Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/78/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast.: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615, proti povinnej: J.. R. B., nar. XX. F. XXXX, trvalým pobytom A. A., t. č. bytom J. XX, XXX XX A. A., občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 2 047,54 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 299/15, o odvolaní povinnej proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/424/2015-77 zo dňa 06. novembra 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/424/2015-77 zo dňa 06. novembra 2017 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 4Er/424/2015-77 zo dňa 06. novembra 2017 návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Exekučné konanie začalo dňa 06. februára 2015, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 2 047,54 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Ro/224/2013-16 zo dňa 08. augusta 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. septembra 2014. Poverením č. 5601 135241 zo dňa 26. februára 2015 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 299/15. Dňa 06. apríla 2016 bolo exekučnému súdu doručené podanie povinnej zo dňa 03. apríla 2016 označené ako "4Er/424/2015-37, IČS: 6115203347 - ODVOLANIE". Povinná v ňom uviedla, že v uznesení sa uvádza, že ona sama sa zaviazala oprávnenému pohľadávku splácať. Prvá splátka bola uhradená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Splátky boli uhrádzané a teda oprávnený mal exekúciu zastaviť. Z poskytnutej pôžičky zostáva uhradiť sumu 360,34 Eur, čo potvrdil sám oprávnený, zostatok sú podľa povinnej úžernícke úroky a poplatky. Povinná sa starala o chorú matku a predložila svoje a jej príjmy a náklady. Na základe uvedeného žiadala, aby pre nemajetnosť povinnej, nakoľko nie je ani nádej na zlepšenie finančnej situácie, pretože je na starobnom dôchodku a zamestnanie neprichádza do úvahy, odvolací súd exekúciu zastavil, prípadne aby súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie. Oprávnený k podaniu povinnej uviedol, že toto nemá zákonom ustanovené náležitosti odvolania. Tvrdenie povinnej, že prvá splátka bola uhradená pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, nie je pravdivé. Táto bola uhradená až dňa 25. februára 2016. Povinná mala uhradiť celú dlžnú sumu, nielen jej časť, do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 22. júna 2017 povinná podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") z rovnakých dôvodov, aké uviedla už vo svojom podaní zo dňa 03. apríla 2016. Exekučný súd uznesením č. k. 4Er/424/2015-57

zo dňa 24. novembra 2016 vyzval povinnú, aby svoje podanie doručené tunajšiemu súdu dňa 06. apríla 2016 označené ako "4Er/424/2015-37, IČS: 6115203347 - ODVOLANIE" v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doplnila v zmysle § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, aby uviedla, či toto podanie považuje za odvolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 4Er/424/2015-37 zo dňa 09. marca 2016 alebo za návrh na zastavenie konania, a v prípade, ak ide o odvolanie, nech uvedie, v akom rozsahu toto uznesenie napáda, proti ktorému výroku uznesenia odvolanie podáva a čoho sa domáha (odvolací návrh). Povinná ako reakciu na vyššie uvedené uznesenie dňa 20. decembra 2016 doručila exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie. Uviedla, že súdu už predložila príjmy a náklady seba aj svojej matky, o ktorú sa stará z dôvodu jej zlého zdravotného stavu. Zamestnanie u nej neprichádza do úvahy, nakoľko je na starobnom dôchodku, a teda jej majetkové pomery sa nezmenia tak, aby bolo možné v exekúcii pokračovať. Preto navrhla, aby súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil. Oprávnený k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že jedným z možných spôsobov vykonania exekúcie sú zrážky zo starobného dôchodku povinnej. Taktiež nie je vylúčené, že povinná bude mať v budúcnosti iný alebo vyšší príjem, resp. že nadobudne majetok, ktorý bude možné exekučne postihnúť. Pokiaľ povinná nie je momentálne schopná uhradiť vymáhanú pohľadávku, môže v zmysle § 56 ods. 10 Exekučného poriadku požiadať exekútora o postupné splatenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený preto žiadal návrh povinnej zamietnuť. Exekučný súd po preskúmaní obsahu podania povinnej zo dňa 03. apríla 2016 označeného ako "4Er/424/2015-37, IČS: 6115203347 - ODVOLANIE", s ohľadom na podanie povinnej doručené súdu dňa 20. decembra 2016, dospel k záveru, že predmetné podanie je potrebné posudzovať ako návrh povinnej na zastavenie exekúcie, keďže toto podanie nemá náležitosti odvolania proti uzneseniu súdu o zamietnutí námietok povinnej proti exekúcii a o čiastočnom zastavení exekúcie (nezahŕňa ani odvolací petit), ale úmyslom povinnej je dosiahnuť zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Exekučný súd podania povinnej doručené súdu dňa 06. apríla 2016, dňa 22. júna. 2016 a dňa 20. decembra 2016 posúdil spoločne ako návrh na zastavenie exekúcie, keďže v nich uvádzala tie isté skutočnosti. Exekučný súd uviedol, že povinná navrhla zastavenie exekúcie z dôvodu svojej nemajetnosti, avšak skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinnej sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a na základe tejto skutočnosti podá súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd v prípade, že bude mať nemajetnosť povinnej za preukázanú, exekúciu v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku aj bez návrhu zastaví. V danom prípade však exekučný súd po preskúmaní obsahu exekučného spisu sp. zn. EX 299/15 dospel k záveru, že nie sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, nakoľko jej majetok (motorové vozidlo, pravidelný príjem vo forme starobného dôchodku) postačuje na postupnú úhradu trov exekúcie a uspokojenie pohľadávky oprávneného aspoň čiastočne. Tvrdenie samotnej povinnej o jej nemajetnosti pritom nie je postačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie podľa vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie tak, že ho zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a exekúciu zastavil. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že exekučný titul - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Ro/224/2013 zo dňa 08. augusta 2013, právoplatný a vykonateľný dňa 27. septembra 2014, bol vydaný v rozpore s § 172 ods. 9 vtedy účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení ku dňu 08. augusta 2013 (ďalej len „OSP“), podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila povinná s oprávneným, pričom v zmluve bola podľa tvrdenia povinnej stanovená úroková miera vo výške 30,31 %, čo povinná považuje za odporujúce dobrým mravom, a teda úver považuje za bezúročný. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá tak podľa názoru povinnej obsahuje neprijateľnú podmienku, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle uvedeného ustanovenia OSP nemal vydať platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom. Exekučný súd navyše podľa povinnej neprihliadol na jej nepriaznivú ekonomickú situáciu.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej vyjadril podaním zo dňa 16. januára 2018 a uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním napadnutým uznesením exekučného súdu a považuje ho po právnej a skutkovej stránke za správne. Oprávnený je toho názoru, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový a právny

stav veci a správne rozhodol o podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Z odvolania povinnej je podľa oprávneného zrejmé, že povinná neuvádza také prostriedky procesnej obrany, ktoré by neboli v doterajšom priebehu konania uplatnené. K uplatneným prostriedkom procesnej obrany sa oprávnený v priebehu konania viackrát vyjadril a na svojich doterajších vyjadreniach naďalej zotrváva. Povinná v odvolaní podľa oprávneného uvádza také tvrdenia, ktoré môže namietať výlučne v základnom, nachádzacom konaní a nie v exekučnom konaní. S danými tvrdeniami povinnej oprávnený absolútne nesúhlasí a považuje ich za účelové a irelevantné pre konanie. Oprávnený preto žiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

4. Povinná následne predložila exekučnému súdu vyjadrenie k vyjadreniu oprávneného, v ktorom uviedla, že predmetnou exekúciou sa vymáha pohľadávka, ktorá má znaky úžery. Povinná poukázala na § 5b zákona č. 25/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa tvrdenia povinnej preto „súd mal konať aj bez návrhu“, keďže exekvovaná pohľadávka oprávneného pozostáva okrem iného aj z úroku vo výške 30,31 %, čo podľa povinnej popiera morálku a dobré mravy. Povinná opätovne uviedla, že odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu vôbec neberie do úvahy jej finančnú situáciu a jej majetkové pomery, ktoré nestačia ani na pokrytie trov exekúcie. Povinná sa preto domáha zrušenia odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu a zastavenia exekúcie.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

9. Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd vec správne posúdil, keď návrh povinnej zastavenie exekúcie zamietol, keďže nebol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. pre nemajetnosť povinnej. Nemajetnosť povinného v exekučnom konaní má vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora. Exekučný súd nie je povinný skúmať, či sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Ak súdny exekútor nezistil dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej a nepredložil vec exekučnému súdu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekučný súd nemal dôvod exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinnej, keďže len samotné tvrdenia povinnej o jej zlej ekonomickej situácii bez skutočného preukázania jej nemajetnosti nezakladajú pre exekučný súd povinnosť exekúciu zastaviť. Pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Ak v danom čase nemal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, postupoval vecne správne. Napokon, sama povinná v jej predchádzajúcich podaniach vo veci, ako aj v jej odvolaní proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu uvádza, že jej jediným príjmom je starobný dôchodok, z čoho vyplýva, že povinná má príjem, a teda nemožno prijať záver o nemajetnosti povinnej, hoci ekonomická situácia povinnej nemusí byť

priaznivá, čo napokon exekučný súd a ani odvolací súd nespochybňujú. Ak by povinná v dôsledku svojej nepriaznivej finančnej situácie a majetkového postavenia spĺňala zákonné predpoklady na oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom, mohla by sa obrátiť na príslušnú kanceláriu Centra právnej pomoci.

10. Prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, pričom samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a až § 61c Exekučného poriadku). Vykonávaním exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu len v rozsahu pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie nedochádza k porušeniu Exekučného poriadku. Ak je aj príjem povinnej nízky, avšak pri zachovaní zákonných obmedzení rozsahu exekúcie v zmysle Exekučného poriadku postačuje či i len na postupnú čiastočnú úhradu pohľadávky oprávneného, nemožno len na základe skutočnosti nízkeho príjmu skonštatovať nemajetnosť povinnej a exekúciu zastaviť.

11. Odvolací súd ďalej uvádza, že odvolacie námietky povinnej smerujúce k spochybneniu dôvodov, pre ktoré bol vydaný exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Ro/224/2013 zo dňa 08. augusta 2013, právoplatný a vykonateľný dňa 27. septembra 2014, nie sú v exekučnom konaní relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinná mala možnosť brániť sa voči oprávneným uplatňovanému nároku podaním odporu proti platobnému rozkazu, ktorý by tak bol zrušený a nenadobudol by právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom v konaní by sa súd následne vysporiadal s argumentáciou povinnej smerujúcou k spochybneniu oprávnenosti uplatňovaného nároku. Ak tak povinná neurobila a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, exekučný súd už nemá v zmysle Exekučného poriadku právomoc preskúmavať právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky.

12. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 . Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .