Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-158-2017.pdf
PDF · 86.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/158/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, o zaplatenie XXX,XX X. s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp 26/2016-91 zo dňa 30. augusta 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 540,03 EUR spolu s 8,05 %-tným ročným úrokom zo meškania od 09.12.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 75,6 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 708, § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“); § 3 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 13.05.2013 uzatvorená zmluva o bežnom účte. Z predložených listinných dôkazov zistil, aké transakcie boli uskutočnené v období, za ktoré si žalobca uplatňuje svoje nároky. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie poplatkov za upomienky a za výzvu v sume spolu 75 Eur, keďže tieto nároky považoval za nepreukázané. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanej zaslal nejaké upomienky, resp. výzvu, a ani to, aké náklady mu v tejto súvislosti vznikli. Navyše vzhľadom na výšku týchto poplatkov, mal zato, že tieto odporujú dobrým mravom. Žalobcovi nepriznal úrok 28 %, ktorý žalobca uplatnil podľa sadzobníka ako úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu, a to jednak s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, aby žalovanej poskytol službu povolené prečerpanie a je nelogické, aby žalobca umožnil čerpať žalovanej „nepovolené prečerpanie“ a pre takýto prípad účtovať ešte aj úrok vo výške 28 % ročne,
ktorý jednoznačne odporuje dobrým mravom, keďže predstavuje viac ako trojnásobok zákonnej sadzby (8,05 % ročne) pre prípad omeškania. Preto súd žalobu aj v časti príslušenstva čiastočne zamietol.
4. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe vyhovel. Má zato, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ustanovenia § 129 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, takýmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Čo sa týka nepriznania úroku vo výške 28 % ročne z nezaplatenej istiny, má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, nakoľko ide o zákonný úrok a nie úrok z omeškania. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle 25.5 sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-45/15, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.
5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je opodstatnené.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 13.05.2013 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „Zmluva o bežnom účte“), obsahom ktorej bolo dojednanie Zmluvy o zriadení účtu - osobný účet č. XXXXXXXXXX, Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluvy o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. K žalobe doručenej súdu prvej inštancii dňa 25.07.2016 žalobca priložil Zmluvu o bežnom účte, výpis z účtu žalovanej za obdobie od 01.12.2015 do 08.12.2015, úrokové sadzby a sadzobník poplatkov žalobcu účinné od 01.07.2016, ako aj VOP žalobcu účinné od 01.07.2016.
10. Uznesením sp. zn. 14Csp/26/2016-16 zo dňa 28.09.2016 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia (t.j. odo dňa 10.10.2016) doplnil svoju žalobu o opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. o skutočnosti, o ktoré opiera svoje nároky, a z ktorých vyplývajú jeho nároky, prípadne aj s uvedením odkazov na právny predpis na ktorý sa odvoláva. Na základe uznesenia žalobca predložil prvoinštančnému súdu výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 30.05.2015 do 08.12.2015 ako aj „Tabuľku prehľadu transakcií na účte“. Na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 24.05.2017 žalobca ďalej predložil výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 13.05.2013 do 29.05.2015.
11. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa odseku 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Podľa odseku 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
12. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
13. Podľa ustanovenia § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
14. Podľa ustanovenia § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)
16. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel prvoinštančný súd k správnemu záveru v tom smere, že žalobca nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi poplatky za upomienky, či výzvy spolu v sume 75 Eur. Žalobca rovnako nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcovi úrok vo výške 28 %. Zo zmluvy o bežnom účte predloženej žalobcom nevyplýva, aby touto zmluvou bol medzi stranami sporu dojednaný úver poskytnutý žalobcom žalovanej, či povolené prečerpanie. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal, právny dôvod vzniku jeho pohľadávky. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky, či úroky, či dokonca nepreukázal ani to, aby upomienky, či výzvy boli žalovanej reálne zasielané.
17. Bez právneho významu je námietka žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia § 129 odsek 1 C.s.p.. Už uznesením sp. zn. 14Csp/26/2016-16 zo dňa 28.09.2016 doručeným žalobcovi dňa 10.10.2016 bola táto strana konania poučená o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
18. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že žalobca iné doklady (než bola Zmluva o bežnom účte, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a úrokové sadzby produktov zo dňa 01.07.2016 a výpisy z účtu žalovanej) nepredložil ani v priebehu odvolacieho konania. Pokiaľ mal žalobca za to, že určité prostriedky procesného útoku nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, mal ich v zmysle ustanovenia § 366 C.s.p. predložiť v konaní odvolacom, čo však neurobil.
19. Nesplnenie dôkaznej povinnosti po tom, čo na jej splnenie bol žalobca vyzvaný, nemôže byť dôvodom pre postup podľa ustanovenia § 129 odsek 1 C.s.p.. Podania žalobcu nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu.
20. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane konania, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
21. Žalobca v prejednávanej veci nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné v jej celom rozsahu vyhovieť, aj keď by sa to čiastočne javilo ako dôvodné. Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný nárok, dôvodnosť tohto nároku.
22. Žalobca v podanom odvolaní odvodzuje dôvodnosť svojho nároku od Všeobecných obchodných podmienok pripojených k žalobe. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené Všeobecné obchodné podmienky (ako aj predložené Úrokové sadzby) boli účinné až od 01.07.2016, zatiaľ čo žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť ešte pred týmto dátumom.
23. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré časti žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
24. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorý by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).