Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-127-2001.pdf
PDF · 107.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/127/2001
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y., U. 34, právne zast.: JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom 974 01 banská Bystrica, Rudlovská cesta 47, proti povinnému O. V., nar. 4.XX.XXXX, bytom Y. Y., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Bohovičovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom ul. 29. augusta 16, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 1.659,70,-EUR s prísl., rozhodujúc o podnete na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e.
II. Súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 26.1.2001 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej vykonateľným exekučným titulom - Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C 161/2000-63 zo dňa 29.11.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2001 a vykonateľnosť dňa 18.1.2001.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd poverením č. 5601 021719 zo dňa 8.2.2001 súdnu exekútorku JUDr. Alenu Bohovičovú, so sídlom exekútorského úradu v danom čase Nám. Slobody 5, 974 01 Banská Bystrica.
3. V priebehu konania a to dňa 21.1.2015 doručila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemožnosti vykonania exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Dôvody, pre ktoré nemožno exekúciu vykonať videla súdna exekútorka v procesných prekážkach spôsobených nemajetnosťou povinného, pre ktorú nemôže vydať upovedomenie o spôsoboch exekúcie, resp. exekučný príkaz v zmysle § 53 Exekučného poriadku, nemôže konanie prerušiť, ani nie je možné odpustiť lehotu na vydanie exekučného príkazu. Ďalej uviedla, že z vykonaných lustrácií opakovane vyplynula nemajetnosť povinného a prakticky nemá ako vykonať exekúciu. Súdna exekútorka súčasne predložila súdu vyúčtovanie trov exekučného konania v celkovej výške 620,86,-EUR.
4. V zmysle § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
5. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú , pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Prechodné ustanovenie § 235 ods. 1 Exekučného poriadku rešpektuje zásadu platnú v civilnom konaní, podľa ktorej konanie začaté do dňa vyhlásenia Exekučného poriadku sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Naopak, ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov účinných do 1. februára 2002.
8. Súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu a na základe zisteného stavu dospel k záveru, že pre okolnosti uvedené v podnete súdnej exekútorky, nemožno exekúciu v danej veci vykonať a je neúčelné v nej pokračovať. Nemajetnosť povinného má súd preukázanú z exekútorského spisu, z ktorého vyplýva, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku, nemá vedené účty v žiadnom peňažnom ústave, nie je evidovaný v sociálnej poisťovni a nepoberá ani žiadnu dávku zo sociálnej poisťovni. V Registri obyvateľov má hlásený pobyt v obci Banská Bystrica, pričom už v čase vydania exekučného titulu sa zdržiaval na neznámom mieste. Mal zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov s jeho manželkou ešte pred rozvodom manželstva. Nakoľko nemajetnosť povinného ako samostatný dôvod na zastavenie exekúcie ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.01.2002) neuvádzalo, súd rozhodol o podnete súdnej exekútorky podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože mal za to, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré do 31. januára 2002 neboli upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je aj dlhodobo neznámy pobyt povinného (už od roku 2000) a s tým spojená nemajetnosť povinného, ktorú súdna exekútorka zistila lustráciami majetku povinného opakovane počas 17 rokov trvania exekúcie. Ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania.
9. V zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
10. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. V zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
13. Keďže súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, vzhľadom na vyčíslenie trov exekúcie zo strany súdnej exekútorky, súd rozhodoval aj o trovách exekúcie.
14. Súd sa pri rozhodovaní o povinnosti na náhradu trov exekúcie musel najprv vysporiadať s otázkou, komu ju možno v danej veci uložiť. Trovy exekúcie zásadne hradí povinný s výnimkou uvedenou v ustanovení § 203. Predpokladom uloženia povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa ustanovenia § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31.01.2002/ bolo uváženie súdu o tom, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti súd konštatuje, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný sa dlhodobo zdržiava na neznámom mieste, je nemajetný a nie je reálne možné vymôcť pohľadávku oprávneného, práve pre nemajetnosť povinného. Nemajetnosť povinného zistila súdna exekútorka pri vykonávaní exekúcie už v roku 2001, teda v roku, kedy sa exekúcia voči povinnému začala (návrh bol podaný 26.1.2001), pričom dňa 12.11.2001 o tom písomne v oznámení o stave exekúcie informovala oprávneného s tým, že nastali
okolnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie exekúcie a žiadala oprávneného o oznámenie, či trvá na pokračovaní exekúcie alebo podá návrh na jej zastavenie. Oprávnený písomne dňa 4.2.2002 oznámil, že trvá na pokračovaní v exekúcii. Súdna exekútorka po opakovaných lustráciách zaslala oprávnenému oznámenie o stave exekúcie s rovnakými závermi dňa 12.1.2004 a dňa 16.8.2004, pričom oprávnený oznámením doručeným súdnej exekútorke dňa 7.10.2004, trval na pokračovaní exekúcie, avšak žiadal ju vykonávať iba tie najpotrebnejšie úkony exekučnej činnosti. Oznámenie o stave exekúcie súdna exekútorka zaslala oprávnenému aj dňa 11.8.2008 a 20.6.2014. Oprávnený opakovane trval na pokračovaní exekúcie. V danom prípade nemožno oprávnenému vytýkať, že trval na pokračovaní exekúcie a snažil sa od povinného vymôcť svoj oprávnený nárok, priznaný vykonateľným súdnym rozhodnutím. Je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že oprávnený už v čase vydania súdneho rozhodnutia predloženého exekučnému súdu ako exekučný titul, mal vedomosť o tom, že už súd v základnom súdnom konaní nevedel zistiť pobyt povinného a ustanovil mu opatrovníka z dôvodu že jeho pobyt je na neznámom mieste. Oprávnený teda pri náležitej opatrnosti mohol predvídať, že pobyt povinného bude neznámy aj súdnej exekútorke v exekučnom konaní, že mu nebude možné doručovať písomnosti a teda mohol predvídať, že exekúcia voči povinnému môže byť neúspešná. Náležitou opatrnosťou treba rozumieť opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a či mohol aspoň predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý doručil súdnej exekútorke 26.1.2001, pričom súdna exekútorka nevymohla nárok oprávneného od roku 2001, t.j. počas 17 rokov, ani sčasti. Už dňa 12.11.2001 však oprávneného písomne žiadala o to, či má v exekúcii pokračovať, nakoľko zistila, že exekúciu nie je možné reálne vykonať pre procesné prekážky v doručovaní na strane povinného a pre jeho nemajetnosť. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatuje, že v posudzovanom prípade oprávnený mohol, ak aj nie pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie, tak počas nej (už z prvého oznámenia súdnej exekútorky zo dňa 12.11.2001), keď pobyt povinného bol stále na neznámom mieste predvídať, že exekúcia bude neúspešná, nebude ju možné reálne vykonať a teda predvídať dôvod jej zastavenia. Súd má za to, že sú naplnené zákonné predpoklady, podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002, na to, aby mohol súd zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného a preto rozhodol tak, že povinnosť na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorky, uložil oprávnenému.
15. Súd skúmal výšku trov exekúcie uplatnených súdnou exekútorkou spolu v celkovej výške 620,86,- EUR a to 378,48,-EUR (z toho 54x paušál po 3,32,-EUR a 30x 6,64,-EUR za 30 hodín) titulom odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 2, ods. 3 vyhlášky a sumu 138,90,-EUR titulom náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22, a § 23 vyhlášky, všetko zvýšené o DPH. Súd zistil, že súdnej exekútorke vznikli trovy exekúcie, avšak nie vo výške v akej ich vyčíslila, pričom v súlade so znením ustanovenia § 203 Exekučného poriadku súd posudzoval, ktoré trovy by oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku.
16. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NS SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vykonávacia vyhláška), v exekučných konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
17. V zmysle § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška o odmenách), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
18. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
19. V zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky o odmenách , základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64,-EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti .
20. V zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky o odmenách, paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32,-EUR.
21. V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
22. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
23. V zmysle § 22 ods. 2 vyhlášky o odmenách, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitné predpisu.
24. V zmysle § 23 ods. 1 vyhlášky o odmenách, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
25. V zmysle § 23 ods. 2 vyhlášky o odmenách, náhrada podľa odseku 1 je 0,66,-EUR za každú, aj len začatú polhodinu.
26. V zmysle § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
27. V súvislosti s DPH súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17.12.2004 (prijatý pri znení Exekučného poriadku účinnom v danom čase), v zmysle ktorého nepriznanie DPH ako súčasti náhrady trov konania nemá oporu v zákone (čl. 2 ods. 2 Ústavy), ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave. Súdny exekútor, ktorý je plátcom DPH, je povinný ju odviesť štátu na základe osobitného zákona, pričom zmyslom a účelom náhrady trov exekučného konania je nahradenie všetkých súm, ktoré súdny exekútor zaplatil alebo mal zaplatiť v časovej a vecnej súvislosti so zastavením exekučného konania.
28. Súd skúmal výšku odmeny súdnej exekútorky, pričom konštatuje, že súdna exekútorka postupovala správne, keď predložila súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako jej to ukladá vykonávací predpis. Nepostupovala však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32,-EUR za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovila aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtovala aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64,-EUR za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32,-EUR za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Jedná sa o úkony - žiadosť o udelenia poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosti o súčinnosť (zisťovanie majetku, príjmu, účtu povinného), upovedomenie o spôsobe exekúcie, ktoré sú zahrnuté v úkonoch podľa § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách. Súd preto za uvedené úkony nepriznal súdnej exekútorke odmenu podľa počtu hodín, iba paušálnou sumou vo výške 3,32,-EUR/1 úkon, pretože inak by priznanie odmeny bolo duplicitné. Súd nepriznal súdnej exekútorke ani časovú odmenu za úkony výzva na zaplatenie preddavku, zmluva o vykonaní exekúcie, úradné záznamy zo služobných ciest, oznámenia o stave exekúcie (urgencie, doplnenia), žiadosť o vydanie rozhodnutia, nakoľko nejde o úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného a teda nejde o úkony vlastnej exekučnej činnosti ale o administratívnu činnosť, pričom za administratívnu činnosť súdneho exekútora
nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky o odmenách. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 17CoE/168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012, č. k. 16CoE/364/2011-44 zo dňa 25. 10. 2011. Súd tak nepriznal súdnej exekútorke hodinovú odmenu v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky o odmenách.
29. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu za výkon exekučnej činnosti v súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách vo výške 83,-EUR za 25 vykonaných úkonov exekučnej činnosti, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x upovedomenie o začatí exekúcie, 1x upovedomenie o spôsobe exekúcie - zrážky zo mzdy, 1x príkaz na začatie exekúcie - zrážky zo mzdy, 21x zisťovanie majetku a príjmu povinného žiadosťami o súčinnosť. Súd nepriznal súdnej exekútorke odmenu za výkon exekučnej činnosti za neúčelne vykonané služobné cesty (s výnimkou služobnej cesty zo dňa 29.5.2001, ktorú súd priznal) a neúčelne vykonané zisťovania príjmov a majetku povinného vykonané žiadosťami o súčinnosť duplicitne zasielanými ústrediu sociálnej poisťovne a súčasne aj pobočke v Banskej Bystrici so zhodnými otázkami a opakované lustrácie na motorové vozidlá zasielané na OR PZ, DI, Banská Bystrica a na nehnuteľnosti zasielané na GKÚ Bratislava. Za neúčelné súd považoval služobné cesty, ktoré nebolo podľa názoru súdu potrebné a nevyhnutné vykonať a to 2x dňa 16.5.2001, 1x dňa 29.5.2001, 2x dňa 10.10.2008, pokiaľ ide sociálnu poisťovňu, duplicitné lustrácie sociálnej poisťovne ústredia a súčasne pobočky 1x dňa 15.7.2008, 1x dňa 29.10.2008, 1x dňa 7.5.2009, 2x dňa 30.9.2009, 1x dňa 16.7.2010 a 1x dňa 10.10.2011. Opakovanie lustrácií majetku povinného na OR PZ, DI, Banská Bystrica a na GKÚ Bratislava, ktoré už boli vykonané predtým s negatívnym výsledkom, súd považoval za neúčelné vzhľadom na nezmenený neznámy pobyt povinného registrovaný na Mesto Banská Bystrica (ako pobyt osoby bez domova) a súčasne vzhľadom na negatívne lustrácie daňového úradu a sociálnej poisťovne (nemal príjem), kedy by bolo veľmi nepravdepodobné že by povinný nadobudol motorové vozidlo alebo nehnuteľnosť. Ide o lustrácie vykonané v dňoch 2x 29.10.2008, 2x 1x 30.9.2009 a 2x 10.10.2011. Lustrácia ObÚ odbor živnostenského podnikania dňa 27.9.2011 súd považoval za neúčelnú z dôvodu, že uvedené údaje sú dostupné verejne prostredníctvom internetu. Súd nepriznal súdnej exekútorke ani odmenu za úkony 8x elektronické zisťovanie majetku povinného od roku 2012 v katastri nehnuteľností, elektronické zisťovanie účtov povinného CRIF, elektronické zisťovanie motorových vozidiel povinného a elektronické zisťovanie SP, nakoľko pripojený exekučný spis neobsahuje žiadnu takúto vypracovanú žiadosť, naopak zo spisu je zrejmé, že tieto úkony súdna exekútorka vykonala iba elektronickým vyhľadávaním v databáze prístupnej na internete, resp. elektronickým vypĺňaním formulárových žiadostí. Súd má za to, že v takomto prípade sa nejedná o úkon v zmysle § 15 ods. 1 písm. h/, i/, j/, nakoľko ide o jednoduché úkony administratívnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie. Súd tak priznal súdnej exekútorke odmenu v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky a to vo výške 83,-EUR.
30. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnej exekútorke patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 vyhlášky o odmenách) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať. (K uvedenému súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE/166/2011 zo dňa 17.8.2011.) Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov súd skúmal existenciu a preukázanie vynaloženia hotových výdavkov, ako aj účelnosť a hospodárnosť ich vynaloženia a to výlučne z predloženého exekútorského spisu a súdneho spisu. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za kolky a overovanie listín, spolu vo výške 4,98,- EUR a 1x správu GKÚ Bratislava, vo výške 2,66,-EUR, ktoré boli v spise súdnej exekútorky preukázané. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za elektronickú lustráciu povinného REGOB vo výške 0,20,-EUR a elektronickú lustráciu bankových účtov povinného 0,70,-EUR, spolu vo výške 0,90,-EUR, ktoré boli v spise súdnej exekútorky preukázané. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 6,-EUR, ktoré bolo preukázané dokladmi nachádzajúci sa v exekútorskom spise. V spise súdnej exekútorky sa nachádzalo iba 6 poštových doručeniek, resp. vrátených zásielok (opatrených pečiatkou pošty), preukazujúcich doručovanie 1x žiadosti o udelenie poverenia súdu 1,-EUR, 2x upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,-EUR a oprávnenému 1,-
EUR, 2x upovedomenia o spôsobe exekúcie - zrážky zo mzdy povinnému 1,-EUR a oprávnenému 1,-EUR, 1x doručovanie príkazu na začatie exekúcie - zrážky zo mzdy KR PZ BB 1,-EUR. Suma za doručovanie poštových zásielok doporučene s doručenou do vlastných rúk v posudzovanom období v roku 2001 vo výške 1,-EUR je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti, pričom v špecifikácii súdnej exekútorky iná suma súdu preukázaná nebola. Súd nepriznal súdnej exekútorke poštovné vo zvyšku 43,36,-EUR, nakoľko vynaloženie takýchto nákladov na poštovné nebolo v spise nijako preukázané (chýbal akýkoľvek doklad). Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov za elektronické lustrácie motorových vozidiel povinného ISEB vo výške 2x 0,20,-EUR, ktorých vykonanie v rokoch 2012 a 2014 (pobyt povinného bol 12, resp. 14 rokov na neznámom mieste) súd nepovažoval za účelné. Súd nepriznal súdnej exekútorke ani náhradu hotových výdavkov vo výške 84,56,-EUR za vedenie a vyúčtovanie exekučného spisu ani 3,32,-EUR za telekomunikačné výdavky z dôvodu, že súdna exekútorka nepreukázala súdu ich výšku a ani vynaloženie takýchto nákladov. V tejto súvislosti súd taktiež uvádza, že sa jedná síce nepochybne o veci potrebné pre vedenie exekučnej administratívy, avšak predpokladá sa, že náklady na ich obstaranie sú kryté výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti (§ 25 vyhlášky o odmenách). Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje, vo vzťahu k týmto výdavkom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora.
31. Súd ďalej posudzoval pracovné cesty súdnej exekútorky. Súd z „Úradného záznamu zo dňa 30.5.2001“, nachádzajúceho sa v exekútorskom spise zistil, že súdna exekútorka vykonala pracovnú cestu v rámci mesta Banskej Bystrice, do posledného známeho bydliska povinného, a to za účelom „zisťovania majetku povinného a doručovania“, pričom z úradného záznamu vyplývali skutočnosti, ktoré by bez vykonania osobnej návštevy nezistila. Súd konštatuje, že táto jej pracovná cesta bola účelná a vykonaná s cieľom vymoženia pohľadávky oprávneného, preto súd priznal súdnej exekútorke náhradu cestovných výdavkov vo výške 2,99,-EUR (z toho 1,19,-EUR cestovné náklady a 1,80,-EUR opotrebenie), a to za pracovnú cestu vykonanú na trase Banská Bystrica, ul. 29. augusta - Banská Bystrica, Tatranská ul. 29. a späť, spolu 12 km, vozidlom zn. VW Golf, so spotrebou 8,5l/100km a cenou paliva 1,17,-EUR/l.. Súd nemal nijako preukázané že by cesta zo sídla súdnej exekútorky do posledného známeho bydliska povinného a späť, t.j. v rámci Banskej Bystrice bola dlhá 28km, preto cestovné výdavky krátil a vychádzal z verejne prístupných máp a vzdialeností, z ktorých vyplývala vzdialenosť posledného bydliska povinného od sídla exekútorského úradu na 5,1km. Opotrebenie motorové vozidla bolo v danom čase, zákonom o cestovných náhradách, určené sumou 4,45,-Sk/km, t.j. 0,15,-EUR/km. V súvislosti s touto pracovnou cestou súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu za stratu času z dôvodu, že si náhradu za stratu času neuplatňovala. V súvislosti s ďalšími uplatnenými pracovnými cestami súdnej exekútorky súd už uviedol, že ich považoval za neúčelné a preto súdnej exekútorke nepriznal ani hotové výdavky s nimi súvisiace. Súd tak priznal súdnej exekútorke v zmysle § 22 vyhlášky o odmenách, náhradu hotových výdavkov vo výške 17,53,-EUR.
32. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu a náhrady zvýšené o DPH vo výške 20,11,-EUR (vypočítanej zo sumy 100,53,-EUR).
33. Súd na základe uvedeného konštatuje, že súdnej exekútorke patria trovy exekúcie v celkovej výške (t.j. vrátane DPH) 120,64,-EUR, ktoré je povinný uhradiť jej oprávnený. Súd mal zo spisu súdnej exekútorky preukázané, že súdna exekútorka vyzvala oprávneného na uhradenie preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 197,50,-EUR (5.950,-Sk) a to dňa 2.2.2001 vo výške 2.500,-Sk a dňa 23.10.2008 vo výške 3.450,-Sk, ktorých uhradenie potvrdila súdna exekútorka v oznámení o stave exekúcie zo dňa 20.6.2014. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je zrejmé, že oprávnený už trovy exekúcie súdnej exekútorke uhradil a ním poskytnutý preddavok postačoval (a aj prevýšil o 76,86,-EUR) na trovy exekúcie. Keďže trovy exekúcie už boli súdnej exekútorke oprávneným uhradené, súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica, v troch vyhotoveniach. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 CSP (odvolacie dôvody) len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.