Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_23Sa-2-2018.pdf
PDF · 85.81 KB
No categories available
23Sa/2/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcov: Trannel International Limited, so sídlom Msida Road, Fawwara Buildings, GRZ 1405 Gzira, právne zast. JUDr. Jozefom Gőblom, advokátom, Jantárova č. 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č 63, 974 01 Banská Bystrica, proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh na priznanie odkladného účinku žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajšom súde žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalobca zároveň žiadal priznať žalobe odkladný účinok v súlade s ustanovením § 258 SSP.
2. Žalobca v žalobe uvádza, že žalobca je dcérskou spoločnosťou Kindred Group plc s platnými licenciami na prevádzkovanie hazardných hier na diaľku vydanými Maltským regulátorom hazardných hier. Prevádzkujú hazardné hry prostredníctvom internetu na webovom sídle, konkrétne uvedenej v žalobe. Nemá sídlo na území Slovenskej republiky. Žalobca nie je národnou lotériovou spoločnosťou v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách (ďalej len „zákon o HH“). Nemohol preto získať žiadnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier podľa zákona o HH, v dôsledku čoho v zmysle zákona o HH poskytujú na stránkach Zakázanú ponuku.
3. Dňa 14.08.2017 bol žalobca zaradený na zoznam, ktorý považuje za „iný zásah orgánu verejnej správy“ v zmysle jeho definície v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca sa domáha ochrany pred žiadosťou na zamedzenie prístupu k Stránke a Žiadosťou na zamedzenie prevodu na účet a žiadali súd, aby nariadil žalovanému požiadať v súlade s § 15b ods. 14 zákona o HH príslušný súd o zrušenie Príkazu na zamedzenie prístupu k stránke a Príkaz na zamedzenie prevodu na účet. Tvrdili, že príkazmi boli porušené slobody žalobcov zaručené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a to najmä ich sloboda poskytovať služby v Európskej únii zaručená v článku 56 ZFEÚ.
4. Žalobca poukázal na to, že v prípade konfliktu má ZFEÚ prednosť pred vnútroštátnym právom členského štátu Európskej únie. Preto v rozsahu, v akom sú úkony žalovaného voči žalobcovi (výzva, zaradenie stránky na Zoznam, finančné sankcie, žiadosť na zamedzenie prístupu k stránkam a žiadosť na zamedzenie prevodu na účet) v rozpore so zmluvou o fungovaní Európskej únie, sú protiprávne aj podľa slovenského práva bez ohľadu na ich vnútroštátny právny základ. Všetky kroky žalovaného namierené proti žalobcovi sú preto nezákonné. Sú v rozpore s právom EÚ a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Jednotlivé úkony sú v rozpore so základnými slobodami Európskej únie a nezlučiteľné s článkom 56 ZFEÚ. Žiadosť na zamedzenie prevodu na účet je navyše nezlučiteľná s článkom 63 ZFEÚ, čo predstavuje porušenie slobody pohybu kapitálu a platieb v rámci EÚ.
5. Žalobca poukázal na Smernicu 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu a na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora. Podľa žalobcov, v dôsledku toho, že zákon o HH nie je v súlade so ZFEÚ a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, nemohla žiadna zahraničná spoločnosť bez sídla na území Slovenskej republiky alebo bez dcérskej spoločnosti so sídlom na území SR, získať licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. To je jasne neprimerané a diskriminačné obmedzenie. Z toho vyplýva, že výzva, ktorá má základ v zákone o HH, by mala byť posúdená ako úkon, ktorý je v rozpore so ZFEÚ ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, a je preto právne neuplatniteľný a súd by nemal preto aplikovať ustanovenia zákona o HH.
6. Žalobcovia v petite žaloby žiadali, aby súd rozhodol, že „žalovanému sa prikazuje požiadať príslušný súd, v súlade s § 15b ods. 14 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o zrušenie príkazu, č.p. 6Ntn/47/2017 zo dňa 28.12.2017 vydaného sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici, na zamedzenie prístupu k webovému sídlu https:// www.Q..com.“ „žalovanému sa prikazuje požiadať príslušný súd, v súlade s § 15b ods. 14 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o zrušenie príkazu č.p. 6Ntn/43/2017 zo dňa 30.11.2017 vydaného sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici, na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu IBAN: M / BIC: I „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania“.
7. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobe odôvodňoval tým, že žalobcovi hrozí závažná ujma, pretože žalovaný zaradí webové sídla na Zoznam, uloží žalobcovi finančné sankcie, podá žiadosť na zamedzenie prístupu k stránkam a podá žiadosť na zamedzenie prevodov na účet, pričom každý z týchto krokov žalovaného spôsobuje žalobcovi závažnú ujmu. Priznanie odkladného účinku podľa žalobcov nie je v rozpore s verejným záujmom. Naopak, v rozpore s verejným záujmom by bolo, ak by došlo k zaradeniu stránok na Zoznam, uloženiu sankcií, podaniu žiadosti na zamedzenie k prístupu k stránkam, alebo podaniu žiadosti na zamedzenie prevodu na účet, pretože by sa jednalo o implementáciu ustanovení zákona o HH, ktorými sa neprimerane porušuje sloboda poskytovať služby v Európskej únii garantovaná v článku 56 ZFEÚ.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Uplatnil námietku nedostatku pasívnej legitimácie tvrdiac, že nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení a povinností, ktorých výkonom malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a chránených záujmov žalobcov. Úkonom, ktorý bol spôsobilý uvedený zásah spôsobiť, bol príkaz na blokovanie webového sídla žalobcu, teda úkon subjektu odlišného od žalovaného, vydaný podľa § 15b zákona o HH.
9. Podľa žalovaného slovenská právna úprava prevádzkovania hazardných hier na internete, nepredstavuje neprípustné obmedzenia slobody poskytovať služby v Európskej únii.
10. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 386/2016 Z. z. - novely zákona o HH, v ktorej je okrem iného uvedené, že podnikanie v oblasti hazardných hier je v EÚ vnímané ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Hlavným zámerom pri vypracovaní predkladaného návrhu zákona bolo vytvorením efektívnejších pravidiel, priblížiť sa k takým právnym predpisom, ktoré nastavením nových podmienok podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa. Dôvodom prijatia novely bolo zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier a v nadväznosti na Odporúčanie európskej komisie vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier.
11. Príprava novely zákona o hazardných hrách bola vypracovaná na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020, pričom v návrhu zákona sa upravujú podmienky prevádzkovania hazardných hier, navrhuje sa nová inštitucionalizácia dozoru a posilnenie princípov zodpovedného hrania v záujme zvýšenia ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých aj v nadväznosti na odporúčanie EK vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier.
12. Článok 56 ZFEÚ zakazuje obmedzenia slobody poskytovať služby príjemcom v iných členských štátoch. Obmedzenia tejto základnej slobody sú prípustné iba v prípade, keď ide o mimoriadne opatrenia výslovne ustanovené v článkoch 51 a 52 ZFEÚ, alebo ak sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora opodstatnené z prevažujúcich dôvodov verejného záujmu. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach
uznal určité prevažujúce dôvody verejného záujmu, napr. ciele ochrany spotrebiteľa a predchádzanie podvodom a nabádaniu na mrhanie peniazmi pri hrách, ako aj všeobecnú potrebu zachovať verejný poriadok. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora v danej problematike.
13. Žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu, č. XXXXX/XXXX z 10.08.2017 a následne vo svojej žiadosti o vydanie príkazu na zamedzenie vykonávania platobnej operácie alebo platobnej služby č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 04.09.2017 podaných na Krajský súd v Banskej Bystrici, keď konštatoval, že zabránenie poskytovania nelegálnej ponuky prispeje k predchádzaniu vzniku patologického hráčstva, zvýši ochranu spotrebiteľa - hráča, najmä jeho osobných údajov a citlivých informácií, ktoré sú pri využívaní u nás nelicencovaných internetových hazardných hier vystavené zvýšenému riziku, poskytne zvýšenú ochranu ľahko zraniteľných skupín, a tiež ochranu zdravia. Internetové hazardné hry predstavujú obzvlášť zvýšené riziko pre mladistvých, z dôvodu ľahkej dostupnosti cez rozšírenú internetovú sieť a sťaženej regulácie zo strany štátu. Internetové hazardné hry bez licencie fungujú mimo kontrolu a reguláciu štátu, štát preto nevie zabezpečiť primeranú ochranu hráčom, napr. pred zneužitím osobných údajov, nesplnením deklarovaných pravidiel hry, nevyplatením výhier, prepadnutím vkladu, nekorektným správaním zo strany poskytovateľa. Taktiež dochádza k značným finančným únikom, keďže nelicencovaní prevádzkovatelia internetových hazardných hier neplatia odvody do štátneho rozpočtu.
14. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy, na základe ktorých by bolo možné ustáliť mieru závažnej ujmy, ktorá podľa žalobcov hrozí. Konštatoval, že žalobcovia uviedli iba „závažná ujma hrozí preto, že žalovaný môže podať žiadosť na súd podľa § 15b ods. 7 zákona o HH o vydanie príkazu na zamedzenie prevodu na účet. Podľa žalovaného priznanie odkladného účinku žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom, pretože v predmetnej veci ide o ne/uplatňovanie ustanovení zákona o HH novelizovaným zákonom č. 386/2016 Z. z., ktorého hlavným dôvodom prijatia bola práve ochrana verejného záujmu.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
16. Podľa § 252 ods. 1 SSP; žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
17. Podľa § 254 SSP; žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
18. Podľa § 255 ods. 1 SSP; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.
19. Podľa § 258 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.
20. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP; nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
21. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
22. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
23. Správny súd po zabezpečení si vyjadrenia žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe posudzoval splnenie zákonom stanovených podmienok v zmysle § 258 SSP. Najmä posudzoval, či tvrdeným napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 SSP hrozí žalobcom závažná ujma a zároveň, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
24. Účelom priznania odkladného účinku je paralyzovanie tvrdeného iného zásahu. Aby bolo možné žalobe priznať odkladný účinok, musel by žalobca konkrétnymi okolnosťami osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy.
25. Možnosť poskytnutia odkladného účinku rozhodnutím súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej paralyzuje účinky nastoleného právneho stavu, o ktorom žalobca tvrdí, že ide o nezákonný zásah, na ktorý, pokiaľ nie je vyslovené, že ide o nezákonný zásah, a pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu o žalobe proti inému zásahu, treba hľadieť ako na právny stav zákonný. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 258 SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, zároveň priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Je na žalobcoch, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčili, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nielen vo všeobecnej rovine.
26. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov žalobcov, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce žalobe.
27. Správny súd v zhode so stanoviskom žalovaného zastáva názor, že v danom prípade by priznanie odkladného účinku nebolo v súlade s verejným záujmom, keďže zákon o HH bol novelizovaný práve z dôvodu ochrany verejného záujmu. Navyše, žalobcovia neosvedčili nepochybným spôsobom hrozbu závažnej ujmy ako vážnych nenapraviteľných následkov.
28. Pokiaľ sa žalobca domáha toho, aby súd v zmysle § 262 SSP zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, t. j., aby žalovaný upustil od vykonávania úkonov, ktoré viedli k vydaniu príkazu súdu zamedziť prístup k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka, resp. zamedzili vykonávaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku, k tomuto správny súd poznamenáva, že, správnemu súdu neprináleží preskúmavať zákonnosť rozhodnutí súdov, t. j. ani rozhodnutia sudcu o vydanom príkaze v zmysle § 15b ods. 7, 8 zákona o HH, rozhodovať o ktorom patrí do pôsobnosti trestných súdov v zmysle § 4a ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z.,
29. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, pretože žalobca neosvedčil splnenie zákonom stanovených podmienok. Správny súd preto návrh zamietol podľa § 188 SSP v spojení s § 258 SSP.
Poučenie:
Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP.