Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-889-2006.pdf
PDF · 102.5 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/889/2006
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 16, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Ľ. G., X.. XX.X.XXXX, V. L. F., S. R., pre vymoženie sumy 1 202,95 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2 pod EX 1593/06 za n e p r í p u s t n ú a súčasne túto exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 34,87 eur a z a v ä z u j e povinného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 25.10.2006 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. vydaný 28.7.2006 pod sp. zn. SR 2976/06 a pre vymoženie trov exekúcie.
2. Dňa 23.1.2007 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (II. ÚS 404/10, II. ÚS 545/10, I. ÚS 456/2011). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.
4. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. 3Cdo 164/1996, ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia ako aj zmluvu, na základe ktorej vznikol záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorá bola uzavretá dňa 20.2.2006 medzi oprávneným a povinným vrátane jej neoddeliteľných súčastí a zistil, že uvedená zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia (účinného v rozhodnom období) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
8. Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu úvere (ďalej len "zmluva") uzavretú 20.2.2006 medzi oprávneným a povinným ako aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), a preto je nutné ju posúdiť podľa ustanovení zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme ( § 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom ( §2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je teda špeciálnou úpravou zmluvy o úvere definovanej v Obchodnom zákonníku vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Povinný mal v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je definovaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ide o právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorému uvedený zákon poskytuje náležitú ochranu. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy však úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako základnému predpisu súkromného práva, predpisom špeciálnym. V tejto súvislosti je teda právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy
neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ust.§ 53 Občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Neprijateľnou podmienkou nemusia byť výlučne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy výslovne vymedzené v § 53 ods. 3 písm. a) až j) Občianskeho zákonníka. Práve naopak, neprijateľnou podmienkou môže byť akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ spĺňa všeobecnú charakteristiku zadefinovanú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 sankcionuje neprijateľnú podmienku jej absolútnou neplatnosťou. Zo všeobecných obchodných podmienok pre úver exekučný súd zistil, že zmluvné strany si dojednali rozhodcovskú doložku v čl. 17 v nasledovnom znení: "Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.". Podľa názoru exekučného súdu takto formulovaná zmluvná podmienka, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok a teda nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná je neprijateľnou podmienkou a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. V zmysle uvedenej rozhodcovskej doložky, má síce spotrebiteľ zdanlivo možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (oprávneného), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať skôr ako oprávnený návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným od 1.4.2004 / pred uzavretím predmetnej zmluvy/, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. geografickú neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv. Aj v tomto prípade je miesto konania sídlo rozhodcovského súdu v Bratislave, hoci v prípade konanie na všeobecnom súde by mal povinný možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska. ( § 87 písm. f/ O.s.p. účinného v čase podania návrhu). Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať rozhodcovskú doložku konštatoval aj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach. V uznesení z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, " Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný."
10. Otázka možnosti prieskumu rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní bola predmetom rozhodovania aj Súdneho dvora Európskej únie vo veci C40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Podľa Súdneho dvora Európskej únie " S ohľadom na vyššie uvedené je treba na položenú otázku odpovedať tak, že smernica 93/13 musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o skutkovom a právnom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou položkou viazaný."
11. Oprávnený svoj nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní vyvodzuje zo Zmluvy označenej ako "Zmluva o úvere" zo dňa 20.2.2006 uzavretej s povinným ( ďalej len "Zmluva"). Súd predmetnú zmluvu právne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Vychádzal pritom zo zistenia, že sa jednalo o spotrebiteľský úver. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov ( spotrebitelia ) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.
12. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo 230/2011).
13. V danom prípade rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým, materiálne vykonateľným exekučným titulom lebo rozhodcovský súd pre neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súd opiera o ust.§ 53 ods.1 až 3 a ods.5 Občianskeho zákonníka účinného v znení v čase uzavretia zmluvy.
14. Keďže rozhodcovská doložka je tu neprijateľným, neplatným dojednaním a dodávateľ ( oprávnený ) ju napriek tomu použil, ide tiež o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
15. V tejto súvislosti súd prihliadol i na názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v podobnom prípade, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. 3CoE 29/10 z 5.5.2010 uviedol "Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK."
16. Keďže teda súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju týmto rozhodnutím zastavil.
17. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012 vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
19. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
20. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
22. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej v čase začatia exekučného konania), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
23. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 24. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
25. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
26. Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
27. Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
28. Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy (paušálna odmena) paušálnou sumou za 7 úkonov v celkovej sume 23,24 eur, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie - zrážky z účtu v banke, zisťovanie majetku povinného cestou ODI Kežmarok, kataster nehnuteľností, zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa 2x (2006, 2010). Exekučný súd považuje tieto úkony za účelné a preukázané obsahom spisového materiálu a preto ich priznal v exekútorom uplatnenej výške.
29. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy exekúcie (časová odmena) za 1 začatú hodinu v sume 6,64 eur. Súd súdnemu exekútorovi časovú odmenu nepriznal, keďže si ju uplatnil za úkon návrh na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora, a to v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Nejde o úkony samotnej exekučnej činnosti, pretože nesmerovali bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je ich možné preto osobitne odmeňovať, na čo poukázal aj dovolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 48/08.
30. Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súd súdnemu exekútorovi priznal aj hotové výdavky a to konkrétne - poštovné celkovo v sume 5,82 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom exekučného spisu a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
31. V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 5,81 eur.
32. Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 34,87 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že exekúcia bola vykonávaná na základe nespôsobilého exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom. Napriek tomuto nedostatku oprávnený na podklade takéhoto exekučného titulu žiadal vykonať exekúciu, čím zavinil, že súd po zistení nespôsobilého exekučného titulu z úradnej povinnosti vyhlásil takto vedenú exekúciu za neprípustnú a zároveň túto exekúciu zastavil.
33. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
34. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a to z dôvodu zavinenia zastavenia konania zo strany oprávneného. Súd konanie zastavil z dôvodu, že exekúcia bola vykonávaná na základe nespôsobilého exekučného titulu. Napriek tomuto nedostatku oprávnený na podklade takéhoto exekučného titulu žiadal vykonať exekúciu, čím zavinil, že súd po zistení nespôsobilého exekučného titulu z úradnej povinnosti vyhlásil takto vedenú exekúciu za neprípustnú a zároveň túto exekúciu zastavil. Keďže si však povinný žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku, § 357 písm. m) C.s.p./
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.