Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoPr-1-2018.pdf
PDF · 98.07 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoPr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu U. W., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v F., na ul. S. č. XXX/XX, právne zast. U.. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom so sídlom v Košiciach, na ul. Hviezdoslavovej č. 7, proti žalovanému Mesto Podolínec, so sídlom v Podolínci, na Námestí Mariánskom č. 3, právne zast. JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom v Kežmarku, na Hradnom námestí č. 29, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 6.10.2017 č.k. 7Cpr1/2016 - 156 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o vylúčení nároku žalobcu na náhradu mzdy na samostatné konanie.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru na základe právneho úkonu výpovede žalovaného zo dňa 16.9.2015 je neplatné a pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá. Nárok žalobcu na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie . Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.5.2011 pracoval u žalovaného v zmysle jej dodatkov vo funkcii odborného lesného hospodára.
3. Žalovaný dňa 16.9.2015 dal žalobcovi výpoveď , ktorú žalobca odmietol prevziať. O odmietnutí prevzatia výpovede bol spísaný zápis. V dôsledku odmietnutia prevzatia výpovede nastali právne účinky jej doručenia. Vo veci sa ďalej skúmalo, či podaná výpoveď spĺňa formálne a materiálne náležitosti požadované Zákonníkom práce. Tieto náležitosti splnené boli, nakoľko dôvody výpovede sú vymedzené tak, že ich nemožno zameniť s inými dôvodmi. Vo výpovedi je skutkovo vymedzený tretí dôvod porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 15.7.2015 a na predchádzajúce porušenia pracovnej disciplíny je odkaz na písomné upozornenie zo dňa 5.6.2015, ktoré bolo žalobcovi doručené a k tomuto sa žalobca písomne vyjadril. Taktiež došlo k prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce. Predmetom ďalšieho skúmania bolo to, či porušenia vytýkané žalobcovi majú charakter porušovania pracovnej disciplíny, resp. či dosahujú stupeň menej závažného porušenia pracovnej disciplíny ako aj primeranú časovú súvislosť.
4. Pokiaľ ide o prvé porušenie pracovnej disciplíny, tohto sa mal dopustiť žalobca tak, že dňa 29.5.2015 o 13.05 hod. už bolo služobné vozidlo T. T. SL XXXBD zaparkované pred budovou Mestských lesov. V uvedený deň riadil vyššie uvedené služobné vozidlo žalobca a bolo využívané na prepravu štyroch pracovníkov za prácou na lesný úsek, pričom pracovná doba pre zamestnancov prijatých na pestebné práce je od 6.00 hod. do 14.00 hod.. Žalobca teda nezabezpečil využitie pracovného času pracovníkov na pracovnú činnosť, prípadne neinformoval vopred o dôvode takéhoto konania. V písomnom podaní nesúhlasu s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny, žalobca uviedol a v tomto zotrval aj v priebehu konania, že v daný deň pracovníci zišli z porastu od 12.45 hod., lebo začalo pršať. Z P. nad F. odišiel tesne pred 13.00 hod.. Zo záznamu o prevádzke motorového vozidla predloženého zo strany žalovaného vyplýva, že dňa 29.5.2015 predmetné motorové vozidlo prišlo do F. o 13.15 hod.. Teda nie je pravdou uvádzaný čas na upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, že motorové vozidlo žalovaného bolo zaparkované pred budovou Mestských lesov o 13.05 hod., ale až 13.15 hod.. Taktiež žalobca v priebehu konania ako aj v nesúhlase s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny uvádzal, že v lokalite P. nad F. začalo pršať, čo bolo dôvodom prečo pracovníci zišli z porastu skôr. Zo strany žalovaného bol v priebehu konania predložený dôkaz a to zrážkový výkaz Slovenského hydrometeorologického ústavu stanica F., z ktorého vyplýva, že dňa 29.5.2015 v stanici F. nepršalo. K tomuto je potrebné uviesť, že pracovníci vykonávali lesné práce v lokalite P. nad F. vzdialenej od F. 30 km, pričom žalovaný nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, resp. vyvracajúci tvrdenie žalobcu, že v lokalite P. nad F. v daný deň nepršalo. Z dochádzkového lístka za máj 2015 vyplýva, že žalobca dňa 29.5.2015 prišiel na pracovisko o 6.00 hod. a odišiel z pracoviska o 14.00 hod.. Taktiež z výpovede žalobcu vyplynulo, že po návrate z P. nad F. ostal na pracovisku do konca pracovnej doby do 14.00 hod.. Táto skutočnosť zo strany žalovaného nebola vyvrátená.
5. Na základe týchto skutočností sa dospelo k záveru, že prvý dôvod porušenia pracovnej disciplíny vymedzený žalovaným v upozornení zo dňa 5.6.2015, nie je porušením pracovnej disciplíny. Žalobca zotrval na pracovisku od 6.00 hod. do 14.00 hod.. Skutočnosť, že jemu podriadení pracovníci ako aj i on sám odišli z P. nad F. skôr o 12.45 hod. z dôvodu zlého počasia - zrážok, zo strany žalovaného vyvrátená nebola.
6. K druhému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, ktoré bolo uvedené v upozornení zo dňa 5.6.2015, malo dôjsť tak že dňa 1.6.2016 služobné vozidlo odchádzalo z mesta na LO P. nad F., v ktorom sa prepravovali za prácou štyria pracovníci o 6.45 hod.. Pracovná doba pracovníkov prijatých na pestebné práce bola od 6.00 hod. do 14.00 hod. z čoho vyplýva, že žalobca nezabezpečil využitie pracovného času pracovníkov na pracovnú činnosť, prípadne neinformoval vopred o dôvode takéhoto konania. Žalobca v písomnom nesúhlase s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny a v priebehu konania zotrval na svojej argumentácii a vysvetlil dôvody prečo odchádzal so zamestnancami na pestebné práce z F. neskôr. V tom čase vykonával vyčíslenie škôd spôsobených lesnou zverou po zime k čomu potreboval počítač vo svojej kancelárii, nachádzajúci sa v budove Mestských lesov. Žalovaný namietal v priebehu konania a argumentoval, že k takémuto vyčísleniu počítač nepotrebuje. Z výpovedí svedkov U. H. a P. W. vyplynulo, že predmetnú správu bolo možné vypracovať aj mimo počítač, avšak evidencia - lesná hospodárska evidencia je v meste F. vedená v počítačovom programe a taktiež aj na papieri. Predmetnú úlohu žalobca vypracoval v zadanom termíne na počítači a taktiež na počítači ju vypracoval aj svedok P. W.. Zo záznamu o prevádzke motorového vozidla dňa 1.6.2015 vyplýva, že žalobca na práce s lesnými pracovníkmi odišiel z F. na výkon práce do P. A. F. o 6.45 hod.. Z výpovede žalobcu taktiež vyplynulo, že pracovníci určení na lesné práce počas vyčísľovania škôd boli poverení uprataním motorového vozidla a garáže. Žalovaný argumentoval, že pokiaľ chcel žalobca vyčísliť predmetné škody mohol týchto pracovníkov posunúť inému lesníkovi, aby boli využití na výkon práce, ktorú majú v pracovnej zmluve. Táto argumentácia žalovaného v tomto smere neobstojí, pretože títo pracovníci by museli odísť na výkon práce do iného lesného obvodu, pričom čas 45 minút, ktorým bol ukrátený výkon práce týchto lesných robotníkov, by časovo nepostačoval na ich presun na iný lesný obvod, prípadne na návrat späť. Títo pracovníci boli poverení inou pracovnou činnosťou i keď takou, ktorá nie je uvedená v ich náplní prác. V priebehu krátkej doby odišli na výkon práce na P. nad F. a zotrvali tam až do konca pracovnej doby. Žalovaný tiež argumentoval, že žalobca mohol vyčíslenie škôd zverou vypracovať inokedy, nie v posledný deň, napr. piatok 29.5.2015 keď sa vrátil z P. nad F. skôr, v dôsledku údajného zlého počasia. V danom prípade ide už o špekuláciu zo strany zamestnávateľa - žalovaného. Žalovaný nepreukázal, aby dňa 29.5.2015 žalobca na pracovisku po návrate z P. A. F. nepracoval.
7. Ani dňa 1.6.2015 sa žalobca nedopustil porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko na pracovisku v čase od 6.00 hod., do 6.45 hod. vykonával prácu pre zamestnávateľa - vyčísľoval škody spôsobené lesnou zverou. Pracovníci, ktorí mu boli pridelení na lesné práce vykonávali inú činnosť, táto činnosť bola vykonávaná pre zamestnávateľa, nakoľko vykonávali upratovacie práce v garáži zamestnávateľa a na jeho motorovom vozidle. Išlo o krátky časový úsek, ktorý trval 45 minút a následne žalobca s lesnými pracovníkmi odišli pracovať na lesný obvod P. nad F., kde pracovali do konca pracovnej doby. Žalobca zabezpečil riadne využitie pracovného času lesných pracovníkov.
8. Vzhľadom na to, že žalobca sa v prvých dvoch prípadoch nedopustil porušenia disciplíny, tak ako mu to je vytýkané v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, a to jednak dňa 29.5.2015 ako aj dňa 1.6.2015, zákonné podmienky pre podanie výpovede zo strany zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce splnené nie sú.
9. Čo sa týka porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 15.7.2015 spočívajúceho v nevystavení dokladu o pôvode dreva, toto sa javí ako menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Nakoľko predchádzajúce dva vytýkané skutky sa nepovažujú za porušenia pracovnej disciplíny, ani zákonný dôvod na skončenie pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce nebol daný.
10. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo veci sa na základe vykonaných dôkazov dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Ako dôvod uviedol, že vo vzťahu k prvému porušeniu pracovnej disciplíny žalobca vo svojej výpovedi pred prvoinštančným súdom dňa 16.03.2017 uviedol, že po obdŕžaní upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny bol za primátorom mesta a jemu uviedol, že v deň 29.05.2015 bol guľáš pre všetkých zamestnancov, čo mu mal primátor potvrdiť. Teda žiadna zmienka o tom, že odišiel z LO P. nad F. preto, lebo začalo pršať. Ani jeden z dôvodov uvádzaných žalobcom nie je pravdivý. V ten deň nepršalo nielen v lokalite F., čo žalovaný preukázal listinným dôkazom, ktorý súdu nestačil na vyvrátenie obrany žalobcu, ale nepršalo ani v lokalite P. nad F., o čom predložil list zo SHMÚ. Taktiež svedeckými výpoveďami a čestným vyhlásením bola zo strany žalovaného jednoznačne vyvrátená jeho obrana v tom zmysle, že v ten deň bol guľáš a preto odišli skôr. V súvislosti s druhým porušením pracovnej disciplíny žalovaný poukázal, že žalobca mal v popise pracovnej náplne v pracovnej zmluve zo dňa 13 .05.2011 okrem iného dávať podklady pre všetky druhy inventarizácií, k vedeniu grafickej evidencie holín, vykonaného zalesňovania, ťažby dreva, škôd spôsobených zverou, výskytu kalamity a jej spracovanie. Nebola to teda nejaká extra práca, ktorú mal žalobca vykonať nad rámec svojich pracovných povinností v zmysle pracovnej náplne uvedenej v pracovnej zmluve. Ďalšia obrana žalobcu v tom, že lesní pracovníci v čase, keď' on plnil úlohu, tak upratovali služobné auto a garáž, nemôže obstáť. Žalobca mal na základe Dohody o pridelení referentského vozidla zo dňa 01.08.2012 povinnosť starať sa o čistotu tohto vozidla, za čo mal v zmysle platového výmeru zo dňa 02.01.2015 príplatok vo výške 17,00 Eur. To znamená. že lesní pracovníci nemali čo upratovať jemu pridelené služobné vozidlo. Žalobca veľmi dobre vedel, že má splniť si svoju povinnosť a mal preto zariadiť, aby jeho pracovníci boli zaradení na iný lesný úsek. Dňa 29.05.2015 v lokalite P. A. F. nepršalo, guľáš nebol pre všetkých zamestnancov a žalobca preto bezdôvodne odišiel skôr z lesného obvodu P. nad F.. Od návratu na pracovisko v F. do budovy Mestských lesov mal dostatok času, už aj odhliadnuc od toho, že to mal v náplni práce, vypracovať vyčíslenie škôd zverou. Konštatovanie, podľa ktorého žalovaný nepreukázal, aby dňa 29.05.2015 žalobca na pracovisku po návrate z P. nad F. nepracoval, je irelevantné. Hlavná pracovná činnosť bola v teréne a keď bol v budove Mestských lesov, tak čo potom robil. Vo vzťahu k nevystaveniu dokladu o pôvode dreva bolo jednoznačne preukázané a žalobcom žiadnym spôsobom nevyvrátené, že lístok o pôvode dreva dal pracovníkovi O. E.alobca, ale tento lístok bol vystavený G.. U. F., čo v danom prípade v žiadnom prípade nemohlo ísť o platný doklad. G.. U. F. nebol oprávnený taký doklad vydať z tohto lesného úseku, o čom žalobca, vzhľadom na jeho pracovné zaradenie, veľmi dobre vedel a aj napriek tomu taký doklad dal svojmu pracovníkovi. Preto toto porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu nemožno považovať za menej závažné, ale za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
13. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého rozsudku postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
15. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, podľa ktorého na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam, v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
16. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
17. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
18. Žalovaný svoje tvrdenia spochybňujúce správnosť hodnotenia vykonaných dôkazov ničím právne významným nepreukázal, čím si nesplnil povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena.
19. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého z výpovede žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16.03.2017 vyplýva, že dôvodom skoršieho odchodu žalobcu dňa 29.05.2015 nebolo to, že začalo pršať, ale organizovaný guľáš, s týmto sa stotožniť nedá. Žalobca na tomto pojednávaní síce uviedol, že dňa 29.05.2015 sa organizoval guľáš, ale o tejto akcii nevedel a dozvedel sa o nej od pracovníkov , ktorých vozil do P. nad F.. V ten deň bolo zlé počasie, začalo popŕchať a o tom, že pôjde na guľáš ani neuvažoval. V ďalšej časti svojej výpovede uviedol, že po tom, ako obdržal upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny išiel za primátorom a opýtal sa ho či organizovaný guľáš bol pre všetkých zamestnancov alebo len pre niektorých. Podľa primátora guľáš sa mal organizovať pre všetkých zamestnancov. Z tejto výpovede bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že dôvodom odchodu žalobcu z lesného obvodu P. nad F. dňa 29.05.2015 bolo zlé počasie tak ako to ustálil súd prvej inštancie.
20. Čo sa týka správy Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 12.10.2017 ( č.l. 175 spisu), tento listinný dôkaz bol žalovaným predložený až v priebehu odvolacieho konania. V ustanovení § 154 CSP je upravená zákonná koncentrácia konania , podľa ktorej prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Možnosť predloženia takéhoto prostriedku procesnej obrany v odvolacom konaní síce vylúčená nie je, avšak len za predpokladu, ak odvolateľ ju bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo vyplýva z ustanovenia § 366 písm. d/ CSP. Žalovanému v situácii, keď medzi stranami sporu je od začiatku konania sporný dôvod skoršieho odchodu žalobcu z pracoviska dňa 29.5.2015 nič nebránilo vyžiadať si správu o výskyte atmosférických zrážok v lokalite obce P. A. F. v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Na takto oneskorene predložený prostriedok procesnej obrany už v odvolacom konaní nebolo možné prihliadať.
21. Rovnako záver, podľa ktorého ani druhé vytýkané porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť dňa 01.06.2015 v dôsledku neskoršieho odchodu žalobcu na pracovisko v P. nad F. nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyčíslenie škôd spôsobenou zverou je síce v pracovnej náplni žalobcu, ale v tejto súvislosti nie je možné opomenúť fakt, že pokyn na vyčíslenie škôd bol daný dňa 25.05.2015 na krátkej porade konanej s pracovníkmi lesného oddelenia , pričom povinnosť z tohto pokynu vyplývajúca mala byť splnená do 01.06.2015 pod hrozbou vyvodenia pracovnoprávneho postihu v prípade jej nesplnenia ( záznam zo dňa 25.05.2015 nachádzajúci sa na č.l. 73 spisu). Oneskorený odchod žalobcu do P. nad F. vyvolaný potrebou splnenia inej krátkym časovým úsekom terminovanej povinnosti, porušením pracovnej disciplíny byť nemôže.
22. Vo vzťahu k porušeniu pracovnej disciplíny dňa 15.7.2015, ktorým malo byť nevystavenie dokladu o pôvode dreva toto charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny nemá. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny ho nepovažoval ani žalovaný , ak výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 16.9.2015 dal žalobcovi v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Zákonník práce v ustanovení § 63 ods. 1 písm. e/ zakotvuje dva výpovedné dôvody. Prvý výpovedný dôvod je daný vtedy, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer. Druhý výpovedný dôvod je možný uplatniť pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny. Pred jeho uplatnením je zamestnávateľ povinný v posledných 6- tich mesiacoch písomne zamestnanca upozorniť na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Žalovaný teda nepochybne uplatnil výpoveď z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny, teda pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Takto skutkovo vymedzený dôvod výpovede už nemožno dodatočne meniť, čo vyplýva z ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce.
23. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).