Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-104-2017.pdf
PDF · 101.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/104/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v právnej veci žalobcov: 1/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K L. XXXX/XX, XXX XX O., 2/ ZIPPA, s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Obchodná 4, 921 01 Piešťany, obaja právne zastúpení: B.. E. Z., advokát so sídlom O. XXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: PATRIOT GROUP, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, právne zastúpenému: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, v spore o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/256/2015-96 zo dňa 21. júla 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali určenia, že právne úkony žalobcov a žalovaného a to uznanie dlhu nachádzajúce sa v článku II uznania záväzku č. XXXXXXX, pristúpenie k záväzku, nachádzajúce sa v článku III Uznania záväzku č. XXXXXXX, splnomocnenie nachádzajúce sa v článku IV. Uznania záväzku č. XXXXXXX a rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v článku IV. Uznania záväzku č. XXXXXXX, sú neplatné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia svoju žalobu podanú na súd v čase platnosti a účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) odôvodnili tým, že dňa 08.12.2014 žalovaný v pozícii žalobcu podal proti žalobcovi 1/ ako proti žalovanému žalobu na začatie konania na Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., v ktorom sa od neho domáha zaplatenia sumy vo výške 58.528,33 Eur ako pohľadávky na základe uznania záväzku č. XXXXXXX zo dňa 01.08.2011, predmetom ktorého bolo uznanie záväzku vo výške 90.843,98 Eur spoločnosťou ZIPPA, s.r.o. ako aj pristúpenie žalobcu 1/ k tomu záväzku. Uvedené konanie je vedené na rozhodcovskom súde pod sp. zn. VK 114/2014. Žalovaný zároveň žiadal o vydanie predbežného opatrenia. Rozhodcovským uznesením zo dňa 19.12.2014 č. k. VK 114/2014 rozhodol JUDr. Martin Zuberec tak, že nariadil predbežné opatrenie a zakázal žalobcovi 1/ nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými Okresným úradom O., katastrálny odbor na LV č. XXXX. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca žiadosť o preskúmanie rozhodcovského uznesenia v zmysle poučenia v rozhodcovskom uznesení. O tomto návrhu na preskúmanie nebolo do dňa podania žaloby rozhodnuté. Podľa uznania záväzku č. XXXXXXX zo dňa 01.08.2011 spoločnosť ZIPPA, s.r.o. mala uznať svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, pričom súčasťou tohto uznania bolo aj pristúpenie k záväzku žalobcom, rozhodcovská doložka ako aj splnomocnenie pre tretiu osobu spoločnosť reQ.-A. s.r.o., na spísanie
notárskej zápisnice a jej uzatvorenie v prospech spoločnosti PATRIOT GROUP, s.r.o. Žalobcovia však namietajú platnosť právnych úkonov obsiahnutých v listine označenej ako uznanie záväzku a to, že žalovaný listinu - uznanie záväzky č. XXXXXXX nikdy nepodpísal, uznanie záväzku a pristúpenie k záväzku je neurčité, úkon žalobcu je neplatný, nakoľko odporuje dobrým mravom, keďže žalobca nemal súhlas svojej manželky. Žalobcovia majú za to, že k uznaniu záväzku ani k pristúpeniu k záväzku nikdy nedošlo. Žalobca nikdy toto uznanie nepodpísal, a to ani ako konateľ spoločnosti ZIPPA, s.r.o. a ani ako fyzická osoba. Podpis na tejto listine nepatrí žalobcovi, je sfalšovaný a preto je uznanie záväzku neplatné v celom rozsahu, pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Pre absenciu žalobcovho podpisu potom nie je platná ani rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v článku IV. uznania, ktoré pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu. Potom ani nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vo veci už začal konať. Majú za to, že neplatnosť rozhodcovskej doložky by mal vysloviť všeobecný súd a nie rozhodcovský súd, ktorého právomoc bola spochybnená. Z toho dôvodu žalobcovia žiadajú aby o tejto neplatnosti rozhodol Okresný súd Trenčín, ako vecne a mieste príslušný súd. Ak by sa však nedalo zistiť, či podpis na uznaní záväzku patrí žalobcovi, namieta neurčitosť tohto uznania, keď z neho nie je zrejmý právny dôvod vzniku pohľadávky. Uznanie záväzku je v časti uznania pohľadávky neurčité. Z uznania záväzku nevyplýva, či suma 90.843,98 Eur vyplýva z mandátnej zmluvy zo dňa 17.03.2010, prípadne z akej inej zmluvy mala vzniknúť. To zakladá neurčitosť tohto úkonu. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, pričom súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať ex officio, t. j. z úradnej povinnosti. Ďalej žalobcovia uviedli, že uznanie záväzku a v ňom uznaná výška sú fiktívne. Žiadny dlh spoločnosti ZIPPA, s.r.o. voči žalovanému neexistoval, nakoľko spoločnosť ZIPPA, s.r.o. mala všetky svoje pohľadávky uhradené. Uznaním záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v okamihu jeho uznania. Dôkazné bremeno trvania záväzku v dobe uznania sa tak presúva na dlžníka, ktorý ak sa má zbaviť povinnosti plniť, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi neexistuje, nakoľko právny úkon, z ktorého uvedená pohľadávka vyplýva, je absolútne neplatný. Z uvedeného dôvodu je táto pohľadávka fiktívna a vyhlásenie žalobcov o uznaní dlhu sú absolútne neplatné. Uznanie dlhu nie je novým, samostatne zaväzovacím dôvodom, uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Základným predpokladom pre uznanie dlhu ako zabezpečovacieho inštitútu je, že existuje zabezpečovaný záväzok. Pokiaľ teda dlh neexistuje a ani nikdy neexistoval, je uznanie takého dlhu absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca 1/ súčasne namietol aj neplatnosť právneho úkonu v článku III uznania záväzku č. XXXXXXX, ktorým pristúpil k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že tento jeho úkon je odporujúci dobrým mravom, keď ho urobil bez súhlasu svojej manželky. Naliehavý právny záujem žalobcovia odôvodnili tak, že tento je daný, nakoľko práve na základe tohto uznania sa žalobca snaží získať exekučný titul a následne pohľadávku exekučne vymáhať a to na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc nebola platne založená, nakoľko žalobca rozhodcovskú doložku uvedenú v článku IV uznania č. XXXXXXX nikdy nepodpísal. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov vo vzťahu k žalobcom je daný, nakoľko nemajú iný spôsob, ktorým by sa mohol domôcť ochrany svojich práv. Žalovaný neustále používa túto listinu vo svoj prospech a prezentuje ju ako platnú. Na základe uvedenej listiny bola spísaná notárska zápisnica N 54/2011, Nz 28203/2011 NCRIS 2011 zo dňa 02.08.2011, spísaná notárom Mgr. Petrom Mikitkom, obsahom ktorej je uznanie záväzku vyplývajúce z uznania záväzku č. XXXXXXX, ktoré v mene spoločnosti ZIPPA s.r.o. a žalobca uskutočnila spoločnosť reQ. s.r.o.. Ani z uvedenej notárskej zápisnice sa nedá zistiť na základe čoho záväzok žalobcu a spoločnosti ZIPPA s.r.o. vznikol. Uvedené len potvrdzuje, že pohľadávka žalobcu je fiktívna a neexistuje a žalovaný sa snaží využiť všetky možné prostriedky ako pohľadávku vymôcť a to samozrejme bez toho, aby bola vec riadne preskúmaná všeobecným nestranným sudcom. Určovacím výrokom sa podľa názoru žalobcov 1/, 2/ vytvorí jednoznačný právny základ, ktorý eliminuje stav ohrozenia práv žalobcu. Žalobcovia tvrdili, že je pre nich právne významné konštatovanie neexistencie pohľadávky žalovaného voči nim a súčasne aj vyslovenie neplatnosti uznávacieho prejavu žalobcu v uznaní záväzku č. XXXXXXX a vo svojom súhrne určovacie výroky budú spôsobilým základom pre zastavenie už prebiehajúceho rozhodcovského konania, ako aj základom pre vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice a do budúcna zabezpečí žalobcovi istotu v prípadne ďalších sporoch, ktoré by mohol žalovaný vyvolať. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania s
poukazom na ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, § 137 písm. c) CSP a § 80 písm. c) O.s.p. dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Zdôraznil, že základnou podmienkou dôvodnosti určovacieho návrhu podľa pôvodného § 80 písm. c/ O. s. p., teraz § 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Toto predpokladá existenciu stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorú iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preto súvisí aj s vyriešením otázky, či konkrétnou žalobou môže žalobca dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v právnom postavení. Žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená, a teda ani naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobcovho práva žalobou na plnenie. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva, že existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení vedie a v zmysle zákona musí viesť k zamietnutiu určovacej žaloby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v uvedenom prípade, na takomto žalobcom požadovanom určení neexistuje právny záujem. Poukázal na to, že aj sám žalobca v rámci podanej žaloby uviedol, že medzi stranami sporu a to žalobcom 1/ a žalovaným v súvislosti s právnymi úkonmi, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, už prebehlo konanie, ktorého predmetnom bola žaloba na plnenie, o ktorej už medzičasom bolo právoplatne rozhodnuté a to rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. VK 114/2014, ktorým bol žalobca 1/ v rozhodcovskom konaní ako žalovaný zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalovanému tam v pozícii žalobcu sumu 57.357,76 Eur, pričom toto rozhodnutie rozhodcovského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2015. Ak preto bolo už raz rozhodnuté o žalobe na plnenie, následne potom podanie určovacieho návrhu podľa názoru súdu je bez naliehavého právneho záujmu. V rámci podanej žaloby na plnenie všetky rozhodné skutočnosti, teda aj skutočnosti, ktoré žalobcovia namietajú resp. navrhujú vysloviť ako neplatné, v tomto konaní, už boli posúdené a preskúmané v rozhodcovskom konaní. Námietky a obrana tam žalovaného teraz žalobcu 1/, T. C., bola vyhodnotená ako neodôvodnená a na preukázanie jej dôvodnosti, žalobca 1/ neoznačil žiadne dôkazy. Rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu s poukazom na § 35 zákona č. 244/2012 Z. z. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si v reštrukturalizačnom konaní žalobcu 2/ uplatnil voči žalobcovi 2/ pohľadávku, ktorá bola uznaná práve právnym úkonom uznania záväzku č. XXXXXXX, ktorá predstavuje sumu 58.528,33 Eur, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok, reštrukturalizačným správcom nebola popretá a je súčasťou reštrukturalizačného plánu pod číslom 155. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na znenie § 155 ods. 3 ZoKR, v zmysle ktorého plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný pre vznik právnych úkonov ako aj na to, že v prípade neplnenia plánu s poukazom na § 161 ZoKR je zoznam pohľadávok exekučným titulom, čiže v zmysle uvedeného je v rámci potvrdeného reštrukturalizačného plánu vyriešená sporná pohľadávka žalovaného vo vzťahu k žalobcovi 2/, vo vzťahu ku ktorej sa určenia neplatnosti žalobcovia domáhajú. Aj v uvedenom konaní bolo rozhodnuté o návrhu na plnenie, ktoré určovacej žalobe predchádzalo, preto na rozhodnutí o určovacej žalobe naliehavý právny záujem nie je. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise zo súdnej praxe č. 40/1996 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/31/2011 zdôraznil, že za situácie, keď existujú už dve rozhodnutia zakladajúce nárok na plnenie, a to rozhodnutie rozhodcovského súdu a reštrukturalizačný plán, ktorého súčasťou je aj zoznam pohľadávok zapísaných do reštrukturalizácie žalobcu 2/, ktorého súčasťou je aj pohľadávka žalovaného, prihlásená na základe právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobca domáha, teda kedy už dvakrát bola preskúmavaná platnosť napadnutých právnych úkonov v súvislosti s odvodzovaním nároku na plnenie od nich, naliehavý právny záujem na určení platnosti resp. neplatnosti napadnutých právnych úkonov nie je daný. Pokiaľ žalobcovia namietali platnosť rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie uviedol, že aj táto otázka bude ako predbežná posudzovaná v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že je pre neho významné konštatovanie neexistencie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, lebo určovacie výroky budú základom pre vyslovenie neplatnosti už prebiehajúceho rozhodcovského konania. Prvoinštančný súd zdôraznil, že tento názor žalobcu nemá oporu v súčasnej právnej úprave. Z uvedených dôvodov zamietol návrh na doplnenie dokazovanie a to výsluchom strán sporu a výsluchom svedka K. G., nakoľko vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/, 2/ v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem na žiadanom určení, vykonanie týchto dôkazov smerom k samotnej podstate sporu, by bolo
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pričom k zmene skutkového stavu v časti naliehavého právneho záujmu a jeho preukázania týmto dôkazmi by nedošlo, preto súd dokazovanie týmto spôsobom nevykonal. K res iudicata, na ktorú poukazoval žalovaný, ktorá by bola dôvodom na zastavenie konania, súd prvej inštancie uviedol, že súd ktorý rozhoduje o žalobe na plnenie musí predbežne posúdiť otázku existencie právneho vzťahu, avšak o tejto otázke, samostatne nerozhoduje, preto o prekážku res iudicata nejde. Keby však súd vyhodnotil aj vzhľadom k existencii rozhodnutia rozhodcovského súdu toto rozhodnutie ako res iudicata, tak poukázal na to, že okrem žalobcu 1/ je stranou sporu v uvedenom konaní aj žalobca 2/, v prípade ktorého žiadne súdne rozhodnutie vydané nebolo. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, a to tak že, žalovanému ktorý mal v spore plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ v zákonnej lehote odvolanie a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedli, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem. Argument prvoinštančného súdu, že ak na rozhodcovskom súde prebiehalo konanie na základe žaloby na plnenie, v rámci ktorého sa ako predbežná otázka posudzovala platnosť právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhajú v tomto konaní, neobstojí, lebo v uvedenom rozhodcovskom konaní nebol účastníkom konania žalobca 2/ spoločnosť ZIPPA s.r.o., ale len žalobca 1/ p. T. C.. Rozhodcovský súd z uvedeného dôvodu teda nemohol ako predbežnú otázku posúdiť, či žalobca 2/ platne uzatvoril dohodu o uznaní záväzku č. XXXXXXX - napr. či jeho podpis na zmluve nie je sfalšovaný. Z tohto dôvodu nemožno v predmetnom spore konštatovať nedostatok naliehavého právneho záujmu. Žalobcovia ďalej poukázali na judikatúru, v zmysle ktorej nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že možnosť podania žaloby na plnenie spravidla vylučujúcej právny záujem na určovacej žalobe sa má chápať všeobecne, resp. absolútne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím bolo určené určité právo alebo právny pomer (právny vzťah) napriek tomu, že mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť (ZSP 40/96 č.4). Žalobcovia zdôraznili, že preukázali naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právnych úkonov, nakoľko práve na základe uznania záväzku žalovaný získal exekučný titul a judikovanú pohľadávku bude následne exekučne vymáhať. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že právomoc rozhodcovského súdu nebola platne založená, nakoľko oni rozhodcovskú doložku uvedenú v čl. IV. uznania záväzku č. XXXXXXX nikdy nepodpísali. Zdôraznili, že v zmysle právnej doktríny aj súdnej praxe je naliehavý právny záujem daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým. Uviedli, že táto podmienka je splnená, lebo bez toho aby rozhodol súd o neplatnosti uznania záväzku č. XXXXXXX, bude pohľadávka judikovaná rozhodcovským rozsudkom od nich vymáhaná v exekučnom konaní. Nemajú teda inú možnosť ako sa domôcť ochrany svojich práv, než určovacou žalobou. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu a vecou samou sa nezaoberal.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti. Všetky argumenty, ktorými dôvodia existenciu naliehavého právneho záujmu, boli prezentované už v konaní pred súdom prvej inštancie a súd sa s nimi náležitým spôsobom vysporiadal. Žalobcovia teda neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktorými by preukazovali naliehavý právny záujem. Napadnutý rozsudok je správny či už z hľadiska právneho posúdenia veci alebo z hľadiska ďalších procesných náležitostí. Žalovaný uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré prezentoval v rámci prvoinštančného konania, kde rozsiahlym spôsobom argumentoval, prečo je žaloba nedôvodná a prečo žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem.
4. Žalobcovia v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrvali na svojich vyjadreniach pred súdom prvej inštancie ako aj na vyjadreniach uvedených v odvolaní. Zdôraznili, že v konaní dostatočne odôvodnili a preukázali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Opakovane poukázali na to, že rozhodcovský súd, pred ktorým sa viedlo konanie na základe podanej žaloby na plnenie, nemohol v rámci rozhodovania o predbežnej otázke posúdiť, či žalobca 2/ platne uzatvoril dohodu o uznaní záväzku č. XXXXXXX, pretože žalobca 2/ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Naliehavý právny záujem
na určenie neplatnosti právnych úkonov vo vzťahu k nim je daný, lebo nemajú iný spôsob, ktorým by sa mohli domôcť ochrany svojich práv.
5. Žalovaný na písomné stanovisko žalobcov 1/, 2/, ktoré mu bolo doručené dňa 13.01.2017, nereagoval.
6. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/, 2/ je nedôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. O odvolaní žalobcu rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. 10. Za podstatné tvrdenia žalobcov 1/, 2/ uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie považoval odvolací súd ich argumentáciu o splnení predpokladov stanovených zákonom domáhať sa určenia neplatnosti právnych úkonov.
11. Žalobcovia 1/, 2/ argumentovali tým, že rozhodcovský súd v konaní VK 114/2014 posudzoval ako predbežnú otázku právnych úkonov len vo vzťahu k žalovanému 1/, lebo žalovaný 2/ nebol účastníkom predmetného rozhodcovského konania, v dôsledku čoho potom nemohol posúdiť, a ani neposúdil, či žalobca 2/ platne uzatvoril dohodu o uznaní záväzku.
12. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že ak vo vzťahu k žalovanému 2/ bola pohľadávka žalobcu predmetom reštrukturalizačného konania, kde žalovaný ako veriteľ si pohľadávku z uznaného záväzku (pod č. XXXXXXX) riadne prihlásil, táto pohľadávka vo výške 58.528,33 Eur nebola reštrukturalizačným správcom popretá a stala sa súčasťou reštrukturalizačného plánu, s poukazom na ust. § 155 ods. 3 a § 161 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a s poukazom na účinky reštrukturalizačného plánu bola vyriešená aj spornosť, resp. oprávnenosť pohľadávky z uznania záväzku voči žalovanému 2/. Z uvedeného dôvodu potom neobstojí argumentácia žalobcov 1/, 2/, že predbežné posúdenie otázky platnosti dohody o uznaní záväzku č. XXXXXXX vo vzťahu k žalobcovi 2/ nebolo vykonané, a preto podľa ich názoru majú na určení neplatnosti naliehavý právny záujem. Je totiž nesporné, že platnosť uznania záväzku v rámci reštrukturalizačného konania vôbec nebola spochybnená.
13. K tvrdeniu žalobcov 1/, 2/ o naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu, že bez rozhodnutia o platnosti či neplatnosti uznania záväzku č. XXXXXXX bude pohľadávka judikovaná rozhodcovským súdom exekučne vymáhaná, pričom ani právomoc rozhodcovského súdu nebola platne založená, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok vydaný v konaní VK 114/2014 žalobca 1/ napadol podaním žaloby o jeho zrušenie. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cr/9/2015, v ktorom tento súd preskúma rozhodcovský rozsudok z hľadiska existencie žalobcom 1/ tvrdených zákonných dôvodov vymedzených v ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
14. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 O.s.p. (platného a účinného v čase podania predmetnej žaloby) je teda správny. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
15. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti žalobcom 1/, 2 nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).