienka písomnej výzvy na vrátenie pozemkov. Žalobca ďalej predložil súdu prvej inštancie písomné podanie zo dňa 30. 12. 2013, označené ako „Výpoveď nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov č. 363/N“, avšak jednoznačne nepreukázal, že predmetnú výpoveď aj nájomcovi (žalovanému) doručil. Iba tvrdenie žalobcu, že predmetnú listinu (výpoveď nájomnej zmluvy), ponechal v kancelárii, nie je dôkazom o tom, že výpoveď z nájmu aj žalovanému skutočne doručil. Naopak žalovaný, výpisom z knihy došlej pošty z obdobia od 20. 12. 2013 do 13. 01. 2014 preukázal, že takáto písomná výzva žalobcu žalovanému v zákonom stanovenej lehote doručená nebola. Na základe týchto skutočností je potom nevyhnutné prijať záver, že žalobca nesplnil zákonnú povinnosť, a to v zákonom stanovenej lehote, rok pred uplynutím

času, na ktorý bol nájom dohodnutý, t.j. do 31. 12. 2013 doručiť žalovanému písomnú výzvu na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov po skončení nájmu. Z tohto dôvodu sa zo zákona predĺžila doba nájmu o ďalších päť rokov podľa § 8 citovaného zákona.

13. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemal dôvody a splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie, keďže sa s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

14. Odvolací súd je povinný podľa § 387 ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 14.1. K námietke odvolateľa, že je nepochopiteľné, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s touto zmluvu, keď už žiadne ďalšie predĺženie nebolo dohodnuté a automatické predlžovanie nájomného pomeru nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, odvolací súd iba dodáva, že sám žalobca súdu prvej inštancie jednoznačným spôsobom nepreukázal, že splnil zákonom stanovenú podmienku platnej výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy, a to v lehote jedného roka, t.j. najneskôr do 31. 12. 2013 doručil žalovanému písomnú výzvu na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov podľa § 12 ods. 1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Keďže si túto povinnosť nesplnil, nájom sa automaticky, zo zákona podľa § 12 ods. 1 tohto zákona obnovuje na určitý čas podľa § 8 tohto zákona, t.j. o ďalších päť rokov. Z uvedeného dôvodu preto námietku žalobcu o neexistencii právneho predpisu o automatickom predlžovaní nájmu, odvolací súd neakceptoval a vyhodnotil ju ako účelovú a neopodstatnenú, nakoľko zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov túto povinnosť prenajímateľa jednoznačne zakotvuje. 14.2. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o porušovaní jeho ústavných práv vlastníka pozemkov, keďže v súlade so zákonom nepostupoval práve žalobca, v dôsledku čoho došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy o ďalších päť rokov. Je nesporné základné právo žalobcu, ako vlastníka pozemkov, zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, na užívanie a realizáciu svojho vlastníckeho práva. Na druhej strane však je tu taktiež právo žalovaného, ako nájomcu týchto pozemkov, aby pozemky za splnenia tak zákonných, ako aj zmluvných podmienok, užíval. Postup pri ukončení nájomného vzťahu zo strany prenajímateľa, teda vlastníka pozemkov, jednoznačne upravuje tak predmetný zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ako aj zmluva uzavretá medzi stranami sporu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca svoje zákonné povinnosti pri ukončení nájmu (doručenie písomnej výpovede nájomcovi najmenej rok pred uplynutím nájmu), nesplnil. Osobné vypovedanie nájmu nie je naplnením podmienky uvedenej v ustanovení § 12 ods. 1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Taktiež tvrdenie o neserióznom prístupe žalovaného, ktorý mu pakovane mal odmetať vydať pozemky s odôvodnením, že prebieha ROEP, je v danej veci bezpredmetné a neopodstatnené. Ďalšie jeho tvrdenia, uvedené vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, že žalovaný konkrétne pozemky v skutočnosti neobhospodaruje, ale ich prenechal do podnájmu podnikateľskému subjektu AGROFERT, nemá na rozhodnutie súdu prvej inštancie žiadny vplyv a pre predmet tohto konania je nepodstatné. Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo potrebné dávať žiadnu kvalifikovanú výpoveď, pretože nájomný pomer bol dohodnutý na určitú dobu a skončil automaticky uplynutím času, je v rozpore s ustanovením § 12 citovaného zákona a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody tohto rozhodnutia.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a neopodstatnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .