Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-249-2017.pdf
PDF · 94.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/249/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 640 890, zastúpená Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., K. XXX, o zaplatenie 6.446,15 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 06. 2017 č. k. 12Csp/119/2016-34 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.446,15 eura, úrok z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 861.24 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6.446,15 eura od 27. 02. 2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 27. 03. 2014 bola uzavretá zmluva o úvere Dobrá pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.500 eur, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 27,90 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 120 splátkach po 162 eur mesačne, RPMN bola dojednaná vo výške 31,76 %, priemerná RPMN vo výške 18,87 %, celková čiastka úveru bola 19.017,75 eura. Pre neplnenie si povinnosti žalovaným žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 02. 02. 2015 k zaplateniu úverovej pohľadávky a výzvou zo dňa 16. 02. 2015 oznámil žalobca žalovanému, že pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu k 16. 02. 2015, keď k tomuto dňu predstavovala nesplatenú istinu vo výške 6.446,15 eura, zmluvný úrok vo výške 861,24 eura, čo je súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania z istiny od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, bankové poplatky vo výške 39,51 eura, čo sú poplatky za upomienky vo výške 9,96 eura, plus 24,90 eura, plus 1,15 eura, plus 3,50 eura. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 a nasl. OZ, ust. § 517 ods. 1, 2 OZ ako aj podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a ust. § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Úverovú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. OZ. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne, pretože došlo k riadnemu a platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere. Pre nesplácanie úveru v dohodnutých splátkach žalobca vyzval žalovaného k predčasnému splateniu úveru v celom rozsahu. Dlžná istina ku
dňu predčasného zosplatnenia úveru predstavovala nesplatenú časť úveru 6.446,15 eura, úrokov vo výške 861,24 eura, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania s poukazom na § 517 OZ a to výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 27. 02. 2015 do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 27,90 % ročne zo sumy 6.446,15 eura od 17. 02. 2015 do zaplatenia a v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď si žalobca uplatňoval zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98 ) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Pokiaľ veriteľ (žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Súd tiež nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 39,51 eura uplatňovanej titulom poplatkov za upomienky, nakoľko, čo sa týka uvedených poplatkov sa jedná o neplatné zmluvné dojednanie, pretože uvedený poplatok bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľovi, zakladá značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán. Poplatok slúži len žalobcovi na úhradu jeho administratívy, pokiaľ je takáto administratíva vôbec vykonávaná. Dojednanie takéhoto poplatku je tak neplatné podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, ako aj v zmysle ust. § 37 OZ. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu je s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti rovnako konaním priečiacim sa dobrým mravom a toto dojednanie daného poplatku je neplatné aj podľa ust. § 39 OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný. Ust. § 255 ods. 2 súd aplikoval vo veci s poukazom na potrebné posúdenie veci podľa miery úspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný, keď vyhovel jeho žalobe v časti zaplatenia žalovanej sumy s úrokom z omeškania, neúspešný bol v časti úroku a v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Samotná skutočnosť, že neúspech sa dotýka len príslušenstva uplatnenej pohľadávky je právne irelevantná. V takýchto prípadoch je vždy potrebné posúdiť pomer úspechu strán sporu, pričom uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva je potrebné zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodovania súdu.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej časti, ako aj v časti náhrady trov konania a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie, prípadne jeho zmeny tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a žalovaný bude zaviazaný na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na ust. § 503 ods. 3 Obch. zákonníka, ako aj na ust. § 494 a § 488 OZ. Uviedol, že zosplatnenie úveru je právo veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo a nie po častiach. Výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky zosplatnenia úveru povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla, by bol absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad tak nie je prípustný. Súd tiež nepriznal žalobcovi nárok na uplatnené poplatky v sume 39,51 eura. S týmto odôvodnením rozhodnutia súdu nemôže súhlasiť, nakoľko žalovaný potvrdil, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a tiež sadzobníkom poplatkov, pričom sadzobník poplatkov bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Záver súdu o tom, že žalobcovi nepatria poplatky z dôvodu, že boli vykonané len v záujme dodávateľa a dlžníkovi sa neposkytlo plnenie, je podľa jeho názoru právne nesprávny.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti, ako i v časti náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania, pričom žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 27. 03. 2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.500 eur, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 27,90 % ročne, žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 120 mesačných splátkach po 162 eur mesačne a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 25. 03. 2024. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto bol žalobcom listom zo dňa 16. 02. 2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Výška dlžnej sumy ku dňu 16. 02. 2015 predstavovala nesplatenú istinu vo výške 6.446,15 eura, zmluvný úrok vo výške 861,24 eura a bankové poplatky vo výške 39,51 eura. Súd prvej inštancie v časti žalobe vyhovel a v časti žalobu zamietol.
6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺnať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.
8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad k zisteniu skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktorý v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.
9. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
10. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 27. 03. 2014 uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6.500 eur.
12. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
13. Je nutné prisvedčiť právnej argumentáciu súdu prvej inštancie v súvislosti s tvrdením, že podľa ustálenej súdnej praxe vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (4 Obo 143/1998). Tento názor podopiera aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18. 09. 2012. Takýto záver ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
14. Odvolací súd vyzdvihuje, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru) potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumu, ktorú je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.
15. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.
16. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaný ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktorý by mu patrili, ak by si spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekomformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankcii a vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadváhe veriteľa, ak bytom tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.
17. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.
18. Druhá časť odvolania žalobcu smerovala proti zamietnutiu žaloby v časti o zaplatenie poplatkov. Odvolací súd sa v tejto časti s rozsudkom súdu prvej inštancie plne stotožňuje a ako na vecne správne poukazuje, pričom odkazuje na vyššie uvedený odsek svojho rozhodnutia, že akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ platiť rôzne poplatky, ktoré síce boli dojednané, ale jedná sa o neplatné zmluvné dojednania, pretože spotrebiteľ nemal inú možnosť, len ako uvedenú zmluvu prijať bez toho, aby mohol akékoľvek dojednané poplatky pripomienkovať. Takéto dojednanie poplatku sa prieči dobrým mravom a je neplatné podľa ust. § 39 OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil, ako i v časti náhrady
trov konania, keď sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o situáciu, keď každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).