Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_7CoP-22-2018.pdf
PDF · 81.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/22/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., P. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matky: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., P. XXXX, a otca: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Y. XXX, právne zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou, advokátkou so sídlom v K., J. U. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 10. januára 2018, sp.zn. 10P/47/2017-104, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z v y š u j e výživné otca na maloletú M. zo sumy 66,39 Eur na sumu 100 Eur mesačne, ktoré bude zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred, počnúc od 14.07.2017.
Zameškané výživné za obdobie od 14.07.2017 do 31.12.2017 vo výške 216,35 Eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 Eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, po následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil výživné otca na maloletú M. zo sumy 66 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, počnúc od 14.07.2017. Vychádzal zo skutkového zistenia, že naposledy o výživnom otca na maloletú M. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca z 25.04.2007, sp.zn. 12P/72/2006, ktorým bolo určené výživné na maloletú M. vo výške 2.000,- Sk (66 Eur). Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu sa príjem otca zvýšil zo sumy 9.000,- Sk na sumu 520 Eur, t.j. cca o 300 Eur mesačne. Príjem matky je o málo vyšší ako pri poslednom rozhodovaní, keďže matka predtým zarábala 7.000,- Sk, (232 Eur). V súčasnej dobe je zamestnaná u zamestnávateľa R. E. s priemerným mesačným príjmom 242,20 Eur. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane maloletej M., keďže táto sa nachádza v deviatom ročníku základnej školy a bol jej diagnostikovaný zhoršený zdravotný stav - Scheuermanova choroba, tetania, psoriáza, v dôsledku čoho matke vznikajú zvýšené náklady na liečbu. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom ubehla doba viac ako 10 rokov, čo znamená aj vyššie náklady matky na mal. M., ktorá už v súčasnej dobe navštevuje druhý stupeň základnej školy. Prihliadajúc preto na okolnosti prejednávanej veci, najmä na to, že v odôvodnených potrebách maloletej M. došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že už chodí na druhý stupeň školy, že má závažné zdravotné postihnutia, na druhej strane prihliadajúc aj na zárobkové možnosti a schopnosti otca, dospel k záveru, že je dôvodné zaviazať otca na platenie (zvýšeného) výživného vo výške 150 Eur mesačne.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom aj na odstup od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo na strane maloletej k podstatnej zmene pomerov. Skutočnosť, že maloletá navštevuje
druhý stupeň základnej školy ešte neodôvodňuje prijatie záveru o dôvodnosti zvýšenia výživného. Pokiaľ sa jedná o zhoršený zdravotný stav maloletej M., matka v konaní nepreukázala (a súd to nezisťoval) skutočné náklady na uvádzanú liečbu. Poplatok za ústavnú liečbu v kúpeľoch bol matke vrátený, keďže maloletá celú kúpeľnú liečbu neabsolvovala. Považuje za neodôvodnený poplatok 50 Eur mesačne platený matkou za osobného trénera maloletej v tréningu plávania. Viackrát uvádzal, že jeho príjem predstavuje 510 Eur, tvrdenia matky, že poberá aj diéty vo výške 12 Eur na deň, súd nezisťoval, napriek tomu uvedenú informáciu považoval za dôveryhodnú. Súd prvej inštancie vôbec neprihliadal na skutočnosť, že v súčasnej dobe je živiteľom ďalších dvoch dcér - G. U., ktorá má 10 rokov a U. U., ktorá ma 5 rokov, o ktorých liečení na astmu predložil doklad od lekára. Žije v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá poberá príjem 430 Eur, spolu ich domácnosť má príjem 940 Eur mesačne. Naproti tomu matka žije s manželom, jej príjem je síce 380 Eur, ale jej manžel poberá príjem cca 800 Eur, čo spolu predstavuje príjem 1.180 Eur. Súd prvej inštancie vôbec dôsledne nezisťoval jeho zadĺženosť a zadĺženosť matky, prípadne ich nákladov na bývanie a zabezpečovanie základných potrieb rodiny. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a účastníkom konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 CMP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil z nasledovných dôvodov.
4. Matka podaným návrhom žiadala zvýšiť výživné otca na mal. M. na tom skutkovom tvrdení, že od posledného rozhodovania súdu došlo k podstatnej zmene pomerov najmä v odôvodnených potrebách maloletej M., v zmysle podmienok uvedených v § 78 ods. 1 zákona o rodine. Podľa citovaného rozhodnutia zmenu pomerov je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu.
5. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že naposledy o výživnom otca na maloletú M. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca z 25.04.2007, sp.zn. 12P/72/2006-35, ktorým otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej M. sumou 2.000,- Sk mesačne počnúc dňom od 01.04.2007. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že otec bol zamestnaný v spoločnosti Doprava a služby K&T, s.r.o. Čadca s priemerným mesačným čistým príjmom 13.154,- Sk (nie vo výške 9.000 Sk, ako uvádza súd prvej inštancie v bode 12 rozsudku) a matka u zamestnávateľa U. P., hostinec, Čadca dosahovala čistú mzdu 5.975,- Sk (ďalej v hodnotení súdu je uvádzaná aj minimálna mzda). Podľa zistenia súdu v tom čase matka zabezpečovala starostlivosť o dve deti, a to o syna U. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol žiakom základnej školy a maloletú M., ktorá navštevovala predškolské zariadenie. V tom čase nebolo konštatované žiadne zdravotné postihnutie u maloletej M.. V súčasnej dobe z potvrdení o príjme zamestnávateľa otca - spoločnosti Doprava a služby K&T, s.r.o. Čadca vyplýva, že otec dosahoval za posledných 12 mesiacov priemerný mesačný zárobok 557,19 Eur netto a matka u svojho zamestnávateľa R. E. priemerný mesačný príjem 322,92 Eur. Z uvedeného vyplýva, že tak na strane otca, ako aj matky, došlo k zvýšeniu výšky dosahovaného priemerného zárobku oproti poslednému rozhodnutiu súdu o výživnom. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že k podstatnej zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1 zákona o rodine došlo najmä v odôvodnených potrebách maloletej M.. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že o výživnom na maloletú M. bolo rozhodované ešte v čase, keď navštevovala predškolské zariadenie, pričom v priebehu 10-tich rokov došlo nielen k zvyšovaniu životných nákladov, ale tiež prechodom nižšieho stupňa školského zariadenia na vyšší stupeň a zároveň aj rastom dieťaťa, k navyšovaniu nákladov oprávneného rodiča. Vo vzťahu k maloletej M. osobitne je potrebné poukázať, že od posledného rozhodnutia na sa u nej podstatne zhoršil zdravotný stav, ktorý, ako vyplýva zo spisu, si vyžaduje v takomto veku už kúpeľnú liečbu. Za nedôvodné v uvedenej časti považoval odvolanie otca v tvrdení, že matka nepreukázala dokladmi výšku vynaložených nákladov na liečbu, keďže v takomto prípade zdravotného postihnutia je potrebné prihliadať nielen na osobnú starostlivosť matky na maloleté dieťa, ale aj o náhodné výdavky, ktoré oprávnený rodič v súvislosti s liečbou dieťaťa musí vynakladať (napr. náklady cestovného na návštevu lekára, uvoľňovanie sa z práce a tým aj možnosť dosahovania nižšieho príjmu, zakupovanie zdravotníckych pomôcok a liekov podľa aktuálneho zdravotného stavu a podobne).
6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške (rozsahu) vyživovacej povinnosti však neprihliadal aj na ďalšie okolnosti prejednávanej veci. V danom prípade matka už nemá vyživovaciu povinnosť k synovi U., ktorý je už plnoletý. Na druhej strane, na strane otca oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že mu pribudli zo súčasného vzťahu dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletej G. U., ktorá je vo veku 10 rokov a maloletej U. U., ktorá je vo veku 5 rokov. Na uvedené skutočnosti, ktoré súdom prvej inštancie neboli hodnotené, odvolací súd prihliadal, na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal otca platiť výživné na maloletú M., počnúc od 04.07.2017, vo výške 100 Eur mesačne.
7. Zameškané výživné za obdobie od 04.07.2017 do 31.12.2017, ktoré predstavuje rozdiel medzi výšku zvýšeného výživného a doposiaľ určenou výškou výživného, čo predstavuje sumu 216,35 Eur, povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 Eur spolu s bežným výživným.
8. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 57 v spojení s § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho) konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z účastníkov náhradu trov konania priznať.
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)