Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu H. X., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v O., na ulici J. č. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ulici Sovietskych hrdinov č. 163/66 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ulici Pribinovej č. 25, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ulici Kubániho č. 16, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 07.11.2017 č.k. 16Csp/12/2017-69 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok..

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka zo dňa 19.06.2015 k zmluve o revolvingovom úvere uzavretej dňa 19.06.2015 medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci konania dňa 19.06.2015 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere. Toho istého dňa uzatvorili aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Listom zo dňa 16.11.2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, a preto môže byť uzatvorená skôr, ako došlo k vzniku omeškania. Touto dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane zročnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. musí byť urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následnom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí pritom obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok.

4. Po preskúmaní zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy bolo zistené, že žalobca mal postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter, pričom obsah týchto zmlúv nemohol takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zároveň nebolo preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobcovi na výkon povolania, zamestnania

alebo na výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca tak mal pri uzatváraní zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany.

5. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v tomto zmluvnom vzťahu túto dohodu nemohol ovplyvniť, pričom inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný. Navyše inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu slúžiacu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva, ako aj z právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa môžu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom. Žalovaný si tak mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či je odôvodnený alebo nie. Z celého konania žalovaného vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo vylúčiť zo súdneho prieskumu pohľadávku uplatňovanú voči žalobcovi.

6. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí obsahovať označenie jej účastníkov, identifikáciu pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, ale aj platiteľa mzdy. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné aj z toho dôvodu, že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v uzatvorenej dohode chýba. Neurčito je však vymedzená aj pohľadávky žalovaného v dohode o zrážkach zo mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti. V čase uzatvorenia dohody ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ktorá navyše v dohode nie je vymedzená určito. Určitá je len suma poskytnutého úveru (1.500 Eur), avšak pohľadávka je vymedzená v inej výške a preto aj z tohto dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Dôkazom tohto záveru je skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy pre pohľadávku vo výške 2.877,15 Eur napriek viacerým žalobcom zaplateným splátkam, pričom toto tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným popreté.

7. V tejto súvislosti sa poukázalo aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013 vydané vo veci 6MCdo 9/2012, kde sa poukázalo, že rešpektovanie princípu „ingnorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

8. Neobstojí argument žalovaného, že v danom prípade ide o prekročenie rozsahu ochrany spotrebiteľa, nakoľko pri takomto type dohody bez jej zákonných náležitostí ide o vykonávanie zrážok bez akejkoľvek súdnej kontroly, čo by v tomto konaní pre žalobcu znamenalo, že by mohol žalovanému plniť aj napríklad z neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých existenciu súdy skúmajú ex offo. Súd prvej inštancie preto žalobe žalobcu vyhovel.

9. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že zákonná úprava v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka určuje len to, že predloženie dohody sa realizuje platiteľovi mzdy. Teda tomu subjektu, ktorý je platiteľom mzdy v čase jej predloženia. Nie tomu, ktorý by mal byť uvedený v dohode o zrážkach zo mzdy. Zákon ani z praktických dôvodov nemôže určovať uvedenie platiteľa mzdy, pretože napríklad pri zmene platiteľa mzdy by sa musela dohoda o zrážkach zo mzdy ako celok stať neplatnou, resp. nevykonateľnou, keďže by už v nej uvedený platiteľ mzdy nekorešpondoval so skutočným stavom. Uvedený dôsledok by mohol byť stanovený iba v zákone. Uvedené podporne vyplýva aj z úpravy v Zákonníku práce, ktorý v

ustanovení § 131 ods. 8 upravuje situáciu zmeny zamestnávateľa dlžníka počas vykonávania zrážok zo mzdy a otázky čo sa s dohodou o zrážkach zo mzdy vlastne stane. Z daného ustanovenia vyplýva, že ak zamestnanec nastúpi do pracovnému pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa odseku 4 a 5 zachované aj u nového zamestnávateľa. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 7, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako je tá, ktorej platnosť je predmetom konania, je upravená v ust. § 131 ods. 7 Zákonníka práce. Uvedená úprava tak popiera závery o povinnom uvádzaní platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. V prípade zmeny zamestnávateľa ako platiteľa mzdy by aj ust. § 131 ods. 8, posledná veta Zákonníka práce bolo obsolétným a nerealizovateľným.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, aj keď so záverom poukazujúcim na možnosť zabezpečenia dohodou o zrážkach zo mzdy iba splatnej peňažnej pohľadávky sa stotožniť nedá.

12. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré, s výnimkou záveru o možnosti zabezpečenia iba splatnej peňažnej pohľadávky, v plnom rozsahu odkazuje.

13. Ust. § 551 Občianskeho zákonníka upravujúce dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je systematicky zaradené do ôsmej časti hlavy 1. oddielu 5 upravujúceho zabezpečenie záväzkov. V tomto zákonnom ustanovení je použitý termín pohľadávka a nie splatná pohľadávka, a preto treba vychádzať z toho, že dohodu o zrážkach zo mzdy možno uzatvoriť ešte pred splatnosťou príslušnej pohľadávky veriteľa.

14. Pokiaľ ide o potrebu uvádzania platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy, táto požiadavka priamo vyplýva z povahy tohto zabezpečovacieho inštitútu. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne vyplácali veriteľovi. Základným predpokladom možnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy je existencia mzdy, nakoľko ak v čase jej uzatvorenia dlžník nie je poberateľom mzdy, prípadne iného príjmu, nemôže ani platne uzatvoriť dohodu o zrážkach z neexistujúcej mzdy, či iného príjmu. Mzdu vždy vypláca konkrétny platiteľ, ktorý musí byť v dohode riadne špecifikovaný. Dôkazom opaku nie je ani ust. § 131 ods. 8 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie upravuje situáciu, ak v priebehu vykonávania zrážok zo mzdy dôjde k zmene platiteľa mzdy dlžníka.

15. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

17. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).

18. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

19. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

21. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

22. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

23. Ani toto ustanovenie zdôrazňujúce nevyhnutnosť poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných prijimov, teda dodržané nebolo.

24. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .