Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-65-2017.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/65/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Y.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX O., za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 16.616,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C 195/2014-214 zo dňa 26. januára 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS" sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
III. Osobitný subjekt má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 52 až 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 3 odsek 2, § 7 odsek 1, § 9 odsek 1, § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“).
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 12.08.2009 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 13.500 Eur. Právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 20.05.2013 vyhlásil ku dňu 17.05.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Nakoľko žalobca nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalovanému v súlade s ustanovením § 92 odsek 8 Zákona o bankách, súd
prvej inštancie považoval postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu za neplatné, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné alebo nesplatné pohľadávky. Žalobca teda nebol v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 odsek 8 Zákona o bankách ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Ustanovenie § 92 odsek 8 Zákona o bankách nestanovuje povinnosť banky vo výzve upozorniť klientov na možnosť postúpenia ich pohľadávky na inú osobu. Poukázal tiež na súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky uvedený v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Ustanovenie § 92 odsek 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania, kedy súd prvej inštancie priznal Združeniu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko súd môže priznať nárok na náhradu trov konania len stranám sporu.
5. Žalovaný a ani Združenie sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.08.2009 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému úver vo výške 13.500 Eur. Konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 20.06.2019. Listom zo dňa 20.05.2013 veriteľ žalovanému oznámil, že ku dňu 17.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dňa 27.06.2013 bola medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy mal postupca postupníkovi postúpiť pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere. Z prílohy č. 1 k Zmluve vyplýva, že dátum poslednej úhrady žalovaného bol 18.07.2011. Ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní 767 dní.
10. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 odsek 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaným fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou.
11. Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
12. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne poukázal na podmienky, ktoré pred postúpením pohľadávky banky na iný subjekt musia byť splnené a to na podmienku predchádzajúcej výzvy, omeškania dlžníka a na podmienku splatnej pohľadávky.
13. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
14. Z obsahu spisu nevyplýva, aby podmienka predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. bola dodržaná. K podaniu zo dňa 21.02.2015 žalobca síce pripojil listinu nazvanú „Výzva“ zo dňa 12.08.2009, kde ako adresát je označený žalovaný, o doručení tejto výzvy však nepredložil žiaden dôkaz. Treba preto prisvedčiť prvoinštančnému súdu v tom smere, že predchádzajúca výzva žalovanému nebola doručená.
15. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade bolo možné platne postúpiť len splátky, ktoré ku dňu postúpenia už boli splatné v zmysle uzavretej úverovej zmluvy, a to za splnenia podmienky omeškania a doručenia výzvy podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal zaslanie ani doručenie písomnej výzvy banky v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách dlžníkovi - žalovanému. Tým, že banka výzvu neadresovala dlžníkovi, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný priestor na prípadnú úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho by nebolo potrebné pohľadávku postúpiť. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani čiastočne daná.
16. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009)
17. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal, že by došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku.
18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa priznania náhrady trov konania Združeniu odvolací súd uvádza, že procesná aktivita Združenia evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov.
19. Občianske združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 odsek 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, konkrétne v článku 47 odsek 2. Občianske združenie ako právnická osoba nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto
ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.
20. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že Združenie poskytlo žalovanému kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľov v tomto konaní zo strany Združenia bola účinná, nakoľko po vstupe do konania sa vo veci vyjadrilo a vznieslo námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, čo bol úkon nepochybne na prospech spotrebiteľa.
21. Keďže k procesne relevantnému vyjadreniu k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu nemohlo dôjsť bez prevzatia a prípravy právneho zastúpenia, aj trovy spojené s prevzatím a prípravou právneho zastúpenia boli vynaložené účelne.
22. Činnosť Združenia bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Pokiaľ jeho činnosť viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú.
23. V súvislosti s otázkou vedľajšieho účastníctva odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého: „Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C.s.p. bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu.“
24. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovanému a Združeniu, ktorí by mali mať s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania ich náhradu nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).