Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/33/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.04.2018, v trestnej veci obžalovaného kpt. B. W., pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/41/2015 zo dňa 05.09.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

obžalovaného kpt. B. W., nar. XX.XX.XXXX v M., okr. I., trvale bytom Partizánska ul. č. XX, I., prechodne bytom J. XXX, okr. I., staršieho referenta Obvodného oddelenia Policajného zboru Vranov nad Topľou,

spod obžaloby Okresného prokurátora Vranov nad Topľou sp. zn. Pv 974/13/7713-35 zo dňa 25.02.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 09.01.2013, asi o 11:30 hod. v obci Cabov, okr. Vranov nad Topľou, ako príslušník Policajného zboru, prijal ústne trestné oznámenie od M. R., bytom R. č. XX, okr. Z. nad E., o podozrení zo spáchania trestného činu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona, v poľovnom revíri Poľovníckeho združenia Urvisko Cabov, v katastri obce R. okr. Z. nad E.; bolo mu oznámené, že v uvedenom poľovnom revíri bolo nájdené uhynuté telo jeleňa v dôsledku strelného poranenia, obžalovaný napriek tomu nevykonal žiadne úkony za účelom preverenia trestného oznámenia, neoveril tvrdenie predsedu poľovníckeho združenia, že jeleň uhynul od zlej stravy a bol riadne ohliadnutý veterinárnym lekárom, čím znemožnil objasnenie možnej trestnej činnosti, nezabezpečil miesto činu a tak umožnil možnému páchateľovi trestného činu vyhnúť sa trestnému stíhaniu, pričom obžalovaný kpt. B. W. porušil ustanovenie článku 28 písm. m) Nariadenia prezidenta PZ č. 18/2011 a ustanovenie článku 60 ods. 1 písm. d) Nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 v znení neskorších noviel, pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom sp. zn. 12T/41/2015 zo dňa 05.09.2016 uznal obžalovaného kpt. B. W. vinným zo spáchania prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 09.01.2013, asi o 11:30 hod., po tom, ako bol vyslaný v rámci služobných povinností za účelom preverenia telefonického oznámenia na linku „ 158“ v obci Cabov, okr. Vranov nad Topľou, ako príslušník Policajného zboru prijal ústne trestné oznámenie od M. R., bytom R. č. XX, okr. Z. nad E., o podozrení zo spáchania trestného činu pytliactva podľa § 310 Trestného zákona, v poľovnom revíri Poľovníckeho združenia Urvisko Cabov, v katastri obce R., okr. Z. nad E.; bolo mu oznámené, že v uvedenom poľovnom revíri bolo nájdené uhynuté telo jeleňa v dôsledku strelného poranenia, obžalovaný napriek tomu nevykonal žiadne úkony za účelom preverenia trestného oznámenia, nespísal zápisnicu o podanom trestnom oznámení, neoveril tvrdenie predsedu poľovníckeho združenia O. G., že jeleň uhynul od zlej stravy a bol riadne ohliadnutý veterinárnym lekárom, predovšetkým nevykonal ohliadku miesta činu, čím znemožnil objasnenie možnej trestnej činnosti, nezabezpečil miesto činu a tak umožnil možnému páchateľovi trestného činu vyhnúť sa trestnému stíhaniu, pričom obžalovaný kpt. B. W. porušil ustanovenie článku 28 písm. m) Nariadenia prezidenta PZ č. 18/2011 a ustanovenie článku 60 ods. 1 písm. d) Nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 v znení neskorších noviel.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil peňažný trest vo výmere 800,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, obžalovaný priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.12.2016. Obhajca konštatuje, že rozsudok považuje za nezákonný a nedôvodný, pretože skutočnosti tam uvedené sa nezakladajú na pravde a skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, sa nestal a nejde o trestný čin. Namieta aj skutočnosť, že rozsudok nebol vyhotovený v zákonom stanovenej lehote, teda súd prvého stupňa nekonal bez prieťahov. Podľa názoru obhajcu, rozsudok súdu prvého stupňa je neúplný, nejasný v skutkových zisteniach súdu prvého stupňa. Súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nebol zistený skutkový stav bez dôvodných pochybností. Zdôrazňuje, že obžalovaný neporušil žiadne služobné povinnosti pri preverovaní trestného oznámenia, teda skutok sa nestal a nemôže ísť o trestný čin. Obžalovaný sa necíti byť vinným zo spáchania trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa konštatuje, že nevykonával žiadne úkony za účelom preverenia trestného oznámenia, neoveril tvrdenia predsedu poľovníckeho združenia, že jeleň uhynul od zlej stravy a bol riadne ohliadnutý lekárom, čím znemožnil objasnenie trestnej činnosti, nezabezpečil miesto činu a umožnil možnému páchateľovi trestného činu vyhnúť sa trestnému stíhaniu, čím mal porušiť ustanovenie § 28 písm. m/ Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 18/2011 a ustanovenie článku 60 ods. 1 písm. d/ Nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 v znení neskorších noviel.

Na základe vykonaného dokazovania má obhajoba za preukázané, že tvrdenia uvedené v odôvodnení rozsudku sa nezakladajú na pravde, pretože obžalovaný vykonal všetky potrebné úkony na preverenie predmetného trestného oznámenia, aby tak vylúčil podozrenie zo spáchania trestného činu pytliactva. Pri preverovaní trestného oznámenia bol vypočutý oznamovateľ p. R., rovnako aj štatutár Poľovníckeho združenia Urvisko Cabov p. O. G., poľovný hospodár T.. R., ktorý je podľa výpovede kompetentných svedkov jediný, kto mohol zodpovedne určiť spôsob úhynu jeleňa a jeho stanovisko je záväzné. Už na základe preverovania trestného oznámenia bolo jasné, že sa nejedná o trestný čin pytliactva, nakoľko oznamovateľ aj štatutár PZ Urvisko Cabol odmietli ísť na miesto činu. Keďže sa stotožnili s vysvetlením

kompetentných osôb, bolo vykonanie previerky na mieste bezpredmetné, čo vo svojich výpovediach potvrdili aj ďalší členovia hliadky ppor. L. a ppráp. U..

O.. U. vo výpovedi zároveň uviedol, že za preverenie trestného oznámenia je zodpovedná celá hliadka, ktorá rovnako rozhoduje o postupe hliadky. Na základe výpovede tohto svedka obžalovaný považuje za prinajmenšom nelogické, aby z predmetného trestného činu bol obvinený len obžalovaný, nakoľko hliadka bola trojčlenná, každý člen hliadky má rovnakú zodpovednosť. Konštatovanie zo strany p. R. o spôsobe úhynu jeleňa vychádza len z jeho laických skúseností a subjektívneho posúdenia. Nezakladá sa na žiadnom odbornom posúdení, nakoľko nie je kompetentnou osobou, ktorá by sa mala k danej skutočnosti vyjadriť.

Z výpovede M.. V. C. vyplýva, že jedinou oprávnenou a kompetentnou osobou, ktorá sa môže zodpovedne vyjadriť k príčine smrti uhynutého jeleňa pri ohliadke, je príslušný hospodár poľovníckeho združenia, v danom prípade T.. V. R.. Jeho vyjadrenie je záväzné aj voči orgánom štátnej správy. Pokiaľ hospodár poľovníckeho združenia jeleňa prezrel a nenašiel známky po zastrelení alebo po nejakej inej chorobe, tak nebol povinný nahlásiť túto skutočnosť veterinárnej správe ani polícii.

Svedok R. vo svojej výpovedi nepravdivo uvádza, že hliadka odmietla ísť na miesto nálezu, nakoľko nemali vhodnú obuv.

Z výpovede členov hliadky, ktorí vykonávali službu s obžalovaným, je zrejmé, že všetci členovia mali predpísanú zimnú obuv podľa príslušného nariadenia. Práve naopak, svedok R. nebol pripravený, neobliekol sa do terénu, ani adekvátne sa tomu neobul. Po oznámení predsedu poľovníckeho združenia a hospodára, že išlo o úhyn, odmietol ísť na miesto nálezu, nakoľko pokiaľ je to, ako uviedli poľovníci, tak nemá dôvod im uveriť a namiesto nálezu nejde a vyjadril sa, že nechce nič oznamovať. Tieto skutočnosti potvrdili aj zvyšní dvaja členovia hliadky Policajného zboru a to svedok L. a U..

Z výpovede svedkov O. G. ako bývalého predsedu PZ Urvisko Cabov T.. V. R., hospodára PZ a T.. M. W., referenta Okresného úradu Pozemkového a lesného odboru vo Vranove nad Topľou, vyplynulo, že hospodár Ing. V. R. po nájdení tela uhynutého jeleňa telefonicky informoval T.. W. o tomto náleze, pričom uviedol aj ním zistenú príčinu úhynu.

Z výpovede svedka T.. W. vyplynulo, že ak je zjavné, z čoho jeleň uhynul, tak nie je potrebné privolávať ani veterinárneho lekára, ale je potrebné vyhotoviť fotodokumentáciu, o čom informoval svedka T.. R.. Zároveň uviedol, že záver poľovného hospodára o príčine úhynu zveri, je pre okresný úrad záväzný, nakoľko hospodár PZ je jediným kompetentným orgánom, ktorý sa k tomu môže vyjadriť. Následne bolo v januári 2013 na obvodný lesný úrad zaslané hlásenie o love a úhyne zveri za mesiac december 2012, kde bol riadne zadokumentovaný úhyn tohto jeleňa. Úhyn jeleňa bol vykázaný aj v ročnom výkaze o stave zveri za poľovnícku sezónu 2012 - 2013, ktorý bol obvodnému lesnému úradu predložený vo februári 2013. V marci 2013 poľovnícke združenie Urvisko Cabov predložil záznam o love zveri, nájdenej uhynutej zveri a použitých značkách a použití divín na chovateľskú prehliadku, kde tento jeleň bol zaevidovaný, pričom na chovateľskej prehliadke bola chovateľskej komisii predložená aj fotodokumentácia uhynutého jeleňa. Neboli zistené žiadne nedostatky a nebolo konštatované, že bolo potrebné vykonať pri tomto uhynutom jeleňovi ohliadku veterinárnym lekárom. Bolo zjavné, že jeleň uhynul v dôsledku hnačkovania, ktoré mohlo vzniknúť v dôsledku konzumácie zlého krmiva. Je nepochybné, že pri nájdení tela uhynutého jeleňa boli dodržané všetky potrebné kroky a opatrenia zo strany hospodára poľovníckeho združenia Urvisko Cabov ako jedinej oprávnenej a kompetentnej osoby. Je nepochybné, že zo strany hliadky PZ Sačurov, teda aj zo strany obžalovaného, bol dodržaný postup pri preverovaní a oznámení p. M. R., nakoľko sa hliadka informovala u príslušných kompetentných osôb PZ Urvisko Cabov, keďže týmto osobám jej bol úhyn jeleňa dostatočne vysvetlený a zároveň ich vyjadrenie je záväzné, nebolo potrebné vykonať ďalšie kroky aj z dôvodu, že oznamovateľ a rovnako aj predseda PZ odmietli ísť na miesto činu. Na základe týchto skutočností zdôrazňuje, ako v úvode podania, že súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, s uvedenými okolnosťami, ktoré sú významné pre rozhodnutie sa nevysporiadal, má za to, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby sa dopustil trestného činu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, preto navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a rozhodol sám a to tak, že obžalovaného oslobodí podľa § 285 písm. a/ Tr. por., alternatívne navrhol, aby krajský súd zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného kpt. B. W. je dôvodné.

Obžalovaný kpt. B. W. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že nie je vinný. Vo svojej výpovedi uviedol, že bol vyslaný stálou službou alebo operačným dôstojníkom KR PZ spoločne s kolegami L. a U. na preverenie oznámenia svedka R., že v lesnom poraste katastrálne územie R. bol nájdený uhynutý jeleň. Svedok oznamoval, že javí sa podozrenie z pytliactva. Po príchode k svedkovi R., ten oznámil, že za obcou bol nájdený jeleň, ktorý nemá hlavu ani nohy a je podozrenie, že jeleň bol upytliačený. Jeleň bol nájdený v obvode Poľovníckeho združenia Urvisko Cabov. Svedkovi oznámil, že najprv zájdu za predsedom poľovníckeho združenia a následne pôjdu na ohliadku. Predsedom poľovníckeho združenia bol O. G.. Po príchode k nemu, ten reagoval tak, že o uvedenom jeleňovi má vedomosť, keďže jeleň bol nájdený dňa 31.12.2012 pri spoločnej poľovačke a to poľovným hospodárom združenia V. R. a ďalšími asi piatimi členmi ich poľovného združenia. Svedok G. mu oznámil, že jeleň bol ohliadnutý hospodárom za prítomnosti ďalších členov poľovníckeho združenia. Na tele jeleňa neboli nájdené žiadne strelné poranenia, v okolí sa nenachádzala žiadna krv. Jeleň bol vychudnutý, nachádzali sa tam výkaly. Keďže jeleň nebol upytliačený, pravdepodobne uhynul v dôsledku zlej stravy. Hospodár poľovníckeho združenia rozhodol tak, že hlava a trofej boli odrezané, nohy takisto boli odrezané a použité ako krmivo pre psov poľovníckeho združenia. Poľovný hospodár miesto nálezu a samotného jeleňa nafotil. Svedok G. sa vyjadril, že túto fotodokumentáciu nevidel. Následne svedok G. kontaktoval svedka R. telefonicky, ktorý mu vysvetlil, že bol nájdený jeleň, ktorý bol uhynutý. Svedok R. potvrdil, že rozhodol o naložení s trofejou a nohami. Svedok R. rovnako sa vyjadril, že nebolo potrebné volať veterinára, keďže neišlo o podozrenie z pytliactva, ale o úhyn. Svedok R. ako odborne vyškolený poľovný hospodár zaujal svoje stanovisko a jeho vyjadrenia sú záväzné aj pre orgány činné v trestnom konaní. Svedok mu potvrdil, že vykonal všetky potrebné úkony, že úhyn bol nahlásený Lesnému úradu vo Vranove nad Topľou. O týchto zistených skutočnostiach informoval aj oznamovateľa svedka R., následne operačného dôstojníka KR PZ Prešov a zaznamenali to aj v zázname o službe, keďže nález jeleňa bol 31.12.2012 a k oznámeniu došlo 9.1.2013, mohlo teda dôjsť k narušeniu torza inou lesnou zverou a na miesto nálezu už nemali záujem ísť ani predseda poľovníckeho združenia, ani svedok R.. Svedkom R. mu bola oznámená iba približná vzdialenosť miesta nájdenia jeleňa od prístupovej cesty. Rovnako vysvetlil, prečo v zázname uviedol, že jeleň bol veterinárne prehliadnutý. Predpokladal to z vyjadrenia svedka R., ktorý konštatoval, že vykonal všetky potrebné kroky. Na miesto samé nešiel, vychádzal z vyjadrení tak štatutára príslušného poľovníckeho združenia, ako aj poľovného hospodára. Rovnako uviedol, že má vedomosť o sporoch medzi svedkom R. a O. G..

Zo svedeckej výpovede svedka M. R. vyplynulo, že v januári 2013 bol so svedkom Ing. I. a K. v lesnom poraste. Všimli si krv v snehu. Ing. I. sa vybral po stopách krvi a on spolu s K. zostali na mieste, keďže chystali drevo. Svedok I. na nich zakričal, aby prišli za ním. Keď tam došli, našli jeleňa bez hlavy a bez nôh. Jeleň tam pravdepodobne ležal dlhší čas, pretože mal vyžraté vnútornosti od divej zveri. Mal odrezanú hlavu ako aj nohy, to predstavuje pytliacke praktiky. Jeleň vykazoval známky strely, keďže v oblasti hrudného koša, konkrétne oblasti lopatky, sa nachádzala zrazená krv a rovnako na pľúcach, ktoré boli viditeľné cez rebrá, sa vyskytovali známky po výstrele. Tento názor vyjadril, keďže bol aktívny poľovník a s týmto záverom sa stotožnil aj svedok Ing. I., ktorý bol poľovníkom, ale aj lesníkom. Svedok R. sa vyjadril, že bol aj predsedom poľovníckeho združenia Urvisko Cabov. V uvedený deň alebo nasledujúci deň túto skutočnosť oznámili aj M. G., ktorý je poľovníkom. Zhodli sa spoločne so svedkom Ing. I., že je potrebné to nahlásiť na polícii. Prišla za ním hliadka Policajného zboru zložená z obžalovaného a ďalších dvoch príslušníkov. On komunikoval iba s obžalovaným. Oznámil mu nález. Rovnako mu oznámil, že predsedom poľovníckeho združenia je O. G.. Obžalovaný reagoval tak, že ide za predsedom poľovníckeho združenia. Po návrate mu oznámil, že preveril uvedené skutočnosti, že všetko je v poriadku.

Svedok konštatoval, že obžalovaný spočiatku mal záujem vykonať ohliadku, no keď sa k nemu vrátili, už netrvali na ohliadke miesta činu. Poprel tvrdenia obžalovaného, že nebol ochotný obliecť sa primerane do terénu a zdôraznil, že obžalovaný ho ani nevyzval, aby išiel s ním na miesto nálezu. Telo jeleňa našli v januári 2013. Fotky, ktoré si urobil, odstránil. V čase, keď boli pri mieste nálezu, Ing. I. telefonoval a

dostavil sa tam aj svedok B.. Svedok konštatoval, že za 30 rokov svojej poľovnej praxe sa nestretol s tým, aby zviera uhynulo od siláže, resp. od potravy. Zdôraznil, že pod chrbtovou kosťou tohto jeleňa, kde chýbalo zadné stehno, nachádzala sa tam krvná zrazenina. Je neobvyklé, aby poľovníci odrezali hlavu a nohy nejakému zvieraťu a nechali na mieste len torzo jelenej zveri. Oznámenia na políciu urobili 2 až 3 dni po náleze.

Svedok O. G., ktorý bol predsedom Poľovníckeho združenia Urvisko Cabov vypovedal, že dňa 31.12.2012, počas spoločnej poľovačky, honci telefonovali svedkovi R., že našli jeleňa. Spoločne s poľovným hospodárom Ing. R. prišli na miesto nálezu v lokalite zvanej Bartoška, nachádzalo sa tam 7 či 8 ľudí. Poľovný hospodár Ing. R. vykonal ohliadku jeleňa, nenašiel na ňom žiadne poranenia. Jeleň bol mladý, trpel hnačkami, v jeho blízkosti sa nachádzali stopy po stolici. Ing. R. konštatoval úhyn jeleňa v dôsledku zožratia zamrznutej siláže. Na zadnej časti jeleňa v oblasti konečníka sa nachádzali stopy po výkaloch. Poľovný hospodár Ing. R. telefonoval svedkovi Ing. W., prednostovi lesnému úradu, ktorý mu oznámil, že keďže je zrejmé, že jeleň nebol postrelený, postačuje urobiť fotodokumentáciu, je potrebné zabezpečiť trofej, ktorú je potrebné poslať na chovateľskú prehliadku. Všetky tieto úkony riadil poľovný hospodár Ing. R.. Na mieste nálezu svedok Ing. R. a svedok I. odrezali z jeleňa stehná, ktoré boli použité ako krmivo pre psov, hlava bola odrezaná za účelom jej vystavenia na chovateľskej prehliadke. Po nejakom čase prišli za ním vtedajší kolegovia, traja či štyria príslušníci Policajného zboru. Obžalovanému W. oznámil, že v lesnom poraste v lokalite Bartoška bol nájdený jeleň pri spoločnej poľovačke, bola vyhotovená fotodokumentácia. Kontaktoval aj Ing. R., hovor mali na hlasný odposluch, kde Ing. R. oznámil príslušníkom Policajného zboru, ako bolo naložené s týmto jeleňom. Keď ho obžalovaný vyzval, aby išiel s ním na miesto nálezu, tak to odmietol. Skonštatoval, že v danom prípade veterinár nebol volaný. Neboli na tele jeleňa žiadne stopy po strele. To, že nie je potrebné volať veterinára, potvrdil aj svedok Ing. W.. Vyjadril sa aj k tvrdeniam svedkov G. a R. a k udalostiam zo dňa 29.12.2012. Skutočnosti uvádzané svedkom O. G. sú podporované výpoveďou svedka Ing. V. R., ktorý vykonával funkciu poľovného hospodára. Svedok konštatoval, že dňa 31.12.2012 sa konala spoločná poľovačka. Na konci tejto poľovačky mu volal svedok G., aby prišiel do lokality zv. Bartoška. Keď tam došiel, na mieste videl jeleňa, okolo ktorého bolo viacero ľudí a to O. G., O. I., O. R., O. R. a ešte asi ďalší štyria honci. Mal určiť príčinu úhynu jeleňa. Keď išiel po stopách tohto jeleňa, tak si všimol hnačkové stopy. Telo uhynutého jeleňa prezrel, telesné dutiny, či nemá zlomené rebrá, či tam nie je skrytý výstrel, či nie sú známky po krvi. Vzápätí tento nález odfotil. Na základe týchto zistení dospel k záveru, že jeleň uhynul na podchladenie alebo na črevný katar, čo už v zimnom období sa stáva. Tento svoj záver predniesol aj pred tam prítomnými osobami, pričom nikto to nenamietol. Pokiaľ by niektorá z osôb vzniesla námietky, že jeleň bol postrelený, tak by zisťoval, že kto strieľal a či sú stopy po výstrele. V prípade, ak by bolo podozrenie, že jeleň bol zastrelený, volal by políciu ako aj veterinára. V prípade úhynu táto skutočnosť sa neoznamuje. Vypracoval čestné prehlásenie, ktoré predložil na chovateľskej prehliadke. Jeleňovi odrezali všetky končatiny, ako i hlavu, ktorá bola predložená na každoročnú chovateľskú prehliadku. Trup jeleňa ostal priamo na mieste nálezu. Svedok O. G. telefonicky oznámil nález uhynutého jeleňa T.. W.. Približne dva týždne vo večerných hodinách mu telefonoval svedok G., že policajti prišli preveriť odstrel jeleňa na spoločnej poľovačke. Telefón odovzdal aj obžalovanému W., ktorého predtým poznal zo služobnej činnosti a obžalovanému oznámil, že išlo jednoznačne o úhyn jeleňa a že túto skutočnosť nahlásil aj na príslušnom lesnom štátnom orgáne.

Tento svedok ozrejmil aj tú skutočnosť, že svedok R., ktorý nahlasoval tento nález, bol predtým predsedom poľovníckeho združenia Urvisko Cabov. Na tri roky bol vylúčený z poľovníckej komory. Vyjadril aj názor, že ide o pomstu zo strany svedkov T.. I. a R.. V marci 2013 sa konala chovateľská prehliadka, na ktorej trofej jeleňa bola vedená ako úhyn. Okresná hodnotiteľská komisia nemala výhrady voči predloženým dokladom.

Zo svedeckej výpovede svedka Ing. M. W., ktorý bol prednostom Obvodného lesného úradu vo Vranove nad Topľou vyplynulo, že od svedka T.. Cimbala sa dozvedel, že bol nájdený jeleň v revíri Poľovníckeho združenia Urvisko Cabov na spoločnej poľovačke. Oznámil mu, že telo jeleňa je potrebné označiť plombou, ktorá sa používa v prípade uhynutej zveri, ktorú možno ďalej zužitkovať. Ďalej mu oznámil, že má vyhotoviť fotodokumentáciu a trofej z tohto jeleňa spolu s fotodokumentáciou predložiť na chovateľskú prehliadku, ktorá sa každoročne koná v mesiaci marec. Ing. R. ako hospodár poľovníckeho združenia mu oznámil, že jeleň uhynul na ochorenie. Vyjadril podozrenie, že bolo to v dôsledku zlej stravy, čo usúdil na základe výkalov. Tento svedok okrem iného konštatoval, že úhyn zveriny v uvedenom období z dôvodu zlého krmiva je bežný. Keďže bola stanovená jasná príčina úhynu jeleňa, nebolo

potrebné v danom prípade privolať ani veterinára. Vyjadrenie poľovného hospodára je pre ich úrad, ako štátny orgán na úseku poľovníctva, záväzný. Na chovateľskej výstave v mesiaci marec bola predložená fotodokumentácia ako trofej z uhynutého jeleňa.

Svedok M.. V. C., riaditeľ Veterinárnej a potravinovej správy vo Vranove nad Topľou, uviedol, že svedok T.. R., ako poľovný hospodár, určil príčinu smrti. Zdôraznil, že úhyn bol riadne nahlásený, zaevidovaný. Bola vyhotovená fotodokumentácia. Jeleň bol odpísaný z evidencie ako uhynutý. Osobou oprávnenou určiť príčinu úhynu je poľovný hospodár. Veterinára je potrebné zavolať v prípade, ak existuje podozrenie pri nájdení zveri, že sa jedná o postrelenie alebo nedovolený spôsob lovu. V tomto prípade poľovný hospodár nebol povinný nahlásiť úhyn jeleňa na veterinárnu správu.

Okrem týchto skutočností poukázal, že počas obdobia v mesiacoch december až február viackrát došlo k úhynu zveri v dôsledku nedostatku potravy.

Svedkovia ppráp. B. U. a ppor. B. L., členovia policajnej hliadky, vypovedali zhodne k priebehu udalostí, popísali spôsob, akým preverili oznámenie svedka R..

Svedok T.. I. vo svojej výpovedi uviedol, že spolu so svedkom R. a K. vykonávali prerezávku v lesnom poraste. Našli torzo jeleňa, ktoré malo odrezané všetky štyri nohy ako aj hlavu. Vyslovil názor, že podľa neho išlo o jeleňa, ktorý bol postrelený. Popísal, že videl diery na rebrách od guľky, začiernené mäso, v okolí bola zrazená krv. Odrezaná hlava a všetky štyri končatiny je javom neobvyklým a dospeli k záveru, že jeleňa musel niekto zastreliť. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že išlo o pytliacku praktiku. Svedok R. túto skutočnosť oznámil na tiesňovú linku polície. Neskôr R. mu povedal, že boli za ním traja policajti. Medzi nimi bol aj obžalovaný W.. Policajti potom mali preverovať túto skutočnosť aj u svedka O. G.. Neskôr sa vrátili s tým, že všetko je v poriadku. V lesnom poraste stretli aj svedka B.. Tento im tvrdil, že jeleň uhynul od siláže, že sa konala spoločná poľovačka a bol nájdený uhynutý jeleň.

Skutočnosti uvádzané svedkom R. a T.. I. sú podporované aj výpoveďou svedka B. K., ktorý rovnako popísal nález torza jeleňa a dodal, že obaja svedkovia jeleňa prezreli, aby zistili, či bol zastrelený alebo zdochol. No ani jeden mu nepovedal, k akému záveru dospeli, pokiaľ ide o príčinu úhynu tohto jeleňa. On sám konštatoval, že si nevšimol, že by jeleň bol postrelený. Na snehu videl stopy po hnačkovaní, ale boli tam stopy viacerých jeleňov. Tohto konkrétneho jeleňa našli podľa krvavých stôp.

Svedok O. I. sa vyjadril, že sa zúčastnil spoločnej poľovačky, pri ktorej honci v časti Bartoška našli uhynutého jeleňa. Bol tam spoločne s Ing. R., ďalšími ľuďmi, medzi nimi bol aj M. K.. Prehliadli tohto jeleňa. Ing. R. skonštatoval, že zistil, že jeleň mal s najväčšou pravdepodobnosťou žalúdočné problémy. V stopách si všimli známky po hnačkovaní. Nebola nájdená žiadna strelná rana. Našli stopy aj po druhom jeleňovi. Rovnako sa vyjadril, že má vedomosť o tom, že trofej bola predložená na každoročnú poľovnícku prehliadku. Nemal vedomosť o tom, že by bol privolaný veterinárny lekár a polícia.

Svedok B. F. bol účastníkom spoločnej poľovačky. Popísal, že svedkovia K., U., O. R. a O. R. mu oznámili, že našli uhynutého jeleňa. Neskôr mu poľovníci, ktorí boli na mieste, povedali, že jeleň uhynul. Nenašli žiadne stopy po rane. Príčinou úhynu bola pravdepodobne strava. Zdôraznil, že on tohto jeleňa nevidel. Poľovníci počuli, že bolo rozhodnuté, že stehná boli odrezané a použité ak krmivo pre psov. Nevedel sa vyjadriť, či bola odrezaná aj hlava s parohami.

Svedok M. K. sa zúčastnil poľovačky. Pri uhynutom jeleňovi neboli nájdené stopy po výstrele. Bol zdochnutý. Okolo boli stopy, ako keby mal hnačky. Boli tam výkaly. Nemal vedomosť, čo sa stalo s týmto jeleňom.

Svedok M. B. konštatoval, že on na spoločnej poľovačke bol prítomný ako strelec. V tom čase bol nájdený uhynutý jeleň. Dozvedel sa o tom až pri spoločnom posedení po ukončení poľovačky. Videl, že priviezli odrezané zadné, predné nohy, ako aj hlavu s parohami z tohto jeleňa. Rovnako videl ako fotografie, ktoré vyhotovil Ing. R.. V januári 2013 na skládke dreva stretol svedkov Ing. I. a R., s ktorými však nevychádza, bol s nimi aj svedok K.. Svedok Ing. I. mu oznámil, že našli nejakého jeleňa, že v snehu boli stopy, ako keby ho niekto ťahal. Ing. I. naznačoval, že jeleň bol upytliačený, teda že bol zastrelený, čo však nemohlo byť pravdou, keďže videl fotografie, ktoré boli vyhotovené. Nemal vedomosť, kto podal trestné oznámenie. Rovnako sa vyjadril ku skutočnosti, že svedkovi R. bol odobratý zbrojný preukaz

a poľovnícky lístok, keďže na spoločnej poľovačke upytliačil jeleňa. Svedkovi T.. I. zaniklo členstvo v poľovnom združení a bolo rozhodnuté, že bol vymenený aj z pozície poľovného hospodára. Obaja títo svedkovia založili Poľovnícke združenie Hubertlov v Petrovciach nad Laborcom.

Skutočnosť o nájdení jeleňa potvrdili aj svedkovia O. R. a O. R., ktorí sa zúčastnili spoločnej poľovačky ako honci. Rovnako popísali priebeh udalostí ako poľovný hospodár T.. R..

Tvrdenia obsiahnuté vo výpovedi poľovného hospodára sú potvrdzované aj výpoveďou svedka B. U., podľa ktorého vraj uhynutého jeleňa mal počas spoločnej poľovačky nájsť svedok B. Z.. Rovnako sa mal dozvedieť, že mali byť z tela tohto jeleňa odrezané predné, zadné nohy, ktoré mali byť použité ako potrava pre psov a trofej.

Svedok B. Z. vo svojej výpovedi konštatoval, že našiel telo mŕtveho jeleňa. Túto skutočnosť oznámil najbližšiemu poľovníkovi. Na miesto nálezu bol privolaný poľovný hospodár. Poľovný hospodár prehliadol telo jeleň. Nenašiel žiadne stopy po strelnom poranení. Rovnako sa vyjadril, ako bolo naložené s časťami tela tohto jeleňa, že nohy boli odrezané. Rovnako bola odrezaná hlava. Nohy mali byť použité ako krmivo pre psov.

Súd prvého stupňa oboznámil na hlavnom pojednávaní listinné dôkazy, predovšetkým hliadkovú knihu, z ktorej vyplýva, že 11.30 h. bola hliadka vyslaná do obce Cabov na preverenie oznámenia a to nájdenia jelenej zveri. Bol spracovaný záznam zo služby zo dňa 09.01.2013, v ktorom je konštatované, že M. R. oznámil, že v lesnom poraste našiel v obci Cabov jeleniu zver bez hlavy a nôh. Na základe uvedeného oznámenia bolo vykonané šetrenie, kde od predsedu Poľovníckeho združenia Urvisko Cabov O. G. bolo zistené, že ešte dňa 31.12.2012 v lesnom poraste za obcou Cabov bol nájdený uhynutý jeleň poľovníkmi ich poľovníckeho združenia. Na mieste bol prítomný aj hospodár V. R.. Tiež bol privolaný veterinárny lekár, kde bolo zisťované, že jeleň uhynul bez cudzieho zavinenia. Bola mu odrezaná hlava a pre poľovnícke združenie boli odrezané nohy na kŕmenie pre psov. Vec bola ohlásená aj na Lesný úrad vo Vranove nad Topľou. Z miesta bola vykonaná fotodokumentácia. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k protiprávnemu konaniu, vec nebola realizovaná. O veci bol vyrozumený OD KR PZ Prešov ako aj oznamovateľ M. R.. Medzi listinnými dôkazmi bola oboznámená fotodokumentácia z nálezu tela uhynutého jeleňa. Súčasťou je súpis trofejí, ktorý bol predložený na Okresnú chovateľskú prehliadku v roku 2012 - 2013, kde je vedený úhyn jeleňa, dátum úhynu, vyznačený dátum nálezu 31.12.2012. Rovnako bolo oboznámené hlásenie o love a úhyne zveri za mesiac december 2012, kde je zapísaný úhyn jeleňa - jeden kus. Táto skutočnosť sa odzrkadlila aj v ročnom výkaze v revíri o stavoch zveri za poľovnícku sezónu 2012-2013.

Na základe výpovedí jednotlivých svedkov ako aj listinných dôkazov súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že nepochybne vyplýva, že dňa 31.12.2012 bol poľovníkmi zúčastnenými na spoločnej poľovačke v poľovnom revíri Poľovníckeho združenia Urvisko Cabol nájdený uhynutý jeleň v časti revíru zvanom Bartoška. Následne torzo tohto jeleňa bolo nájdené svedkami R. a T.. I.. Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že išlo v danom prípade o úhyn jeleňa. To, že bolo nájdené torzo tohto jeleňa, bolo vysvetlené práve účastníkmi spoločnej poľovačky a poľovným hospodárom, ktorý rozhodol, že nohy budú použité na kŕmenie pre poľovných psov a hlava bola odrezaná a bola predložená v súlade s postupmi a v súlade so zákonom o poľovníctve na prehliadku, o čom svedčia všetky listinné dôkazy a rovnako aj pripojená fotodokumentácia. Poľovný hospodár splnil všetky svoje povinnosti, štatisticky zaviedol to všetkých záznamov, ktoré sa predkladajú po ukončení poľovnej sezóny. Zaevidoval nájdenie uhynutej zveri.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že obžalovaný kpt. W. pri preverovaní trestného oznámenia bol povinný vykonať ohliadku miesta činu so zabezpečením jednotlivých stôp. Poukázal pritom na čl. 28 nariadenia prezidenta Policajného zboru o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície, ktorý bol uverejnený vo Vestníku Policajného zboru v čiastke 18 zo dňa 30.06.2011 a rovnako na nariadenia Ministra vnútra SR o vymedzenie príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra SR, pri odhaľovaní trestných činov a pri zisťovaní páchateľov a postupe v trestnom konaní, ktoré bolo uverejnené v čiastke 71 zo dňa 30.12.2010. Súd prvého stupňa zdôraznil predovšetkým úkony, ktoré majú byť vykonané policajtom na mieste činu a sú upravené v čl. 60 citovaného nariadenia.

Krajský súd v tejto súvislosti musí zdôrazniť, že v prvom rade úkony, ktoré podľa názoru súdu prvého stupňa mali byť vykonané v tejto trestnej veci, sú viazané na tú skutočnosť, či trestné oznámenie a zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu. V takomto prípade sa vykonávajú jednotlivé úkony, na ktoré súd prvého stupňa poukazuje, no v danom prípade bolo jednoznačne zistené, ustálené tak, ako súd prvého stupňa to uzavrel, že nešlo o podozrenie zo spáchania prečinu pytliactva, ale išlo o úhyn a nájdenie torza uhynutého jeleňa. S jednotlivými časťami tohto jeleňa bolo naložené v súlade so Zákonom o poľovníctve tak, ako to potvrdil nielen poľovný hospodár T.. R., ale ako to aj potvrdil T.. W. a ako je to zaznamenané aj v jednotlivých listinných dôkazoch, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní.

Na základe týchto skutočností, ktoré boli známe už v štádiu prípravného konania, krajský súd musí konštatovať, že neexistovalo ani podozrenie, že by došlo k spáchaniu trestného činu pytliactva. Obžalovaný postupoval v súlade s internými predpismi, túto skutočnosť zaznamenal aj vo svojom hlásení a krajský súd dospel k záveru, že skutok, ktorý bol kladený obžalobou za vinu obžalovanému, nie je trestným činom.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.