Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cr-1-2015.pdf
PDF · 121.9 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cr/1/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: H. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, právne zastúpená: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka Advokátskej kancelárie, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 334 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Na základe podaného návrhu tunajší súd rozsudkom č.k. 5C/32/2013 zo dňa 29.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.3.2014 (t.j. za účinnosti O.s.p.), zrušil rozhodcovský rozsudok č. SR 08360/11 zo dňa 11.4.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karlovarské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761; žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 205,67 eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Marty Konkoľovej, advokátky, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť Okresnému súdu Stará Ľubovňa súdny poplatok vo výške 331,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Podľa ust. § 43 zákona č. 244/2002 Z. z. po zrušení rozhodcovského rozsudku ex lege nastupuje konanie všeobecného súdu v rozsahu ako bol určený v žalobe podľa ust. § 15 zákona č. 244/2002 Z. z., kedy o tejto žalobe nerozhoduje už rozhodcovský súd, ale všeobecný súd, kde postavenie účastníkov konania zo žaloby ostáva nezmenené. Rozhodcovská zmluva je bezpredmetná a o uplatnenom návrhu v rozhodcovskom konaní sa rozhodne v novom občianskom súdnom konaní. Ide teda o konanie vo veci samej, o uplatnenom nároku pôvodného žalobcu v rozhodcovskom konaní, kedy v občianskom súdnom konaní procesné postavenie účastníkov konania zo žaloby je nezmenené, teda ex lege pokračuje konanie o žalobe žalobcu, kde žalobca podľa Občianskeho súdneho poriadku má všetky dispozičné oprávnenia so žalobou tak ako to vyplýva z procesných predpisov. Zároveň však vzhľadom na to, že sa používa na konanie pred všeobecným súdom Občiansky súdny poriadok, nesie aj zodpovednosť za vznik trov konania v konaní o uplatnenom nároku.
3. Súd teda následne pokračoval v konaní o žalobe žalobcu s odkazom na ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní pod novou sp. zn. 2Cr 1/2015.
4. Predmetom pokračovania v konaní sú nároky uplatnené v rozhodcovskom konaní s možnosťou uplatniť ďalšie nároky meritórneho charakteru v tomto súdnom konaní.
5. Predmetom tohto konania je teda zaplatenie sumy vo výške 334 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 334 eur od 29.4.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 334 eur od 13.7.2011 do zaplatenia a trov konania. Konanie začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
6. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Podľa čl. I § 17 zákonom č. 191/1950 Sb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
8. Podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb., v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
9. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach žalôb s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93.
10. Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy a s prihliadnutím aj na Spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, súd vyzval žalobcu, aby predložil súdu zmluvu o úvere a vyjadril sa, či na podanej žalobe trvá.
11. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že na žalobe trvá a ďalej sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 6.6.2017, ktorým reagoval na výzvu súdu, doložil kópiu úverovej zmluvy týkajúcej sa žalovanej a uviedol prehľad splátok žalovanej. Uviedol, že žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600 eur, ktoré sa zaviazala uhradiť v 12-tich splátkach po 98 eur t.j. celkovo zaplatiť sumu 1176 eur. Žalovaná uhradila do splatnosti 22.3.2011 sumu 784 eur a po splatnosti uhradila ešte sumu 98 eur, spolu teda sumu 882 eur.
12. Do spisu (ešte predchádzajúceho 5C/32/2013) boli pripojené listinné dôkazy, a to zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.4.2010, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) (č.l. 34 predchádzajúceho spisu), rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, Zmenka k uvedenému číslu zmluvy zo dňa 14.4.2010, pokus o zmier, návrh na začatie rozhodcovského konania z 28.7.2011, oznámenie
o nadobudnutí právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia, výzva rozhodcovského súdu adresovaná žalovanej na predloženie žalobnej odpovede a doručenie žaloby s prílohami (č.l. 36).
13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa nedostavil žalobca, svoju neúčasť ospravedlnil, a preto súd vo veci pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP.
14. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že v tomto konaní sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 334 eur, ktoré definuje ako poplatok, keďže ako sám uvádza, všetky platby boli započítavané na istinu úveru. V danom prípade boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600 eur. Ako to aj z prehľadu splátok, ktorý predložil žalobca vyplýva, žalovaná uhradila žalobcovi sumu celkovo vo výške 882 eur, teda viac, ako podľa predmetnej zmluvy jej bolo poskytnuté. V tomto prípade, v dôsledku toho, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001, ktorý bol platný a účinný v čase uzavretia predmetnej zmluvy, je nevyhnutné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatku. Konkrétne zmluva neobsahuje predovšetkým uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov ako náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ predmetného zákona, neobsahuje priemernú výšku RPMN, neobsahuje ani náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. h/, ročnú úrokovú sadzbu, taktiež je sporná výška a počet splátok istiny a úrokov a poplatkov v zmysle ods. 2 písm. i/ predmetnej právnej normy. V dôsledku uvedeného sa podľa § 4 ods. 3 predmetného zákona považuje daný úver za bezúročný a bez poplatkov. Teda žalovaná vzhľadom nato, že uhradila žalobcovi celú istinu, má zato, že je potrebné návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
15. Právny zástupca uvádza, že predmetný úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov aj z toho dôvodu, že pri prepočte vychádza RPMN vo výške 300,29%, ktoré je aj v rozpore s vtedy platným a účinným nariadením vlády č. 238/2008, kedy priemerná výška vtedy dosahovala 44,77%, čo znamená, že zmluva je v rozpore aj s touto právnou normou.
16. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami právneho zástupcu žalovanej, vykonal dokazovanie listinami doručenými do spisu ako sú uvedené vyššie a zistil nasledovný skutkový stav.
17. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.4.2010 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 576 eur v 12-tich mesačných splátkach po 98 eur počnúc dňom 24.5.2010. Celkovo mala žalovaná zaplatiť sumu 1176 eur. V zmysle VPPÚ sa strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou.
18. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 14 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Vzhľadom na porušovanie podmienok splácania úveru stratila žalovaná výhodu splátok a úver sa stal splatným.
19. Žalovaná v ten istý deň 14.4.2010 vystavila vlastnú zmenku na sumu 334 eur s tým, že zmenka je úročená úrokom 0,25 % denne od 29.4.2011. Na zmenke je číslo zmluvy XXXXXXXXX. Toto číslo zodpovedá úverovej zmluve majiteľa zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľa a
žalovanej ako dlžníka, kde úverovou zmluvou z 14.4.2010 bol žalovanej poskytnutý úver 600 eur za poplatok 576 eur. Úver mal byť vrátený v 12-tich mesačných splátkach po 98 eur.
20. Úverová zmluva má vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 14 tzv. Dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej môže majiteľ zmenky vyplniť zmenkovú sumu, resp. dátum začiatku úročenia zmenky.
21. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015 aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu dáva jasnú právomoc súdom preskúmavať z úradnej moci kauzu zmenky, ak je nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Zmenka bola vyplnená v rozpore so zákonom v časti zmenkovej sumy (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.), a naviac, nedošlo k platnému uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky. Ak je neplatná Dohoda o vyplnení zmenky, zmenka je vyplnená v rozpore so zákonom, potom z neplatnej zmenky nie je možné vyvodiť nároky, ktoré si žalobca uplatňuje v konaní. Okrem toho Zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá spĺňa náležitosti § 75 zmenkového zákona č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový), pričom zmenka má dve možnosti splatnosti, a to zaplatenie za zmenku pri predložení, resp. na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Pre dve možnosti splatnosti to zmenku činí absolútne neplatnou. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. Obdo/59/2010 zo dňa 26.1.2011. Neplatnosť zmenky je daná podľa §33ods.2 zákonač.191/1950 Zb.
22. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
23. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 14.4.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
30. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
31. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
32. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
33. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
34. Podľa § 54 ods. 1Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
35. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
38. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
39. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), a i) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
40. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
41. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
42. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
43. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaná
vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade teda išlo o spotrebiteľskú zmluvu.
44. V súvislosti s vykonaním dokazovania súd poukazuje na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ustanovenie § 185 ods. 2 CSP (pôvodne §120 ods. 1 O.s.p.) umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
45. Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.4.2010 uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. účinných v čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere, ako aj spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka účinných v čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou črtou spotrebiteľských zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupoval žalovaný, ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane druhej vystupoval ako účastník zmluvy predchodca žalobcu, teda právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
46. Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
47. Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej v zmluve a to, že úver bol žalovanému poskytnutý na výkon povolania, ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejmé, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom povolania a či žalovaný skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konal v rámci nejakej svojej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má veriteľ resp. jeho právny nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola.
48. Žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600 eur, ktoré sa zaviazala uhradiť v 12- tich splátkach po 98 eur t.j. celkovo zaplatiť sumu 1176 eur. Žalovaná uhradila do splatnosti 22.3.2011 sumu 784 eur a po splatnosti uhradila ešte sumu 98 eur, spolu teda sumu 882 eur. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná uhradila viac ako dostala.
49. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.
50. Žalobca si uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky, ktorý v tomto samotnom konaní nezmenil. Predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť a tiež meno resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon.
51. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z
52. Následne takýto prieskum zmenky bol zakotvený do právneho poriadku aj zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zákona č. 659/2007 Z.z. a č. 492/2009 Z.z. V zmysle § 17 ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. v konaní,
v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zákona č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.
53. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné vo veci poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.
54. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky (čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Vzniku zmenkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov. Dohoda vyplnení zmenky je tak poukazujúc na ustanovenie§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
55. V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky, žalobcovi nevzniklo právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo nevyhnutné žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
56. Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Zmenkový úrok v takejto výške súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto dojednanie zmenkového úroku súd považuje za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
57. Súd ďalej poukazuje aj na rozpor konania žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď predmetnú zmluvu o úvere zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. účinným v čase uzavretia zmluvy.
58. Z hľadiska doby uzavretia úverovej zmluvy sa úverový vzťah majiteľa zmenky a veriteľa z úverovej zmluvy so žalovaným riadi zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon v § 4 ods. 6 jasne uvádza, že veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru. Zabezpečovacia zmenka môže byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V rozpore so zákonom ale zmenka bola vyplnená na sumu 334 eur, čo predstavuje 55,6 % dlžnej istiny. Majiteľ zmenky vyplnil zmenku neplatne, v rozpore so zákonom č. 258/2001. Podľa názoru súdu, nie je možné uzavrieť Dohodu o vyplnení zmenky len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, naviac nepodpísané dlžníkom.
59. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nespĺňa všetky náležitosti uvedené podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splatenia úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov. Úver sa považuje preto za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov. Teda ani suma vyplnená v zmenke nemala byť v žalobou uplatnenej výške.
60. Pokiaľ ide o úpravu Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 07.06.1930, súd uvádza, že text tohto Dohovoru bol Československou republikou prevzatý do zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový ktorý je v súčasnosti súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Novelizácia čl. I § 17 tohto zákona zákonom č. 438/2015 Z.z. (pridané vyššie citovaný ods. 2 a 3) nezasahuje do úpravy zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, ani ju nemení, iba upravuje podmienky uplatňovania a posudzovania kauzálnych námietok zmenkového dlžníka týkajúcich sa jeho vzťahu k pôvodnému majiteľovi zmenky pri indosovanej zmenke v tých prípadoch, keď zaviazanosť toho, kto je zo zmenky žalovaný, vznikla v súvislosti so spotrebiteľkou zmluvou. Takáto úprava nie je v rozpore s európskou legislatívou, ktorá kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa tak ako to už bolo vyššie uvedené. Nejde o neprípustnú retroaktivitu, novelizácia nezasahuje do práv a povinností nadobudnutých pred účinnosťou novely, iba dopĺňa úpravu námietok pre prípady, keď zo zmenky je žalovaný spotrebiteľ. Napokon, s účinnosťou od 01. 01. 2011 je zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou zo zákona zakázané.
61. Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvádzané skutočnosti súd prihliadajúc aj na námietky žalovaného, ktoré považoval za dôvodné žalobu v celosti zamietol.
62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. O nároku na náhradu trov konania žalovanej súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, teda ma nárok na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.