Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/92/2014

Potvrdené rozhodnutím 5Co/245/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov Mgr. Andrey Szombathovej - Polákovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcov: 1. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M. XX/XXX, 2. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M. XX/XXX, zastúpení Advokátka kancelária Petruška & partners, s. r. o., so sídlom Nitra, Kupecká 18, v mene ktorej koná advokát JUDr. Svorad Petruška, proti žalovaným: 1. M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M. XX/XXX, zastúpená JUDr. Anettou Árvayovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Sládkovičova 7, 2. F. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M. XX/ XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. apríla 2018, č. k. 14C/92/2014-229, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. II. Odvolanie žalobcov v 1./ a 2./ rade proti napadnutej časti výroku o priznaní znalečného o d m i e t a . III. Žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobcom v 1./ a 2./ rade priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcov: 1. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hlavná XX/XXX, 951 93 Topoľčianky, 2. P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. 59/126, 951 93 Topoľčianky, zast. Advokátska kancelária Petruška & partners, s.r.o., so sídlom Kupecká 18, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. M. Q., nar. 15.5.1952, bytom Hlavná XX/XXX, XXX 93 Topoľčianky, 2. F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Hlavná 58/124, 951 93 Topoľčianky, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaní v1.a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Znalec Ing. Vojtech Binder má nárok na znalečné proti žalobcom v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne podanou žalobou zo dňa 07.05.2014 domáhali určenia vlastníckeho práva. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v zmysle Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania č. 688/1967 vydaného Okresným národným výborom - finančný odbor Nitra, zo dňa 31.10.1968 im boli nehnuteľnosti, parc. č. EN 367 o výmere 984 m2 pridelené do osobného užívania. Súčasťou predmetného rozhodnutia zo dňa 31.01.1968 je aj geometrický plán číslo XXX-XXX- X, zameraný dňa 17.12.1967, v ktorom je uvedené, že hranice pozemkov sú označené plotom. Funkciu oplotenia v tom čase mala okrem plotu aj stena rodinného domu žalovaných. Rodinný dom v takom stave, v akom sa nachádzal na uvedenej hranici dnes, sa nachádzal už dňom vydania Rozhodnutia č. XXX/XXXX. Na podklade pôvodného plotu boli označené hranice susediacich pozemkov, parc. č. EN XXX a parc. č. EN XXX pri vyhotovení geometrického plánu č. XXX-XXX-X, bol žalovanými v 70-tych rokov vybudovaný nový murovaný plot, ktorý tam stojí nepretržite a neboli na ňom vykonané žiadne zmeny. Následne boli geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 01.01.2007 vyhotoveným Tiborom Drienovským úradne overeným Správou katastra Zlaté Moravce dňa 15.01.2007 pod č. 2/07 z parc. č. EN XXX o výmere XXX m2 vytvorené nové parcely a to parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 897 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2. S poukazom na uvedené zák. ust. platí, že žalobcovia vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, v súčasnosti parc. č. 367/1 o výmere 897 m2 a par. č. 367/2 o výmere 87 m2, nadobudli v roku 1968 titulom Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 31.1.1968. Pokojný stav žalobcov bol narušený v roku 2013, kedy na nehnuteľnosti žalobcov prac. č. 367/1 neoprávnene vstúpili žalovaní. Zo strany žalovaných došlo k zásahom do vlastníckeho práva a to zbúraním časti ohrady pozemku betónového múrika a odpílením železnej ohrady, čím spôsobili žalobcom majetkovú ujmu. Okrem iného na predmetnej parcele osadili železné tyče, ktoré majú vyznačovať nové hranice medzi pozemkami.

2.Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní navrhla, aby súd žalobe vyhovel tak ako bola prednesená zmena žaloby s tým, že žalobcovia užívajú novo novovytvorenú parcelu v takom stave v akom ju nadobudli v roku 1968, čo bolo v konaní dokázané. Žalobcovia splnili všetky tri zákonné podmienky vydržania. V prípade, ak by súd žalobe nevyhovel, právnym následkom by bolo, že žalobcovia by stratili prístup autom k svojej garáži a to by vyvolalo ďalší súdny spor. V tomto smere poukázala i na rozhodnutie NSČR ktoré je citované v záverečnom návrhu.

3.Žalobca v1.rade na pojednávaní uviedol, že spolu s manželkou kúpili pozemok, ktorý bol už oplotený zo strany žalovaných. Žalovaní v l. a v 2. rade mali už na svojom pozemku postavený dom. Tento pozemok odkúpili od obce, pretože obci tento pozemok museli odpredať ich bratia. Potom začali stavať rodinný dom v roku 1968 a bol im daný do užívania v roku 1969. V roku 1967 bol vyhotovený geometrický plán, kde bola nehnuteľnosť zameraná, od tohto obdobia nenastali žiadne zmeny, neboli žiadne zmeny vykonané. Domáha sa určenia vlastníckeho práva k pozemku, ktorý užívali až po hranicu domu žalovaných, ktorí začali tvrdiť, že sporný pozemok je ich.

4.Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že žalovaní sa k nim správajú veľmi zle. Všetko sa to začalo pred 6 rokmi, keď sa začali sťažovať, že ich syn robí na cirkulárke, z ktorej sa práši. Od vtedy môže povedať, že nemajú život, dostali ju na onkológiu, púšťajú naschvál hudbu nahlas, rozbúrali plot, ktorý patril im. Nasadili železné stĺpy, nemôžu sa dostať autom k žumpe. Žalovaný v 2. rade prišiel so zbíjačkou a rozbíjal a to aj napriek tomu, že bola privolaná polícia. Otec žalovaných, ktorí sú súrodenci, keby mal za to, že sú posunutí v jeho pozemku, čo len 4 cm, určite by to napádal. S otcom žalovaných vychádzali veľmi dobre, nemali s ním žiadne problémy. Žalovaní mali spor i so súrodencami, keď stavali svoj dom, pretože stavali tak, že časť by bola už na ich pozemku aj kúsok je a keďže s tým súrodenci nesúhlasili, museli urobiť odskok.

5.Žalovaná v 1. rade uviedla, že so žalobou nesúhlasí, pretože tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pridržiava sa vyjadrenie ktoré bolo súdu zaslané. V roku 1967 bol vypracovaný GP. Keď začali žalobcovia v l. a v 2. rade stavať, presne tam ako teraz sú železné stĺpy sa nachádzal železný plot, ktorý plot zbúral asi ich otec alebo žalobcovia, to nevedia, len vie, že chodili za ich otcom, aby mohli tadiaľ chodiť autom. Otec im toto všetko rozprával. Potom ako bol zbúraný drevený plot, nebol postavený nový plot. Nezhody sa začali medzi nimi keď ich začali žalobcovia udávať, posielali na nich kontroly a nič sa nepreukázalo. V roku 2013 si dali vypracovať GP a na základe GP potom osadili železné tyče. Žalobcom v l. a v 2. rade nehovorili, že nemôžu chodiť autom a keďže sa nemohli dostať k svojmu, zbúrali časť murovaného plotu, ktorý bol postavený i na ich. Medzi domom žalobcom a ich domom nebol od roku 1968 postavený žiaden plot. Po roku 1968 chodili po tomto pozemku veľmi často, umývali si okná na svojom dome pivničné. V roku 1975, keď ich žalobcovia oslovili, aby mohli chodiť tade autom, od vtedy my tade nechodili.

6.Žalovaný v 2. rade uviedol, že sa odvoláva voči žalobe v plnom rozsahu. Vyjadrovali sa nepravdy zo strany žalobcov. Majú k dispozícii GP z roku 1967, kde je stanovená a zakreslená hranica pozemku medzi pozemkami. Táto hranica nezasahuje ani 1 cm, ani mm naviac. V roku 2013 si dali vypracovať GP resp. vytyčovací plán, pretože žalobcovia si postavili asi 4 m plentu, pričom od nich chcel Stavebný úrad geometrický plán s tým, že aby dokázali, že to je na ich, čo si však myslí, že mali žalobcovia, preto bol vyhotovený tento GP. Otec stále tvrdil, že ich pozemok je až po okap a prečo by mal klamať, keď mu to takto otec hovoril.

7.Svedkyňa H. O. uviedla, že žalovaní v l. a v 2. rade sú jej súrodenci. V roku 1953 sa postavil nový dom a oddelili sa pozemky dreveným plotom, pričom sa takto oddelil pozemok ich otca od pozemku svojich bratov. Nachádzal sa tam aj očkový plot. Drevený plot sa nachádzal do dĺžky asi 50 m. Takto to bolo v užívaní od rolu 1953 a na túto hranicu bol vypracovaný aj GP. Žalobcovia sa sporia nielen s jej súrodencami, ale aj s ňou a ďalšou susedou, posielajú na nich neustále inšpekcie a komisie, a keď títo ľudia prídu, nafotia to a čudujú sa prečo vlastne prišli. Keď žalobcovia kúpili pozemok, postavili dom, zistili, že kúpili pozemok, ktorý je úzky a že popri dome sa nedostanú s autom ku garáži, ktorú postavili pod dom. Vtedy prišla mama žalobkyne v l. rade za jej otcom s tým, aby to otec neoplotil, pretože keď si kúpia auto, tak sa tam nedostanú. Otec to chcel oplotiť, veľmi dobre s nimi vychádzali ako so susedmi, otec preto súhlasil, oplotenie tam nevybudoval, bolo to však iba kvôli tomu, aby žalobcovia mohli prípadne chodiť autom, nedával im to do žiadneho užívania. Preto tam nie je plot aj v súčasnej dobe, iba na konci domu je postavený murovaný plot a ďalej očkový, ale nie je to na hranici pozemku. Tento plot je postavený na pozemku žalovaných. Drevený plot bol od rohu ich domu asi do dĺžky 50

cm, do výšky bol asi 1,5 m, šírka mohla byť 40 cm. Murovaný plot si stavali žalobcovia v l. a v 2. rade, otec im nepomáhal, pretože murovaný plot bol vsadený do ich domu. Asi s tým otec súhlasil, keď sa tam murovaný plot postavil.

8.Svedok Q. E. uviedol, že žalobcovia v l. a v 2. rade sú priatelia a s otcom žalovaných v l. a v 2. rade chodieval na brigády, boli kamaráti. So žalobcami v l. a v 2 rade sa pozná asi od roku 1984-1985. Ako chlapci sa chodili hrávať na priestor, ktorý nazvali ako keby "hluchým placom", vedľa bol už postavený rodinný dom žalovaných v l. a v 2. rade, teda Šabových. Bol tam nechaný cvik pre otáčanie a bol tam postavený plot od domu a asi 8 m bolo vynechaných k potoku. Bolo to ohradené pletivom, nevie, či aj v súčasnej dobe je to takto ohradené, ale asi nie. Žalobcovia to kúpili keď išiel na vojnu, postavili tam rodinný dom, myslí si, že to odkúpili od Obce. Tieto pozemky boli ohradené plotom, tak ako udával. Šaboví sa tam postavil múrik za domom, hneď do záhrady. Pri dome Q. nebol žiaden plot, nič tam nebolo. Od konca rohu domu až do záhrady bol plot. Hraničnú čiaru tvoril múr domu.

9.Svedok O. D. uviedol, že pozná strany sporu. Nevie kedy nehnuteľnosti boli postavené. Bol však štvrtým susedom a pamätá si, že sa do dvora, kde majú teraz žalobcovia postavený rodinný dom chodili ako deti hrávať. Dvor bol vybetónovaný, bola tam hnojisková jama, čerešňa a pajta. Plot začínal od konca domu Šabových a končil asi 5 m pred pajtou a bol vyvedený doprava. Tento plot sa nachádzal na betónových stĺpoch na ktorých bolo pletivo. Nepamätá si, či bola ohradená nehnuteľnosť aj v prednej časti. Ako končil roh domu odtiaľ sa nachádzalo pletivo, ktoré tam bolo postavené ako udával. Medzi domom Q. a žalobcami nebolo pletivo, dvor bol vybetónovaný.

10.Svedkyňa P. W. uviedla, že dobre vychádza so stranami sporu. S manželom chodievali do tejto nehnuteľnosti. Keď tam bola, bolo to už vymerané a to z dôvodu, aby žalobcovia mohli chodiť s motorovým vozidlom. Od konca rodinného domu Šabových bol murovaný plot, bol vymurovaný z tvárnic, ktorý staval ešte ich otec, myslí si to. Vedľa domu Šabových sa nenachádzalo žiadne oplotenie. Medzi rodinným domom žalobcov a rodinným domom žalovaných nebol žiaden plot, len ten ako už udávala, ktorý bol postavený z tvárnic.

11.Svedok P. M. uviedol, že pozná strany sporu z pracovných dôvodov. V danej veci vypracoval vytyčovací náčrt spornej hranice na požiadanie Šabových, keďže bol problém v riešení hranice. Hranica prebieha tak ako je uvedená v tomto vytyčovacom náčrte. Pri vypracovaní vytyčovacieho náčrtu vychádzal z rozdeľovacieho plánu z roku 1967. Nejaké budovy boli už zbúrané. Hranica bola určená podľa platných geodetických základov a podkladov. V čase merania sa tam plot nenachádzal. O tom, že v minulosti sa tu nachádzal drevený plot a to presne na hranici, ktorú zameral, tak to zistil z rozdeľovacieho plánu. Teraz však sa tam plot nenachádzal. Pri vypracovaní vytyčovacieho náčrtu vychádzal aj z výmer nehnuteľností. Nevie, či sa tam nachádzal dom v čase keď bol vypracovaný rozdeľovací plán. Keď zameriaval nehnuteľnosti, zameriaval aj z jednej aj z druhej strany, teda aj od susedov. Prvý krát, keď zameriaval nehnuteľnosť, tak bol základ určený z rozdeľovacieho plátnu, kde zachovával metódu hraníc určenú pri tomto pláne. Táto bola spochybnená, pretože základy neexistovali, následne druhý vytyčovací náčrt bol platný, pričom vychádzal z existujúcich pevných bodov a z geodetických podkladov. Na určenie hraníc použil metódu GPS - RTK, pričom táto metóda je najpresnejšia. V súčasnej dobe je povolená odchýlka v rohoch 4 cm a na hranici 8 cm. Aká bola povolená odchýlka v 68 roku, to nevie.

12.Svedok P. Q. je geodet, obe strany ho oslovili za účelom vypracovania geodetických správ, mal určiť vlastnícku hranicu medzi pozemkami. Vypracoval GP na požiadavku žalobcov v roku 2015. Vzhľadom k tomu, že na katastri bol doložený GP, ale nie ním, vychádzal z platných údajov správy katastra. Kto bol objednávateľom geometrického plánu toto nevie, vypracovával ho Martin Holý, predpokladá, že objednávateľom boli Šaboví. V období v roku 2013 nebol k dispozícii tento geometrický plán, preto na objednávku ani z jednej strany, ani z druhej strany nereflektoval. Pred vypracovaním geometrického plánu bol na mieste samom, za účelom odčlenenia časti pozemku, odčlenil časť pozemku, teda zameral nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania. Keď zameriaval nehnuteľnosť, boli tam prítomní iba žalobcovia, pretože to zameriaval z ich strany. Geodet Martin Holý vyhotovil geometrický plán na určenie vlastníckej hranice medzi pozemkami. Vzhľadom na to ako bola urobená vlastnícka hranica, ho požiadali Čepcoví, o vypracovanie geometrického plánu. Čierna čiara, to čierne čo je v geometrickom pláne, je to čo urobil geodet. V jeho geometrickom pláne oddelil červenou čiarou časť pozemku parc. č. 365/9 o výmere 10 m2 podľa skutočnosti, to znamená červená čiara tvorí plot. Pri zameriavaní pánom Holým vznikli body meračského náčrtu, každé jedno meranie má svoje číslo. Keďže tam už bol geometrický

plán, ktorý si dali vyhotoviť Šaboví, potvrdila sa vlastnícka hranica, potom to prevzal do svojho. Teda to znamená, že to čo je uvedené vonku, to preniesol do geometrického plánu z roku 2015. V roku 2013 dostal objednávku od žalobcov na zameranie časti pozemku, ktorý zasahuje do obecného a to plot, vypracoval geometrický plán č. 136/2013. Je overený správou katastra a je pripravený na zápis. Geodet Martin Holý určil hranicu vlastnícky a od tejto hranice odčlenil 10 m2, parc. č. 365/9, vychádzal z hranice, ktorú už dávno určil iný geodet. Nevytyčoval vlastnícky hranicu, hranica už bola určená, bola daná už predchádzajúcimi meraniami a od tejto hranice odčlenil 10 m 2, čo je uvedené v GP z roku 2015.

13.Súd okrem výsluchu strán sporu, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania č. 688/1967, s Geometrickým plánom č. 920-258-7, fotografiami, kúpnou zmluvou, odpoveďou na výzvu, odpoveďou Obce Topoľčianky, fotokópiou geometrického plánu č. 715/2006, fotografiami, kúpnou zmluvou, vytyčovacím náčrtom, výpisom z LV číslo 772, čestným vyhlásením Michala Valašíka, Jozefa Vargu, výzvou na doplnenie žiadosti, výpisom z LV č. 120, LV č. 989, č.3572, znaleckým posudkom Ing. Vojtecha Bindera číslo 6/2016, geometrickým plánom č. 136/2013, geometrickým plánom číslo 48/2015, znaleckým posudkom č. 3/2018, spisom PK-148/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

14.Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vydaného Okresným národným výborom Nitra, dňa 31.10.1968 boli nehnuteľnosti, parc. č. EN 367 o výmere 984 m2 pridelené do osobného užívania žalobcov. Súčasťou predmetného rozhodnutia zo dňa 31.01.1968 je aj geometrický plán číslo 920-258-7, zameraný dňa 17.12.1967, v ktorom je uvedené, že hranice pozemkov sú označené plotom. Rodinný dom v takom stave, v akom sa nachádzal na uvedenej hranici dnes, sa nachádzal už dňom vydania Rozhodnutia č. 688/1967. Na podklade pôvodného plotu boli označené hranice susediacich pozemkov, parc. č. EN 367 a parc. č. EN 365 pri vyhotovení geometrického plánu č. 920-258-7, bol žalovanými v 70-tych rokov vybudovaný nový murovaný plot, ktorý tam stojí nepretržite a neboli na ňom vykonané žiadne zmeny.

15.Michal Valašík v čestnom prehlásení uviedol, že pozemok rodiny žalobcov bol od pozemku vtedajšieho majiteľa Michala Q. oddelený drôteným plotom siahajúcim takmer od stodoly vzadu až po roh rodinného domu P. Q.. Drôtený plot odstránil sám vtedajší majiteľa a nahradil ho murovaným plotom presne na mieste, kde stojí až doteraz. Za domom súčasných majiteľov nikdy žiaden plot neexistoval, pretože dom a tento plot tvoril hranicu oboch pozemkov.

16.Jozef Q. v čestnom vyhlásení uviedol, že si veľmi dobre pamätá na stav pozemku a jeho oplotenia v čase, keď majiteľom neboli žalobcovia. Na mieste ich súčasného rodinného domu stála poschodová sýpka a dvor slúžil na prechod do stodoly, ktorá stála vzadu na celú šírku pozemku. T. oplotenie pozemku P. Q. siahalo od rohu ich rodinného domu takmer až po stodolu, žiaden plot za ich rodinným domom sa nikdy nenachádzal. Tento pozemok deti z ulice využívali ako ihrisko.

17.Súd vo veci vykonal obhliadku na mieste samom dňa 15.4.2014, z ktorej bolo zrejmé, že predmetom konania je časť nehnuteľnosti medzi rodinným domom žalovaných a miestom, kde boli osadené pôvodne železné tyče, po ktorých zostali v betóne otvory. Od bránky po rodinný dom žalovaných sa nachádzal murovaný plot asi do výšky 50-60 cm, ktorý bol z časti zlikvidovaný. Za rodinným domom žalovaných je betónový múr, ktorý bol omietnutý.

18.Súd uznesením č. k. 14C/92/2014-53, zo dňa 9.7.20115 pripustil zmenu žaloby tak, že súd určí, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1-iny k novovytvorenej parcele registra "C" č. 365/9 vedenej ako zastav. pl. o výmere 10 m2 v kat. úz. Topoľčianky vytvorenej Geometrickým plánom č. 48/2015 vyhotoveným dňa 8.5.2015 Martinom Švecom, autorizačne overeným dňa 8.5. 2015 Ing. Q. H. a úradne overeným Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor dňa 19.5.2015 pod číslom 195/2015.

19.Zo znaleckého posudku číslo X/XXXX, G.. Q. Bindera vyplýva, že bola vykonaná ohliadka, pri ktorej znalec zistil, že v užívaní a vlastníctve žalobcov sú parcely registra „C“ č. 367/1 zast. plochy a nádvoria vo výmere 897 m2 a 367/2 zast. plochy a nádvoria s rodinným domom súp. číslo 59 vo výmere 87 m2. V užívaní a vlastníctve žalovaných sú parcely registra „C“ číslo 365/1 zast. plochy a nádvoria vo výmere 567 m2 a 365/4 zast. plochy a nádvoria s rodinným domom súp. číslo 59 vo výmere 83 m2. Hranice medzi bývalými parcelami číslo 367 a číslo 365 boli označené plotom a bol vyhotovený geometrický

plán číslo 920-258-7. Na vytýčenie hranice medzi parcelami registra „C“ č. 367/1 a 365/1 bol vyhotovený vytyčovaní náčrt dňa 28.2.2014 firmou Geodetická kancelária - Martin Holý č.08/2014. Spornú hranicu zameral dňa 23.9.2016. Vlastnícka hranica medzi parcelou registra „C“ č. 367/1, ktorá je vo vlastníctve Čepec Ivan a Melánia Čepcová r. Jamrichová v bezpodielovom spoluvlastníctve a parcelou registra „C“ č. 365/1 vo vlastníctve Šebová Helena v 1-ine a Šebo Peter v 1-ine je vytyčovacím náčrtom č. 08/2014 vytýčená správne. Zároveň uviedol, že tento geometrický plán nie je podkladom na vytýčenie vlastníckej hranice, ale vyznačuje priemet strešnej konštrukcie a okapu rodinného domu žalovaných na zemský povrch. Tento priemet je v prírode označený vyvŕtanými malými otvormi do betónu, ktoré sú uvedené v grafickej prílohe ku znaleckému posudku a je zrejmé, že strešná konštrukcia s okapom zasahuje nad pozemok žalobcov.

20.Zo znaleckého posudku číslo X/XXXX G.. Ivety Strhanovej vyplýva, že výmera plochy 10 m2 označenej ako nová parcela reg „C“ číslo 365/9 je vo vlastníctve žalovaných a v užívaní žalobcov je určená podľa geometrického plánu číslo 35102071-48/2015, tento geometrický plán môže byť v originály použitý ako technický podklad k právnej listine.

21.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

22.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

23.Podľa § 134 ods.1 občianskeho zákonníka ( oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa podľa ods. 1 započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

24.Podľa § 134 ods. 2 takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

25.Vydržanie je osobitný originálny spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním je potrebné splniť zákonom požadované podmienky a to : musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Pre plynutie vydržacej doby je rozhodujúca resp. určujúca dobromyseľnosť subjektu, že vlastníctvo k predmetu vydrania nadobudol, hoci sa tak aj nestalo. Pod dobromyseľnou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci a vykonávanie práva späté s vôľou oprávneného držiteľa nakladať s vecou ako so svojou. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolnosti možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, právneho titulu, teda uchopenie sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať aj z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú od neho možno požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu vlastnícke právo patrí.

26. Súd sa zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem na predmetnom určení vlastníckeho práva a mal za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko ich právne postavenie je neisté, nakoľko pozitívnym určením vlastníckeho práva žalobcov by sa ich právne postavenie stalo istým. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť v zmysle Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania č. 688/1967 zo dňa 17.12.1967 a to nehnuteľnosti parc. č. EN 367 o výmere 984 m2. V takejto výmere sú nehnuteľnosti zapísané na LV. č. 120. Z geometrického plánu č.920-258-7, v ktorom je uvedené, že boli nehnuteľnosti

zamerané 17.12.1967 vyplýva, že nové hranice sú označené plotom. Vlastnícke právo k parc. č. 365 záhrada o výmere 1527 m2 k.ú. Topoľčianky nadobudli žalovaní na základe uznesenia D 537/60-8. Pri rozhodovaní v danej veci súd prihliadol na znalecký posudok Ing. Ivety Strhanovej, ktorý v konaní predložili žalobcovia a z ktorého vyplýva, že vlastnícka hranica medzi pôvodne zapísanými parcelami č.365 a 367 nebola zmenená žiadnymi inými technickými podkladmi- geometrickými plánmi a výmera plochy 10 m2 označenej ako nová parcela reg „C“ číslo 365/9 je vo vlastníctve žalovaných. Znalkyňa uviedla, že vlastnícka hranica bola správne určená v roku 2013 geometrickým plánom č.37324683-66/2013 (vypracoval geodet Martin Holý). Ako vyplýva zo znaleckého náčrtu k znaleckému posudku Ing. Strhanovej je označená hranica podľa GP 920-258-7 a na tejto hranici boli zamerané vytýčené body- vyvŕtané otvory v betóne, vytýčenie označené na mieste samom. Spornou časťou je časť nehnuteľnosti a to parc.č. 365/9 o výmere 10 m2, teda časť medzi vonkajšou obvodovou stenou domu, ktorý je vo vlastníctve žalovaných a zameraním vytýčenia označenom na mieste samom vyvŕtanými otvormi. V konaní žalobcovia nad všetky pochybnosti nepreukázali, že nehnuteľnosť v časti výmery 10 m2 nadobudli v zmysle Rozhodnutia o pridelení pozemku, keď ako vyplýva zo znaleckého náčrtu k znaleckému posudku Ing. Strhanovej je označená hranica podľa GP 920-258-7 a na tejto hranici boli zamerané vytýčené body- vyvŕtané otvory v betóne. Aj keď v geometrickom pláne je uvedené, že hranice sú označené plotom, a svedok Štefan Orolín potvrdil, že od konca rohu domu až do záhrady bol plot, a uviedol, že hraničnú čiaru tvoril múr domu, svedok Karol Lukáč uviedol, že ako končil roh domu nachádzalo sa pletivo, nepreukazuje to, že hranica je určená stenou rodinného domu žalovaných. Je málo pravdepodobné, že stena rodinného domu by mala byť hranicou a aby rodinný dom bol postavený presne na hranici dvoch susedných pozemkov. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia dali súhlas na užívanie spornej nehnuteľnosti. Súd mal za to, že novovytvorená parc. č. 365/9 o výmere 10 m2 je súčasťou parcely 365/1 (vlastníctvo žalovaných). Samotný fakt, že pozemok bol žalobcami dlhodobo užívaný a nikto ho v takejto držbe nerušil ešte neznamenalo, že držba bola dobromyseľná, nakoľko neboli preukázané také okolnosti, ktoré odôvodnene mohli u žalobcov vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Pre úspech v konaní bolo potrebné predložiť dôkaz, z ktorého by bolo súdu zrejmé, že pri zachovaní všetkej opatrnosti mohli žalobcovia považovať svoje vlastnícke právo za existujúce. Žiadna listina alebo iný dôkaz, ktorý by preukazoval dobrú vieru žalobcov, v konaní predložený nebol. Žalobcovia v konaní nepreukázali oprávnenú a dobrovoľnú držbu, nebol preukázaný výkon práva a vôľa nakladať s vecou ako so svojou, tieto skutočnosti neboli preukázané ani výsluchom svedkov. Pokiaľ teda žalobcovia nemajú žiaden relevantný titul, od ktorého by odôvodňovali dobromyseľnosť svojej držby, nakoľko novovytvorenú nehnuteľnosť nenadobudli titulom pridelenia pozemku, teda nemohlo dôjsť ani k začatiu plynutia vydržacej doby. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Súd preto žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol.

27.Súd pri rozhodovaní neprihliadol na znalecký posudok Ing. Vojtecha Bindera, ktorý nevyhotovil geometrický plán tak ako mu to bolo určené uznesením súdu. Vyhotovil grafickú prílohu ku znaleckému posudku, ktorá však nemôže byť podkladom k zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností.

28.Vzhľadom úspechu žalovaných v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 .

29. V rámci konania bolo vykonané znalecké dokazovanie a z týchto dôvodov vznikol znalcovi nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu ( § 260 CSP, znalečné), a preto súd rozhodol o predmetnom nároku. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodol súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa § 255 v spojení s § 253 a § 470 ods. 2 CSP. Súd rozhodol, že znalec má nárok na znalečné vo vzťahu k žalobcom s poukazom na výsledok sporu. O výške náhrady trov konania a o vysporiadaní z preddavku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.