Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cpr-1-2016.pdf
PDF · 135.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Cpr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX Š., zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750 proti žalovanému: SUPRAMAT, spol. s r. o., so sídlom Jarmočná 626/1, 927 01 Šaľa, IČO: 17 643 406, zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto
rozhodol:
I. Skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 12.05.2016 je n e p l a t n é.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 2.226,96 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.226,96 Eur od 12.07.2016 do zaplatenia.
III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2016 v elektronickej podobe bez autorizácie (emailom), dodatočne doplnenou v písomnej podobe dňa 14.07.2016, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 15.08.2016, po pripustení zmeny petitu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19.02.2018 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 12.05.2016 je neplatné a aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 2.226,96 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.226,96 Eur od 12.07.2016 do zaplatenia. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 01.09.2005 pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.09.2005 s dohodnutým druhom práce krupier na dobu neurčitú, v zmysle zmien z 01.10.2005 a 01.07.2006 s druhom práce úsekový technik. Dňa 12.05.2016 predložil žalovaný žalobcovi pri osobnom stretnutí v sídle žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalobca prevzal a jeho prevzatie potvrdil svojím podpisom. Pri tomto stretnutí bol prítomný aj p. Z. M., ktorý obdržal rovnakú listinu. Žalobca v čase ukončenia pracovného pomeru žalovaným formou okamžitého skončenia pracovného pomeru pre žalovaného nevykonával prácu, a to z dôvodu práceneschopnosti. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru listinou z 12.05.2016 žalobca uviedol závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu sprenevery finančných prostriedkov zamestnávateľa neodovzdaním tržby z výherných prístrojov. Žalobca namietal, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako ich žalovaný vymedzil, nie sú dané, ako aj skutočnosť, že žalovaný tieto dôvody vymedzil iba všeobecne, bez náležitej
špecifikácie. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru z 12.05.2016 vyplýva, že žalobca mal závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu a to tak, že žalovanému neodovzdal tržbu z výherných prístrojov. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva a aby tento dôvod nebolo možné dodatočne meniť. Žalobca namietal, že z predloženého okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je zrejmé, kedy sa mal takéhoto konania dopustiť a rovnako nie je zrejmé, v akej výške mala byť žalovaným deklarovaná a žalobcom spreneverená tržba a ani to, akým spôsobom žalovaný dospel k ním uvádzanému záveru. Namietal aj tú skutočnosť, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak ako bol žalovaným špecifikovaný, nie je daný. Vzhľadom k všeobecnému vymedzeniu tohto dôvodu sa žalobca nevie vyjadriť, v čom mala prípadná sprenevera spočívať, v akej výške mala byť, ako žalovaný dospel k týmto zisteniam s dôrazom na ich správnosť (inventarizácia, hmotná zodpovednosť), ani kedy malo k takémuto konaniu zo strany žalobcu vlastne prísť a kedy sa mal o ňom žalovaný dozvedieť. Namietal však pravdivosť a správnosť takéhoto tvrdenia žalovaného, t. j. nedopustil sa uvádzaného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Nakoľko žalobca nemá záujem na ďalšom trvaní pracovného pomeru u žalovaného a netrvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával, vzniká mu podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce právo na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
3. Na pojednávaní právny zástupca žalobu špecifikoval žalovanú sumu titulom náhrady mzdy. Uviedol, že v súlade s § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný mesačný zárobok sa vypočíta tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac, podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný počet dní v roku je 365,25, čo predstavuje 52,1786 týždňa a priemerný počet týždňov v mesiaci je 4,3482 týždňa, pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase je to 174 hodínmesačne. Priemerný hodinový zárobok žalobcu bol 6,3993 Eur na hodinu, čo pri 174 hodín mesačne predstavuje 1.113,48 Eur. V súlade s uvedeným potom náhrada mzdy v sume priemerného zárobku za dobu dvoch mesiacov predstavuje sumu 2.226,96 Eur.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08.11.2016. Vo vyjadrení uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Namietol, že uplatňovaný nárok žalobcu je v celom rozsahu prekludovaný v zmysle § 77 Zákonníka práce. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru z 12.05.2016 zo strany žalovaného vyplýva, že tento právny úkon bol žalobcovi doručený dňa 12.05.2016, čo žalobca potvrdil svojím podpisom. V prípade okamžitého skončenia nastávajú účinky skončenia pracovného pomeru dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi (R 14/1972), a teda pracovný pomer žalobcu u žalovaného sa skončil ku dňu 12.05.2016. Od tohto dňa sa počíta dvojmesačná hmotnoprávna prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa zásad upravených v § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda uplynula dňa 12.07.2016 (utorok), ktorý bol pracovným dňom. Keďže ide o hmotnoprávnu lehotu, nie je postačujúce odoslanie žaloby o skončenie pracovného pomeru na poštovú prepravu, ale v predmetnom prípade musela byť žaloba doručená najneskôr dňa 12.07.2016 na súde. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola doručená dňa 14.07.2016, teda 2 dni po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty v predmetnom prípade, a teda uplatňovaný nárok žalobcu zanikol dňa 12.07.2016 nepodaním žaloby na súde. Na uvedenú preklúziu je súd povinný prihliadať ex offo, keďže ide o preklúziu nároku žalobcu. Vzhľadom na zánik uplatňovaného práva žalobcu neuplatnením nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru v dvojmesačnej prekluzívnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, teda do 12.07.2016, je ďalšie dokazovanie bezpredmetné a je daný dôvod na zamietnutie žaloby. Ďalej uviedol, že z tvrdenia žalobcu vyplýva, že v čase ukončenia pracovného pomeru žalovaným formou okamžitého skončenia pracovného pomeru pre žalovaného nevykonával prácu, a to z dôvodu práceneschopnosti, ktorá u žalobcu pretrváva a teda že žalobca bol PN v čase minimálne od 12.05.2016 do 12.07.2016, takže prácu pre žalobcu nemohol vykonávať, a teda nemá ani nárok na uplatňovanú náhradu mzdy za dva mesiace po skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.04.2017. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca podal žalobu vopred elektronicky dňa 12.07.2016 a teda v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, pričom listinným podaním z 14.07.2016 predmetné elektronické podanie doplnil. Skončenie pracovného pomeru v prípade, ak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával fikciou podľa § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce je osobitným dôvodom vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce. V takomto prípade náhrada mzdy
nemá povahu satisfakcie pre zamestnanca, ktorý trvá na ďalšom výkone práce (§ 79 ods. 1 ZP), avšak z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom túto nevykonáva, ako poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení. Pri skončení pracovného pomeru zamestnanca fikciou podľa § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce je zrejmé, že zamestnanec nie je ďalej ochotný (aj keď s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne) pre zamestnávateľa ďalej vykonávať prácu, a preto pri aplikácii § 79 ods. 5 Zákonníka práce nie je ani možné od zamestnanca požadovať ochotu (oznámenie zamestnanca že trvá na tom aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával) a schopnosť (napr. absencia práceneschopnosti) vykonávať prácu pre zamestnávateľa ako podmienku pre vznik nároku na náhradu mzdy.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.05.2017. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca opomína tú skutočnosť, že email, ktorým bola podaná žaloba, bol skutočne súdu doručený dňa 13.07.2016, čo vyplýva z podacej pečiatky na č. l. 2 spisu. Potvrdenie o prijatí návrhu na začatie konania na č. l. 6 preukazuje, že žaloba bola prijatá dňa 13.07.2016 (zapísaná najprv do súdneho registra pod sp. zn. 14C/191/2016). Vzhľadom na zánik uplatňovaného práva žalobcu neuplatnením nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru do 12.07.2016 žiadal žalobu doručenú súdu dňa 13.07.2016 v celom rozsahu zamietnuť.
7. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, keďže v listine o skončení pracovného pomeru je dôvod vymedzený len všeobecne. Po skutkovej stránke nie je tento dôvod vymedzený tak, aby ho nebolo možné dodatočne meniť, čo je v rozpore s § 70 Zákonníka práce. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je zrejmé, kedy sa žalobca mal dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, t. j. spreneverenia peňažných prostriedkov a v akej výške mali byť peňažné prostriedky spreneverené, ako k tomu žalovaný dospel. Z dôvodu neupresnenia časového obdobia nie je možné preskúmať dodržanie lehôt podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
8. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia sa k prednesu právneho zástupcu žalobcu podľa § 181 ods. 1 CSP namietol preklúziu práva žalobcu uplatňovať nároky z prípadného neplatného skončenia pracovného pomeru, keďže žaloba nebola doručená súdu v dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce. E-mailové podanie bolo súdu doručené až 13.07.2016, zároveň k nemu nebolo priložené plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu, preto e-mailové podanie nemožno považovať za úkon žalobcu ako zamestnanca, resp. strany v konaní. Zároveň žaloba žalobcu nespĺňala základné náležitosti podania vo veci samej, čo vyplýva z uznesenia č. l. 23 v spise. Poukázal tiež na to, že náhradu mzdy nemožno žalobcovi priznať z toho dôvodu, že bol v rozhodnom období plynutia lehoty práceneschopný, a teda nebol spôsobilý vykonávať prácu, a preto mu ani nepatrí náhrada mzdy, keďže tento inštitút sa priznáva iba v prípade spôsobilosti zamestnanca vykonávať prácu. Navyše poukázal, že nie je splnený naliehavý právny záujem, keďže prípadné vyhovenie žalobe v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru pri netrvaní žalobcu na ďalšom zamestnávaní vnesie do vzťahu medzi žalobcom a žalovaným neistotu a bolo by aj v rozpore s ustanovením § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa pracovný pomer aj tak skončil k 12.05.2016. Vzhľadom na uvedené považuje dokazovanie vo veci za bezpredmetné.
9. Žalobca pri výsluchu uviedol, že dňa 11.05.2016 mu šéf zavolal sprostredkovane cez syna, že sa má dostaviť dňa 12.05.2016 o 09:00 hod. na firmu. Keď tam prišiel, bola mu šéfom daná výpoveď. Prevzatie podpísal, i keď sa čudoval dôvodu ohľadom sprenevery. Ďalej odovzdal kľúče a odišiel z firmy. Uviedol, že sa nikdy nedopustil žalovaným tvrdeného závažného porušenia pracovnej disciplíny, t. j. sprenevery finančných prostriedkov žalovaného. Počas jeho prítomnosti sa u žalovaného nekonala inventarizácia peňažných prostriedkov. Žalovaný voči nemu vedie trestné stíhanie, v ktorom mu je kladená za vinu sprenevera finančných prostriedkov, je obvinený a výška sprenevery je okolo 430.000,- Eur. Pri preberaní okamžitého skončenia pracovného pomeru mu šéf nešpecifikoval dôvody tohto skončenia. V dňoch, ktoré predchádzali okamžitému skončeniu pracovného pomeru s ním šéf nekomunikoval ohľadom toho, že v spoločnosti došlo k sprenevere.
10. Právny zástupca žalovaného pri výsluchu uviedol, že žalovaný sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel v máji 2016, bližší dátum nevedel konkretizovať. Konateľovi žalovaného to oznámila zamestnankyňa Y. X..
11. Žalovaný zastúpený konateľom pri výsluchu uviedol, že čo sa týka dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalobca nemohol dostať dvojmesačnú výpovednú lehotu, nakoľko bolo žalovaným zistené, že spolu s Z. M.Á. spreneverujú firme peniaze, čo aj na druhý deň, keď ich zavolal, priznali a podpísali papiere o sprenevere. Na základe tohto papiera a ich priznania im bola vystavená okamžitá výpoveď. K skutku sprenevery sa priznali, papier podpísali. Žalobca podpísal okamžité skončenie o pár dní, keď mal vychádzky, nakoľko sa dal vypísať na PN. Žalobca spreneveril peniaze a priznal to, o čom má žalovaný dôkazy. Zbiera ďalšie dôkazy pre podanie trestného oznámenia. Žalovaný uviedol, že nechápe, aby si nechal zlodeja, ktorý sa k tomu priznáva, dva mesiace. Žalobca určite nemá súdnosť, jasne priznal, že na troch miestach spreneveril firme peniaze, čo podpísal a na základe toho dostal výpoveď. Na otázky právneho zástupcu žalobcu, čo konkrétne bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.05.2016 a v čom malo spočívať závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, odpovedal, že žalobca s p. M. mimo zvolenia žalovaného si v nočných hodinách odoberali kľúče od výherných prístrojov a po dohode s niektorými majiteľmi prevádzok krátili tržbu, s čím spreneverili peniaze firme, na čo má z jednej prevádzky kamerový záznam, ako po desiatej boli prítomní a snažili sa s určitým krčmárom p. Š. dohodnúť, ten to odmietol a na druhý deň, keď im žalovaný dal otázku, tak boli ochotní rozdelene od seba, každý spísať tri prevádzky, kde krátili tržby a čím spreneverili firme peniaze. Tento skutok podľa jeho názoru trval dlho a tých prevádzok je dnes podľa jeho zistenia nie tri, ako oni uviedli, ale dvanásť. To, že už prebieha sprenevera a v iných súdne pojednávanie, že odcudzil peniaze, to je iné a toto je iné. Výpoveď dostal za to, že spreneverili peniaze s p. M., čo aj podpísali, priznali. Na ďalšie otázky odpovedal, že okamžité skončenie nedostal za to, že sa zistilo, že má schodok v pokladni. Dostal výpoveď za to, že chodili po večeroch s M. spúšťať peniaze a tie si nechávali s prevádzkovateľom. Preto sa žalovaný čuduje, že žalobca chce neplatnosť výpovede, keď podpísal papier o tom, že na troch miestach priznal, že krátili tržby. To že pri neskoršom zisťovaní ekonómka zistila, že žalobca neodovzdával tržby, to nemá nič spoločné s výpoveďou. On dostal za ten skutok s p. M. výpoveď okamžitú, ktorú podpísal, priznal sa na troch miestach. Prebiehajúci súdny spor, kde bolo podané trestné oznámenie, to je len druhá časť, tá nemá nič spoločné s výpoveďou, nie za to dostal výpoveď. Výpoveď dostal za to, že spreneveril peniaze, čo aj priznal a žalovaný si tam takého človeka nemôže nechať. Ohľadom dôvodu, pre ktorý došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru sa ešte nevedie trestné konanie. Pokiaľ ide o konkrétny dátum, kedy sa dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.05.2016, žalovaný odpovedal, že si to nepamätá, ale na tom papieri, kedy sa k tomu priznali, je dátum a on sa to dozvedel deň predtým a na druhý deň ráno sa k tomu priznali. Dátum je na papieri. Ďalej sa vyjadril, pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že dôvod na okamžité skončenie bol zistený ním osobne, pričom na pojednávaní dňa 13.09.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že takéto údaje boli konateľovi oznámené zamestnankyňou Y. X., to je druhá vec a nie to, za čo dostal výpoveď.
12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že dôvody, ktoré sú uvedené v listine z 08.07.2015 žalobca neuznáva, avšak nemá k tomu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, nakoľko to pre úspech v spore nepovažuje za potrebné. Konateľ žalovaného, X. V., vo svojej výpovedi uviedol, že o skutočnostiach predmetnej sprenevery sa dozvedel deň pred tým, ako mala byť táto listina spísaná, t. j. 08.07.2015. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom v subjektívnej prekluzívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa o tom dozvedel. Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného, ktoré je predmetom žaloby, bolo vykonané 12.05.2016, žalovanému uplynula subjektívna prekluzívna lehota, ktorá je sankcionovaná neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Už len to stačí žalobcovi pre úspech v spore. Ďalej podľa § 70 Zákonníka práce v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru musí byť tento skutok vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Žalobca napádal neexistenciu sprenevery, ktorá mu bola vytýkaná na stretnutí 12.05.2016, kedy mu bolo odovzdané okamžité skončenie pracovného pomeru. Následne aj na prvom pojednávaní bola predmetom konania táto sprenevera. Zástupca žalovaného sa k tomu vyjadril tak, že o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru sa žalobca dozvedel v máji 2016. Až na druhom pojednávaní vo veci konateľ žalovaného uvádzal skutočnosti, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nemá byť táto sprenevera, ale akási iná, predchádzajúca. Čiže jednak zamestnávateľ si svojvoľne zamieňa skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru a jednak aj predmetné písomné vyhotovenie je také, že zamieňanie týchto skutkových okolností pripúšťa a preto je v rozpore s § 70 Zákonníka práce, čo je sankcionované neplatnosťou. Zároveň uviedol, že zo Zápisnice o výsluchu svedka X. V. zo dňa 21.10.2016 vyplýva, že v tejto výpovedi konateľ žalovaného uvádza, že v máji 2016 sa rozhodol, že P. M. prepustí, nakoľko porobil dosť kiksov a požiadal Y. X., aby mu prichystala výpoveď P. M.. V ten deň o niekoľko hodín mu mala oznámiť, že dlhuje spoločnosti okolo 430.000,- Eur, čo má byť tá druhá
sprenevera a na základe tohto oznámenia dal prerobiť výpoveď P. M. z výpovedi dohodou pre neplnenie si pracovných povinností na výpoveď z dôvodu spáchanej sprenevery. Čiže zástupca žalovaného v jednej alebo v druhej výpovedi, t. z. vo výpovedi ako svedok v trestnom konaní alebo ako zástupca žalovaného na súde neuvádzal pravdu o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu, nakoľko tieto dve výpovede si odporujú.
13. Súd sa oboznámil so žalobou, doplnením žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami a výsluchom strán sporu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
14. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.09.2005 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01.09.2005, na základe ktorej žalobca pracoval ako croupier, obsluha výherných prístrojov. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Na základe Zmeny pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2006 žalobca pracoval ako úsekový technik.
15. Listom zo dňa 12.05.2016 označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa žalovaný oznámil žalobcovi, že v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobcom okamžite končí pracovný pomer, ktorý vznikol dňa 01.09.2005. Pracovný pomer skončí dňom 12.05.2016. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je: závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu sprenevery finančných prostriedkov zamestnávateľa neodovzdaním tržby z výherných prístrojov. Prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca potvrdil svojím podpisom.
16. Z Dohody o dobrovoľnom priznaní zo dňa 08.07.2015 podpísanej žalobcom vyplýva, že žalobca sa zaväzuje spolupracovať s majiteľom firiem (Supramat a Novomat) X. V., ktorý v prípade, že vyplní nižšie uvedené body, bude riešiť finančnú spreneveru vo firme a nepristúpi k trestnému oznámeniu. V Dohode o dobrovoľnom priznaní žalobca okrem iného uviedol miesta a osoby, výšku sumy v eurách, o koľko znížili zisk na prevádzkach, opísal, ako to prebiehalo, kto poskytol kľúč a potrebné zariadenia.
17. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného X. V. v trestnom konaní ČVS:KRP-97/1-VYS- NR-2016 vyplýva, že menovaný (t. j. žalovaný) vypovedal, že P. M. (t. j. žalobca) porobil dosť kiksov, na ktoré nebol u neho zvyknutý, rozhodol sa niekedy v máji 2016, že ho prepustí a požiadal Y. X., aby mu prichystala výpoveď žalobcovi. V ten deň o niekoľko hodín prišla za žalovaným táto jeho účtovníčka spolu s ďalšou účtovníčkou druhej spoločnosti a oznámila mu, že žalobca dlhuje spoločnosti veľké množstvo peňazí, bola to suma okolo 430.000,- Eur. Na základe tohto oznámenia jej žalovaný dal prerobiť výpoveď P. M. z výpovede dohodou pre neplnenie si pracovných povinností na výpoveď z dôvodu spáchanej sprenevery zo strany P. M..
18. Podľa výplatných pások žalovaného za mesiace január, február a marec 2016 bol priemerný hodinový zárobok žalobcu 6,3993 Eur/hod.
19. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.
20. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
21. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
22. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
23. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
24. Podľa § 79 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
25. Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
26. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
28. Podľa § 36 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
29. Podľa § 37 Zákonníka práce, doba na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.
30. Podľa § 122 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
31. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2005 bol medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom založený pracovný pomer. Žalobca pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy a jej následných zmien ako úsekový technik na dobu neurčitú, keď dňa 12.05.2016 bolo žalobcovi zo strany žalovaného doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Prevzatie okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 12.05.2016 žalobca potvrdil svojím podpisom.
33. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí súd prioritne zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené zo strany žalovaného žalobcovi na pracovisku dňa 12.05.2016. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd dňa 12.07.2016, čiže v zákonnej, dvojmesačnej lehote. Dodržanie lehoty podľa § 77 Zákonníka práce bolo v konaní sporné, nakoľko žalovaný namietal, že žaloba bola na súd podaná po uplynutí zákonnej lehoty, tvrdiac najskôr, že žaloba bola doručená súdu dňa 14.07.2016, neskôr tvrdiac, že bola doručená súdu dňa 13.07.2016. Keďže žaloba bola súdu doručená emailom (v elektronickej podobe bez autorizácie), súd otázku včasnosti podania žaloby posúdil podľa § 77 Zákonníka práce s poukazom na ustanovenie § 136 ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy. Citujúc uvedené ustanovenie vyhlášky, telefaxové podania doručené súdu mimo úradných hodín sa opatria odtlačkom podacej pečiatky v deň ich prevzatia podateľňou; pre ďalšie súdne konanie je rozhodujúci dátum ich skutočného doručenia súdu. Aplikujúc uvedené súd vyhodnotil, že žaloba bola na súd doručená včas, t. j. v zákonnej prekluzívnej lehote ustanovenej v § 77 Zákonníka práce. Emailové podanie obsahujúce žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo odoslané z elektronickej adresy právneho zástupcu žalobcu dňa 12.07.2016 o 15:03 hod. Keďže žaloba bola súdu evidentne doručená mimo úradných hodín, podateľňa mohla podanie reálne prevziať až nasledujúci pracovný deň, t. j. 13.07.2016, kedy zároveň toto podanie opatrila podacou pečiatkou a vytlačila potvrdenie o prijatí návrhu dňa 13.07.2016. Pre ďalšie súdne konanie, vrátane posudzovania dodržania prekluzívnych lehôt, je však rozhodujúci dátum ich skutočného doručenia súdu, v danom prípade deň 12.07.2016. Na základe uvedeného súd vyhodnotil námietku žalovaného ako neopodstatnenú a pokračoval v konaní.
34. V súvislosti s podaním žaloby súd považoval za neopodstatnenú aj námietku žalovaného, že žaloba nebola podaná oprávneným subjektom, nakoľko ju nepodal žalobca, ale právny zástupca, pričom k žalobe nebolo priložené plnomocenstvo a preto treba žalobu zamietnuť. Táto problematika bola dávno vyriešená súdnou praxou, keď podľa platnej judikatúry (R 12/1985), pokiaľ ten, kto vystupoval v civilnom procese ako zástupca strany bez toho, aby sa preukázal plnomocenstvom, predloží plnomocenstvo dodatočne v súdom určenej lehote, je tým uvedený nedostatok zhojený a boli tak schválené dokonca aj tie úkony uskutočnené v konaní zástupcom strany, ku ktorým došlo aj pred podpisom plnomocenstva. Navyše, nepredloženie plnej moci nie je dôvodom zamietnutia žaloby, ale vedie k zastaveniu konania pre nedostatok procesnej podmienky. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že žaloba v čase jej podania nemala zákonné náležitosti a žalobca bol súdom vyzvaný na doplnenie a preto ju treba zamietnuť, nemá oporu v zákone a súd sa k nemu nebude bližšie vyjadrovať.
35. Po vyhodnotení vyššie uvedeného súd žalobu skúmal v intenciách ustanovení § 68 ods. 2 a § 70 Zákonníka práce, teda či predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa hmotnoprávne podmienky platnosti v tom zmysle, či žalovaný zamestnávateľ dodržal zákonnú písomnú formu tohto jednostranného právneho úkonu, či v ňom skutkovo vymedzil jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a či ho v ustanovenej lehote doručil žalobcovi ako zamestnancovi, t. j. v lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
36. Žalobca v konaní namietal, že žalovaný dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzil iba všeobecne, že z neho nie je zrejmé, kedy sa mal uvedeného konania dopustiť, a akej výške, v čom konanie spočívalo, kedy k nemu malo dôjsť a ako k takému záveru žalovaný dospel. K uvedenému súd uvádza, že konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru môže byť rôzna; v mnohých prípadoch stačí celkom stručné uvedenie skutočností, oprávňujúcich na skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom, zhodné v podstate s ich uvedením v Zákonníku práce a zakladajúcich zákonný dôvod na tento disciplinárny postih, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka, a teda je dôvodom skončenia pracovného pomeru (R 4/2002). Na riadne vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je vždy potrebné, aby obsahovalo údaje o tom, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo kedy tento dôvod vznikol, ak je aj bez týchto údajov nepochybné, prečo bol so zamestnancom skončený pracovný pomer (21 Cdo 2374/2000). Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len
vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený (5 Cdo 74/2008). Keďže z okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplývalo, kedy sa žalovaný dozvedel o dôvode na okamžité skončene pracovného pomeru a keďže súd je povinný túto skutočnosť skúmať s poukazom na ustanovenie § 70 a § 68 ods. 2 Zákonníka práce, za týmto účelom súd vyslúchol žalovaného. Výsluchom žalovaného súd zistil, že žalovaný zákonnú lehotu podľa 68 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnávateľ môže podľa okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, nedodržal. Žalovaný pred súdom uviedol, že o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.05.2016 sa dozvedel deň predtým, ako žalobca priznal a podpísal dohodu o dobrovoľnom priznaní. Sám žalovaný v konaní predložil ako listinný dôkaz Dohodu o dobrovoľnom priznaní podpísanú žalobcom dňa 08.07.2015. Žalovaný sa teda podľa jeho vlastného tvrdenia dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 07.07.2015 (deň pred dňom 08.07.2015). Okamžité skončenie pracovného pomeru však bolo žalobcovi doručené až dňa 12.05.2016, teda až po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode žalovaný dozvedel (až po ôsmich mesiacoch). Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že nakoľko žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru nedoručil žalobcovi v ustanovenej lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru je podľa § 70 Zákonníka práce neplatné. Ustanovená dvojmesačná lehota podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce je lehotou hmotnoprávnou a prekluzívnou, na ktorú je súd podľa § 36 Zákonníka práce povinný prihliadať ex offo, aj keď to účastník nenamieta. Uvedený zánik práva však žalobca namietol na pojednávaní bezprostredne nasledujúcom po tom, čo žalovaný predložil Dohodu o dobrovoľnom priznaní žalobcu, ktorou chcel preukázať priznanie žalobcu a zároveň dátum, kedy sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
37. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že márnym uplynutím lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zaniklo právo žalovaného na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný svoje právo nevyužil v subjektívnej dvojmesačnej lehote. Súd preto vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 12.05.2016 ako neplatné. Vzhľadom k preklúzii práva žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom z ním uvádzaného dôvodu, súd už bližšie nevyhodnocoval výsledky dokazovania a nezaoberal sa existenciou dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. V konaní však zároveň vyšlo najavo, že samotný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol skutkovo vymedzený tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom, nakoľko možno badať rozpor vo výpovedi žalovaného pred súdom a v jeho svedeckej výpovedi v trestnom konaní, ktorú pre účely tohto konania súd posudzoval ako listinný dôkaz. Je možné domnievať sa, že samotný žalovaný si zamieňa skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného s inými skutkami žalobcu a preto by bolo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné i tohto dôvodu v zmysle § 70 Zákonníka práce. Treba však podotknúť, že procesná obrana žalovaného v priebehu konania spočívala v jeho námietke, že žalobca podal žalobu po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa § 77 Zákonníka práce, čo sa však nepreukázalo.
38. Vzhľadom na to, že žalovaný ako zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a žalobca ako zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, platí, keďže sa žalobca so žalovaným písomne nedohodli inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, a to dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť (§ 79 ods. 3 psím. b) Zákonníka práce), čiže dňom 12.05.2016.
39. S prihliadnutím na záver v bode 38. rozsudku, žalobca má podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Žalobca si tento nárok v konaní uplatnil vo výške 2.226,96 Eur, pričom výpočet požadovanej náhrady mzdy podrobne špecifikoval na pojednávaní dňa 19.02.2018. Žalovaný požadovanú výšku tejto náhrady mzdy nerozporoval. Táto náhrada mzdy má pre zamestnanca povahu satisfakcie za to, že zamestnávateľ skončil pracovný pomer okamžite neplatne bez výpovednej doby. V prípade rozhodnutia o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, ktorá má pre zamestnanca satisfakčnú a pre zamestnávateľa sankčnú povahu. Námietka vznesená žalovaným voči uvedenému nároku neobstojí. Predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 4 Zákonníka práce je skutočnosť, že zamestnanec skončil pracovný pomer dohodou podľa § 79 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce; túto náhradu mzdy nemožno znížiť, prípadne ju nepriznať, a to ani z dôvodu, že zamestnávateľ dal zamestnancovi pred okamžitým skončením pracovného pomeru platnú výpoveď, ktorej právne účinky nenastali (R 52/2013, 6 Cdo
32/2012). Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov (2 x 1.113,48 Eur) v žalovanej výške 2.226,96 Eur, podľa špecifikovaného výpočtu žalobcu. Súd vyhodnotil výpočet priemerného zárobku žalobcom ako správny, z neho pri svojom rozhodovaní vychádzal a náhradu mzdy žalobcovi v uplatnenej výške v celom rozsahu priznal.
40. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy náhrady mzdy, žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.226,96 Eur od 12.07.2016 do zaplatenia, t. j. od podania žaloby na súd. Súd žalobu aj v tejto časti posúdil ako dôvodnú a žalobcovi úroky z omeškania uplatnené v zákonnej výške priznal. Ku dňu 12.07.2016 bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0 % ročne a žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne (5 + 0 %). V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1 Cdo 180/2009), keď súčasný Zákonník práce ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu úrokov z omeškania, treba postupovať podľa občianskoprávnych predpisov.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).